Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, July 2, 2012

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/209/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711203771
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2012:8711203771.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa:

Ľ. C., G.. XX.XX.XXXX, K. O., L. X, pr. zast. JUDr. Marcelom Jurkom, PhD., advokátom AK Košice,
Dominikánske námestie 11, proti odporcovi: Z. C. G.. XX.X.XXXX, K. O., L. X, pr. zast. POTOMA & Co.,
s.r.o. so sídlom so sídlom Bratislava 3, Jaskový Rad 5, o zaplatenie 8.810,58 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.650,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 1.11.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 111,- eur z
titulu zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia v sume 273,51 eur, k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným dňa 24.3.2011 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude
odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.810,58 eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 8.3.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť navrhovateľovi trovy konania.

Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že manželstvo medzi účastníkmi bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Poprad č.k. XC/XXX/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.3.2009 a
rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. XC/XXX/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
21.4.1998 bolo zrušené BSM účastníkov. Za trvania manželstva účastníci nadobudli do podielového
spoluvlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX ako byt č. 22 na 3. poschodí bytového domu

súp.č.XXXXX na parcele č.XX/XX a parc.č.17/19 v k.ú. Starý Smokovec, pričom kúpna cena bola
uhradená prostredníctvom úveru v zmysle zmluvy o splátkovom úvere č.0492707036 zo dňa 6.12.2005
vo výške 96.262,36 eur. Následná rekonštrukcia bytu bola financovaná prostredníctvom úveru,
poskytnutého Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., vo výške 13.278,03 eur, a to v zmysle úverovej zmluvy
č.XXXXXXXXXX. V oboch zmluvách sú účastníci uvedení ako dlžníci, a teda povinnosť hradiť splátky
úverov majú podľa navrhovateľa rovnakú. Vzhľadom na to, že odporkyňa zo spoločných záväzkov nič
nehradí,domáhasanavrhovateľúhradypolovicedoposiaľuhradenýchsplátokúverupodanýmnávrhom,

nakoľko podľa navrhovateľa neplnením povinností sa odporkyňa na úkor navrhovateľa bezdôvodne
obohatila.

Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne vyjadrila a uviedla, že nárok navrhovateľa v celom rozsahu
popiera. Uviedla, že plnenie jednotlivých záväzkov, ktoré účastníkom vyplývajú z úverových zmlúv sú
plneniami tretích osôb a odporkyňa z nich nezískava žiaden majetkový prospech a súčasne sa nejedná
o plnenia odporcu bez právneho dôvodu či z neplatného právneho úkonu. Odporkyňa namietala, ženavrhovateľ sám plní svoju povinnosť a nejedná sa teda o plnenie sa odporkyňu. Poukázala na ust. §
293 a nasl. Obch. zákonníka, v zmysle ktorých má veriteľ právo požadovať plnenie od ktoréhokoľvek
zo solidárne zaviazaných dlžníkov, nakoľko každý z dlžníkov je povinný plniť dlh v celej výške a nielen

v pomernom rozsahu. Uviedla ďalej, že napriek tomu, že je podielovou spoluvlastníčkou bytu č. 22 ako
aj podielu na bytovom dome a zastavaných pozemkoch, nemá možnosť tento byt užívať, nakoľko jej
navrhovateľ bráni v užívaní bytu, pretože byt užíva so svojou novou partnerkou a ich spoločnými deťmi.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho
zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania boli od 20.1.1990 do 17.3.2009 manželmi, pričom ich BSM bolo zrušené rozsudkom

OS Poprad zo dňa 27.2.1998, č.k. XC/XXX/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.4.1998.
Počas trvania manželstva a po zrušení BSM účastníkov, účastníci uzavreli kúpnu zmluvu zo dňa
20.12.2005, ktorou do podielového spoluvlastníctva nadobudli 4-izbový byt č.XX, nachádzajúci sa na T..
poschodí bytového domu, súp.č.XX, postaveného na parcele č.XX/XX, spoluvlastnícky podiel v pomere
1000/10000 na parcele č. 17/19 ako aj spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, to všetko

zapísané na LV.

č. XXX k.ú. Starý Smokovec.

V súvislosti s kúpou uvedených nehnuteľnosti účastníci uzavreli tiež zmluvu o splátkovom úver č.
XXXXXXXXXXzodňa6.12.2005,atona poskytnutieúveruvsume96.262,36eur,ktorýmuhradilikúpnu
cenu. Uvedenú zmluvu uzavreli účastníci ako dlžníci a Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ v zmysle

čl. III. bod 2 splátky úveru dlžník realizuje spôsobom uvedeným v základných podmienkach zmluvy a v
zmysle bodu 3. uvedeného článku sa dlžník zaviazal splatiť úver mesačnými splátkami v periodicite a k
termínu dohodnutému v základných podmienkach zmluvy. V zmysle čl. III. bod 12 zmluvy spoludlžníci
sú povinní veriteľovi splniť záväzok vyplývajúci zo zmluvy spoločne a nerozdielne, veriteľ je oprávnený
požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na 545,54 eur.

Dňa 29.5.2006 uzavreli účastníci ako dlžníci a Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., ako veriteľ zmluvu o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom ktorej je poskytnutie úveru v sume 13.277,56
eur. Dlžníci sa v zmluve zaviazali dlžnú sumu hradiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 116,17
eur a k tomu splátkami vo výške 66,38 eur ako sporivej čiastky.

V zmysle čl. V. zmluvy sú dlžníci povinní svoje záväzky vyplývajúce u uzavretej zmluvy plniť. V časti,

kde sa nachádzajú podpisy účastníkov zmluvy je uvedené, že stavebný sporiteľ - dlžník sa zaväzuje
splniť dohodnuté záväzky a zmluvu podpisuje ako prvý. Pod týmto vyjadrením je uvedené meno a
rodné číslo navrhovateľa a jeho vlastnoručný podpis. ďalej je uvedené, že spoludlžník sa zaväzuje k
splateniu dlhu spoločne a nerozdielne so stavebným sporiteľom a podpisuje zmluvu ako druhý, pričom
pod týmto vyjadrením je uvedené meno a rodné číslo odporkyne a jej vlastnoručný podpis. Z uvedeného

je zrejmé, že obaja účastníci sú povinní plniť zmluvný záväzok spoločne a nerozdielne bez uvedenia
pomeru platieb v prospech poskytovateľa úveru.

Z jednotlivých výpisov z účtu, predložených navrhovateľom je zrejmé, že spravidla k 20. dňu v mesiaci
uhrádza zo svojho účtu navrhovateľ na úverový účet rôzne sumy, pričom je zrejmé, že sú hradené na
účet dohodnutý v úverovej zmluve č. 0492707036 zo dňa 6.12.2005 a taktiež sumy v rôznych výškach

na účet dohodnutý v zmluve o mimoriadnom medziúvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 29.5.2006.

Z LV č.XXX k.ú. Starý Smokovec súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 22 sú s podielmi
vo výške 1-vice k celku účastníci konania, a že na nehnuteľnostiach, ktoré účastníci nadobudli kúpnou
zmluvou zo dňa 22.12.2005 viazne záložné právo Slovenskej sporiteľke a.s., v zmysle zmluvy o zriadení
zloženého práva zo dňa 7.12.2005.Z vlastnoručného prípisu navrhovateľa zo dňa 27.1.2012 súd zistil, že navrhovateľ odporkyni odmieta
vydať kľúče od bytu v Dolnom Smokovci č. 53, nakoľko byt odporkyňa nevyužíva na bývanie a nesplatila
do 27.1.2012 ani jednu korunu a ani jedno euro. V tomto smere možno prisvedčiť argumentácii

odporkyne, že kúpené nehnuteľnosti nemá možnosť využívať, napriek tomu, že sú v jej vlastníctve.

Podľa § 511 ods. 1 Obč. zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 511 ods. 2 Obč. zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené

alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké.
Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného
odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti
pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho
v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

Podľa § 511 ods. 3 Obč. zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený
požadovaťnáhraduodostatnýchpodľaichpodielov.Pokiaľnemôženiektorýzdlžníkovsvojpodielsplniť,
rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Podľa § 451 ods. l, 2 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí , musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z

neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Obč. zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť
sám.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa § 3 ods. 2 Obč. zákonníka fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy
dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby
sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Predpokladom solidárnych záväzkov je:

1. viac subjektov na dlžníckej alebo veriteľskej strane,

2. existencia zákonom ustanovenej právnej skutočnosti, ktorá zakladá solidaritu; takou právnou
skutočnosťou pri pasívnej solidarite podľa § 511 ods. 1 je právny predpis alebo dohoda veriteľa s
dlžníkom, prípadne rozhodnutie súdu, alebo to vyplýva z povahy plnenia,

3. deliteľnosť plnenia.

Ustanovenie § 511 Obč. zákonníka upravuje pasívnu solidaritu (solidaritu dlžníkov). Je charakterizovaná
viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne
a nerozdielne. Pasívna solidarita vzniká teda iba v prípade, keď sa v zákone, v dohode účastníkov, v
súdnom rozhodnutí vydanom na základe § 439 Obč. zákonníka ustanovuje alebo ak to vyplýva z povahy

plnenia, že účastníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Pasívna solidarita nie je pravidlom.Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať plnenie v celom
rozsahu od ktoréhokoľvek dlžníka, t.j. od jedného, niekoľkých, alebo od všetkých, a dlžník či dlžníci sú
povinní poskytnúť celé plnenie. Ak dlh splní jeden z dlžníkov, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi

zanikne.

Z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok, a
ostatnými dlžníkmi. Dlžník, proti ktorému uplatnil veriteľ vyšší nárok, než zodpovedá jeho podielu, môže
postupovať dvojakým spôsobom. Buď sám splní dlh v rozsahu uplatneného nároku, čím mu vznikne
právo dodatočne požadovať náhradu od ostatných spoludlžníkov podľa ich podielov, alebo aby ho v

tomto rozsahu inak zbavili dlhu. V takom prípade je dlžník povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť
ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke.

Vzájomný vzťah medzi spoludlžníkmi je upravený právnym predpisom, rozhodnutím súdu alebo
dohodou zakladajúcou pasívnu solidaritu. Ak to tak nie je, podiely všetkých dlžníkov na dlhu sú
vo vzájomnom pomere rovnaké. Ust. § 511 ods. 2 Obč. zákonníka upravuje vnútorný vzťah medzi
spoludlžníkmi. Ak by niektorý zo spoludlžníkov nemohol svoj podiel splniť tomu zo spoludlžníkov, ktorý

splnil veriteľovi celý dlh alebo viac, než na neho pripadlo, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na
všetkých ostatných spoludlžníkov. Funkcia pasívnej solidarity spočíva vo zvýšení vyhliadok veriteľa na
uspokojenie svojej pohľadávky.

Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 Obč. zákonníka konštruované ako záväzkový vzťah medzi
tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie

je v § 451 ods. 2 Obč. zákonníka konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné
obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Je vyjadrená
všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať.

Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká
záväzkovývzťahmedzitým,ktosabezdôvodneobohatil,ktorýjepovinnýbezdôvodnéobohatenievydať,

a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj
keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len
výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť ( § 456 Obč. zákonníka).

Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to:

1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku

nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad
domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým
nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému
uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný

len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.

2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.
Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a
nasl. Obč. zákonníka), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade
ide.Vprípadeatypickejzmluvymusiabyťsplnenépodmienkyustanovenév§51Obč.zákonníka.Právny

úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39 Obč. zákonníka) alebo z dôvodov
formálnych (§ 40 Obč. zákonníka), ale aj z iných dôvodov (napr. podľa § 37 a 38 Obč. zákonníka).

3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale
potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§
36 ods. 2 Obč. zákonníka), odstúpením od zmluvy (§ 48 Obč. zákonníka) alebo zrušením zmluvy (napr.

podľa § 740 Obč. zákonníka).

4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol
majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými
mravmi.S ohľadom na citovanú právnu úpravu a vykonanie dokazovanie mal súd za preukázané, že účastníci
sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 22, a že náklady spojené s užívaním bytu a hradením splátok
úveru hradí navrhovateľ. Odporkyňa byt č.22 neužíva, nakoľko jej navrhovateľ odmieta byt sprístupniť.

Pokiaľ sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré podľa navrhovateľa vzniklo
úhradou úverových splátok, v tomto smere súd poukazuje na citované ust. § 451 Obč. zákonníka
s tým, že nebolo zistené, že by navrhovateľ poskytoval splátky úveru ako plnenie bez právneho
dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, plnenie
z nepoctivých zdrojov resp. plnenie za niekoho, kto mal podľa práva plniť sám. V tomto smere súd

prisvedčil argumentácii odporkyne, že jednotlivé záväzky, ktoré navrhovateľovi vyplývajú z úverových
zmlúv,súplneniamivprospechtretíchosôbanievprospechodporkyne,ktoráplnenímnezískavažiaden
majetkový prospech. Pritom navrhovateľ nie je subjektom, ktorý by predmetné splátky úveru plnil za
navrhovateľku, nakoľko je z úverových zmlúv zrejmé, že je priamym dlžníkom zo zmluvy, a teda sám
má povinnosť svoj záväzok zo zmluvy plniť.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre uloženie povinnosti

vydať bezdôvodné obohatenie a navyše s ohľadom na skutočnosť, že odporkyňa nemá možnosť svoj
majetok užívať z dôvodu bránenia v užívaní navrhovateľom, požiadavku na plnenie záväzku, v ktorom je
navrhovateľ priamym dlžníkom odporkyňou, možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle ust. § 3 Obč. zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § l42 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Plne úspešným účastníkom bola odporkyňa, preto jej súd
priznal ich plnú náhradu spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia, náhrade hotových výdavkov
- cestovného a náhrade za stratu času.

Právny zástupca odporkyne vyčíslil trovy právneho zastúpenia podaním doručeným dňa 6.7.2012
nasledovne:

1) Odmena advokáta podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z., o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „AT“) - odmena je určená
v súlade s § l0 ods. 1 = 253,94 eur:

1. prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods.1 písm. a) AT) ................................. 253,94 eur

2. vyjadrenie zo dňa 6.2.2012 (§ 14 ods. l písm. c) AT) ....................................... 253,94 eur

3. 5.3.2012 účasť na pojednávaní (§ 14 ods. l písm. d) AT) ................................. 253,94 eur

4. 25.5.2012 účasť na pojednávaní (§ 14 ods. l písm. d) AT) ............................... 253,94 eur

5. vyjadrenie zo dňa 22.6.2012 (§ 14 ods. l písm. c) AT) ..................................... 253,94 eur

6. 2.7.2012 účasť na pojednávaní (§ 14 ods. l písm. d) AT) ................................. 253,94 eur

Odmena advokáta ................................................................................................. 1.523,64 eur

Režijný paušál 6 * 7,63 eur ........................................................................................45,78 eur

DPH 20% ................................................................................................................. 313,88 eurSpolu odmena advokáta ........................................................................................ 1.883,30 eur

2) Cestovné v zmysle zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov: trasa
Bratislava - Poprad a späť (654km) vykonané vozidlom zn. Jeep Cherokee 2,8L CRD, EČV: BA 271UU,

spotreba (9 litrov motorovej nafty na l00 km)

pojednávanie dňa 5.3.2012 pri cene 1,470 eur/l ..................................................... 206,21 eur

pojednávanie dňa 25.5.2012 pri cene 1,436 eur/l ..................................................... 204,52 eur

pojednávanie dňa 2.7.2012 pri cene 1,424 eur/l ..................................................... 203,50 eur

cestovné ...................................................................................................................... 614,23 eur

DPH 20% ................................................................................................................... 122,85 eur

Spolu cestovné ........................................................................................................... 737,07 eur

3) Náhrada za stratu času podľa § l7 ods.l/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. cestou Bratislava - Poprad a späť vo
výške 1/60 výpočtového základu

pojednávanie dňa 5.3.2012 - 16*12,72 ...................................................................... 203,52 eur

pojednávanie dňa 25.5.2012 - 16*12,72 ................................................................... 203,52 eur

pojednávanie dňa 2.7.2012 - 16*12,72 .................................................................... 203,52 eur

Náhrada za stratu času ............................................................................................... 610,56 eur

DPH 20% ................................................................................................................... 122,11 eur

Náhrada za stratu času celkom ................................................................................... 732,67 eur

Spolu trovy právneho zastúpenia (1 + 2 + 3) .......................................................... 3.353,04 eur

Súd pri určení výšky náhrady trov právneho zastúpenia postupoval v súlade s ustanoveniami vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Odmenu právneho zástupcu za všetky úkony právnej služby, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhl. č.
655/2004 Z. z., súd priznal u všetkých požadovaných úkonov právnej služby.

V súlade s citovanou vyhláškou konkrétne s ust. § 17 ods. 1 je aj vyčíslenie náhrady za stratu času
cesta Bratislava - Poprad a späť (§ 17 ods. 1 AT) za 48 polhodín v sume 12,72 eur za jednu polhodinu,
avšak napriek dobre zvolenému spôsobu výpočtu právny zástupca odporkyne neuplatnil nárok na DPH,
v dôsledku čoho bola konečná suma vyčíslená nižšia než mu prislúcha.

Cestovné za 3 cesty na trase Bratislava - Poprad a späť, spolu za 1.962 km si právny zástupca uplatnil,

podľa ust. § 15 ods. 1, § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a § 7 ods. 1, 2 zákona č. 283/2002 Z.z., za
cesty osobným motorovým vozidlom zn. Jeep Cherokee 2,8L CRD, EČV: BA 271UU, pri priemernej
spotrebe 9 l/100 km.Spolu trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z tarifnej odmeny vo výške 1.883,30 eur, náhrady
cestovného vo výške 737,07 eur a náhrady za stratu času vo výške 732,67 eur predstavujú sumu
3.353,04 eur.

Povinnosť navrhovateľa nahradiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia jej
právnej zástupkyni vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého,
ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola
uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému

súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.