Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 14, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/400/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011899964
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011899964.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. R. T., X. XXX/X,
zastúpenej JUDr. H. S., advokátom so sídlom W., Q. XX/XX proti odporcom: 1/ Nemocnica s poliklinikou
R., Q. X, U., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. H. X., advokátom so sídlom R., F. X-A/XXX, 2/ MUDr.
Z. J., so sídlom Zdravotné stredisko U. Q., Q., zastúpeného JUDr. R. U., advokátom so sídlom R., G.
T. č. X, o náhradu škody na zdraví vo výške 160.924,12 eur, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku

Okresného súdu Prievidza zo dňa 18.augusta 2011, č. k. 16C/94/2004 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j ea vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol návrh voči odporcom 1/ a 2/ v celom rozsahu. Odporcom 1/ a 2/ náhradu trov
konania nepriznal. Štátu náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa
pôvodne podaným návrhom, doručeným súdu 18.8.2004, domáhala proti odporcovi v 1.rade zaplatenia
náhrady škody na zdraví vo výške 160.924,12 eur z titulu bolestného vo výške pôvodne 48.000,- Sk
(800 bodov x 60,- Sk), ako i odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške pôvodne

4.800.000,- Sk (1600 bodov x 50 x 60,- Sk), a to v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka v spojení s §
1, 2, 4, 6 ods. 1, § 7 ods. 1, 2, 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov s odôvodnením,
že škoda na zdraví jej vznikla v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti počas jej
hospitalizácie v Nemocnici v U., ktorá je súčasťou NsP R., ktorý nesprávny postup spočíval v tom,
že keď bola dňa 02.04.2003 hospitalizovaná v Nemocnici v U., nebolo jej hneď po prijatí urobené
vyšetrenie, pri ktorom by bolo možné zistiť príčinu pretrvávajúcich bolestí a na základe ktorého by

bolo možné včas pristúpiť k nutnému operačnému zákroku. Pokiaľ by jej bolo sonografické vyšetrenie
urobené hneď po jej prijatí na hospitalizáciu, bolo by sa tým predišlo tomu, čo bolo zistené v neskorších
večerných hodinách okolo 21,00 hod, kedy jej zdravotný stav už bol taký, že sa nedalo pravý vaječník
zachrániť a tento bolo nutné odstrániť. Uvedené poškodenie zdravia - odobratie pravého vaječníka má
u nej trvalé a nenapraviteľné následky po celý jej život, s ohľadom na jej vek. Je vylúčená z možnosti
otehotnieť prirodzeným spôsobom a mať tak vlastné deti, je odkázaná na celoživotnú hormonálnu
liečbu, ktorej nepriaznivé účinky môžu vplývať na rôzne funkcie organizmu, pričom uvedeným bolo

zasiahnuté hrubým spôsobom i do oblasti jej citového života, kedy je vylúčená z možnosti prežívania
materinských citov voči vlastným deťom, čo u nej do budúcna môže spôsobovať určité psychické
poruchy. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že v roku 2003 bývala v spoločnej domácnosti so svojimi
rodičmi. Dňa 01.04.2003 sa sťažovala svojim rodičom v popoludňajších hodinách na silnú bolesť v
súvislosti s prebiehajúcou menštruáciou. Rodičia jej dali kvapky od bolesti, avšak vzhľadom na to,
že bolesť neprechádzala, boli s ňou na lekárskej pohotovostnej službe v Q., kde jej bola aplikovaná

injekciou látka proti bolesti, pričom bola odoslaná domov bez doporučenia ďalšieho vyšetrenia, príp.
kontroly. Vzhľadom na to, že bolesti neprestali ani počas nasledovnej noci, navrhovateľka bola so svojimi
rodičmi hneď ráno dňa 02.04.2003 u detskej lekárky MUDr. E. A., ktorá ju odporučila na chirurgickévyšetrenie. Preto následne navštívila odporcu v 2/ rade MUDr. Z. J., odborného lekára - chirurga v
zdravotnom stredisku Q.. v Q.. Tento ju po prezretí odoslal na RTG, pričom po vyhotovení RTG snímkov
boli tieto odovzdané do ambulancie MUDr. J., kde bol následne vypísaný zdravotný záznam, pričom jej

nebolo oznámené žiadne konkrétne zistenie, len to, že bolesti sú vyvolané prebiehajúcou menštruáciou.
Neboli jej odporučené ani ďalšie odborné vyšetrenia. Následne išla za svojou detskou lekárkou MUDr.
A., ktorá jej opäť dala injekciu proti bolesti bez doporučenia akýchkoľvek ďalších vyšetrení. Uvedené
sa udialo v dopoludňajších hodinách dňa 02.04.2003. Po jej príchode domov, keďže mala stále silné
bolesti, sa jej matka spojila so ženskou lekárkou MUDr. P. R., ktorá ju prijala a bez prehliadky jej dala

ďalšiu injekciu proti bolesti a predpísala jej kvapky na utíšenie bolesti. Napriek ich užitiu k utíšeniu
bolesti nedošlo. Opätovne sa vrátila domov a keď jej bolesti neprechádzali, otec navrhovateľky požiadal
MUDr. A., aby doporučila hospitalizáciu navrhovateľky. Na základe toho sa navrhovateľka dostavila
spolu s rodičmi do nemocnice v U., a to v čase medzi 14.00 a 14.30 hod. Bola prijatá na detské
oddelenie, pričom po jej prijatí nebola podrobená žiadnemu vyšetreniu a toto sa uskutočnilo až okolo
21.00 hod., kedy jej pri sonografickom vyšetrení bolo zistené, že má v brušnej dutine tekutinu. Následne

rodičom bolo oznámené, že je u nej podozrenie na zápal slepého čreva, a že je nutné vykonať operačný
zákrok, pričom rodičia boli požiadaní o udelenie súhlasu k takémuto zákroku. Operáciu vykonával MUDr.
R.. Po skončení operácie rodičom navrhovateľky bolo oznámené, že v priebehu operácie sa zistilo,
že sa nejednalo o zápal slepého čreva, ale o nález cysty na pravom vaječníku, preto bol k operácii
prizvaný MUDr. E., ktorý po zistení odumretia pravého vaječníka musel tento odstrániť. MUDr. R. a

MUDr. E. po skončení operácie oznámili jej rodičom, že odstráneniu pravého vaječníka sa dalo predísť
za predpokladu, že by včas bola podrobená odbornému vyšetreniu a zákroku. Podľa ich vyjadrení
malo ísť o dobu niekoľkých hodín, počas ktorých sa cysta na vaječníku skrútila a spôsobila jeho
odumretie. Navrhovateľka uviedla, že keď bola prijatá do nemocnice v U. dňa 02.04.2003 približne o
14.30 hod., lekárka, ktorá ju prijímala, jej vyšetrila brucho rukou, gynekologické vyšetrenie jej urobené

nebolo. Následne jej dali infúziu a injekciu, na základe čoho sa jej bolesti trošku zmiernili. Okolo 20.00
hod. jej bolesti prudko zosilneli, na čo upozornila zdravotné sestry, pričom približne o 21.00 hod. sa
podrobila sonografickému vyšetreniu. Navrhovateľka pri výsluchu pred súdom tiež uviedla, že keď bola
na vyšetrení u odporcu v 2/ rade, jej bolesť bola sústavná, neprerušovaná, prudká, chvíľami táto bolesť
trochu opadla, väčšinou však bola stále. Keď následne v ten deň v poobedňajších hodinách prišla do

nemocnice, bolo to trochu lepšie, k večeru sa bolesť stávala neznesiteľná. Uviedla, že jej bolesť bola
vtedy taká, že až plakala od bolesti, a to už v doobedňajších hodinách dňa 02.04.2003. Svedkyňa E.
X., matka navrhovateľky, vo svojej výpovedi potvrdila skutočnosti uvádzané navrhovateľkou. Uviedla,
že dňa 02.04.2003 chodila s navrhovateľkou po všetkých vyšetreniach, u gynekologičky MUDr. R.
boli v ten deň približne o 11.30 hod.. Potvrdila, že keď sa vrátili od gynekologičky s navrhovateľkou

domov, navrhovateľka veľmi plakala, bolesti u nej stále pretrvávali, mala silné bolesti, preto sa muž
rozhodol ísť do nemocnice v U., kde sa stretol so známym, ktorý mu odporučil vyžiadať doporučenie
na hospitalizáciu navrhovateľky od obvodnej ošetrujúcej lekárky. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľka
nikdy pri menštruácii takéto silné bolesti nemávala. Svedok J. X., otec navrhovateľky, vo svojej výpovedi
potvrdil skutočnosti uvádzané navrhovateľkou. Uviedol, že priamo s navrhovateľkou po vyšetreniach

nechodil, on ich len vozil na aute. Vyšetrenia s navrhovateľkou absolvovala dňa 02.04.2003 jeho
manželka, matka navrhovateľky. Z výsluchu odporcu súd zistil, že navrhovateľka prišla k nemu na
vyšetrenie dňa 02.04.2003 niekedy medzi 8.10-8.15 hod. ráno, kedy jej urobil kompletné chirurgické
vyšetrenie. Manuálne jej vyšetril brucho, potom ju poslal na RTG snímok. Následne snímok vyhodnotil
tak, ako je uvedené v zdravotnom zázname, kde sa udáva, že brucho je voľné, priehmatné, bez

rezistencie, bez aperitoneálneho dráždenia, peristaltika je živá, RTG snímok brucha v stoji bez poruchy
pasáže a perforácie. Uviedol, že toho času nejde o akútne brucho, dostala menštruáciu, jedná sa u
nej o menštruačnú tenziu. Pri výsluchu pred súdom uviedol, že za žiadnych okolností sa nedá z RTG
snímku zistiť a znázorniť vaječník alebo vajíčkovod, nie je ich vidno. Bolo by ich vidieť len vtedy, keby
sa dala do nich kontrastná látka, ktorý úkon on robiť nesmie. Uviedol, že navrhovateľke neodporučil

žiadne konkrétne vyšetrenie, následne mu však volala ošetrujúca lekárka navrhovateľky MUDr. A.,
ktorá sa ho pýtala na ďalší postup. On jej povedal, že doporučuje ďalšie vyšetrenia, nehovoril však
konkrétne, aké. Z výsluchu svedkyne MUDr. G. R., primárky detského oddelenia u odporcu v 1/ rade,
súd zistil, že na prípad navrhovateľky si pamätá len podľa záznamu. Uviedla, že navrhovateľku prijímala
dňa 02.04.2003 o 14.30 hod. Pri vyšetrení zistila, že teplotu navrhovateľka mala 36,7°C, prijatá bola s

bolesťami v podbrušku, jedenkrát zvracala. Pri vyšetrení brucha zistila, že trpí bolesťami brucha, brucho
mala mäkké, palpačne nebolestivé, priehmatné, voľné, bez nálezu rezistencie a bez napnutia brušnej
steny. Pri hmataní brucha nereagovala bolestivo a to ani následne, keď ju sledovala detská sestra.
Záver jej vyšetrenia bol bolesti brucha, konštatovala bolestivú menštruáciu a z toho vyplývajúce bolestibrucha. Následne doporučila štandardný postup, vyšetrenie krvi, nasadenie liečby a to infúziu a lieky
proti bolesti a pri pretrvávaní bolesti doporučila sonografické vyšetrenie brušných orgánov. Následne
odovzdala sledovanie navrhovateľky službukonajúcemu lekárovi MUDr. T.. Navrhovateľka bola prijatá

na jednotku intenzívnej starostlivosti, kde sa permanentne nachádza zdravotná sestra, ktorá ju neustále
sledovala. Zapisovala hodnoty všetkých jej vitálnych funkcií, subjektívne pocity, službukonajúci lekár ich
následne hodnotil. Z chorobopisu vyplýva, že následne o 15.00 hod. mala navrhovateľka bolesti brucha,
o 17.00 hod. bolo zdravotnou sestrou konštatované, že sa cíti lepšie, o 18.00 hod. mala bolesti brucha,
o 19.00 hod. bolo konštatované, že sa cíti lepšie, o 20.30 hod. bolo konštatované, že sa sťažuje na

bolesti brucha, následne o 20.43 hod bolo urobené sono brucha, pričom o 21.00 hod. ju videl chirurg. O
22.00 hod. bolo zaznamenané, že kričí od bolesti a následne bola prevezená na operačnú sálu. Svedok
MUDr. H. T., lekár na detskom oddelení odporcu v 1/ rade, uviedol, že zo zdravotnej dokumentácie
navrhovateľky vyplýva, že dňa 02.04.2003 prevzal navrhovateľku do svojej starostlivosti po jej prijatí.
Uviedol, že navrhovateľke boli nariadené odbery krvi, s ktorými sa oboznámil o 17.30 hod, pričom
výsledkyvyšetreníbolivnorme,ažnanízkuhladinudraslíka,pretodoplniljejliečbuodraslíkovékapsule.

Z výsledkov krvi u navrhovateľky nič nenasvedčovalo tomu, že by bol u navrhovateľky nejaký akútny
zápal.Tiežudávalazmierneniebolesti,pretonemenilpriebehliečby.O18.10hod.navrhovateľkuvyšetril,
boli zistené lokalizované bolesti v podbrušku, vychádzal z toho, čo udávala navrhovateľka pri vyšetrení.
O 20.30. hod. následne opätovne vyšetril navrhovateľku, ktorá už udávala úporné bolesti brucha. Zistil,
že má citlivé brucho v oblasti pupku, preto jej doporučil sono vyšetrenie. Následne bolo vykonané

sono vyšetrenie a prizvaný k posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľky chirurg, ktorý ju vyšetril a
indikoval operačný zákrok. Svedkyňa MUDr. D. R., primárka rádiodiagnostického oddelenia u odporcu v
1/ rade, uviedla, že v súvislosti s ošetrením navrhovateľky bola požiadaná o ultrasonografické vyšetrenie
brušných orgánov navrhovateľky. Uviedla, že na ich oddelení sa nerobí USG vyšetrenie gynekologických
orgánov, to sa robí na gynekologickom oddelení, kde si ho robia priamo gynekológovia. Uviedla, že

sonografickým vyšetrením zistila, že navrhovateľka má okolo maternice prúžok tekutiny, čo mohlo však
vplývať i z hnačkovitého, resp. virózneho ochorenia navrhovateľky. Pri USG vyšetrení brušných orgánov
sa len orientačne zameriavajú na vyšetrenie oblasti maternice. Uviedla, že pri tomto vyšetrení cystu
na vaječníku navrhovateľky nenašla, inak by to určite zaznamenala. Svedok MUDr. W. R., chirurg,
pri výsluchu uviedol, že bol prizvaný k posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľky službukonajúcim

lekárom MUDr. T.. Uviedol, že po vyšetrení navrhovateľky, vzhľadom na lokálny nález na bruchu, vývoj
ochorenia i sonografický nález tekutiny v brušnej dutine, nevylúčil akútnu apendicitídu, preto indikoval
apendektómiu. Na to, aby mohlo byť pristúpené k operačnému zákroku, keďže navrhovateľka bola
maloletá, bol potrebný súhlas rodičov. Tento súhlas získal o 22.15 hod.. S operáciou sa nemohlo ihneď
začať z dôvodu, že navrhovateľka o 17.00 hod. jedla a o 20.00 hod. ešte pila. Po nahliadnutí do

chorobopisu navrhovateľky uviedol, že po otvorení brušnej dutiny a podbrušnice zistil, že z brušnej
dutiny vyteká tmavá krv. Následne zistil a našiel v brušnej dutine podľa neho nádor o rozmere 8x8x6 cm,
tento presnejšie zmeral až po vykonaní operácie. Po tomto zistení prizval k operácii gynekológa MUDr.
E., pretože pri operácii zistil, že v ľavej časti sa nenachádza ľavý vaječník ani vajíčkovod. Keď prišiel
MUDr. E. a už aj on predtým zistil, že tumor na pravom vaječníku bol na stopke skrútený, v dôsledku

čoho bol zablokovaný odtok krvi z vaječníka, čo viedlo k hemoragickej infarzácii. To isté konštatoval i
MUDr. E., preto následne vykonali odobratie pravého vaječníka a pravého vajíčkovodu navrhovateľky.
Svedok MUDr. T. E., gynekológ, pri výsluchu uviedol, že na prípad navrhovateľky si pamätá. K jej
prípadu bol prizvaný tesne pred polnocou. Následne zistil, že sa v jej prípade jedná o torkvovanú
ovariálnu cystu na pravom vaječníku. Vzhľadom k objektívnemu nálezu doporučil vybratie vaječníka

aj s vajcovodom, a to napriek tomu, že ľavý vaječník nebol vyvinutý. Inak by došlo k ohrozeniu života
navrhovateľky. Uviedol, že sa netrúfa vyjadriť k otázke, v akom časovom úseku došlo pred operáciou
k znefunkčneniu pravého vaječníka navrhovateľky. Uviedol, že v brušnej dutine navrhovateľky to bolo
celé prekrvácané, stočené, pravý vaječník bol viackrát skrútený, pričom sa na ňom nachádzala cysta
o rozmere približne 10 cm, infarzovaná, vaječník bol na svojom mieste, kde mal byť. Svedok MUDr. H.

R., sekundárny lekár chirurgického oddelenia u odporcu v 1/ rade, uviedol, že si pamätá na operáciu
a na prípad navrhovateľky, lebo to bola dosť raritná záležitosť. Uviedol, že pri operácii bolo zistené,
že vaječník navrhovateľky bol zväčšený, pričom mal veľkosť približne mandarínky, jednalo sa o masu,
ktorá vyzerala ako zrazená krv. Svedok MUDr. T. R. uviedol, že k operácii navrhovateľky bol prizvaný
ako anesteziológ, priebeh operačného zákroku si už nepamätal. Uviedol, že si prípad navrhovateľky

pamätá len v tej súvislosti, že keď robil predoperačné vyšetrenia, zistil, že krátko predtým požila
nejaké jedlo, resp. pila. Svedok MUDr. Y. uviedol, že si na operáciu navrhovateľky nepamätá, prizvaný
tam bol ako dozor nad kolegom MUDr. R., pričom sledoval predovšetkým jeho anestetickú činnosť,
z jeho strany mu neboli hlásené žiadne komplikácie. Z písomného výsledku bioptického vyšetrenia z09.04.2003, vystaveného MUDr. P. J., primárkou oddelenia patológie NSP R., mal súd preukázané,
že bioptickým vyšetrením odobratého hemoragicky inflamovaného ovária a tuby uteriny navrhovateľky
bolo zistené, že ovárium bolo zväčšené s priemerom 6 cm, tmavočerveno sfarbené. Histologický nález

bol: parenchým ovária je masívne prekrvácaný v celom rozsahu, silno prekrvená až prekrvácaná je
i stena tuby. Záver: nález svedčí pre torziu ovária s následnou hemoragickou infarzáciou. Svedkyňa
MUDr. P. J., ktorá bola v apríli 2003 primárkou oddelenia patológie u odporcu v 1/ rade, uviedla, že
z výsledku bioptického vyšetrenia z 09.04.2003 vyplýva, že ako predmet vyšetrenia im boli dané dve
vzorky, a to hemoragicky inflamované ovárium, čo znamená prekrvácaný zmenený vaječník a tuba

uterina, čo znamená vajíčkovod. Z uvedeného nálezu vyplýva, že vaječník bol chorobne zmenený -
prekrvácaný, zväčšený do priemeru 6 cm, pričom vzhľadom na vek navrhovateľky, ktorá v tom čase
mala 14 rokov, normálna veľkosť vaječníka by u nej mala byť 4 - 5 cm. Normálny vaječník je belavej
farby, hladký, pričom v tomto prípade bol silno prekrvácaný. Svedčí to o tom, že došlo k porušeniu
odtoku krvi z vaječníka, čo sa vyskytuje práve pri otočení, resp. pri pootočení celého vaječníka, resp.
i vajíčkovodu. Z histologického nálezu vyplýva, že tkanivo ovária nebolo nádorovo zmenené, ale bolo

masívne prekrvácané. Prekrvácaná bola i stena tuby, čo svedčí o tom, že v prípade navrhovateľky došlo
k pootočeniu vaječníka aj vajíčkovodu s ťažkým postihnutím vaječníka. Ako dlho trvá proces, kedy dôjde
k pootočeniu vaječníka a následne k prekrveniu tohto vaječníka v takom rozsahu, ako bolo zistené u
navrhovateľky, sa nedá z histologického hľadiska určiť. Taktiež sa nedá určiť, za aký časový úsek došlo
až k takej zmene na vaječníku u navrhovateľky. Záviselo to od toho, či bol prítok aj odtok krvi z vaječníka

úplne zastavený, resp. či bol zachovaný aspoň čiastočný prietok krvi, čo sa nedá zistiť. Z uvedeného
nálezu vyplýva, že na vaječníku navrhovateľky cysta zistená nebola. Z posudku o bolestnom a o
sťažení spoločenského uplatnenia, vystaveného MUDr. O., znalcom v odbore zdravotníctvo, odvetvie
gynekológia a pôrodníctvo z 28.02.2004, mal súd preukázané, že bodové hodnotenie bolestného v
súvislosti s odstránením vaječníka navrhovateľky pri operácii dňa 02.04.2003 znalec posúdil pri strate

vaječníka a vajíčkovodu na pravej strane, pri nevyvinutí ľavého vaječníka a nedostatočnom vývine
ľavého vajíčkovodu v počte bodov 800, a to v zmysle vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov,
pričom v závere uviedol, že vzhľadom k tomu, že sa jedná o osobu, ktorá si ešte nesplnila svoje
reprodukčné schopnosti, sú jej fertilné podmienky (prirodzený spôsob otehotnieť) minimálne, resp.
žiadne, len pri určitých spôsoboch asistovanej reprodukcie umelého oplodnenia pri darcovstve vajíčok.

U menovanej bude nutná celoživotná hormonálna náhradná liečba, preto doporučil plné bolestné zvýšiť
na dvojnásobok pri sťažení spoločenského uplatnenia. Keďže otázka posúdenia poskytnutej zdravotnej
starostlivosti je predovšetkým odbornou otázkou, súd po vypočutí vyššie uvedených svedkov vo veci
nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a
pôrodníctvo, a to uznesením č.k. 16C/94/04-87 z 20.09.2006, ktorým za znalca pribral prof. MUDr.

G. K., CSc., R. X. gynekologicko-pôrodníckej fakulty S. so sídlom v X.. Zo znaleckého posudku,
vypracovaného uvedeným znalcom č. 7/2007 dňa 30.12.2007, súd zistil, že na otázku, či vzhľadom
na stav a rozsah nálezu na pravom vaječníku navrhovateľky, ako bol tento zistený pri operačnom
zákroku okolo 23:00 hod. dňa 02.04.2003, bolo možné zistiť príznaky takéhoto ochorenia už počas jej
chirurgického vyšetrenia, vykonaného odporcom v 2/ rade dňa 02.04.2003 v ranných hodinách medzi

ôsmou až deviatou hodinou, znalec uviedol, že vzhľadom na silné bolesti u navrhovateľky bolo možné
zistiť príznaky takéhoto ochorenia laparoskopicky v uvedenom čase, avšak stav už bol takmer isto
ireverzibilný, takže výsledok operačnej liečby by bol rovnaký ako o 23:00 hod. Podľa znalca torzia ovária
sa prejavuje bolesťami brucha rôznej intenzity a na rôznom mieste. Niekedy môžu bolesti vyžarovať
do chrbta alebo aj do stehna. Niekedy sa torzia ovária udeje len čiastočne a vzápätí sa napraví.

Rôzne pobolievanie brucha môže byť prejavom začínajúcej torzie orgánov, ktorá sa však môže upraviť.
Silné bolesti sú už prejavom torzie s hemoragickou infarsáciou, čo je už stav ireverzibilný. Príčina
bolesti by sa dala zistiť u navrhovateľky laparoskopicky. Na otázku, či bol správny postup odporcu v
2/ rade, keď tento po tom, čo zabezpečil u navrhovateľky RTG snímok, podľa ktorého nezistil žiaden
nález, sám nezabezpečil, ani nedoporučil navrhovateľke žiadne ďalšie odborné vyšetrenie, znalec

uviedol, že odporca v 2/ rade mohol a mal pátrať ďalej po príčine bolesti, avšak on sa sústredil na
predpokladanú diagnózu apendicitídy. Mohol navrhovateľku odoslať na gynekologické vyšetrenie, avšak
zrejme vzhľadom na to, že išlo o maloleté dieťa, na gynekologické ochorenie nemyslel. Lekár môže
určiť diagnózu len vtedy, keď na ňu myslí. Odporca v 2/ rade na gynekologickú diagnózu nemyslel, čo
vzhľadom na jej neobvyklosť nebolo až tak zvláštne. Na otázku, či bol správny postup odporcu v 1/

rade, keď po prijatí navrhovateľky dňa 02.04.2003 o 14:30 hod. túto ihneď neodoslal na RTG snímok
a sonografické vyšetrenie gynekologických orgánov, keď zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky
bolo zrejmé, že táto už 01.04.2003 mala bolesti počas prebiehajúcej menštruácie, znalec uviedol,
že odporca v 2/ rade mohol byť aktívnejší pri pátraní po príčine bolesti, avšak RTG vyšetrenie bydiagnózu torzie ovária nebolo určilo. Odporca v 1/ rade mohol odporučiť sonografické vyšetrenie aj
skôr, avšak to by správnu diagnostiku nebolo urýchlilo, keďže ultrasonografickým vyšetrením sa správna
diagnóza neurčila ani neskôr. Na otázku, či bol správny postup odporcu v 1/ rade, ktorý napriek

diagnóze, ktorú stanovil pri prijatí navrhovateľky, následne nekonzultoval zdravotný stav navrhovateľky
s gynekológom a pre navrhovateľku nezabezpečil hneď po prijatí gynekologické vyšetrenie, znalec
uviedol, že v tomto postup odporcu v 1/ rade nepovažuje za celkom správny, pretože konzultovať
zdravotný stav s gynekológom a zabezpečiť gynekologické vyšetrenie u navrhovateľky bolo potrebné.
Na otázku, či bol správny postup odporcu v 1/ rade, keď tento po umiestnení navrhovateľky na JIS po jej

prijatí dňa 02.04.2003 o 14:30 hod. zabezpečil jej následnú kontrolu lekárom až okolo 17:30 hod., znalec
uviedol, že umiestnenie pacienta na JIS je zabezpečením starostlivosti na najvyššej úrovni. Na JIS sú
pacienti pod stálym dozorom zdravotníckeho personálu (lekári, sestry) a sú permanentne monitorovaní.
Na otázku, či bolo možné prítomnosť cysty na pravom vaječníku u navrhovateľky zistiť už pri jej prijatí
u odporcu v 1/ rade dňa 02.04.2003 o 14:30 hod., uviedol, že prítomnosť cysty na vaječníku bolo
možné zistiť 02.04.2003 o 14:30 hod. ultrazvukom, avšak cysta u navrhovateľky nemusela byť prítomná.

Torkvovať môže aj normálny vaječník. Správna diagnóza sa mohla stanoviť jedine laparoskopicky,
avšak veľmi pravdepodobne, ba takmer isto už v tom čase išlo o ireverzibilný stav s hemoragickou
infarsáciou vaječníkov. Na otázku, či bolo možné vzhľadom na stav a rozsah nálezu na pravom vaječníku
navrhovateľky, ako bol tento zistený počas operačného zákroku dňa 02.04.2003 okolo 23:00 hod.,
kedy bolo potrebné pravý vaječník odňať, predísť takémuto stavu skorším operačným zákrokom a s

akým časovým posunom, znalec uviedol, že možno by bolo možné predísť operačnému odstráneniu
vaječníka a vajíčkovodu na špičkovom pracovisku, so špičkovým vybavením a špičkovým operačným
tímom, a to laparoskopickým operačným spôsobom. Podľa najaktuálnejších celosvetových údajov sa
to stane len u menej ako 10 % prípadov. O aký časový posun by išlo, na to sa nedá odpovedať,
pretože začínajúca torkvácia má veľmi nešpecifické a niekedy minimálne príznaky (pobolievanie brucha,

ktoré občas je prítomné a niekedy opakovane ustane). Na otázku, či boli postačujúce vyšetrenia, ktoré
odporca v 1/ rade pri prijatí navrhovateľky uskutočnil z hľadiska možnosti zistenia skutočnej príčiny
udávaných bolestí, znalec uviedol, že odporca v 1/ rade sa príliš zameral na diagnózu appendicitídy
a dysmenorey. Vzhľadom na to, že si určil aj diagnózu, a to bolesti brucha nejasnej etiológie, mal
po príčine bolesti pátrať ďalej a využiť všetky možnosti diagnostiky, vrátane laparoskopie. Vyšetrenie

nebolo postačujúce. Na otázku, či bolo možné, ak by bola navrhovateľka hneď po prijatí u odporcu v 1/
rade podrobená sonografickému vyšetreniu gynekologických orgánov, týmto vyšetrením zistiť cystu na
pravom vaječníku a jej skrútenie a či bolo možné skorším operačným zákrokom predísť stavu, pri ktorom
bolo poškodenie tohto vaječníka už také, že bolo nutné tento odobrať, znalec uviedol, že kvalitným
ultrazvukovým prístrojom a skúseným ultrasonografistom by v danom čase mohla byť cysta vaječníka

zistená, jej skrútenie skôr nie, ako áno. Nie je však isté, že o cystu vaječníka vôbec išlo. Otočiť sa
môže aj normálny vaječník a ten sa zväčší až pri jeho hemoragickej infarsácii. V tomto čase však už
podľa jeho názoru išlo o ireverzibilný stav a odvrátiť vyoperovanie vaječníka už nebolo možné. Na
otázku, či bol správny postup odporcu, keď tento napriek diagnóze, určenej pri prijatí navrhovateľky
02.04.2003 o 14:30 hod., a to bolesti v súvislosti s prebiehajúcou menštruáciou odoslal navrhovateľku

na sonografické vyšetrenie až o 20:43 hod., a to na sonografické vyšetrenie brušných orgánov a nie
orgánov gynekologických, znalec uviedol, že pri diagnóze bolesti pri menštruácii sa ultrasonografickým
vyšetrením nedá zistiť nič. Postup považuje za správny. To, že navrhovateľka bola odoslaná na USG
brušných orgánov tiež považuje za správne. Odporca v 1/ rade sa sústredil na gastrointestinálny trakt
(GIT) a nie na gynekologické orgány. Nemožno mu to vyčítať. Na otázku, či bol správny postup odporcu

v 1/ rade, ktorý pristúpil k operácii navrhovateľky pre podozrenie z akútneho zápalu slepého čreva
bez predchádzajúceho sonografického vyšetrenia gynekologických orgánov, keď navrhovateľka udávala
od počiatku bolesti v súvislosti s prebiehajúcou menštruáciou, znalec uviedol, že adnexálna torzia je
akútnabrušnápríhoda,priktorejjejedináalternatívaoperácia.Sonografickévyšetreniegynekologických
orgánov už nie je dôležité, postup odporcu v 1/ rade bol správny. Na otázku, aké konkrétne povinnosti

zanedbal odporca v 1/ rade pri vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľky po jej prijatí dňa 02.04.2003 o
14:30 hod. a počas jej následnej hospitalizácie až do vykonania operačného zákroku, znalec uviedol, že
adnexálna torzia s hemoragickou infarzáciou adnexov (ovária aj vájičkovodu) je akútna brušná príhoda,
ktorá už o 14:30 hod. 02.04.2003 bola v ireverzibilnom stave. Čokoľvek by bol urobil odporca v 1/ rade
(USG, laparoskopia), výsledok by bol rovnaký, t. j. operačné odstránenie pravých adnexov (ovária aj

vajíčkovodu). Odporca v 1/ rade operačne začal riešiť akútnu brušnú príhodu, preto je úplne jedno, na
akú diagnózu myslel. Nezanedbal žiadne konkrétne povinnosti. Na otázku, akým postupom odporcu
v 1/ rade bolo možné predísť takému stavu u navrhovateľky, kedy došlo u tejto k odobratiu pravého
vaječníka a vajíčkovodu, znalec uviedol, že u odporcu v 1/ rade podľa jeho názoru nebolo možnépredísť v danom čase u navrhovateľky k vzniku takého stavu, kedy došlo u tejto k odobratiu pravého
vaječníka a vajcovodu už žiadnym spôsobom. Hneď po prijatí navrhovateľky 02.04.2003 o 14:30 hod.
by bolo bývalo možné jednoznačne okamžite zistiť skutočnú príčinu jej ťažkostí, keby bol býval k

dispozícii laparoskop a operačný tím, ktorý by bol ovládal laparoskopiu. V tom čase by bol však výsledok
operácie rovnaký ako o 23:00 hod, t. j. odstránenie hemoragicky infarsovaného ovária a vajíčkovodu.
Následky odobratia pravého vaječníka s ohľadom na súčasne zistenú neprítomnosť ľavého vaječníka
je u navrhovateľky trvalá a ireverzibilná kastrácia, z čoho vyplýva nemožnosť otehotnenia a potreba
dlhodobého užívania hormonálnej substitučnej liečby v rôznych aplikačných formách. V ideálnom

prípade pri dobrej tolerancii hormonálnej substitúcie, jej spoločenské uplatnenie môže byť normálne.
V prípade, že hormonálna substitučná liečba bude u navrhovateľky kontraindikovaná, menovaná sa
dostane do predčasnej kastrálnej postmenopauzy, so všetkými jej dôsledkami a predčasným starnutím
celého organizmu kvôli nedostatku ženských pohlavných hormónov - estrogénov. Ďalej znalec uviedol,
že navrhovateľka pri dobrej tolerancii hormonálnej substitúcie nebude môcť otehotnieť ani porodiť.
Sexuálnebudemôcťnormálnežiť.Jejcelkovýzdravotnýstavbudezávisieťodjejtoleranciehormonálnej

substitučnej liečby, aká bude u menovanej tolerancia tejto liečby sa nedá predpovedať. Uvedený znalec
pri výsluchu pred súdom uviedol, že trvá na svojich záveroch, uvedených v znaleckom posudku. Vo
výsluchu potvrdil svoj záver, že na túto diagnózu u navrhovateľky by sa bolo dalo prísť omnoho skôr,
avšak výsledok, t. j. odstránenie odumretých pravých maternicových príveskov by bol nevyhnutný.
Navrhovateľka dostala bolesti brucha už 01.04.2003. Do nemocnice bola prijatá 02.04.2003, t. j. po

viac ako 24 hodinách. Operácia bola uskutočnená okolo 23:00 hod. dňa 02.04.2003. Keď dôjde k
torkvácii maternicových príveskov, teda k zastaveniu prívodu krvi a ich vyživovaniu, ako aj k zastaveniu
odtoku krvi, tkanivo žije trochu viac minút ako bunky centrálneho nervového systému. Tieto bunky
prežijú bez kyslíka 3 - 5 minút. Tkanivo maternicových príveskov 10 - 15 minút. Teoreticky by sa
dalo uvažovať o možnom spôsobe záchrany týchto orgánov maximálne do 45 minút od torkvácií, čo je

aj tak dosť dlhá doba, čiže je to takmer vylúčené. Podľa neho, keďže navrhovateľka mala dosť silné
bolesti už 01.04.2003, ku torkvácii maternicových príveskov došlo už 01.04.2003, čiže ak by bola aj
operovaná už 01.04.2003 okolo poludnia, už by bolo neskoro. Uviedol, že z literatúry vie, že v USA sa
v pár prípadoch podarilo takýto stav zachrániť, ale k operácii došlo ihneď po začatí bolesti brucha, v
časovom intervale, ktorý uvádzal, čiže v dobe, keď nie sú tieto orgány ešte odumreté. On sa však v

živote nikdy s takýmto prípadom nestretol. Na otázku sudcu, či videl znalec porušenie povinnosti pri
odbornom vyšetrení gynekologičkou MUDr. R. dňa 02.04.2003 o 11:30 hod., ktorá navrhovateľke bez
podrobnejšieho vyšetrenia podala len injekciu od bolesti, znalec uviedol, že podávať utišujúce lieky,
ktoré utišujú bolesti pri bolestiach brucha, či ženy alebo muža, je postup nesprávny, lebo sa môžu
zamaskovať príznaky tzv. akútneho brucha, teda nejakej akútnej choroby, resp. patologického procesu,

ktorý prebieha v brušnej dutine. Tento proces sa môže podaním týchto liekov zamaskovať a môže sa
tým oddialiť nevyhnutný chirurgický postup. Podľa neho uvedená gynekologička mala navrhovateľku
poslať na vaginálny ultrazvuk, zrejme na lôžkové oddelenie, kde by jej s najväčšou pravdepodobnosťou
vykonali aj laparoskopiu, pri ktorej by sa prišlo na správnu diagnózu. Na otázku, na základe čoho
znalec ustálil, že bolesti, ktoré mala navrhovateľka už 01.04.2003 a aj následne 02.04.2003, signalizovali

torziu pravého vaječníka, znalec uviedol, že u navrhovateľky boli bolesti od 01.04.2003 rôzne silného
charakteru, pričom naviac boli tlmené rôznymi utišujúcimi liekmi, analgetikami a sedatívami, preto
klinickýobraznemuselbyťprekaždéholekáratakzjavnýajednoznačný.Torziamaternicovýchpríveskov
môže byť charakterizovaná rôznymi bolesťami, na začiatku slabšími, môžu byť aj prestávky v bolestiach
a niektoré bolesti môžu byť až veľmi silné alebo mimoriadne silné. To, že predpokladá, že k torzii a

odumretiu vaječníkov navrhovateľky došlo už 01.04.2003, odôvodnil tým, že bolesti u navrhovateľky
začali už 01.04.2003 a trvali až do operácie, pričom keby navrhovateľka nebola dostala utišujúce
lieky, klinický obraz by bol jednoznačne typickejší pre danú diagnózu. Znalec uviedol, že na základe
absencie niektorých dôležitých vyšetrení, jednoznačný a presný čas odumretia pravých maternicových
príveskov sa nedá presne určiť. V tej súvislosti uviedol, že bolesti, ktoré uviedla navrhovateľka, ktoré

mala už 01.04.2003, boli u nej iného charakteru ako predtým, pri predchádzajúcich menštruáciách.
Len laparoskopiou by sa bolo dalo zistiť, v akom stave bol v určitom čase tento vaječník a či začalo
dochádzať už k torzii. Len v prvých piatich minútach po začatí od torzie by bolo možné tento stav
korigovať, možno v rozpätí 5 - 15 minút a to spôsobom, ako uviedol v znaleckom posudku. Takéto
prípady sú skutočne ojedinelé a to práve z dôvodu, že po 15 minútach bolesti sa laparoskopia skutočne

nevykonáva a preto tieto prípady sú v celosvetovom meradle skutočne ojedinelé. Uvedený znalec
sa s takýmto prípadom nikdy nestretol. Na otázku, že ak boli robené vyšetrenia krvi u navrhovateľky
02.04.2003 o 14:30 hod. a ak by bol tento vaječník u navrhovateľky už odumretý, či by sa to bolo
prejavilo vo vzorkách krvi, znalec uviedol, že možno áno, možno nie. Neprejavuje sa to vždy rovnako ukaždého. Sedimentácia ani CRP nemusí stúpať ani u akútneho zápalu pobrušnice. Teplota sa väčšinou
zvýši, nie je to tiež však pravidlo, nemusí to ani nastať. Vzhľadom na nejednoznačnosť niektorých
odpovedí zo strany znalca prof. MUDr. G. K., CSc. a námietky zástupcu navrhovateľky voči znaleckému

posudku, vypracovaného menovaným znalcom, súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie,
a to uznesením č. k. 16C/94/2004-152 zo 04.02.2010, pričom znaleckou úlohou poveril doc. MUDr. H.
F., CSc., mimoriadneho profesora, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a
pôrodníctvo, ktorý v písomnom podaní z 31.03.2010 oznámil súdu, že bol dňa 03.09.2008 vyčiarknutý
zo zoznamu znalcov. Preto súd následne uznesením č. k. 16C/94/2004-166 z 18.05.2010 rozhodol

tak, že odvolal z podania znaleckého posudku doc. MUDr. H. F., CSc. a znaleckou úlohou poveril
Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Lekársku fakultu so sídlom v Košiciach, ktorý znalecký
ústav následne podaním z 26.05.2010 oznámil súdu, že od 13.03.2008 nemá uzavreté poistenie pre
účely náhrad škody za znaleckú činnosť, a preto odmietol vypracovať kontrolný znalecký posudok.
Z uvedeného dôvodu následne súd uznesením 16C/94/2004-175 z 13.09.2010 poveril touto úlohou
MUDr. W. J., CSc., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo, s

miestom výkonu činnosti NsP, Gynekologicko-pôrodnícka klinika Q. M., ktorému uložil súd odpovedať
na otázky uložené v uznesení č. k. 16C/94/2004-152 zo 04.02.2010. Súdny znalec MUDr. W. J.,
CSc. na základe položených otázok vypracoval znalecký posudok č. 1/2011 z 12.01.2011, v ktorom
znalec uviedol, že na základe detailnej analýzy výsledkov vykonaných zdravotných vyšetrení, podanej
medikamentóznejliečbevdňoch01.a02.04.2003,jemožnépravdepodobneurčiť,žekutzv.subtorkvácii

- čiastočnému otočeniu sa maternicových príveskov okolo svojej osi mohlo dôjsť u navrhovateľky už
dňa 01.04.2003, keď pri vyšetrení na LSPP je už popisovaná aj mierna citlivosť v oblasti pravých
maternicových príveskov. V klinickom obraze ale dominovala bolestivá menštruácia. Je zrejmé, že táto
subtorkvácia sa intermitentne uvoľňovala. K úplnému otočeniu pravostranných maternicových príveskov
s ich následným odumieraním s najväčšou pravdepodobnosťou došlo dňa 02.04.2003 po 21.00 hod.

Na otázku, či postup odporcu pri diagnostikovaní a poskytnutí zdravotnej starostlivosti dňa 02.04.2003
vzhľadom na zdravotné problémy a klinický stav navrhovateľky bol obvyklý a správny, t. j. de lege artis a
či boli postačujúce vyšetrenia, ktoré odporca v 1/ rade po prijatí navrhovateľky uskutočnil a to z hľadiska
možnosti zistenia skutočnej príčiny udávaných bolestí, znalec uviedol, že postup odporcu v 1/ rade pri
diagnostikovaní a poskytnutí zdravotnej starostlivosti dňa 02.04.2003 vzhľadom na zdravotné problémy

a klinický stav navrhovateľky bol lege artis. Ku tomuto záveru dospel znalec po detailnej chronologickej
analýzetaksubjektívnehostavu,akoajobjektívnehostavuunavrhovateľky.Znalecuviedol,žečiastočné
otočenie sa maternicových príveskov okolo svojej osi s ich následným uvoľňovaním nie je možné
zobrazovacími metódami zistiť. Pri ľahkom klinickom priebehu, neprítomných príznakoch náhlej príhody
brušnej sa v týchto prípadoch v ženskom lekárstve volí sledovací postup a konzervatívna liečba. Úplné

otočenie maternicových príveskov okolo svojej osi, prebiehajúcim pod obrazom náhlej príhody brušnej,
je treba riešiť akútne, operačne. Znalec ďalej uviedol, že vzhľadom na klinický stav navrhovateľky,
podanú medikamentóznu liečbu pred prijatím, bol postup odporcu v 1/ rade, keď nevykonal ihneď
po prijatí laparoskopické vyšetrenie, správny. Na otázku, či postup odporcu v 2/ rade pri poskytnutí
zdravotnej starostlivosti navrhovateľke dňa 02.04.2003 pri jej vyšetrení v dopoludňajších hodinách

uvedeného dňa bol správny, t. j. de lege artis a či bolo jeho povinnosťou ako odborného lekára doporučiť
navrhovateľke ďalšie odborné vyšetrenie, resp. koho povinnosťou to bolo, znalec uviedol, že podľa
detailnej chronologickej analýzy bol postup odporcu v 2/ rade pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti
navrhovateľke dňa 02.04.2003 lege artis. Stav uzatvoril, že nejde o náhlu príhodu brušnú, ale ide
o bolestivú menštruáciu. Ďalšie vyšetrenia sú v kompetencii obvodnej detskej lekárky. Znalec ďalej

dospel k záveru, že ku hemoragickej infarzácii pravostranných maternicových príveskov došlo s vysokou
pravdepodobnosťou dňa 02.04.2003 po 21.00 hod. Teda odporca v 2/ rade príznaky takéhoto ochorenia
dňa 02.04.2003 v ranných hodinách medzi ôsmou hodinou až deviatou hodinou zistiť nemohol. Na
otázku, či zo zachovaných vzoriek ovária navrhovateľky, ktoré sa doposiaľ nachádzajú u odporcu v 1
rade, je možné čo s najväčšou pravdepodobnosťou určiť dobu, kedy (koľko hodín pred operáciou dňa

02.04.2003) došlo k odumretiu tkaniva pravého ovária, znalec uviedol, že na túto otázku vyčerpávajúco
odpovedal patológ MUDr. P. J.. Jej konštatovaním bolo, že sa histologicky hodinovo nedá presne
určiť, kedy došlo k odumretiu pravostranných maternicových príveskov. Z archivovaných bločkov a
sklíčok by sa dala aj v súčasnosti zistiť prítomnosť cysty, nádoru a taktiež stupeň poškodenia tkaniva
odňatého pravého vaječníka a pravostranného vajíčkovodu. Toto je ale náplň znaleckého dokazovania

z odboru zdravotníctvo, odvetvia patologická anatómia. Znalec uviedol, že reprodukčná schopnosť u
navrhovateľkybudeovplyvnenátým,čisaovariálnetkanivo,diagnostikovanéultrazvukovým vyšetrením
dňa 04.07.2007, laparoskopicky potvrdí alebo vylúči. V prípade prítomnosti ľavostranného ovariálneho
tkaniva a riadneho ovariálneho cyklu, pri vývojovo nepostihnutej maternici, čiastočne nevyvinutomvajíčkovode vľavo, by mohla poškodená navrhovateľka otehotnieť v programe in vitro fertilizácie a
embryotransféru. V prípade laparoskopického diagnostikovania chýbania ľavého vaječníka prichádza do
úvahy len otehotnenie z darcovstva oocytov. Pri dokázaní chýbania ľavého vaječníka je navrhovateľka

odkázaná na dlhodobú hormonálnu substitučnú liečbu. Z odborného vyjadrenia prof. MUDr. S. R.,
CSc., R.stavu patologickej anatómie a konzultačného centra bioptickej diagnostiky ochorení krvotvorby
JLF UK a Univerzitnej nemocnice J. zo dňa 18.05.2011, súd zistil, že na položenú otázku, či
zo zachovaných vzoriek ovária navrhovateľky, ktoré jej boli odobraté pri operačnom zákroku dňa
02.04.2003 po hemoragickej infarzácii pravostranných maternicových príveskov, možno znaleckým

posúdením zistiť a prípadne s čo najväčšou pravdepodobnosťou určiť dobu, kedy (koľko hodín pred
operáciou dňa 02.04.2003, kedy jej bolo odobraté pravé ovário) došlo k odumretiu tkaniva pravého
ovária a tuby, resp. k takému poškodeniu tkaniva týchto orgánov, kedy sa už ani operačne nedali
zachrániť, resp. zvrátiť tento stav, prof. MUDr. S. R., CSc. uviedol, že pri náhlom prerušení prívodu
krvi do tkanív a orgánov ľudského tela vzniká v dôsledku prudko vzniknutej zástavy zásobovania týchto
tkanív kyslíkom (akútnej ischemizácie) odumretie tkanív (nekróza, tzv. ischemická nekróza). V prípade

maternicových príveskov /ovária a tuby/ sa s ohľadom na anatómiu ich cievneho zásobovania používa
pojem hemoragická infarzácia. Tá sa prejavuje typickými histologickými zmenami, ktoré vie patológ
histologickým vyšetrením príslušného tkaniva identifikovať. Citlivosť tkanív na ischemizáciu je rôzna,
napr. najcitlivejšie sú bunky mozgu a srdca, ktoré bez prívodu kyslíka prežijú podľa vplyvu rôznych
faktorov maximálne 5 - 7 minút a potom odumierajú. Tkanivo maternicových príveskov, najmä vaječníka

patrí medzi citlivé tkanivá, v ktorých nastáva nekrotizácia pomerne rýchlo. Čas od momentu zástavy
cirkulácie až po vznik makroskopicky a mikroskopicky (histologicky) identifikovateľných zmien nekrózy
sa nazýva manifestačná doba (infarktu, resp. infarzácie) môže trvať aj niekoľko hodín. Po vzniku nekrózy
sa už jej histologický obraz v intervale minimálne 48 hod. nemení, kým nenastúpia tzv. odpratávacie,
reparačné a hojacie procesy. Tie sa začínajú objavovať za približne 48 - 72 a viac hodín po vzniku

nekrózy. Uviedol, že v danom prípade tkanivo hodnotiaci patológ opisuje v náleze z vyšetrenia tuby
a ovária, obraz tzv. hemoragickej infarzácie, t. j. nekrózy uvedených tkanív. Uviedol, že keďže vo
vyšetrovaných tkanivách sú už vyvinuté črty nekrózy, t. j. manifestačná doba infarktu už uplynula, tak
v rámci chronológie vývoja zdravotného stavu menovanej z takto zmeneného nekrotizovaného tkaniva
nemožno určiť časový interval, ktorý mal uplynúť medzi dobou uzáveru cievneho aparátu uvedených

štruktúr a dobou operačného odstránenia týchto orgánov, inými slovami nemožno určiť čas, kedy došlo k
odumretiu tkaniva pravého ovária a tuby. Po zhodnotení zisteného vyššie uvedeného skutkového stavu,
vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je v
celom rozsahu neopodstatnený, a preto ho súd v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľka sa podaným
návrhom domáha proti odporcom v 1/ a 2/ rade náhrady škody na zdraví podľa ustanovenia § 420

Obč. zákonníka. Je potrebné uviesť, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody v
zmysle cit. ustanovenia sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii
takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď
protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený

úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva
zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ako i z
porušenia ustanovenia § 415 Obč. zákonníka. Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala
v majetkovej alebo v nemajetkovej sfére poškodeného. V prípade nemajetkovej ujmy ide o bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý nárok si v tomto konaní uplatnila i navrhovateľka. Príčinná

súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej
súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný.
Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Občianskoprávna úprava zodpovednosti za

škodu v zmysle § 420 ods. 1 vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá.
Dôkaznú povinnosť ohľadom protiprávneho úkonu, ako aj príčinnej súvislosti, má poškodený žalobca.
V predmetnej veci si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví, ktorá jej bola podľa nej
spôsobenávdôsledkunesprávneposkytnutejzdravotnejstarostlivostizamestnancamiodporcuv1/rade
počasjejhospitalizácievnemocnicivU.,akoivdôsledkunesprávneposkytnutejzdravotnejstarostlivosti

zostranyodporcuv2/rade.Vtejsúvislostijepotrebnéuviesť,že poskytovaniezdravotnejstarostlivostiv
tom čase, t.j. v apríli 2003 upravoval zák. č. 277/1994 Z .z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších
predpisov, ktorý bol účinný v období od 01.01.1995 do 31.12.2005 a zrušený bol zákonom č. 538/2005
Z. z.. Citovaný zák. č. 277/1994 Z. z. v § 1 stanovuje, že tento zákon upravuje poskytovanie zdravotnejstarostlivosti, jej organizáciu, právo a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zabezpečovaní
tejto starostlivosti. Podľa § 2 ods. 1 zdravotná starostlivosť je starostlivosť o ochranu, zachovanie a
navrátenie zdravia ľudí, poskytuje sa v zdraví aj v chorobe, v materstve, aj pri iných stavoch vyžadujúcich

zdravotnú pomoc. Paragraf 4 cit. zákona stanovoval, že každý má právo na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti vrátane liekov, zdravotných pomôcok a dietetických potravín. Zdravotnú starostlivosť
poskytujú zdravotnícke zariadenia v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými
biomedicínskymi vedami. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona osoba, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť,
má právo na starostlivosť podľa druhu, stupňa zdravotného postihnutia. V § 55 cit. zákona je stanovené ,

že poslaním zdravotníckeho pracovníka (lekára, farmaceuta, sestry ...) je vykonávať zdravotnícke
povolanie svedomito, statočne, s hlbokým ľudským vzťahom k človeku v súlade s právnymi predpismi s
dostupnými poznatkami v oblasti lekárskej vedy a biomedicínskych vied a s prihliadnutím na technické a
vecnévybaveniezdravotníckehozariadenia,vktoromposkytujezdravotnústarostlivosť.Podľaods.2cit.
§55zdravotníckypracovníkjepovinnýposkytovaťbezmeškaniaprvúpomockaždému,akbybeztakejto
pomocibolohrozenýjehoživotaleboboloohrozenéjehozdravieaakjetonevyhnutné,zabezpečiťpodľa

potreby ďalšiu odbornú zdravotnú starostlivosť. Bližšia definíciu toho, ako sa má poskytovať zdravotná
starostlivosť, bola uvedená v § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, ktorý však nadobudol
účinnosť až od 01.01.2005, t.j. uvedené ustanovenie v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti
navrhovateľke (02.04.2003) neplatilo. Cit. ustanovenie stanovilo, že poskytovateľ je povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky

zdravotné výkony na správne určenie choroby, so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom
uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Za účelom posúdenia otázky, či pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti navrhovateľke dňa 02.04.2003
zdravotnícki pracovníci (zamestnanci odporcu v 1/ rade) a odporca v 2/ rade ako odborný lekár,
postupovali pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti tak, aby boli zabezpečené práva navrhovateľky v

zmyslecit.ustanovení§4,6a§55cit.zák.č.277/1994Z.z ačineporušiliprevenčnúpovinnosťvzmysle
§ 415 Občianskeho zákonníka, nariadil vo veci znalecké dokazovanie a následne i kontrolné znalecké
dokazovanie. Zo záverov prvého znaleckého posudku vyplýva, že odporca v 1/ rade pri poskytnutí
zdravotnej starostlivosti nezanedbal žiadne konkrétne povinnosti. Podľa názoru znalca u odporcu v
1/ rade nebolo možné predísť v danom čase u navrhovateľky k vzniku takého stavu, kedy došlo u

tejto k odobratiu pravého vaječníka a vajcovodu už žiadnym spôsobom. Hneď po prijatí navrhovateľky
dňa 02.04.2003 o 14.30 hod. by bolo bývalo možné jednoznačne okamžite zistiť skutočnú príčinu jej
ťažkostí, keby bol býval k dispozícii laparoskop a operačný tím, ktorý by bol ovládal laparoskopiu. V
tom čase by bol však výsledok operácie rovnaký ako o 23.00 hod., t.j. muselo by dôjsť k odstráneniu
hemoragicky infarzovaného ovária a vajíčkovodu navrhovateľky. Podľa znalca, keďže navrhovateľka

mala dosť silné bolesti už 01.04.2003, k torkvácii /otočeniu/ maternicových príveskov došlo u nej už
01.04.2003. Andexálna torzia s hemoragickou infarzáciou andexov (ovária aj vajíčkovodu) je akútna
brušná príhoda, ktorá podľa znalca už o 14.30 hod. dňa 02.04.2003, t.j. v čase prijatia k odporcovi v 1/
rade, bola v ireverzibilnom stave. Čokoľvek by bol urobil odporca v 1/ rade (USG, laparoskopiu) hneď po
prijatí,výsledokbybolrovnaký,t.j.došlobyunavrhovateľkykoperačnémuodstráneniupravýchadnexov

ovária aj vajíčkovodu. Odporca v 1/ rade operačne začal riešiť akútnu brušnú príhodu, preto je úplne
jedno, na akú diagnózu myslel. V súvislosti s postupom odporcu v 2/ rade pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti z jeho strany znalec uviedol, že odporca v 2/ rade mohol a mal pátrať ďalej po príčine
bolesti, mohol navrhovateľku odoslať na gynekologické vyšetrenie, avšak zrejme vzhľadom na to, že
išlo o maloleté dieťa, na gynekologické ochorenie nemyslel. Lekár môže určiť diagnózu len vtedy, keď

na ňu myslí. Odporca v 2/ rade na gynekologickú diagnózu nemyslel, čo vzhľadom na jej neobvyklosť
nebolo až tak zvláštne. Znalec v rámci kontrolného znaleckého dokazovania dospel k záveru, že postup
odporcu v 1/ rade pri diagnostikovaní a poskytnutí zdravotnej starostlivosti dňa 02.04.32003, vzhľadom
na zdravotné problémy a klinický stav navrhovateľky, bol lege artis. Ku tomuto záveru dospel znalec po
detailnejchronologickejanalýzesubjektívnehostavuakoajobjektívnehostavuunavrhovateľky.Uviedol,

že čiastočné otočenie sa maternicových príveskov okolo svojej osi s ich následným uvoľňovaním nie je
možné zobrazovacími metódami zistiť. Pri ľahkom klinickom priebehu, neprítomných príznakoch náhlej
príhody brušnej, sa v týchto prípadoch v ženskom lekárstve volí sledovací postup a konzervatívna liečba.
V tej súvislosti je potrebné uviesť, že súd sa stotožňuje s konštatovaním a s uvedeným záverom znalca.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že u navrhovateľky v čase jej hospitalizácie v nemocnici

odporcu v 1/ rade a ani v dopoludňajších hodinách uvedeného dňa neboli u nej prítomné príznaky náhlej
príhody brušnej, preto sa súd prikláňa k názoru, že v danom prípade bol správne zvolený sledovací
postup a konzervatívna liečba. Podľa názoru znalca, vzhľadom na klinický stav navrhovateľky, podanú
medikamentóznu liečbu pred prijatím, bol postup odporcu v 1/ rade, keď nevykonal ihneď po prijatílaparoskopické vyšetrenie, správny. Súd sa stotožňuje i s uvedeným záverom znalca, s poukazom na
vyššie uvedené a to, že zdravotný stav navrhovateľky v čase jej prijatia nevykazoval známky náhlej
príhody brušnej. Zo svedeckej výpovede MUDr. G. R., primárky detského oddelenia u odporcu v 1/ rade,

ktorá prijímala navrhovateľku dňa 02.04.2003 o 14.30 hod., vyplýva, že pri vyšetrení brucha zistila, že
navrhovateľka mala brucho mäkké, palpačne nebolestivé, priehmatné, voľné, bez nálezu rezistencie a
beznapnutiabrušnejsteny.Prihmataníbruchanereagovalabolestivoatoaninásledne,keďjusledovala
detská sestra. Zo záverov kontrolného znaleckého dokazovania ďalej vyplýva, že k úplnému otočeniu
pravej strany maternicových prírastkov s ich následným odumieraním s najväčšou pravdepodobnosťou

u navrhovateľky došlo dňa 02.04.2003 o 21.00 hod.. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že odpovede
znalcov na túto otázku sa rozchádzajú a túto skutočnosť už nie je možné v súčasnosti ani objektívne
zistiť, o čom svedčí i odborné vyjadrenie prof. MUDr. S. R., CSc., zo dňa 18.05.2011. Jednoznačné
zodpovedanie tejto otázky je vzhľadom na zhodné konštatovanie oboch znalcov, že odporca v 1/ rade pri
poskytnutí zdravotnej starostlivosti postupoval lege artis, právne irelevantné. V súvislosti s poskytnutou
zdravotnou starostlivosťou navrhovateľke zo strany odporcu v 2/ rade dňa 02.04.2003 v raňajších

hodinách znalec uviedol, že podľa detailnej chronologickej analýzy bol postup odporcu v 2/ rade pri
poskytnutí zdravotnej starostlivosti lege artis. Odporca v 2/ rade po vyšetrení navrhovateľky uzatvoril,
že nejde o náhlu príhodu brušnú, ale ide o bolestivú menštruáciu, pričom znalec konštatoval, že ďalšie
vyšetrenia boli v kompetencii obvodnej detskej lekárky. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že v konaní
nebolo preukázané, že záver odporcu v 2/ rade ako odborného lekára, že nešlo u navrhovateľky o náhlu

príhodu brušnú, bol nesprávny. V konaní tiež nebolo preukázané, že by zo strany odporcu v 2/ rade
došlo k porušeniu nejakej primárnej povinnosti, v súvislosti s porušením ktorej došlo u navrhovateľky k
poškodeniu zdravia. Preto s poukazom na všetko uvedené dospel súd k záveru, že navrhovateľka v
konaní nepreukázala splnenie základného predpokladu zodpovednosti odporcov v 1/ a 2/ rade za škodu
na jej zdraví v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti z ich strany, a to porušenie povinnosti

v zmysle zák. č. 277/1994 Z. z., resp. prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Obč. zákonníka, preto súd
splnenie ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu v danom prípade ani nepreskúmaval a podaný
návrh navrhovateľky v celom rozsahu voči odporcom v 1/ a 2/ rade zamietol. O náhrade trov účastníkov
v danej veci súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným
účastníkom, t.j. odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania nepriznal. Za dôvod hodný osobitného

zreteľa, pre ktorý súd náhradu trov konania menovaným nepriznal, súd považoval okolnosti na strane
navrhovateľky, a to že v súčasnosti študuje na vysokej škole, je bez akéhokoľvek príjmu, je odkázaná
na vyživovaciu povinnosť zo strany oboch rodičov a výsledok sporu závisel od posúdenia odborných
otázok, čiže sa nedal predpokladať výsledok sporu. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa
§ 148 ods. 1 O.s.p. tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal, pretože podľa výsledku konania by

trovy štátu, pozostávajúce z vyplateného znalečného ako i svedočného, mala znášať navrhovateľka, u
ktorej súd však zistil predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže je študentkou vysokej
školy a je bez akýchkoľvek príjmov. Preto súd v zmysle citovaného ustanovenia rozhodol tak, že štátu
náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie všetci účastníci.

Navrhovateľka svojím odvolaním napadla rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a navrhla, aby
odvolacísúdnazáklade§221ods.1písm.h/O.s.p.napadnutýrozsudoksúduprvéhostupňazrušilavec
mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok považovala za nesprávny a nezákonný, založený na
celkom nedostatočnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania,
čo viedlo jednak k nesprávnym skutkovým zisteniam a jednak aj k celkom nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci, čím sú dané dôvody odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Postup súdu
prvého stupňa pri hodnotení vykonaných dôkazov považovala v hrubom rozpore s ustanovením § 132
O.s.p., čo sa najvýraznejšie prejavilo pri hodnotení výsledkov znaleckého dokazovania, ktoré súd vôbec
nehodnotil komplexne a v ich vzájomnej súvislosti a nadväznosti. Urobil tak celkom neopodstatnený
záver o tom, že postup odporcov 1/ a 2/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľke

bol „lege artis“ a nadväzne na to aj celkom nesprávny právny záver o tom, že navrhovateľka v
konaní nepreukázala splnenie základného predpokladu zodpovednosti odporcov 1/ a 2/ za škodu
na jej zdraví. Mala za to, že pre posúdenie zodpovednosti odporcov 1/ a 2/ za porušenie právnej
povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť riadne, je rozhodujúce, akým spôsobom odporcovia 1/ a
2/ postupovali pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom aj z ustanovení zákona č. 277/1994 Z.

z. v znení platnom v posudzovanom čase dostatočne vyplýva to, čo možno subsumovať pod pojemriadneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti a v zásade v tomto smere nešlo o žiadny rozdiel v právnej
úprave do nadobudnutia účinnosti zák. č. 576/2004 Z.z. a po nadobudnutí jeho účinnosti. Za postup
poskytovania zdravotnej starostlivosti „lege artis“ je možné považovať len taký postup poskytovateľa

v tejto starostlivosti, pri ktorom sa bezodkladne vykonajú všetky dostupné zdravotné úkony, potrebné
na správne určenie choroby a následne sa neodkladne zabezpečí správna liečba na odstránenie
zistenej choroby alebo jej stabilizácie. Z hľadiska týchto kritérií, podľa ktorých treba posudzovať, či bolo
poskytovanie zdravotnej starostlivosti zo strany odporcov 1/ a 2/ „lege artis“, je podľa navrhovateľky
celkom jednoznačné, že zo strany oboch odporcov došlo k zanedbaniu viacerých povinností, čo v súhrne

viedlo k nezisteniu skutočnej príčiny zdravotných ťažkostí navrhovateľky, keď táto príčina bola v podstate
zistená až pri operačnom zákroku, ktorý bol začatý s nesprávnou diagnózou /zápal červovitého výbežku
slepého čreva/, pričom tieto skutočnosti vyplynuli práve z vykonaného znaleckého dokazovania, avšak
pri jeho správnom a komplexnom vyhodnotení, a nie tak zúženom, ako to urobil súd prvého stupňa.
Už prvým znaleckým posudkom znalca prof. MUDr. G. K. bolo dostatočne preukázané, že postup
odporcov 1/ a 2/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebol „lege artis“. Vo vzťahu k odporcovi 1/

znalec jednoznačne uviedol, že postup odporcu 1/ nepovažuje za celkom správny, pretože konzultovať
zdravotný stav navrhovateľky s gynekológom a zabezpečiť jej gynekologické vyšetrenie bolo potrebné,
pričom je zrejmé, že odporca 1/ tak neurobil. Rovnako vo vzťahu k odporcovi 1/ znalec jednoznačne
uviedol, že správna diagnóza sa mohla stanoviť jedine laparoskopicky, a že odporca 1/ sa príliš zameral
na diagnózu appendicitídy a dysmenorey, a vzhľadom na to určil aj diagnózu „bolesti brucha nejasnej

etiológie“, mal po príčine pátrať ďalej a využiť všetky možnosti vrátanie laparoskopie a jednoznačne
tento znalec uviedol, že vyšetrenie zo strany odporcu 1/ nebolo postačujúce. Vo vzťahu k odporcovi
2/ znalec uviedol, že odporca 2/ mohol a mal pátrať po príčine bolesti, avšak on sa sústredil na
predpokladanú diagnózu appendicitídy, a že mohol navrhovateľku odoslať na gynekologické vyšetrenie,
avšak zrejme vzhľadom na to, že išlo o maloleté dieťa, na gynekologické vyšetrenie nemyslel, čo podľa

znalca vzhľadom na neobvyklosť takéhoto ochorenia u dieťaťa nebolo až tak zvláštne. Navrhovateľke
na základe tohto nebolo zrejmé, prečo súd prvého stupňa pri hodnotí dôkazov na tieto konštatovania
znalca o nesprávnom a nedostatočnom postupe odporcov 1/ a 2/ neprihliadol. I keď zo znaleckého
dokazovania, vrátane kontrolného, vyplynulo, že postup odporcov 1/ a 2/ pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti navrhovateľke bol „lege artis“, posúdenie toho, či postup odporcov 1/ a 2/ bol v súlade

s právom, je vždy vecou súdu a nie znalca a pokiaľ zo znaleckého dokazovania vyplynuli aj vyššie
uvedené skutočnosti, svedčiace jednoznačne o nedostatočnom a nesprávnom postupe odporcov 1/ a 2/
pri zisťovaní príčin ochorenia navrhovateľky, tak bolo povinnosťou súdu prvého stupňa prihliadnuť aj na
tieto skutočnosti a podrobiť ich právnemu posúdeniu. Vo vzťahu ku kontrolnému znaleckému posudku
MUDr. W. J., CSc., o ktorý súd prvého stupňa prevažne oprel svoj záver o nepreukázaní porušenia

právnej povinnosti zo strany odporcov 1/ a 2/ v zmysle zák. č. 277/1994 Z. z., ako aj všeobecnej
prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Obč. zák., uviedla, že tento kontrolný znalecký posudok považuje
za nejednoznačný a najmä rozporuplný, keď predovšetkým odpovede znalca na jednotlivé otázky si do
značnej miery odporujú. Poukázala na odpoveď znalca na otázku č. 9 znaleckého posudku, kde uviedol,
že postup odporcov 1/ a 2/ bol „lege artis“, avšak v odpovedi na otázku č. 1 znalec uviedol, že na základe

detailnej analýzy výsledkov vykonaných zdravotných vyšetrení a podanej medikamentóznej liečby v
dňoch 01. a 02.04.2003 je možné pravdepodobne určiť, že ku subtorkvácii /čiastočnému otočeniu
sa maternicových príveskov okolo svojej osi/ mohlo dôjsť už dňa 01.04.2003, keď pri vyšetrení LSPP
je už popisovaná aj mierna citlivosť v oblasti pravých maternicových príveskov, pričom v klinickom
obraze ale dominovala bolestivá menštruácia a v nadäznosti na to uviedol, že je zrejmé, že táto

subtorkvácia sa intermitentne uvoľňovala, pričom k úplnému otočeniu pravostranných maternicových
príveskov s ich následným odumieraním s najväčšou pravdepodobnosťou došlo dňa 02.04.2003 po
21.00 hod.. Z tejto odpovede znalca na otázku č. 1 teda jednoznačne vyplýva, že porucha zdravia u
navrhovateľky, ktorá viedla až k odumretiu pravého vaječníka s následnou nutnosťou jeho odstránenia
pri operácii, sa začala už dňa 01.04.2003. Z doterajšieho dokazovania pritom jednoznačne vyplýva,

že porucha zdravia u navrhovateľky začala už dňa 01.04.2003 subtorkváciou maternicových príveskov
pravého vaječníka okolo svojej osi. Navrhovateľka preto nerozumie konštatovaniu tohto znalca, ktorý v
kontrolnom znaleckom posudku na jednej strane dospel k záveru, že ku zdravotnej poruche došlo už dňa
01.04.2003 a na druhej strane dospel k záveru, že odporcovia 1/ a 2/, ktorí poskytovali navrhovateľke
zdravotnú starostlivosť až dňa 02.04.2003, mali postupovať „lege artis“. Preto považuje takýto záver

znaleckého posudku za protirečivý a neprijateľný. Za poskytovanie zdravotnej starostlivosti „lege artis“
treba považovať taký postup, kedy sa bezodkladne vykonajú všetky zdravotné výkony, potrebné na
určenie správnej choroby a zabezpečí sa správny liečebný postup. Podľa jej názoru takto odporcovia
1/ a 2/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dňa 02.04.2003 nepostupovali vôbec. Poukazuje nazáver kontrolného znaleckého posudku k otázke č. 1, z ktorého je celkom zrejmé, že ak by dňa
02.04.2003 odporca 2/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v čase od 8.10 hod až 8.15 hod. a
odporca 1/ po začatí poskytovania zdravotnej starostlivosti navrhovateľke v čase od 14.00 hod. do

14.30 hod. postupovali „lege artis“, museli by určiť správne príčinu zdravotných ťažkostí navrhovateľky
a túto zistiť, a stalo by sa tak ešte v čase, kedy bolo možné pokúsiť sa predísť úplnému odumretiu
pravého vaječníka vykonaním včasného zákroku. Považovala za celkom neprijateľné tvrdenia znalca
o prekrytí skutočnej príčiny jej zdravotných ťažkostí klinickými príznakmi iných možných komplikácií,
a už vôbec nie za prijateľné konštatovanie znalca, že vzhľadom na klinický stav navrhovateľky a

podanú medikamentóznu liečbu pred jej prijatím u odporcu 1/ bol postup odporcu 1/, keď nevykonal
ihneď po prijatí laparoskopické vyšetrenie, správny. Odporca 1/ totiž nielenže nevykonal laparoskopické
vyšetrenie ihneď po prijatí navrhovateľky, ale on ho nevykonal vôbec po celú dobu hospitalizácie
navrhovateľky, ani do začatia samotnej operácie, ku ktorej došlo dňa 02.04.2003 po 23.00 hod.. Ak za
tohto stavu znalec v kontrolnom znaleckom posudku konštatuje, že postup odporcu 1/ bol „lege artis“, tak
navrhovateľka považuje toto za celkom neprijateľné a zarážajúce. Pritom zo záverov predchádzajúceho

znaleckého posudku znalca prof. MUDr. G. K., CSc. jednoznačne vyplynulo, že príznaky ochorenia
navrhovateľky bolomožnézistiťprávelaparoskopickýmvyšetrením,aževyšetreniebolovpersonálnych
i technických možnostiach odporcu 1/ . Týmito skutočnosťami sa však súd prvého stupňa vôbec
nezaoberal a len konštatoval, že zodpovedanie otázky, kedy došlo ku vzniku nezvratného stavu u
navrhovateľky, je vzhľadom na zhodné konštatovanie oboch znalcov o tom, že odporca 1/ postupoval

pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti „lege artis“, právne irelevantné. Práve skutočnosť, že sa už v
súčasnosti ani znaleckým dokazovaním nedá zistiť, kedy došlo skutočne ku vzniku nezvratného stavu /
k úplnému odumretiu pravostranných maternicových príveskov/, nemožno vyhodnotiť na neprospech
navrhovateľky, keď je predsa zrejmé, že postup odporcov 1/ a 2/ pri zisťovaní príčin ochorenia
navrhovateľky nebol správy a dostatočný, a už takýto ich postup bol porušením právnej povinnosti

poskytnúť zdravotnú starostlivosť „lege artis“ a viedol v konečnom dôsledku k poškodeniu zdravia
navrhovateľky s trvalými následkami. Okolnosť, či by v prípade správneho postupu odporcov 1/ a 2/ pri
zisťovaní príčin ochorenia navrhovateľky a pri ich skoršom zistení, toto v konečnom dôsledku viedlo
k tomu, aby sa predišlo odstráneniu pravých maternicových príveskov u navrhovateľky, nie je podľa
jej názoru pre posúdenie zodpovednosti odporcov 1/ a 2/ v tejto veci rozhodujúce. Napriek tomu vo

vzťahu k tejto okolnosti je dôkazná situácia taká, že zo znaleckého posudku prof. MUDr. G. K. vyplynulo,
že veľmi pravdepodobne, ba takmer isto už v čase hospitalizácie navrhovateľky u odporcu 1/ išlo o
ireverzibilný stav s hemoragickou infarsáciou vaječníkov, čo znamená, že ani tento znalec jednoznačne
nevylúčil, že v čase hospitalizácie navrhovateľky ešte nemuselo u nej ísť o nezvratný stav, pričom
zároveňjednoznačnepotvrdil,žeokamžitýmlaparoskopickýmvyšetrenímbolomožnéhneďzistiťpríčinu

zdravotných ťažkostí navrhovateľky a ďalej, že z kontrolného znaleckého posudku znalca MUDr. W.
J. vyplynulo, že k hemoragickej infarzácii pravostranných maternicových príveskov došlo s vysokou
pravdepodobnosťou až dňa 02.04.2003 po 21.00 hod.. Urobiť potom za takéhoto dôkazného stavu
záver o nedostatku príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti zo strany odporcov 1/ a
2/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľke, spočívajúcom v nedostatočnom zisťovaní

príčin jej zdravotných ťažkostí, nie je vôbec možné a táto príčinná súvislosť je tu nepochybne daná. Súd
prvého stupňa sa však splnením tejto ďalšej podmienky zodpovednosti odporcov 1/ a 2/ za škodu na
zdraví navrhovateľky nezaoberal s poukazom na záver o nepreukázaní prvého základného predpokladu
tejto zodpovednosti a to porušenie právnej povinnosti. Takýto záver však mohol teoreticky platiť len
vo vzťahu k posúdeniu porušenia právnej povinnosti v zmysle osobitného zákona č. 277/1994 Z. z.,

ale rozhodne nie vo vzťahu k posúdeniu porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka, pretože odporca 2/ nezabezpečil nadväznú starostlivosť, keď navrhovateľku
neodoslal na ďalšie vyšetrenie, hoci sám príčinu jej zdravotných ťažkostí nezistil, a pretože odporca 1/
po prijatí navrhovateľky na hospitalizáciu nezabezpečil hneď jej konziliárne vyšetrenie, nerešpektoval
výsledky predchádzajúcich vyšetrení a z nich vyplývajúce skutočnosti, najmä že bolesti u navrhovateľky

pretrvávali po dlhú dobu aj po opakovanom podaní utišujúcich látok a hlavne, že neuskutočnil nutné
diagnostické výkony na zistenie skutočnej príčiny zdravotných ťažkostí navrhovateľky v primeranom
čase, že zvolil nesprávny postup pri jej liečbe a podcenil riziká spojené s takto nesprávne zvoleným
postupom a nedocenil a zanedbal príznaky jej zdravotných ťažkostí, keď k výkonu operačného zákroku
pristúpil na základe inej diagnózy. Ide preto o viacnásobné porušenie riadneho postupu pri poskytovaní

zdravotnej starostlivosti zo strany odporcov 1/ a 2/. Ak by bola skutočná príčina zdravotných ťažkostí
navrhovateľky zistená včas pri dodržaní dostupných diagnostických postupov a bol by včas začatý
cielený operačný zákrok na odstránenie tejto zdravotnej poruchy, len vtedy by nebolo možné vytýkať
nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, a to bez ohľadu na výsledok samotného operačnéhozákroku. Napokon namietala aj nesprávny postup súdu prvého stupňa pri vykonaní kontrolného
znaleckého dokazovania inak ako znaleckým ústavom, čo nepovažovala za správne vzhľadom na
zložitosť veci, pričom ani účel kontrolného znaleckého dokazovania vôbec nebol dosiahnutý. Na základe

uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Odporca 1/ svojím odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokovej časti o náhrade trov
konania. Namietal nepriznanie náhrady trov konania s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keď
súd prvého stupňa pri svojej úvahe neprihliadol i na účelnosť a bránenie si svojho práva. Poukázal na

skutočnosť, že navrhovateľka, jej rodičia a právny zástupca boli upozornení pred prvým pojednávaním
na skutočnosť, že vec predbežne neprejednali s odporcom 1/, neriešili ju ani ako sťažnosť, či preverenie,
že došlo resp. nedošlo k porušeniu povinnosti zanedbania zdravotnej starostlivosti na strane odporcu
1/ a neobrátili sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Poukazoval na prieťahy v
konaní opakovanými znaleckými posudkami, spôsobené výlučne zo strany navrhovateľky a terajšie

konštatovanie, že navrhovateľka je bez príjmu ako študentka je časovo obmedzené a nič nemení na
skutočnosti, že od podania návrhu na súd ešte ako za maloletú zodpovedali rodičia a rozhodovali vždy
len a len oni o ďalšom pokračovaní v konaní. Z uvedených dôvodov považoval preto za nesprávne
rozhodnutie súdu prvého stupňa i o povinnosti odporcu zaplatiť preddavkové trovy v čiastke 268,60 eur,
čo je tiež v rozpore s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že navrhovateľku zaviaže zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov
konania v uplatnenej plnej výške.

Odporca 2/ svojím odvolaním napadol tiež rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokovej časti o náhrade
trov konania. Dôvodil tým, že všetky náklady na obranu svojich práv musí znášať sám, bez ohľadu
na skutočnosť, že bol v spore úspešný. Takéto rozhodnutie súdu zasahuje do jeho majetkovej sféry

bez jeho zavinenia a neprimerane zvýhodňuje navrhovateľku. Vytýkal súdu, že sa vôbec nezaoberal
skutočnosťou, že už prvý znalecký posudok jednoznačne preukazoval, že za zdravotný hendikep
navrhovateľky nenesie žiadnu zodpovednosť, a že nijak nepochybil. Navrhovateľka svojím konaním
spôsobila, že bolo potrebné vypracovávať niekoľko posudkov a vypočúvať množstvo svedkov. Namietal
neopodstatnené použitie ust. § 150 ods.1 O.s.p., keď už prvý znalecký posudok indikoval, že

navrhovateľka nebude v spore úspešná a napriek tejto skutočnosti naďalej spôsobovala trovy konania
určite s vedomím, že bola oslobodená od súdnych poplatkov. Z týchto dôvodov považoval rozhodnutie
súdu o nepriznaní aspoň časti jeho trov za nespravodlivé. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa zmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania. Uplatnil si zároveň náhradu trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.,/ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je
dôvodné a odvolania odporcov 1/ a 2/ dôvodné nie sú.

Súd prvého stupňa založil svoj zamietajúci rozsudok na tom právnom názore, že z výsledkov

vykonaného dokazovania vyplýva, že u navrhovateľky v čase jej hospitalizácie v nemocnici odporcu
1/ a ani v dopoludňajších hodinách uvedeného dňa neboli prítomné príznaky náhlej príhody brušnej,
preto v danom prípade bol správne zvolený sledovací postup a konzervatívna liečba odporom 1/.
Stotožnil sa so záverom znalca, že vzhľadom na klinický stav navrhovateľky, podanú medikamentóznu
liečbu pred prijatím, bol postup odporcu 1/, keď nevykonal ihneď po prijatí laparoskopické vyšetrenie,

správny. Zo svedeckej výpovede MUDr. G. R., primárky detského oddelenia u odporcu 1/, ktorá prijímala
navrhovateľku dňa 02.04.2003 o 14.30 hod., zistil, že pri vyšetrení brucha navrhovateľka mala brucho
mäkké, palpačne nebolestivé, priehmatné, voľné, bez nálezu rezistencie a bez napnutia brušnej steny.
Pri hmataní brucha nereagovala bolestivo a to ani následne, keď ju sledovala detská sestra. Zo záverovkontrolného znaleckého dokazovania vyplynulo, že k úplnému otočeniu pravej strany maternicových
prírastkov s ich následným odumieraním s najväčšou pravdepodobnosťou u navrhovateľky došlo dňa
02.04.2003 po 21.00 hod.. V tej súvislosti súd uviedol, že odpovede znalcov na túto otázku sa

rozchádzajú a túto skutočnosť už nie je možné v súčasnosti ani objektívne zistiť, o čom svedčí i
odborné vyjadrenie prof. MUDr. S. R., CSc. zo dňa 18.05.2011. Jednoznačné zodpovedanie tejto otázky
považoval vzhľadom na zhodné konštatovanie oboch znalcov, že odporca 1/ pri poskytnutí zdravotnej
starostlivosti postupoval lege artis, za právne irelevantné. Za lege artis považoval aj postup odporcu 2/
pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti dňa 02.04.2003 v raňajších hodinách. Odporca 2/ po vyšetrení

navrhovateľky uzatvoril, že nejde o náhlu príhodu brušnú, ale ide o bolestivú menštruáciu, pričom znalec
konštatoval, že ďalšie vyšetrenia boli v kompetencii obvodnej detskej lekárky. V tej súvislosti mal súd za
to, že v konaní nebolo preukázané, že záver odporcu 2/ ako odborného lekára, že nešlo u navrhovateľky
o náhlu príhodu brušnú, bol nesprávny. V konaní tiež nebolo preukázané, že by zo strany odporcu 2/
došlo k porušeniu nejakej primárnej povinnosti, v súvislosti s porušením ktorej došlo u navrhovateľky
k poškodeniu zdravia. Preto s poukazom na všetko uvedené dospel súd k záveru, že navrhovateľka

v konaní nepreukázala splnenie základného predpokladu zodpovednosti odporcov 1/ a 2/ za škodu na
jej zdraví v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti z ich strany, a to porušenie povinnosti v
zmysle zák. č. 277/1994 Z. z., resp. prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka,
preto súd splnenie ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu v danom prípade ani nepreskúmaval
a podaný návrh navrhovateľky v celom rozsahu voči odporcom 1/ a 2/ zamietol.

Odvolací súd s s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa za daného zisteného skutkového stavu
nestotožňuje a považuje ho za predčasný.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka /podľa ktorého súd prvého stupňa aj vec posudzoval/ každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia sa
zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Predpokladom všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto zákonného ustanovenia je porušenie
právnej povinnosti /protiprávny úkon/, ďalej vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
škodcu a vznikom škody a prezumované zavinenie. Zavinením sa rozumie psychický stav škodcu
k vlastnému protiprávnemu konaniu a ku škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo
nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Prezumpcia zavinenia sa týka len

nedbanlivosti, pri ktorej vôľa nesmeruje ku škodovému následku. U vedomej nedbanlivosti ide o to,
že škodca vedel o možnosti spôsobenia škody, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu
nespôsobí. Nevedomá nedbanlivosť spočíva v tom, že škodca nevedel, že môže spôsobiť škodu, hoci
vzhľadom k okolnostiam a k svojím osobným pomerom to vedieť mal a mohol.

V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti sú zdravotnícke zariadenia /lekári/ povinné postupovať

v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicínskymi vedami /§4
zák. č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení platnom do 31.05.2003/. Takýto postup je
označovaný ako „lege artis“. Nedodržanie týchto pravidiel je protiprávnym konaním. Každá konkrétna
situácia sa pritom posudzuje individuálne, nakoľko lekárska veda disponuje s rôznymi účinnými a
bezpečnostnýmipostupmikvykonaniukonkrétneholiečebnéhozákroku.Zvažujesatiež,čizdravotnícke

zariadenie /lekár/ zvolilo postup adekvátny charakteru onemocnenia a šetrný k pacientovi, a či spôsob
jeho prevedenia bol bez závad. Všetko je treba posudzovať na základe poznatkov, ktoré mal lekár k
dispozícii v dobe svojho rozhodnutia, resp. v dobe prevedenia zákroku. Špecifikom sporu o náhrady
škody v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti spočíva v tom, že otázku, či zdravotnícke
zariadenie /lekár/ postupovalo v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy, je treba

posudzovať za pomoci znalcov - lekárov, a podkladom pre právny záver o porušení uvedenej povinnosti
je spravidla znalecký posudok z odboru zdravotníctva. Ako škodca konal, je otázkou skutkovou, ako
mal konať, je síce právnou úvahou, avšak prakticky prevoditeľnou na otázku, ako v daných okolnostiach
koná patrične rozumná a zodpovedná osoba danej profesie a kvalifikácie. Tým sa v podstate rovnako
blíži k otázke skutkovej, ktorú súd zisťuje cestou znaleckého posudku, teda dokazovaním. Z hľadiska

aplikačnej praxe je teda otázka štandardu patričnej zdravotnej starostlivosti primeraného konkrétnym
okolnostiam prípadu fakticky rovnako otázkou skutkovou, prinajmenšom v tom zmysle, že odpoveď na
ňu je vyvodzovaná z vykonaného dokazovania.Súd prvého stupňa v danej veci preto správne postupoval, keď na posúdenie, či odporcovia 1/ a 2/
postupovali v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti navrhovateľke v súlade so súčasnými
dostupnými poznatkami lekárskej vedy, ustanovil znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvie gynekológia

a pôrodníctvo. Podľa názoru odvolacieho súdu však i znalecký posudok je dôkazom, ktorý podlieha
hodnoteniu podľa § 132 O.s.p. a jeho závery nemôžu byť súdom vždy mechanicky preberané. Z oboch
znaleckých posudkov, okrem iného, vyplýva aj to, že obaja znalci posúdili postup odporcov 1/ a 2/ pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľke ako „lege artis“, o čo napokon svoje rozhodnutie
aj súd prvého stupňa oprel. Avšak znalci vyslovili aj rozdielny záver k otázke postupu odporcov 1/ a

2/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľke v súvislosti s určením nesprávnej diagnózy,
ako i k otázke odumretia tkaniva pravého vaječníka u navrhovateľky, čo súd prvého stupňa považoval
aj vzhľadom na zhodné konštatovanie oboch znalcov, že odporcovia 1/ a 2/ postupovali „lege artis“, za
právne irelevantné. Odvolací súd sa však s takýmto záverom súdu prvého stupňa nestotožňuje.

Znalec prof. MUDr. G. K., CSc. vo svojom znaleckom posudku i vo svojej výpovedi /na pojednávaní
dňa 24.11.2008/, okrem iného, uviedol, že i napriek nesprávnej diagnóze určenej odporcom

1/ a nevykonaniu potrebného úkonu, ktorým bola laparoskopia na určenie správnej diagnózy u
navrhovateľky, výsledok operácie u navrhovateľky dňa 02.04.2003 by bol rovnaký, t. j. odstránenie
odumretých pravých maternicových príveskov, ako keby operácia bola vykonaná už skôr, napr. v
raňajších, resp. poobedňajších hodinách toho istého dňa. Uvedené zdôvodnil tým, že navrhovateľka
dostala bolesti brucha už 01.04.2003 a do nemocnice bola prijatá 02.04.2003, t. j. po viac ako 24

hodinách, pričom keď dôjde k torkvácii /k zatočeniu/ maternicových príveskov, teda k zastaveniu prívodu
krvi a ich vyživovaniu, ako aj k zastaveniu odtoku krvi, bunky prežijú bez kyslíka 3 až 5 minút a
tkanivo maternicových príveskov 10 až 15 minút. Pričom teoreticky by sa dalo uvažovať o možnom
spôsobe záchrany týchto orgánov maximálne do 45 minút od torkvácii, čiže je to takmer vylúčené. Znalec
MUDr. W. J., CSc., ako kontrolný znalec vo svojim znaleckom posudku na otázku č. 1 odpovedal, že

je možné pravdepodobne určiť, že k tzv. subtorkvácii, t. j. k čiastočnému otočeniu sa maternicových
príveskov okolo svojej osi, mohlo dôjsť už dňa 01.04.2003, keď pri vyšetrení na LSPP je už popisovaná
aj mierna citlivosť v oblasti pravých maternicových príveskov. V klinickom obraze ale dominovala
bolestivá menštruácia. Považoval za zrejmé, že táto subtorkvácia sa intermintentne uvoľňovala a k
úplnému otočeniu pravostranných maternicových príveskov s ich následným odumieraním s najväčšou

pravdepodobnosťou došlo dňa 02.04.2003 po 21.00 hodine.

Práve na základe uvedeného bol odvolací súd toho názoru, že bez odstránenia týchto rozporov v
znaleckých posudkoch nie je možné jednoznačne uzavrieť, že zodpovednosť, najmä u odporcu 1/, za
škodu na zdraví navrhovateľky, nie je daná. Je preto opodstatnená odvolacia námietka navrhovateľky,
že súd prvého stupňa sa s touto rozdielne tvrdenou okolnosťou znalcami vôbec nevyporiadal.

Za predpokladu, že je správny záver prvého znalca prof. MUDr. G. K., že k odumretiu tkaniva u
navrhovateľky by došlo do 10-15 minút od torkvácie maternicových príveskov, bolo by možné uzavrieť,
že aj nesprávne určenú diagnóza u navrhovateľky /apencititída/ nemožno považovať za protiprávne
konanie zo strany odporcu 1/, nakoľko nebola v príčinnej súvislosti so škodu, ktorá jej vznikla. Na
druhej strane, pokiaľ by bol správny záver druhého znalca, MUDr. W. J., že k úplnému odumretiu

pravostranných maternicových príveskov s najväčšou pravdepodobnosťou došlo až dňa 02.04.2003
po 21.00 hodine, v takom prípade určenie nesprávnej diagnózy u navrhovateľky by zodpovednosť
odporcu1/zaškodunazdravínavrhovateľkymohlozaložiťzapredpokladu,žeskoršímurčenímsprávnej
diagnózy a vykonaním včasného operačného zákroku by nebolo došlo k odumretiu maternicových
príveskov a k ich odstráneniu. V tomto smere je však potrebné ešte doplniť dokazovanie, nakoľko

musí byť jednoznačne preukázané, že konanie odporcu 1/, spočívajúce v nesprávne určenej diagnóze
u navrhovateľky a nevykonanie laparoskopie, ktorou by sa bola zistila správna diagnóza a tým aj
neodkladná potreba vykonania operačného úkonu u navrhovateľky, bolo konaním protiprávnym a bolo
v príčinnej súvislosti so vznikom škody na zdraví navrhovateľky /odumretím pravých maternicových
príveskov/.Odvolací súd tiež dodáva, že diagnostický omyl sám o sebe nemožno považovať za protiprávne konanie
a nemôže zakladať ani právnu zodpovednosť za následky na zdraví, ktoré vyvolal. Diagnostický omyl
však možno považovať za protiprávne konanie v takom prípade, ak lekár nehodnotil v diagnostickom

procese, zahŕňajúcom tiež i jeho rozhodovanie o použití alebo nepoužití dostupných diagnostických
metód, zistiteľný stav podľa súčasných poznatkov lekárskej vedy. V danej veci preto pri skúmaní, či
omyl v diagnóze u navrhovateľky možno považovať za porušenie uvedenej povinnosti alebo nie, bolo
rozhodujúce náležite posúdiť, či s ohľadom na menštruačné bolesti navrhovateľky /boli iného charakteru
ako inokedy/ sa dôvodne nepovažovalo za potrebné vykonať aj iné diagnostické vyšetrenie. Takýmto

vyšetrením bola laparoskopia, tak ako to jednoznačne uviedol znalec prof. MUDr. G. K., ktorý okrem
iného aj konštatoval, že nebol správny postup odporcu 1/, ktorý po prijatí navrhovateľky nekonzultoval jej
zdravotnýstavsgynekológom,keďzabezpečiťgynekologickévyšetrenieunavrhovateľkybolopotrebné.
Správna diagnóza sa mohla stanoviť jedine laparoskopicky, i keď veľmi pravdepodobne, ba takmer
isto už v tom čase podľa znalca išlo o ireverzibilný stav s hemoragickou infarsáciou vaječníka. Tiež
konštatoval, že vzhľadom na to, že si odporca 1/ určil diagnózu a to bolesti brucha nejasnej etiológie, mal

po príčine bolesti pátrať ďalej a využívať všetky možnosti diagnostiky, vrátane laparoskopie. K postupu
odporcu 2/ sa vyjadril tak, že tento potom, čo zabezpečil u navrhovateľky RTG snímok, podľa ktorého
nezistil žiaden nález, sám nezabezpečil ani neodporučil navrhovateľke žiadne ďalšie vyšetrenie, hoci
odporca 2/ mohol a mal pátrať ďalej po príčine bolesti, avšak sa sústredil na predpokladanú diagnózu
apendicitídy. Mohol navrhovateľku odoslať na gynekologické vyšetrenie, avšak zrejme vzhľadom na to,

že išlo o maloleté dieťa, na gynekologické ochorenie nemyslel. Kontrolný znalec MUDr. W. J. okrem
iného zase vo svojom znaleckom posudku uviedol, že vzhľadom na klinický stav navrhovateľky, podanú
medikamentóznu liečbu pred prijatím, bol postup odporcu 1/, keď nevykonal ihneď laparoskopické
vyšetrenie, správny. Za správny považoval aj postup odporcu 2/ pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
dňa 02.04.2003, keď stav uzavrel, že nejde o náhlu príhodu brušnú, ale ide o bolestivú menštruáciu

a ďalšie vyšetrenia boli v kompetencii obvodnej detskej lekárky. Znalec tiež dospel k záveru, že k
hemoragickejinfarzáciipravostrannýchmaternicovýchpríveskovdošlodňa02.04.2003po21.00hodine,
teda odporca 2/ príznaky takéhoto ochorenia nemohol v ranných hodinách zistiť.

Súd prvého stupňa sa vecou z tohto pohľadu nezaoberal, neodstránil tieto rozdielne závery znaleckých
posudkov. Treba dať za pravdu navrhovateľke, že nebol správny ani postup súdu prvého stupňa pri

vyhodnotení kontrolného znaleckého posudku, najmä keď ustanovený kontrolný znalec MUDr. W. J.
revíziu znaleckého posudku prof. MUDr. G. K. vlastne nevykonal. Vyhotovil nový znalecký posudok
a nevykonanie revízie odôvodnil tým, že analýza a hodnotenie záverov znaleckého posudku prof.
MUDr. G. K. by kladne alebo záporne ovplyvňovali jeho objektivitu. Pokiaľ však súd prvého stupňa
uložil znalcovi vykonať aj revíziu znaleckého posudku prof. MUDr. G. K., potom mal na doplnení

kontrolného znaleckého posudku trvať. Za tejto situácie boli vo veci vykonané dve znalecké dokazovania
s rozdielnym záverom na hore uvedené skutočnosti. Odvolací súd napokon k námietke navrhovateľky
dodáva, že kontrolný /revízny/ znalecký posudok môže vypracovať iný znalec alebo znalecký ústav,
občiansky súdny poriadok presnejší návod pre tento postup neposkytuje a je vecou posúdenia súdu,
akého znalca poverí na vykonanie revízie znaleckého posudku. Očakáva sa však, že revíziu znaleckého

posudku by mal vykonať v danom prípade už znalecký ústav.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/
O.s.p. v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie /ods. 2/. Odvolacími námietkami odporcov
1/ a 2/, ktoré smerovali len proti výroku o náhrade trov konania, sa už odvolací súd nezaoberal, nakoľko
predmetnú vec zrušil v celom rozsahu a rozhodnutie o náhrade trov konania v novom rozhodnutí už

bude závisieť od výsledku skončenia sporu.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní doplní dokazovanie novým kontrolným znaleckým posudkom, ktorý
vec znovu posúdi a vyjadrí sa i k správnosti oboch znaleckých posudkov vo veci už vykonaných, najmä
so zameraním na ich rozdielne závery v otázke postupu oboch odporcov pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti navrhovateľky.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane odvolacích /§ 224 ods. 3 O.s.p..Vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný /§ 226 O.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.