Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Ivica Hanusková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/362/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200985
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6415200985.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky I. X., narodenej XX. XX. XXXX, bytom
C. XXX, XXX XX C., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s. r. o., so sídlom
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom
Vajnorská 10/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o
odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/37/2015-10 zo dňa 25.
02. 2015, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil zamestnávateľovi
navrhovateľky Obci Prenčov povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu
na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi navrhovateľkou a spoločnosťou Poštová banka
a. s. Bratislava zo dňa 10. 10. 2007 ( ďalej v texte aj „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ ), a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súčasne nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil
odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky vyplývajúce z Dohody
o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi navrhovateľkou a spoločnosťou Poštová banka a. s. Bratislava zo
dňa 10. 10. 2007 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V poradí posledným výrokom
okresný súd uložil navrhovateľke povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
návrh na začatie konania vo veci samej.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd aplikujúc ust. §75 ods. 4, 6, 8 a ust. § 76 ods. 1 písm. f),
ods. 2 O. s. p. uviedol, že na základe predložených zmlúv má navrhovateľka postavenie spotrebiteľky,
nakoľko ide o spotrebiteľsko-právny vzťah z dôvodu, že v čase uzavretia zmluvy o úvere ako aj Dohody
o zrážkach zo mzdy bola veriteľom právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bolo okrem iného
poskytovať úvery a navrhovateľka ako dlžník bola fyzická osoba, ktorej nebol úver poskytnutý na účel
podnikania, resp. zamestnania. Navrhovateľka spochybňuje platnosť uzavretej Dohody o zrážkach zo
mzdy z dôvodu porušenia práv spotrebiteľa, pričom je potrebné na posúdenie platnosti, resp. neplatnosti
takéhoto úkonu vykonať ďalšie dokazovanie a zamestnávateľ navrhovateľky v súčasnej dobe začal
realizovať zrážky zo mzdy. Podľa okresného súdu tak hrozí, že navrhovateľka utrpí ujmu spočívajúcu
v tom, že jej budú naďalej vykonávané zrážky zo mzdy, čím sa zhorší je celkové postavenie, a to
tým, že ak by súd dočasne neupravil pomery medzi účastníkmi konania, tak návrh na začatie konania
vo veci samej by mohol stratiť zmysel, nakoľko do doby rozhodnutia vo veci samej by pohľadávka
odporcu mohla byť vymožená a konanie o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy by pre
navrhovateľku z hľadiska ekonomického aspektu bolo neúčelné a musela by začať nové konania, resp.
zmeniť návrh na začatie konania. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy,
ktorá je upravená v Občianskom zákonníku nevylučuje, aby bola použitá na zabezpečenie záväzku
medzi účastníkmi záväzkovo-právnych vzťahov, avšak umožňuje silnejšej strane - podnikateľovi, aby
okrem zabezpečenia pohľadávky bola pohľadávka vo vzťahu k subjektu - k spotrebiteľovi uhrádzaná beztoho, aby súd preskúmal výšku a oprávnenosť takejto pohľadávky. Spotrebiteľ, tak ako slabšia strana
záväzkovo-právneho vzťahu nemá inú možnosť, len rešpektovať takúto dohodu, alebo si uplatniť svoje
práva na súde. Keďže navrhovateľka má postavenie spotrebiteľa a odporca realizuje prostredníctvom
zamestnávateľa navrhovateľky úhrady zo svojej pohľadávky bez toho, aby bola preskúmaná alebo
judikovaná súdom, rozhodnutím súd rozhodol tak, že zamestnávateľovi uložil povinnosť nevykonávať
tieto zrážky zo mzdy až do právoplatnosti skončenia o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy. Súd zároveň uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy, a to až
do právoplatného skončenia vo veci samej, nakoľko v prípade, ak by došlo k zmene zamestnávateľa
na strane navrhovateľky, tak táto by opätovne musela podávať nový návrh na predbežné opatrenie,
ktorým by sa domáhala uloženia povinnosti nevykonávať zrážky zo mzdy, pretože zamestnávateľ by po
predložení Dohody o zrážkach zo mzdy bol povinný vykonávať ich podľa § 551 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, nakoľko predbežné opatrenie vydané v tejto veci by nebolo pre neho záväzné. Vzhľadom na
účinnú ochranu navrhovateľky ako spotrebiteľa uložil preto odporcovi povinnosť zdržovať sa používania
predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy.
Keďže v čase podania návrhu na predbežné opatrenie navrhovateľka nepodala návrh vo veci samej,
okresný súd jej uložil v zmysle ust. § 76 ods. 3 O. s. p. povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia podala návrh vo veci samej, ktorým sa bude domáhať určenia neplatnosti Dohody o
zrážkach zo mzdy.
O trovách konania rozhodne okresný súd v rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 145 O. s. p..
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie
odporca, ktorý namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu, keďže má za to,
že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, nakoľko túto podmienku
používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Vzhľadom na ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka
je podľa neho zrejmé, že rozhodnutie súdu bude mať vplyv nielen na odporcu ale predovšetkým
na dodávateľa - bankovú inštitúciu pôvodného veriteľa, ktorým bola Všeobecná úverová banka a.
s. Bratislava, ktorá je dodávateľom. Následne vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu tento
spor prejednávať v zmysle ust. § 106 ods. 1 O. s. p., pretože vec sa má podľa zmluvy účastníkov
prejednať v rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti poukázal na rozhodcovskú doložku, v zmysle
ktorej sa navrhovateľ s právnym predchodcom odporcu dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy vrátane sporov o jej vznik, úplatnosť a výklad budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s.. Doposiaľ nebola platnosť
rozhodcovskej doložky navrhovateľom namietnutá, ani spochybnená.
Ďalším odvolacím dôvodom podľa odporcu je skutočnosť, že na podaní návrhu na určenie neplatnosti
právneho úkonu, teda určovacej žaloby musí byť naliehavý právny záujem. V tejto otázke sa okresný
súd žiadnym spôsobom nevyjadril, nezaujal právny záver, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie
nepreskúmateľné, mätúce, neodôvodnené a arbitrárne. Naviac v návrhu absentuje uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka je
spotrebiteľom, nespĺňa túto podmienku. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľky, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, naopak predmetná dohoda je inštitútom
práva, ktorý má v prvom rade zabezpečovací charakter, to znamená zabezpečuje pohľadávku veriteľa.
Nemôže teda spôsobovať nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Následne sa odvolateľ v odvolaní rozsiahlejšie zaoberal dôvodmi, pre ktoré nie je daný
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe vyššie
uvedených skutočností preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil, a návrh
navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie odporcu viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O. s. p. napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne v celom rozsahu.Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana. Predbežné opatrenie je predbežným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva
účastníkov konania, ani tretích osôb. Nie sú teda opatreniami konečnými, ich účelom je iba dočasná
úprava pomerov účastníkov, pretože nimi nenadobúda účastník práva, o ktorých bude rozhodnuté, až
rozhodnutím vo veci samej. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy,
ak potreba dočasnej úpravy vzťahov účastníkov konania nie je naliehavá a navrhovateľ dostatočne
neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju
obavu o ohrozenie.
K námietkam odporcu uvedeným v odvolaní odvolací súd poznamenáva nasledovné: Pokiaľ ide o
námietku týkajúcu sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu, je nevyhnutné poukázať
na skutočnosť, že v danej veci bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým bola uložená povinnosť
odporcovizdržaťsavýkonuprávanazrážkyzomzdy,aknazákladezmluvyopostúpeníbolapohľadávka
pôvodného veriteľa - poskytovateľa úveru spolu s príslušenstvom ako aj všetkými právami a s ňou
spojenýmipostúpenáprávenaodporcu.Práveodporcapredložildňa01.12.2014Dohoduozrážkachzo
mzdy platiteľovi mzdy navrhovateľa Obecnému úradu Prenčov s výzvou na vykonávanie zrážok zo mzdy
za účelom začatia vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky. V danom prípade je odporca účastníkom
konania, tento sa domáha výkonu zrážok, preto je v danom prípade dôvodná aplikácia ust. § 76 ods.
1 písm. f) O. s. p. vo vzťahu k nemu a nie k ďalšiemu účastníkovi, a to jeho právnemu predchodcovi.
Ak odvolateľ v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že v prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu
sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci
dohodnutého právneho úkonu, v danom prípade nejde o konanie vo veci samej, ale o nariadenie
predbežného opatrenia, v ktorom účastníctvo nie je totožné s tým, ktoré bude vyžadované v konaní
vo veci samej. Zamieňanie si okolností súvisiacich s posúdením návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a konania vo veci samej si následne odporca neuvedomil ani v prípade vznesenia námietky
nedostatku právomoci súdu tento spor prejednať, ak doposiaľ nebola posúdená rozhodcovská doložka
tak, ako na ňu poukazuje odporca v odvolaní. Posúdenie tak rozhodcovskej doložky ako i následne
samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy bude predmetom konania vo veci samej. Naviac sa odvolateľ
zbytočne v odvolaní rozsiahlo zameriaval na to, že súd neskúmal preukázanie naliehavého právneho
záujmuvkonaníourčenieplatnostičineplatnostizmluvy,akbytýmneprípustneprejudikovalrozhodnutie
vo veci samej. Všetky okolnosti uvádzané odporcom v odvolaní sa preto týkajú najmä konania vo
veci samej, v ktorom okresný súd za účelom preukázania tvrdení uvádzaných odporcom vykoná
dokazovanie, a to na základe označenia a predloženia týchto dôkazov samotným odporcom, a až na
základe vykonaného dokazovanie vyvodí právny záver o (ne)platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy.
Odvolacísúdsastotožňujesprávnymzáveromokresnéhosúduuvedenýmvjehonapadnutomodvolaní,
akprávnyvzťahmedziúčastníkmikonaniaposúdilakovzťahspotrebiteľskýazameralsaprirozhodovaní
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na účinnú ochranu navrhovateľky ako spotrebiteľa,
keďže predbežné opatrenie nie je rozhodnutím konečným a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľka nenadobúda práva, o ktorým bude
rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Boli však osvedčené základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z obsahu oboch
zmlúv, teda zmluvy o úvere ako aj Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tieto majú formulárový
charakter, ktorý navrhovateľka nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko text takýchto úkonov
bol predtlačený s tým, že zamestnanec banky len vypĺňal príslušné údaje o navrhovateľke, ako aj o
úvere. Z uvedených zmlúv nevyplýva, že by bol úver poskytnutý navrhovateľke na výkon zamestnania,
povolania alebo výkon podnikateľskej činnosti, pričom navrhovateľka mohla zmluvu o úvere podpísaťalebo odmietnuť ako celok, pričom nemohla ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky právneho
predchodcu odporcu. Práve z týchto dôvodov navrhovateľka v konaní spochybňuje platnosť uzavretej
Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu porušenia práv spotrebiteľa, pričom je potrebné na posúdenie
platnosti resp. neplatnosti takéhoto úkonu vykonať ďalšie dokazovanie, no napriek tomu zamestnávateľ
navrhovateľky v súčasnej dobe začal realizovať zrážky zo mzdy. Práve z tohto dôvodu hrozí, že
navrhovateľka utrpí ujmu spočívajúcu v tom, že jej budú naďalej vykonávané zrážky zo mzdy, čím sa
zhoršíjejcelkovépostavenieatotým,žeakbysúddočasneneupravilpomerymedziúčastníkmikonania,
tak návrh na začatie konania vo veci samej by mohol stratiť zmysel, nakoľko do doby rozhodnutia vo veci
samej by pohľadávka odporcu mohla byť vymožená a konanie o určení neplatnosti Dohody o zrážkach
zo mzdy by pre navrhovateľku z hľadiska ekonomického aspektu bolo neúčelné a musela by začať nové
konanie, resp. zmeniť návrh na začatie konania.
Naviac zamestnávateľ navrhovateľky odvolanie voči napadnutému uzneseniu nepodal, osvojil si preto
právny záver okresného súdu, v zmysle ktorého až do rozhodnutia vo veci samej nebude vykonávať
zrážky zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej
medzi navrhovateľkou a spoločnosťou Poštová banka a. s. Bratislava, a nie VÚB a. s. Bratislava tak,
ako na to mylne poukazoval v odvolaní odporca.
Odvolací súd má za to, že boli splnené podmienky formálne, ako i hmotnoprávne pre nariadenie
predbežného opatrenia v zmysle ust. § 74 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého pred začatím konania môže
súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo
ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Aj keď v aktuálnom štádiu konania neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môže byť
navrhovateľka v konaní vo veci samej úspešná, nariadené predbežné opatrenie má za cieľ, aby sa spor
vo veci samej vyriešil medzi pôvodnými účastníkmi konania s tým, že nariadením tohto predbežného
opatrenia nevzniká odporcovi žiadna ujma, pretože jeho súčasný faktický právny vzťah k navrhovateľke
ako dlžníčke sa nemení a práve rozhodnutie vo veci samej poskytne odpoveď, či odporca vymáha svoju
pohľadávku dôvodne.
Odvolací súd má za to, že nariadenie predbežného opatrenia neprimerane nenaruší hospodárske
funkcie účastníka - odporcu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje, pretože nejde o zásah do jeho
práv podnikať, či uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, v danom prípade dochádza len k pozastaveniu
výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky, ktoré vyplýva z Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej
platnosť či neplatnosť je tohto času pochybná a ktorá skutočnosť bude práve predmetom konania vo
veci samej.
Do rozhodnutia okresného súdu o tom, či bola Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne je potrebné
dočasne upraviť pomery účastníkov a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe Dohody, ktorej platnosť
je medzi účastníkmi konania sporná. Súdna prax dospela k záveru, že predbežným opatrením môže
súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo
mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku
nedôvodne vykonaných zrážok (porovnaj R 47/1974). Nariadenie predbežného opatrenia je dočasné
opatrenie proti postihu majetku navrhovateľky, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo
nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy poukázali odporcovi
zo mzdy navrhovateľa finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje.
Okresný súd dôvodne návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a správne uložil platiteľovi
mzdy zdržať sa použitia vykonávania zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy. Z tohto
dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne
správne potvrdil.
O trovách konania predbežného opatrenia vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd podľa § 145
O. s. p. až v rozhodnutí vo veci samej.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.