Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010066
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6214010066.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci obžalovanej B. R. za prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. na verejnom zasadnutí dňa 29. apríla 2015 o odvolaní obžalovanej B. R.
proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T 27/2014 zo dňa 17. 12. 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej B. R. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T 27/2014 zo dňa 17. 12. 2014 bola obž. B.
R. uznaná za vinnú z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák., ktorého sa dopustila tým, že
dňa 23. 5. 2012 v čase od 11.42 hod do 11.50 hod na autobusovej stanici na ulici Baníckej vo Veľkom
Krtíši využila nepozornosť B.. C. D., ktorý stá na nástupišti č. 12 a z tašky, ktorú mal prevesenú cez pravé
plece mu odcudzila peňaženku s finančnou hotovosťou vo výške 455,- eur v bankovkách a minciach,

Orange kartu, Club kartu Tesco, zákaznícku kartu CBA, vernostné karty lekární Aquaviva a Dr. Maxx na
meno B.. C. D. a zákaznícku kartu COOP Jednota na meno L. D., čím pre B.. C. D., nar. XX. X. XXXX,
trvale bytom N. M. XX spôsobila škodu vo výške 460,- eur.

Za to bola odsúdená podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. a
§ 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka a podľa § 48 ods. 2 písm. b)

Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody bola zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia. Rovnako tak prvostupňový súd podľa § 62 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanej
uložil i trest zákazu pobytu v meste Rožňava po dobu jedného roka a zákazu pobytu v okrese Veľký
Krtíš po dobu jedného roka.

Súčasne prvostupňový súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil rozsudok Okresného súdu Rožňava sp.

zn. 0T 12/2013-98 z 18. 3. 2013 v spojení s uznesením Okresného súdu Rožňava zo dňa 2. 4. 2014,
sp. zn. 0T 12/2013-133 a uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. 6. 2014, sp. zn. 4Tos
33/2014,ktorýmjejboluloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere8mesiacovpodľa§212ods.2Tr.zák.so
zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo naväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo, stratili podklad. V končenom dôsledku potom taktiež prvostupňový súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por.

uložil povinnosť obžalovanej nahradiť poškodenému B.. C. D. škodu vo výške 460,- eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie obhajkyňa obžalovanej, ktoré
odvolanie po doručení písomného vyhotovenia rozsudku i písomne zdôvodnila. V písomných dôvodoch
odvolaniaobhajkyňaobžalovanejuvádza,žerozsudokprvostupňovéhosúdupovažujezanepreukázaný
a nezákonný. Skutok z 23. 5. 2012 v dopoludňajších hodinách obžalovaná nespáchala a preto sa

necíti byť ani vinnou. Zdôrazňuje pritom, že súd po vykonanom dokazovaní nepreukázal, že to bola
obžalovaná, ktorá mala odcudziť poškodenému B.. C. D. peňaženku z tašky a v tomto smere, podľa jejnázoru, nebol produkovaný žiadny priamy dôkaz o jej trestnej činnosti. Akcentuje pritom, že rozsudok
je odôvodnený len nepriamymi dôkazmi, t.j. tým, že mala pri sebe obnos v sume 500,- eur a že z
peňaženky a tašky poškodeného neboli zaistené žiadne biologické stopy k zisteniu DNA páchateľa a

daktyloskopické stopy. Taktiež uvádza, že v celom konaní nebola vyvrátená jej obhajoba, že skutok
nespáchala a že tento spáchala neznáma osoba a preto podľa jej názoru, súd mal postupovať v zmysle
zásady „in dubio pro reo“. Podaním odvolania sa domáha, aby bola oslobodená spod obžaloby podanej
okresným prokurátorom vo Veľkom Krtíši, pretože nebolo dokázané, že spáchala skutok, ktorý sa jej
kladie za vinu.

Obžalovaná sa nezúčastnila vyhlásenia rozsudku a po vyhlásení rozsudku už nepreberala žiadne
zásielky a preto bolo prvostupňovým súdom začaté konanie voči obžalovanej ako voči ušlej.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania obžalovanou preskúmal v zmysle ust. §
317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ

podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom po postupe v zmysle
tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, že
obžalovaná je z konania, ktoré sa jej kladie za vinu, jednoznačne usvedčovaná výpoveďami svedkov

M. F., ktorý obžalovanú identifikoval ako jednu z osôb, ktoré dňa 23. 5. 2012 videl neďaleko pošty vo
Veľkom Krtíši otvárať hnedú pánsku peňaženku, vyberať z nej obsah a neskôr ju táto osoba zahodila
do kontajnera. Keďže sa mu tieto osoby zdali podozrivé, sledoval ich a privolal hliadku polície, i
svedka poškodeného B.. C. D.. Nad rámec tejto argumentácie prvostupňového súdu ohľadne viny
obžalovanej krajský súd uvádza, že obžalovaná je usvedčovaná i ďalšími dôkazmi, ktoré preukazujú

jej trestnú činnosť, ktorá sa jej kladie za vinu. V prvom rade krajský súd akcentuje závery znaleckého
dokazovania KEÚ PZ v Slovenskej Ľupči, č.l. 43 až 51, v zmysle ktorého znaleckého posudku boli
porovnané daktyloskopické stopy zaistené na mieste činu s daktyloskopickými stopami obž. B. R., kde
tento dôkaz jednoznačne preukazuje, že ide o zhodu s kontrolnými odtlačkami ľavej dlane B. R.. Ďalej
krajský súd poukazuje i na zápisnicu o ohliadke miesta nálezu z prípravného konania spojeného s

fotodokumentáciou, z ktorej jednoznačne vyplýva pravdivosť a vierohodnosť výpovede svedka M. F..
Rovnako tiež krajský súd poukazuje na výpoveď svedka B.. D., ktorý si opoznal svoju peňaženku a
ktorému bola táto i vrátená, kde v peňaženke, ako vyplýva zo zápisnice o ohliadke miesta nálezu, boli
ďalšie osobné doklady poškodeného B.. D.. Všetko to sú konkrétne skutočnosti, ktoré v plnom rozsahu
odôvodňujú pravdivosť a vierohodnosť výpovede M. F. a jednoznačne vyvracajú obhajobu obžalovanej,

že nemá s inkriminovanou taškou a peňaženkou B.. D. nič spoločné. Nezanedbateľným dôkazom sú i
doterajšie odsúdenia obžalovanej, ktorá podľa odpisu registra trestov a pripojených rozsudkov bola v
podstate vždy trestne stíhaná za rovnorodú trestnú činnosť a to krádeže, či už dokumentov alebo iných
cenností v priestoroch autobusových staníc. Všetko to sú nepriame dôkazy, ktoré svedčia o tom, že to
bola práve obž. B. R., ktorá využila nepozornosť B.. D., tomuto v kritickom čase odcudzila peňaženku

a potom i z nej vybrala finančné prostriedky, ktorú peňaženku následne zahodila. Krajský súd preto v
plnom rozsahu uveril výpovediam vypočutých svedkov a vôbec neuveril obhajobe obžalovanej, ktorá
nemá oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov.

V súvislosti s úvahami prvostupňového súdu o druhu a výmere trestu sa krajský súd v plnom rozsahu

stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, ako sú uvedené v odôvodnení rozsudku a v plnom rozsahu
na ne odkazuje. Snáď iba v dôsledku absencie odvolania prokurátora nemohol krajský súd sprísniť
obžalovanej trest, vzhľadom na to, že obžalovaná v zmysle odpisu z registra trestov bola doposiaľ 10-
krát súdne trestaná.

S poukazom na horeuvedené dôvody, preto senát krajského súdu neuveril dôvodom uvedeným v
odvolaní obžalovanej, že sa nedopustila žalovaného skutku. Práve naopak, krajský súd je toho názoru,
že obžalovaná sa skutku dopustila a trest možno hodnotiť ako primeraný. S poukazom potom na tento
záver, bolo potom potrebné odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť v zmysle ust. § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravnýprostriedok.