Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/64/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010292
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3115010292.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti odsúdenému H. T., nar. XX.X.XXXX
v S., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, na neverejnom
zasadnutí dňa 23. apríla 2015, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa
25. marca 2015, sp. zn. 6Pp/17/2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm.c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného H. T. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

H. T. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 10.12.2012 sp. zn. 1T 125/2012,
pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 48 (štyridsaťosem) mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Na výkon trestu nastúpil dňa 10.12.2012 a predpokladaný
koniec výkonu trestu má po započítaní väzby mať dňa 10.06.2016.

Dňa 23.02.2015 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žiadosť odsúdeného H. T. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody s tým, že lehota na podanie návrhu o podmienečné
prepustenie odsúdenému uplynula dňa 10.02.2015.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí uznesením zo dňa 25.03.2015, sp. zn. 6Pp/17/2015
rozhodol tak, že podľa § 415 odsek l Tr. poriadku v zmysle § 66 odsek 1 písmeno b), odsek 2 Trestného
zákona návrh odsúdeného H. T. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako
nedôvodný zamietol s odôvodnením, že u neho nie sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal sťažnosť odsúdený H. T., ktorý v dôvodoch sťažnosti
uviedol, že má dve maloleté deti, o ktoré je potrebné sa postarať.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku
napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.
Prvostupňový súd postupoval správne a zákonne keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Aj podľa zistení krajského súdu, u odsúdeného nie sú
splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 ods.1 Tr.zák. Citované ustanovenie podmieňuje
podmienečné prepustenie splnením troch podmienok - preukázaním polepšenia plnením svojich
povinností a svojim správaním vo výkone trestu, očakávaním, že v budúcnosti povedie riadny život a
vykonaním príslušnej časti uloženého trestu.
Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 13.02.2015 okrem iného tiež vyplynulo, že po vykonaní väzby
nastúpil výkon trestu odňatia slobody dňa 10.12.2012 v ÚVV Žilina, kde sa nachádzal od 18.04.2012
do 29.01.2013 a jeho správanie a vystupovanie bolo na požadovanej úrovni. Dňa 29.01.2013 bol
premiestnený na ďalší výkon trestu do ÚVTOS a ÚVV Ilava, kde bol po absolvovaní nástupného oddielu
umiestnený do oddielu s diferenciačnou skupinou „B“. Jeho správanie a vystupovanie v tunajšom

ústave nebolo vždy na požadovanej úrovni a v súlade s ústavným poriadkom, zaznamenaný bol
nedostatok v oblasti opakovaného porušovania povinností na pracovisku a porušovanie ústavného
poriadku. Ústav v súčasnosti neeviduje disciplinárny trest, disciplinárne bol odmenený 1-krát za
dlhodobé, zodpovedné vykonávanie činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného a činností
súvisiacich s prevádzkou ústavu na pracovisku. V kolektíve je bez konfliktov, k trestnej činnosti vyjadruje
nekritický postoj, neprejavuje ľútosť. Zaradený je na pracovisku v ústave kuchyňa odsúdených od marca
2013, pri vykonávaní činností a plnení pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného zaradenia
sa opakovane vyskytli viaceré nedostatky. Extramurálne vzťahy spočiatku udržiaval sporadicky formou
korešpondencie s priateľkou, návštevy nevyužíva, o telefonovanie nežiadal. Úroveň sociálnych
kontaktov s blízkymi osobami je dostatočná, menovaný pasívne pristupuje k upevňovaniu a rozširovaniu
extramurálnych vzťahov. Počas výkonu trestu kontakt s deťmi sa nerealizoval. Z komplexného hľadiska
riaditeľ konštatuje, že odsúdený čiastočne plní program zaobchádzania, nedostatky sa vyskytujú v
oblasti plnenia povinností a aktívnejšieho prístupu k rozvíjaniu extramurálnych vzťahov. Resocializačná
prognóza je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného rizika sociálneho zlyhania, a to
z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti, nekritického postoja k spáchanému trestnému
činu. V závere riaditeľ ústavu konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na
podmienečné prepustenie a neodporúča jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe uvedeného hodnotenia odsúdeného možno konštatovať, že v posudzovanej veci síce
odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to
vykonanie príslušnej časti uloženého trestu, avšak pokiaľ ide o ďalšiu podmienku týkajúcu sa polepšenia
plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, v tomto smere krajský súd, tak ako aj
okresný súd dospel k záveru, že táto je splnená len čiastočne, vzhľadom na vyskytujúce sa nedostatky
v plnení povinností. Napokon z hodnotenia vyplýva, že odsúdený program zaobchádzania plní len
čiastočne. Resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania je
hodnotené ako stredné, najmä z dôvodu opakovaného páchania trestných činov, ku ktorým neprejavuje
dostatočne kritický postoj. Pritom krajský súd považuje za nutné zvýrazniť tak, ako to konštatoval i
okresný súd, že v minulosti bol H. T. 25 x súdne trestaný a to aj k nepodmienečným trestom odňatia
slobody. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani predchádzajúce odsúdenia nemali na odsúdeného
dostatočný prevýchovný vplyv a opakovane sa dopúšťa trestnej činnosti. Na základe uvedeného potom
aj krajský súd dospel k záveru, že v súčasnosti nie je možné vysloviť záver o dôvodom očakávaní vedenia
riadneho života po podmienečnom prepustení.
Preto krajský súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.