Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Er/727/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4696898970
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Bc. Hana Žitňanská
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:4696898970.3

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná a. s., IČO: 35 776 005,
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinným: v 1. rade N. U., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX D. Z.
XX a v 2. rade V. U., nar. X.X.XXXX, bytom D. Z. XX, o vymoženie sumy 16464,48 eur s príslušenstvom,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom, Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava pod sp.
zn. Ex 615/96, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e v časti vymáhania poplatku
v sume 27,42 eur.

II. Exekúcia sa z a s t a v u j e v časti vymáhania sumy 12598,67 eur.

III. Exekúcia sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n úa z a s t a v u j e v časti vymáhania trov exekúcie

nad sumu 1825,07 eur.

IV. Vo zvyšku sa návrh povinných v 1. a 2. rade na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava) podal proti povinným v 1. a 2.
rade návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu

Topoľčany č. k. 12Rob 1129/96 zo dňa 23.9.1996.

Okresný súd Topoľčany udelil dňa 30.12.1996 súdnemu exekútorovi RNDr. Jozefovi Podmanickému
poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 16464,48 eur (496009,- Sk) so 16,06 % úrokmi
od 19.8.1996 do zaplatenia, trov konania v sume 662,09 eur (19946,- Sk) a účelne vynaložených trov
tohto konania. Výkon funkcie súdneho exekútora RNDr. Jozefa Podmanického, ktorý zomrel, zanikol a

jeho náhradníkom je JUDr. Pavol Holík, ktorý pokračuje vo vykonávaní exekúcie.

Povinní v 1. a 2. rade podaním zo dňa 10.8.2012 podali návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že sú
voči nim vymáhané aj plnenia, na ktoré oprávnený, prípadne súdny exekútor, nemajú nárok a plnenia
vyplývajúce z exekučného titulu už boli uhradené. Dôvody návrhu na zastavenie exekúcie povinní
doplnili v stanovisku zo dňa 29.4.2014 k vyjadreniam pôvodného oprávneného, oprávneného a súdneho

exekútora, ktoré im boli vo veci doručené.

Oprávnený sa k návrhu povinných na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 13.2.2013 tak, že s
ním nesúhlasí a žiada ho ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že ku dňu 12.2.2013 eviduje voči povinným
nesplatený zostatok pohľadávky vo výške 2935,78 eur. K vyjadreniu oprávnený pripojil špecifikáciu
pohľadávky - začiatok so stavom ku dňu 22.12.1999, t. j. ku dňu postúpenia pohľadávky pôvodným

oprávneným, následné úhrady a ich započítanie na jednotlivé nároky (istinu a úroky) a koniec so stavom
k 12.2.2013. Podaním zo dňa 11.9.2014 oprávnený oznámil, že dňa 15.10.2013 mu bola zaslanásúdnym exekútorom čiastočná úhrada vymáhanej pohľadávky vo výške 147,96 eur a z tohto dôvodu
voči povinným eviduje nesplatený zostatok pohľadávky vo výške 2776,84 eur (v tejto súvislosti súd
poznamenáva, že došlo zrejme k chybe v počítaní, keďže 2935,78 eur mínus 147,96 eur je 2787,82 eur

a nie 2776,84 eur). Súčasne poukázal na to, že si neuplatňuje nárok na súdnym rozhodnutím priznaný
úrok z istiny vo výške 16,06%, v dôsledku čoho je výška vymáhanej pohľadávky priaznivejšia v prospech
povinných.

Súdny exekútor vyjadrením zo dňa 22.10.2013 oznámil, že pôvodný súdny exekútor nevymáhal a

ani on, ako náhradník pôvodného exekútora, nevymáha proti povinným nad rámec práva priznaného
exekučným titulom, pretože pohľadávka a jej príslušenstvo sa vymáhali do výšky sumy oznamovanej
oprávneným, v ktorej boli odpočítané zaplatené sumy a navyše bez úroku z omeškania od postúpenia
pohľadávky. Z vyjadrenia vyplýva, že po zastavení úročenia pohľadávky, t. j. po 22.12.1999, sa na
pohľadávku oprávneného mala vymôcť suma 22548,83 eur, z ktorej je potrebné vymôcť zvyšok v sume
2787,82 eur. Súdny exekútor tiež uviedol, že odmena exekútora je v sume 4510,- eur, z ktorej bola

vymožená časť v sume 1551,90 eur (RNDr. Podmanický 977,90 eur a JUDr. Holík 574,- eur) a na trovy
exekúcie zostáva vymôcť sumu 3549,72 eur (2958,10 eur odmena + 591,62 eur DPH).

Pôvodný oprávnený (Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava) podaním zo dňa 24.6.2013 oznámil, že
od 23.9.1996 do 22.12.1999 (t. j. od vydania platobného rozkazu do postúpenia pohľadávky) boli na

pohľadávku s príslušenstvom vyplývajúcu z exekučného titulu uhradené sumy - dňa 9.10.1996 suma
331,94 eur (10000,- Sk), dňa 18.12.1996 suma 1659,70 eur (50000,- Sk), dňa 1.12.1997 suma 2655,51
eur (80000,- Sk), dňa 8.9.1999 suma 87,63 eur (2640,- Sk) a dňa 6.12.1999 suma 91,52 eur (2757,-
Sk). Súčasne uviedol, že príslušenstvo pohľadávky predstavovalo ku dňu postúpenia sumu 4897,13
eur (147530,90 Sk), sumu 662,09 eur (19946,- Sk) a sumu 27,42 eur (826,- Sk). K vyjadreniu predložil

oprávnený zostavu prehľadu transakcií úveru do 23.12.1999, z ktorej vyplýva, že uvedené platby boli v
postupovanej pohľadávke zohľadnené, t. j. istina a úroky boli o uvedené platby znížené.

Z oznámenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.3.2013 vyplýva, že v rámci konkurzu vedeného na
majetok povinného v 1. rade (úpadca) pod sp. zn. 4K/1/1998 bola uspokojená pohľadávka konkurzného

veriteľa vymáhaná v tomto exekučnom konaní celkom v sume 7951,52 eur (239547,55 Sk), ktorá
bola poukázaná oprávnenému. Konkurzným veriteľom, ktorý prihlásil pohľadávku v konkurznom konaní
vedenom proti povinnému v 1. rade ako úpadcovi bol pôvodný oprávnený (Slovenská sporiteľňa, a. s.,
Bratislava), keďže však v priebehu konkurzného konania došlo k postúpeniu nároku, bola pohľadávka
poukázaná oprávnenému (Slovenská konsolidačná, a. s., Bratislava).

Z oznámení Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, ústredie zo dňa 26.9.2013 a 17.10.2013 vyplýva,
že z dôchodku povinného v 1. rade sa v tejto veci (na základe exekučného príkazu vydaného JUDr.
Podmanickým, resp. JUDr. Holíkom) zrážky nevykonávali a z dôchodku povinnej v 2. rade sa vykonávajú
zrážky na základe príkazu č. EX 615/96 vydaného dňa 17.5.1999, a to od 20.6.1999, pričom za obdobie

od 20.6.1999 do 19.5.2013 bola z dôchodku povinnej v 2. rade úhrnom zrazená suma 9840,48 eur.
Od 20.5.2013 sa zrážky vykonávajú, ale zrazené sumy sa nevyplácajú na účet súdneho exekútora,
ale deponujú na účte Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave - na základe upovedomenia súdneho
exekútora o odklade exekúcie.

Z exekučného spisu súdneho exekútora sp. zn. Ex 615/96 bolo zistené, že pôvodný súdny exekútor
vydal dňa 14.1.1997 upovedomenie o začatí exekúcie, ktorým povinných upovedomil, že sa voči nim
začalo exekučné konanie, ktoré sa týka neuhradenej pohľadávky voči pôvodnému oprávnenému ku dňu
14.1.1997 vo výške 18213,63 eur (548703,70 Sk) a predbežných trov exekúcie, ktoré vyčíslil v sume
1825,07 eur (54982,- Sk). Súčasne vyzval povinných na dobrovoľné splnenie pohľadávky (oprávneného

a predbežných trov exekúcie) v celkovej sume 20038,69 eur (603685,70 Sk). Upovedomenie o začatí
exekúcie bolo doručené povinnému v 1. rade dňa 15.1.1997 a povinnej v 2. rade dňa 16.1.1997. Dňa
17.5.1999 vydal pôvodný súdny exekútor exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami z dôchodku
povinnej v 2. rade pre pohľadávku v sume 16464,48 eur (496009,- Sk) s príslušenstvom. Exekučný
príkazboldoručenýpovinnejv2.radedňa19.5.1999.SociálnejpoisťovnisosídlomvBratislave,ústrediu

bol exekučný príkaz doručený dňa 19.5.1999.

Podľa výpočtu predbežných trov exekúcie určených pôvodným exekútorom v upovedomení o začatí
exekúcie, ktorý sa nachádza v exekučnom spise, predstavujú predbežné trovy exekúcie určené vupovedomeníozačatíexekúcievovýške1825,07eur(54982,-Sk)odmenuvsume1821,68eur(54880,-
Sk) a ďalšie nešpecifikované trovy v sume 3,39 eur (102,- Sk). Odmenu exekútor vypočítal vo výške
10% zo sumy 548703,70 Sk (istina 496009,- Sk + trovy konania 19946,- Sk + úroky 32748,70 Sk ku

dňu 14.1.1997 = 548703,70 Sk, čo je po zaokrúhlení podľa § 26 vyhlášky č. 299/1995 Z. z. 548800,-
Sk, z ktorých 10% predstavuje 54880,- Sk). Suma 102,- Sk by mala predstavovať súčet súm 32,- Sk,
10,- Sk a 60,- Sk, o aké konkrétne nároky ide, však z exekučného spisu ani upovedomenia o začatí
exekúcie nemožno zistiť.

Okresný súd Topoľčany uznesením č. k. 4Er/727/1996-62 zo dňa 30.1.2013 povolil odklad exekúcie do
právoplatného rozhodnutia o návrhu povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 10.8.2012.

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (EP) exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa

stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce

exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti
alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa
zastaví len čiastočne.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 61b Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z
exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva
predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok
iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.

Exekučné konanie je nútená realizácia splnenia povinnosti vykonávaná zásahom do absolútnych
majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených
procesnýmipredpismi.Jehocieľomjeuspokojeniepráva(napr.pohľadávky)oprávneného,ktorémubolo

priznané vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, resp. vyplývajúceho z inej verejnej listiny.
Exekučné konanie sa môže vykonať len na uspokojenie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a
spôsobmi, ktoré určuje zákon a iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného a výlučne
z majetku povinného.

Exekúciu súd zastaví (celkom alebo v časti), ak zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku alebo ak takýto dôvod vyplýva z Exekučného poriadku
alebo osobitného zákona.Zo špecifikácie pohľadávky predloženej oprávneným, zostavy prehľadu transakcií úveru predloženej
pôvodným oprávneným, ako aj vyjadrení pôvodného oprávneného bolo zistené, že v rámci nárokov je
voči povinným vymáhaný aj poplatok v sume 27,42 eur (826,- Sk), ktorý mal vzniknúť ešte pôvodnému

oprávnenému, keďže bol súčasťou postupovaných nárokov. Tento poplatok povinní neboli zaviazaní
zaplatiť exekučným titulom a nejde ani o poplatok, ktorý by pôvodný oprávnený zaplatil v exekučnom
konaní a predstavoval by tak jeho trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s účelným vymáhaním pohľadávky
(§ 200 ods. 1 druhá veta EP). Aký konkrétny poplatok suma 27,42 eur predstavuje sa nepodarilo zistiť ani
odoprávneného,resp.pôvodnéhooprávneného.Exekúciujemožnévykonaťlenprevymoženienárokov

vyplývajúcich z vykonateľného rozhodnutia (exekučného titulu) a trov exekúcie - trov oprávneného
potrebných na účelné vymáhanie nároku a trov súdneho exekútora (§ 61b EP). Keďže poplatok v
sume 27,42 eur nevyplýva z exekučného titulu a nejde ani o trovy exekúcie (táto skutočnosť nebola
preukázaná), bola exekúcia v časti vymáhania poplatku v sume 27,42 eur vyhlásená za neprípustnú a
zastavená (I. výrok) - podľa § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 a § 57 ods. 3 EP.

Z predložených písomností, vyjadrení účastníkov a pôvodného oprávneného má súd za preukázané, že
pôvodnému oprávnenému povinní zaplatili sumu 331,94 eur (10000,- Sk) dňa 9.10.1996, t. j. ešte pred
začatím exekučného konania (začalo sa 4.12.1996), sumu 1659,70 eur (50000,- Sk) dňa 18.12.1996, t. j.
pred podaním žiadosti o udelenie poverenia (podaná bola 20.12.1996) a sumu 2655,51 eur (80000,- Sk)
dňa 1.12.1997, t. j. v priebehu exekúcie (10 mesiacov po doručení upovedomenia o začatí exekúcie).

Vykonanýmiúhradamipovinnísplnilipovinnosťzexekučnéhotituluvzaplatenejčasti(čodosumy331,94
eur ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie). Keďže splnením dlh zanikne (§ 559 ods. 1 OZ),
súd exekúciu v časti vymáhania sumy 4647,15 eur (331,94 eur + 1659,70 eur + 2655,51 eur) zastavil -
podľa § 57 ods. 1 písm. f), § 57 ods. 3 a § 58 ods. 1 EP, pretože v tejto časti zaniklo právo z exekučného
titulu. Exekúciu súd zastavil aj čo do súm, ktoré boli povinnými uhradené po začatí exekučného konania

(podaní návrhu na vykonanie exekúcie), pretože boli uhradené pôvodnému oprávnenému povinnými,
nie vymožené súdnym exekútorom niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie.

Ďalej bolo zo správy a písomností predložených Krajským súdom v Bratislave a aj špecifikácie
pohľadávky predloženej oprávneným zistené, že v priebehu exekučného konania bola oprávnenému

dňa 22.12.2004 uhradená suma 7951,52 eur (239547,55 Sk), a to v rámci konkurzu vedeného na
majetok povinného v 1. rade (úpadcu), v ktorom si pôvodný oprávnený uplatnil svoju pohľadávku. Aj
touto úhradou došlo k zániku práva z exekučného titulu mimo vykonávania exekúcie (suma nebola
vymožená exekútorom niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie), preto bola exekúcia zastavená aj
v časti vymáhania sumy 7951,52 eur - podľa § 57 ods. 1 písm. f), § 57 ods. 3 a § 58 ods. 1 EP.

Spolu tak bola exekúcia z dôvodu zániku práva z exekučného titulu zastavená v časti vymáhania sumy
12598,67 eur (II. výrok). Súd exekúciu v časti, v ktorej zaniklo právo z exekučného titulu zastavil,
pretože poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené exekútorovi na vymáhanie nárokov (istiny a
úrokov), v ktorých sú zahrnuté aj uhradené sumy. Na výšku nárokov, ktoré oprávnený voči povinným

ešte uplatňuje však čiastočné zastavenie exekúcie nemá vplyv, pretože z predložených písomností
má súd za preukázané, že uhradené sumy boli od nárokov z poverenia na vykonanie exekúcie
pôvodným oprávneným, resp. oprávneným, odpočítané, t. j. v špecifikácii pohľadávky, boli započítané
(zohľadnené). Vyplýva to jednak zo zostavy transakcií úveru predloženého pôvodným oprávneným
(sumy zaplatené do postúpenia pohľadávky) ako aj špecifikácie pohľadávky predloženej oprávneným

(suma poukázaná v rámci konkurzu).

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.8.2005 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného od 1.9.2005 do 30.11.2006 za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak
je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného od 1.1.2012 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady
určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.Podľa § 238 ods. 1 EP konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do
31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 EP ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods.
5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 201 ods. 1, 2 EP účinného do 31.1.2002 (v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie)
predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí
exekúcie. Účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o
námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 202 ods. 1, 2 EP účinného do 31.1.2002 (v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie), ak
počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a
povinného. Proti ďalším trovám môže vzniesť u exekútora účastník konania námietky do troch dní od
doručenia upovedomenia podľa odseku 1. O týchto námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu

súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 202 ods. 1, 2 EP, ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o
nichexekútoroprávnenéhoapovinného.Protiďalšímtrovámmôževzniesťuexekútoraúčastníkkonania
námietky do 14 dní od doručenia upovedomenia podľa odseku 1. O týchto námietkach rozhoduje súd

(§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.

Návrh na zastavenie exekúcie podali povinní aj z dôvodu, že exekútormi sú vymáhané aj trovy exekúcie,
na ktoré nemajú nárok, pričom trovy exekúcie, na ktoré nárok majú, už boli vymožené. Súd preskúmaním
súdneho spisu a exekučného spisu sp. zn. Ex 615/96 zistil, že trovy exekúcie sú vymáhané v rozpore

s Exekučným poriadkom.

Poverenie na vykonanie exekúcie udelené exekútorovi sa vzťahuje aj na vymáhanie trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 druhá veta EP majú oprávnený a exekútor nárok na náhradu trov potrebných
na účelné vymáhanie nároku. Trovami exekúcie súdneho exekútora sú podľa § 200 ods. 1 prvá veta

EP odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie
(§ 196). Predbežné trovy exekúcie určuje exekútor v upovedomení o začatí exekúcie (§ 201 ods. 1
EP), proti ktorému je povinný oprávnený podať námietky. V prípade, že v priebehu exekúcie vzniknú
súdnemu exekútorovi ďalšie trovy exekúcie, ako tie, ktoré vyčíslil v upovedomení o začatí exekúcie,
je povinný postupovať v súlade s ustanovením § 202 EP a vydať upovedomenie o ďalších trovách

exekúcie (toto nemôže nahradiť žiadnou inou písomnosťou, napr. vystavením faktúry). Proti tomuto
upovedomeniu je povinný opätovne oprávnený podať námietky. Len v prípade dodržania tohto postupu
je súdny exekútor oprávnený vymáhať aj ďalšie trovy. Ak takto exekútor nepostupuje a trovy vymáha
prakticky v ľubovoľnom rozsahu a výške, dochádza k neprimeranému zásahu do majetku povinného,
ktorému súd musí poskytnúť ochranu.

Pôvodný exekútor RNDr. Podmanický v upovedomení o začatí exekúcie určil predbežné trovy exekúcie
vo výške 1825,07 eur. Podľa správy Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave z dôchodku povinnej
v 2. rade bola za obdobie od 20.6.1999 do 19.5.2013 poukázaná na účet exekútora celkom suma
9840,48 eur (súd poznamenáva, že zrážky sú vykonávané aj po 19.5.2013, ale v dôsledku povolenia

odkladu exekúcie nie sú poukazované na účet exekútora). Preskúmaním a porovnaním písomností zo
súdneho a exekučného spisu bolo zistené, že exekútori (pôvodný RNDr. Podmanický a jeho náhradník
JUDr. Holík) zo súm, ktoré im boli na účet poukázané platiteľom dôchodku povinnej v 2. rade, poukázali
oprávnenému celkom sumu 7494,27 eur. Na trovy exekúcie tak exekútori ponechali sumu 2346,21 eur
(9840,48 eur, ktoré boli z dôchodku povinnej v 2. rade zrazené a poukázané na účet exekútorov mínus

7494,27 eur, ktoré exekútori poukázali oprávnenému, resp. jeho právnym predchodcom - Konsolidačnej
banke Bratislave, štátnemu peňažnému ústavu, Bratislava a pôvodnému oprávnenému). Z uvedeného
vyplýva, že exekútori aj potom, ako vymohli trovy exekúcie v sume 1825,07 eur, v ktorej ich pôvodný
exekútor určil v upovedomení o začatí exekúcie (povinní proti nemu nepodali námietky), pokračovali vovymáhaní trov ďalej, a to bez toho, aby dodržali zákonný postup, t. j. upovedomili povinných o ďalších
trovách exekúcie. Takto na trovy vymohli (ponechali si zo zrážok z dôchodku povinnej v 2. rade) o 521,14
eur viac ako boli oprávnení. Suma 521,14 eur predstavuje rozdiel medzi sumou 2346,21 eur, ktorú si

exekútori ponechali na trovy a trovami v sume 1825,07 eur určenými v upovedomení o začatí exekúcie.

Exekúcia, ktorá je vykonávaná v rozpore s Exekučným poriadkom, je neprípustná. Keďže povinní boli
upovedomení o trovách exekúcie iba vo výške 1825,07 eur, ale sú vymáhané aj ďalšie trovy, o ktorých
povinní neboli ani jedným z exekútorov konajúcich vo veci upovedomení zákonným spôsobom, je

exekúcia pre vymáhanie ďalších trov exekúcie neprípustná. Súd preto exekúciu v časti vymáhania trov
exekúcie nad sumu 1825,07 eur vyhlásil za neprípustnú a zastavil - podľa § 57 ods. 1 písm. g), § 57
ods. 3, § 58 ods. 1 EP. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že vymáhanie ďalších trov exekúcie nie je
vylúčené, ale vydať príkaz na úhradu ďalších trov exekúcie (§ 200 ods. 2 EP) môže exekútor až potom,
ako o nich riadne v súlade s Exekučným poriadkom povinných upovedomí, t. j. vydá upovedomenie o
ďalších trovách exekúcie, v ktorom ďalšie trovy exekúcie presne špecifikuje (uvedie nielen ich výšku,

ale jednotlivé zložky ďalších trov konkretizuje). Pokiaľ ide o sumu 521,14 eur, ktorá bola neoprávnene
ponechanánatrovyexekúciezozrážokzdôchodkupovinnejv2.rade,tútojeexekútorpovinnýpoukázať
oprávnenému na úhradu vymáhanej pohľadávky.

V návrhu na zastavenie exekúcie namietajú povinní dôvodnosť jednotlivých zložiek trov exekúcie. V

prvom rade povinní namietajú, že exekútormi je uplatňovaná daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), aj
keď im nepatrí, pretože právna úprava ustanovenia § 196 EP zaviedla DPH až od 1.9.2005 a konania
začaté pred 1.9.2005 sa podľa prechodných ustanovení (§ 238 ods. 1, 2 EP) skončia podľa práva
platného do 31.8.2005. S názorom povinných, že exekútorovi DPH v konaniach začatých pred 1.9.2005
nepatrí, súd nesúhlasí. Exekučné konanie sa začalo 4.12.1996, t. j. v čase, keď znenie ustanovenia

§ 196 EP neobsahovalo žiadnu úpravu týkajúcu sa DPH. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze
sp. zn. II. ÚS 31/04 zo dňa 17.12.2004 vyslovil záver, že pohľadávka na náhradu trov konania musí
byť účastníkovi priznaná v celom zákonnom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník
zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto
daň, zvlášť v prípade, keď nejednoznačné znenie navzájom súvisiacich zákonov (Občiansky súdny

poriadok, Exekučný poriadok, zákon o dani z priadnej hodnoty) pripúšťa viaceré výklady a výsledky
interpretácie. Súdni exekútori boli účinnosťou zákona č. 289/1995 Z. z. (nahradeného zákonom č.
222/2004 Z. z.) podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 a jeho prílohy č. 2 (kód 74.11) zahrnutí medzi
platiteľovDPH,akoosobyposkytujúceprávneslužbynútenéhovýkonurozhodnutia.Taktojeod1.1.1996
povinný postupovať každý súdny exekútor, ktorý je platiteľom DPH napriek tomu, že DPH nebola

priamo upravená v ustanovení § 196 EP ani vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995
Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Povinnosť pripočítať DPH k „cene exekútorom
poskytovanej právnej služby“, je uložená priamo zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty,
pričom cenou zdaniteľného plnenia v exekučnom konaní sú vzniknuté trovy exekúcie, ktorých náhradu
si exekútor v konaní uplatňuje vo výške vypočítanej podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Preto, ak Exekučný

poriadok úpravu DPH neobsahuje, táto medzera v zákonnej úprave neznamená, že DPH exekútorovi
nepatrí, naopak v prípade absencie úpravy DPH v Exekučnom poriadku, sa odmena exekútora ako
aj náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času o DPH zvyšuje. Takýto záver vyplýva aj
z už spomínaného nálezu Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 31/04 zo dňa 17.12.2004, v ktorom bolo
konštatované, že „platné právne predpisy neupravujú možnosť zahrnúť do náhrady trov zastaveného

exekučného konania aj daň z pridanej hodnoty, ale Ústavný súd SR toto odôvodnenie nemôže prijať.
Nepriznanie tejto súčasti náhrady trov konania nemá totiž oporu v zákone, ale opiera sa len o medzeru
v právnej úprave“. Novela Exekučného poriadku účinná od 1.9.2005 (zákon č. 341/2005 Z. z.) odstránila
dovtedajšiu medzeru v právnej úprave, na ktorú poukázal Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.
II. ÚS 31/2004 zo dňa 17.12.2004, pričom upravila zvýšenie o DPH iba jednej zo zložiek trov exekúcie -

odmeny súdneho exekútora. Keďže exekučné konanie v tejto veci sa začalo pred 1. septembrom 2005,
podľa ustanovenia § 238 ods. 1 EP sa dokončí podľa práva platného do 31. augusta 2005, pretože §
238 ods. 2 EP neustanovuje inak. To znamená, že o DPH sa v tejto veci, napriek novele Exekučného
poriadku, zvýši odmena aj náhrady hotových výdavkov a náhrada za stratu času, ktoré exekútorovi,
ktorý je platcom DPH, patria podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Pokiaľ zo zákona vyplýva povinnosť

súdneho exekútora platiť DPH, nemožno prijať ani záver, že sa jeho odmena a náhrady nezvyšujú o
DPH, len s poukazom na spravodlivé riešenie (spravodlivé usporiadanie vzťahov), aby sa tak poskytla
zvýšená ochrana práva povinných vlastniť majetok voči ochrane práva vlastniť majetok, ktoré má súdny
exekútor. S tvrdením povinných, že exekútor nárok na DPH nemá, tak súd nesúhlasí. Dôvodné sú všakvýhrady povinných týkajúce sa pôvodným exekútorom uplatnených náhrad, ktoré všetky nie je možné
ani identifikovať. Ide napr. o sumu 6,64 eur (200,- Sk) vyplývajúcu z rozpisu trov zaslaného pôvodnému
oprávnenémulistomz19.4.1999,ktorúexekútornijakonešpecifikoval.Vrozporesvyhláškoujevrozpise

a následne aj faktúre vyúčtovaná náhrada za stratu času za 10 hodín vo výške 66,39 eur (2000,- Sk) -
náhrada za stratu času patrí exekútorovi podľa § 23 vyhlášky vo výške 0,66 eur (20,- Sk) za každú aj
začatú polhodinu, čo za 10 hodín predstavuje 13,28 eur (400,- Sk). Dôvodné sú aj výhrady povinných
týkajúce sa pôvodným exekútorom uplatňovaných paušálnych nákladov (resp. paušálnych úkonov) v
sume 13,28 eur (400,- Sk), u ktorých nie je bez pochybností ani zrejmé, či ide o paušálne výdavky

(vyhláška takéto výdavky exekútorovi nepriznáva) alebo paušálnu odmenu za 4 nešpecifikované úkony
exekučnej činnosti (paušálna odmena patrí exekútorovi podľa § 14 a 15 ods. 1 vyhlášky iba pri zastavení
exekúcie). Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, exekútorovi patria iba tie,
ktoré vznikli v súvislosti s účelným vymáhaním nároku, pričom exekútor je povinný ich špecifikovať tak,
aby bolo jednoznačné, o aké výdavky a o akú náhradu za stratu času) ide.

Napokonpovinnívrámcitrovexekúcienamietalivýškuexekútoromvyčíslenejodmenyvsume4510,-eur
bez DPH. Podľa exekútora po zastavení úročenia, t. j. po 22.12.1999, sa na pohľadávku oprávneného
mala vymôcť suma 22548,83 eur, z ktorej odmena predstavuje 4510,- eur, z ktorej zostáva ešte vymôcť
2958,10 eur + DPH v sume 591,62 eur. Podľa povinných maximálna odmena súdneho exekútora v
priebehu celej exekúcie nemôže prekročiť sumu 2894,57 eur, a to z pohľadávky v sume 14472,84 eur,

pretože mal byť poverený na vymoženie iba pohľadávky v tejto sume.

Súd dospel k záveru, že v tejto veci patrí exekútorom (spolu pôvodnému aj náhradníkovi) odmena
vo výške 4006,51 eur. Vychádzal z toho, že v exekučných konaniach začatých do 30.4.2008 (teda aj
v tejto veci) patrí exekútorovi v súlade s ustanovením § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. (ďalej aj len

vyhláška) odmena podľa doterajších predpisov, čo znamená, že odmena za výkon exekučnej činnosti
patrí exekútorovi v zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky účinnej do 30.4.2008, podľa ktorého základom na určenie
odmeny súdneho exekútora, je výška vymáhanej pohľadávky (s výnimkou odmeny podľa § 6, 14 až 16).
Na rozdiel od povinných je však súd toho názoru, že pohľadávku na účely výpočtu odmeny exekútora
treba chápať v jej širšom význame - ako právo osoby požadovať od inej osoby plnenie, pričom týmto

plnením sú nároky, ktoré sú uvedené v poverení na vykonanie exekúcie vyplývajúce z exekučného
titulu. Za vymáhanú pohľadávku je tak potrebné považovať nielen vymáhanú istinu, ale aj úroky a trovy
predchádzajúceho konania, na vymáhanie ktorých bolo exekútorovi tiež udelené poverenie. Súčasne
však súd súhlasí s tým, že exekútor nemá nárok na odmenu zo sumy 331,94 eur, ktorú povinní uhradili
pred začatím exekučného konania a tiež zo sumy 1659,70 eur, ktorá bola povinnými uhradená síce

po začatí exekučného konania, ale pred podaním žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia,
pretože by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by povinní mali platiť odmenu exekútorovi aj zo sumy, v
ktorej bol návrh na vykonanie exekúcie nedôvodný (suma uhradená pred jeho podaním), resp. zo sumy,
ktorá bola uhradená predtým, ako bol exekútor oprávnený vykonávať exekúciu (do doručenia poverenia
na vykonanie exekúcie nie je exekútor oprávnený robiť žiadne úkony smerujúce k nútenému výkonu).

S poukazom na uvedené má súd za to, že základom pre určenie odmeny exekútora je vymáhaná
pohľadávka v sume 603485,90 Sk, ktorá pozostáva z istiny v sume 436009,- Sk (istina priznaná
exekučným titulom v sume 496009,- Sk mínus uhradené sumy 10000,- Sk a 50000,- Sk), z vymáhaného
úroku v sume 147530,90 Sk (úrok ku dňu 22.1.1999, t. j. do postúpenia, od ktorého oprávnený už istinu

neúročí) a z trov predchádzajúceho konania 19946,- Sk. Podľa § 26 vyhlášky účinnej do 30.4.2008
sa základ na určenie odmeny zaokrúhľuje na celé stokoruny nahor a vypočítaná odmena na celé
desaťkoruny nahor. Základ pre určenie odmeny v sume 603485,90 Sk predstavuje po zaokrúhlení podľa
§ 26 vyhlášky sumu 603500,- Sk, z ktorej 20%-ná odmena podľa § 5 ods. 1 vyhlášky predstavuje
120700,- Sk, čo je 4006,51 eur.

Na námietky povinných týkajúce sa jednotlivých zložiek trov exekúcie, ktoré si exekútori uplatnili, súd
pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie v konečnom dôsledku neprihliadal, pretože exekúciu
v časti vymáhania trov exekúcie nad sumu 1825,07 eur musel vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť (z
dôvodov uvedených vyššie). Keďže však povinní v návrhu na zastavenie exekúcie výhrady k jednotlivým

zložkám trov exekúcie uviedli, súd k týmto výhradám zaujal stanovisko.

Vo zvyšku (v časti, v ktorej exekúcia nebola v I., II. a III. výroku zastavená) súd návrh povinných v 1.
a 2. rade na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že nezistil žiadneokolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu - vydaní platobného rozkazu, a ktoré by spôsobili
zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti aj v zostávajúcej časti (t. j. v časti, v ktorej
exekúcia nebola v I., II. a III. výroku zastavená). Takisto neboli zistené ani iné dôvody, pre ktoré by

bola exekúcia v zostávajúcej časti neprípustná. Oprávnený je právnym nástupcom oprávnenej osoby z
exekučného titulu a povinní sú povinnými osobami z exekučného titulu, pričom skutočnosti, ktoré povinní
uviedli ako dôvody pre zastavenie exekúcie v celom rozsahu, sa nepotvrdili. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo udelené exekútorovi pre vymáhanie nárokov vyplývajúcich z exekučného titulu, pričom
na pohľadávku oprávneného (istina + úroky + trovy konania) sa nevymáha vyššia suma.

Povinní namietli, že exekučným titulom bol pôvodnému oprávnenému priznaný ročný úrok vo výške
16,06%zistinyvsume16464,48eur(496009,-Sk)od19.8.1996dozaplatenia,aleexekúciasavediepre
vymáhanie úroku vo výške 16,06% z istiny v sume 16803,15 eur (506302,15 Sk), teda z istiny priznanej
exekučným titulom, ku ktorej je už započítaný aj kapitalizovaný úrok do 3.12.1996. Takýmto vymáhaním
úroku mala byť podľa povinných do podania návrhu na zastavenie exekúcie neoprávnene vymožená

suma 852,77 eur. Vymáhanie úroku nad rozsah exekučného titulu však preukázané nebolo, naopak
napriek tomu, že exekučným titulom boli povinní zaviazaní zaplatiť 16,06% úrok zo sumy 16464,48
eur (496009,- Sk) od 19.8.1996 do zaplatenia a pre vymáhanie tohto úroku bolo exekútorovi udelené
poverenie na vykonanie exekúcie, oprávnený voči povinným vymáha iba úrok vyčíslený do postúpenia
pohľadávky (t. j. do 22.12.1999). K zaplateniu vymáhanej istiny pritom došlo až 18.8.2008. Oprávnený

teda žiada vymáhať úrok nižší ako vyplýva z exekučného titulu.

Ďalej povinní namietajú, že neboli zohľadnené sumy, ktoré uhradili priamo pôvodnému oprávnenému,
a to úhrada sumy 331,94 eur, sumy 1659,70 eur a sumy 2655,51 eur. Je síce pravdou, že pôvodný
oprávnený úhradu uvedeným súm exekútorovi neoznámil (urobil tak až po podaní návrhu na zastavenie

exekúcie), napriek tomu úhrada uvedených súm bola pôvodným oprávneným zohľadnená (bola
odpočítaná od nárokov vyplývajúcich z exekučného titulu - istiny, resp. úrokov), čo sa premietlo do stavu
postúpenej pohľadávky ku dňu postúpenia (22.12.1999). Táto skutočnosť vyplýva zo zostavy prehľadu
transakcií úveru so stavom ku dňu 22.12.1999, ktorý pôvodný oprávnený vo veci predložil. Porovnaním
tohto prehľadu a špecifikácie pohľadávky predloženej oprávneným bolo zistené, že nesplatený zostatok

vo výške 2935,78 eur ku dňu 13.2.2013 (resp. vo výške 2787,82 eur ku dňu 10.9.2014 - po tomto
dátume už v dôsledku povolenia odkladu neboli exekútorom poukázané oprávnenému žiadne úhrady)
bol vypočítaný už po zohľadnení uvedených úhrad. Z obdobných dôvodov nebolo možné vyhovieť ani
námietke povinných ohľadom neodpočítania sumy 7951,52 eur (239547,55 Sk) uhradenej v rámci
konkurzu vedeného na majetok povinného v 1. rade. Aj v tomto prípade úhrada tejto sumy nebola

exekútorovi oznámená, oprávnený však jej úhradu odpočítal od dlžnej istiny (dňom 22.12.204), ako
to vyplýva zo špecifikácie pohľadávky, úhrada tejto sumy je tak v nesplatenom zostatku pohľadávky
zohľadnená.

Povinní tiež namietajú, že od vymáhaného nároku neboli odpočítané ďalšie dve sumy, ktoré boli

poukázané pôvodnému oprávnenému do postúpenia pohľadávky, a to suma 87,63 eur (2640,- Sk)
zaplatená 8.9.1999 a suma 91,52 eur (2757,- Sk) zaplatená dňa 6.12.1999. Súd porovnal prehľad
transakcií úveru ku dňu 22.12.1999 a prehľad zrážok poukázaných z dôchodku povinnej v 2. rade na
účet exekútora a následne exekútorom poukázaných pôvodnému oprávnenému (v exekučnom spise
je tento prehľad označený ako splátkový kalendár) a zistil, že tieto dve platby predstavujú zrážky z

dôchodku povinnej poukázané na účet exekútora a ním následne pôvodnému oprávnenému. Ide o
zrážky poukázané na účet exekútora dňa 19.7.1999 v sume 802,- Sk, dňa 27.7.1999 v sume 919,-
Sk a dňa 2.9.1999 v sume 919,- Sk, čo spolu predstavuje sumu 2640,- Sk, ktorá bola pôvodným
exekútorom poukázaná na účet pôvodného oprávneného, na ktorý bola pripísaná dňa 8.9.1999. Ide
tiež o zrážky poukázané na účet exekútora dňa 1.10.1999, 2.11.1999 a 1.12.1999 - 3 x po 919,- Sk,

čo spolu predstavuje sumu 2757,- Sk, ktorá bola poukázaná na účet pôvodného oprávneného, na ktorý
bola pripísaná dňa 6.12.1999. Obidve tieto sumy (2640,- Sk aj 2757,- Sk) boli pôvodným oprávneným
zohľadnené do stavu postúpenej pohľadávky. Exekúcia v časti zaplatenia týchto súm zastavená nebola,
pretože ide o sumy, ktoré boli vymožené v rámci exekúcie - zrážkami z dôchodku povinnej v 2. rade.

Odpočítanie súm 331,94 eur (10000,- Sk), 1659,70 eur (50000,- Sk), 2655,51 eur (80000,- Sk), 87,63
eur (2640,- Sk) a 91,52 eur (2757,- Sk), čo je spolu 4826,30 eur (145397,- Sk) od vymáhaných nárokov -
istiny a úroku, vyplýva aj z porovnania vyčíslenia zostatku týchto nárokov ku dňu 22.12.1999 pôvodným
oprávneným a ich výpočtu súdom. Pôvodný oprávnený vyčíslil ku dňu postúpenia pohľadávky istinuvo výške 375606,05 Sk a úroky vo výške 147530,90 Sk, čo je spolu 523136,95 Sk. Podľa výpočtu
súdu, ak by boli uvedené uhradené sumy započítané na istinu, tak by zostatok istiny ku dňu 22.12.1999
predstavoval 350612,- Sk (496009,- Sk mínus 145397,- Sk) a úroky za obdobie od 19.8.1996 do

22.12.1999 by boli vo výške 210577,66 Sk (16,06% zo sumy 496009,- Sk od 19.8.1996 do 9.10.1996 =
11348,68 Sk, zo sumy 486009,- Sk od 10.10.1996 do 18.12.1996 = 14969,07 Sk, zo sumy 436009,- Sk
od19.12.1996do1.12.1997=66761,69Sk,zosumy356009,-Skod2.12.1997do8.9.1999=101191,99
Sk, zo sumy 353369,- Sk od 9.9.1999 do 6.12.1999 = 13837,93 Sk a zo sumy 350612,- Sk od 7.12.1999
do 22.12.1999 = 2468,30 Sk). Istina a úroky podľa výpočtu súdu ku dňu 22.12.1999 sú spolu v sume

561189,66 Sk. Z uvedeného jednoznačne vyplýva započítanie uhradených súm pôvodným oprávneným
a teda aj skutočnosť, že od povinných sa ku dňu 22.12.1999 nevymáha vyššia istina spolu úrokmi,
ako vyplývajú z exekučného titulu po zohľadnení súm uhradených (resp. vymožených) do postúpenia
pohľadávky.

Ako ďalší dôvod na zastavenie exekúcie povinní uviedli skutočnosť, že od vymáhanej pohľadávky je

potrebné odpočítať aj platby, ktoré sú v špecifikácii pohľadávky predloženej oprávneným označené ako
platby od klienta, pretože ide o platby, ktoré nepoukázal exekútor zo zrážok z dôchodku povinnej v 2.
rade, ale boli oprávnenému poukázané priamo povinnými. Napriek tomu, že v špecifikácii pohľadávky
sú niektoré úhrady uvedené ako platby od klienta, súd preskúmaním predložených písomností -
špecifikácie pohľadávky, prehľadu zrážok poukázaných z dôchodku povinnej v 2. rade na účet exekútora

(v exekučnom spise označenom ako splátkový kalendár) a tiež oznámení Sociálnej poisťovne so
sídlom v Bratislave o výške zrážok vykonávaných z dôchodku povinnej v 2. rade (nachádzajú sa v
exekučnom spise), dospel k záveru, že aj tieto platby boli oprávnenému poukázané exekútorom zo
zrážok z dôchodku povinnej v 2. rade. Tento záver preukazuje aj oznámenie Sociálnej poisťovne so
sídlom v Bratislave z 18.7.2008, z ktorého vyplýva, že zrážky z dôchodku povinnej v 2. rade boli v

rozhodnom období vykonávané v sume 1234,- Sk, 1616,- Sk a 1907,- Sk. Ide o platby pripísané na
účet oprávneného v roku 2002 a 2003 (suma 1234,- Sk pripísaná na účet exekútora dňa 2.1.2002
a následne na účet oprávneného dňa 10.1.2002, suma 1234,- Sk pripísaná na účet exekútora dňa
1.2.2002 a následne na účet oprávneného dňa 10.1.2002, suma 382,- Sk pripísaná na účet exekútora
dňa 12.2.2002 a následne na účet oprávneného dňa 18.2.2002, 6x suma 1616,- Sk pripísaná na

účet exekútora dňa 1.3.2002, 2.4.2002, 2.5.2002, 3.6.2002, 1.7.2002, 1.8.2002 a následne na účet
oprávneného dňa 6.3.2002, 4.4.2002, 7.5.2002, 11.6.2002, 3.7.2002 a 6.8.2002 a tiež 2x suma 1907,-
Sk pripísaná na účet exekútora dňa 4.11.2002 a 2.12.2002 a následne poukázaná oprávnenému spolu
v sume 3814,- Sk dňa 9.1.2003). Skutočnosť, že by uvedené platby poukázali oprávnenému priamo
povinní, títo ničím nepreukázali. Dôkaz o zániku dlhu podľa príslušných zákonných ustanovení (§ 559

až § 587 Občianskeho zákonníka) pritom zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia (exekúcii) povinných.
Preto ak povinní tvrdia, že uvedené platby v roku 2002 a 2003 oprávnenému uhradili, museli by túto
skutočnosť preukázať (napr. predložením dokladov o ich úhrade oprávnenému). Keďže však povinní
zaplatenie platieb nepreukázali, na ich tvrdenie pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nebolo
možné prihliadať.

Po preskúmaní súdneho aj exekučného spisu súd dospel k záveru, že na zastavenie exekúcie aj v
zostávajúcom rozsahu, teda aj v časti, v ktorej nebola v I., II. a III. výroku zastavená, nie je dôvod,
preto bol návrh povinných vo zvyšku zamietnutý. Po čiastočnom zastavení exekúcie a čiastočnom
vymožení pohľadávky zostalo pre oprávneného vymáhať ešte nesplatený zostatok v sume 2787,82 eur,

od ktorého je však potrebné odpočítať sumu 521,14 eur, ktorá bola neoprávnene vymožená na trovy
exekúcie a ktorú je exekútor povinný poukázať oprávnenému. Okrem toho zostalo predmetom exekúcie
aj vymáhanie trov exekúcie, ktoré v súvislosti s účelným vymáhaním nároku vznikli. Ich vymáhanie
(spôsob, rozsah aj výška) však musí byť v súlade s právnymi predpismi (Exekučným poriadkom a
vyhláškou č. 288/1995 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súdu
Topoľčany, písomne v štyroch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané

a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.