Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012140
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114012140.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci odsúdeného C. E., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. a iné prejednal na
neverejnom zasadnutí 21.apríla 2015 sťažnosť odsúdeného C. E. proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín zo dňa 23. februára 2015, sp. zn. 3Pp/125/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného C. E. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 23. februára 2015, sp. zn. 3Pp/125/2014, zamietol podľa
§ 66 ods. 1, 2 Tr. zák. a § 415 ods. 1 Tr. por. ako nedôvodný návrh odsúdeného C. E. o jeho
podmienečné prepustenie z výkonu trestov odňatia slobody, ktoré mu boli postupne uložené a to

trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. 35T/124/2014 zo dňa 04.09.2012, pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. c) Tr. zákona, vo výmere
dvadsaťosem mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, na ktorého výkon nastúpil dňa 22.12.2012 a ktorý má predpokladane vykonať dňa 21.04.2015
(uznesenímOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.2Nt/154/2013zodňa27.11.2013bolodsúdenémuzmenený
spôsob výkonu trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia) a zvyšok trestu odňatia slobody vo

výmere desať mesiacov a deväť dní so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, uložené
mu rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 1T/108/2007 zo dňa 26.03.2008 v spojení s uznesením
Okresného súdu Žilina sp. zn. 1T/108/2007 zo dňa 14.01.2010 v spojení s uznesením Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 8Pp/159/2010 zo dňa 02.03.2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 8Pp/159/2010 zo dňa 02.10.2013, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. a), písm. b) Tr. zákona, ktorý má predpokladane vykonať dňa 01.03.2016.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený C. E. sťažnosť. V písomnom
odôvodnení svojej sťažnosti poukázal na to, že umelé tvrdenia súdu prvého stupňa sa nezakladajú
na právne relevantných skutočnostiach, pretože iba hodnotenie z výkonu trestu nemôže objektívne
vyjadrovať jeho odhodlanie a neskutočnú túžbu vychovávať spolu so svojou družkou svoje deti, ktoré
má skutočne rád a vďaka ktorým pochopil, že bez nich nemá jeho život zmysel. Už nikdy v budúcnosti

nezopakuje chyby, ktorých sa dopustil a keďže je odhodlaný riadne sa začleniť do života, domáhal sa
zrušenia napadnutého uznesenia a podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa
25.marca 2015, preskúmal v zmysle § 192 ods.1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako
aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného C.

E. nie je dôvodná.Okresný súd postupoval správne, keď návrh odsúdeného C. E. na jeho podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol. Správne zistil, že odsúdený nespĺňa všetky
zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie a svoje zistenia v tomto smere aj náležite v

napadnutom uznesení odôvodnil. Odsúdený C. E., vzhľadom na doterajšie opakované odsúdenia je
osobou s výrazným sklonom k páchaniu trestných činov a z pohľadu predchádzajúcich odsúdení
mal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil, keďže predchádzajúce
odsúdenia na podmienečné i na nepodmienečné tresty odňatia slobody, tiež opakované podmienečné
prepustenie z výkonu trestu, vzhľadom na ďalšie odsúdenia, nesplnili u neho zákonom predpokladaný

účel, jeho správanie práve na slobode je negatívne a jeho resocializačná prognóza z tohto hľadiska je
preto nepriaznivá. Vzhľadom na tieto negatívne okolnosti charakterizujúce osobu odsúdeného C. E. a
jeho správanie nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak ako predpokladá
ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák. Napadnuté uznesenie je vecne správne a v súlade so zákonom náležite
a aj podrobne odôvodnené.

Krajský súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, preto sťažnosť
odsúdeného C. E. podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.