Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513207384
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8513207384.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa P. E., nar. X.X.XXXX, bytom X. X, P., o zníženie
výživného, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa z 7.4.2014, č. k.
5C/259/2013-7, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením odmietol podanie
navrhovateľa, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania. Vyslovil, že žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že z podania navrhovateľa, ktoré označil ako návrh na obnovu konania,
navrhovateľ žiada o povolenie obnovy konania vykonanej rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa,
ktorá vec sa týka výživného. Navrhovateľ v podaní uviedol, že návrh na obnovu konania podáva na

súd, ktorý sa vecou nezaoberal, doposiaľ mu žiadna odpoveď neprišla, lebo X. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom M. XXX, má na Okresnom súde Stará Ľubovňa, tetu. Súd navrhovateľa uznesením vyzval,
aby v lehote 10 dní doplnil svoj návrh v súlade s ust. § 42 ods. 3 O. s. p. a § 43 ods. 1 O. s. p..
Keďže navrhovateľ nedoplnil svoje podanie v zmysle uznesenia ani čiastočne a toto podanie, ktoré
podľa obsahu by mohlo byť návrhom na začatie konania má nedostatky, pre ktoré súd nemôže vo
veci konať (označenie účastníkov konania, uvedenie rozhodujúcich skutočností, uvedenie petitu), súd

s prihliadnutím na uvedené skutočnosti odmietol podanie navrhovateľa v súlade s ust. § 43 ods. 1, 2
O. s. p..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ odôvodňujúc, že v
konaní sa domáha zníženia výživného zo sumy 166,- Eur mesačne na sumu 40,- Eur mesačne na
dieťa R. U. K., nar. XX. XX. XXXX. V roku 2005 ho Okresný súd Stará Ľubovňa nespravodlivo zaviazal
platiť výživné na mal. R. U. K. sumou po 166,- Eur mesačne. Týmto rozhodnutím bol diskriminovaný,

lebo na mal. M. F., nar. XX.XX.XXXX bol Okresným súdom Prešov zaviazaný platiť výživné z reálnych
zárobkových príjmov sumou 43,- Eur mesačne. Má za to, že Okresný súd Prešov rozhodol spravodlivo,
naopak, Okresný súd Stará Ľubovňa určenie výživného odôvodnil tým, že navrhovateľ má živnosť,
pričom v tom čase živnosť nemal.

Odvolací súd v zmysle zásad upravených v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že uznesenie
je potrebné zrušiť.

Podľa § 43 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní

a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť
podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom
rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti
uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd,
ktorý ho vydal.

Súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa z dôvodu, že neodstránil vady podania v súlade s

uznesením zo dňa 22.1.2014, ktorým ho súd vyzval, aby v lehote 10 dní doplnil svoj návrh.

V podanom odvolaní navrhovateľ odstránil nedostatok, uviedol, že v predmetnom konaní sa domáha
zníženia výživného na mal. R. U. K., nar. XX.X.XXXX zo sumy 166,- Eur mesačne na sumu 40,- Eur
mesačne.

Odvolací súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3Cdo 219/2007 zo dňa 30.7.2008: „Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh
(petit).Vňomžalobcauvádza,akobypodľajehoželaniamalsúdrozhodnúť,resp.akobymalznieťvýrok
jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho,
o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu
petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov.

Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže
prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O.s.p.), to však v plnom rozsahu platí len
z hľadiska obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade
to ale neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými
prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení, ba

dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku svojho
rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady v zmysle §
237 písm. e/ O.s.p. Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne
petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala
dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do
najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného
znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho,
čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit žaloby, tak ako žalobca
formuluje v podanej žalobe alebo neskôr v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska

obsahového (t.j. či je v žalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada).
Súddovýrokusvojhorozhodnutianemusíprevziaťdoslovnežalobcomnaformulovanýpetitžaloby,môže
v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel.“

Z obsahu podaní navrhovateľa je zrejmé, že sa v predmetnom konaní domáha zníženia výživného k
mal. R. U. K., nar. XX.X.XXXX, pochádzajúcej z matky X. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX. Odvolací

súd lustráciou zistil, že posledná úprava výživného navrhovateľa vo vzťahu k mal. R. U. K. sa realizovala
rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa z 16.9.2005, č. k. 2C/138/2003-133. Citovaným rozsudkom
súd určil, že navrhovateľ je otcom mal. R. U. K., nar. XX.X.XXXX, z matky X. K., zveril mal. R. U. do
výchovy a opatery matky s povinnosťou otca prispievať na výživu maloletej za obdobie od 11.2.2002 do
31.12.2003 sumou 1.500,- Sk mesačne a od 1.1.2004 sumou 5.000,- Sk mesačne (166,- Eur).

Za takejto situácie, keď z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáha
zníženia výživného zo sumy 166,- Eur na sumu 40,- Eur mesačne k mal. R. U. K., ktorej matkou je X.K., odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, ako napadnuté uznesenie zrušiť v súlade s ust. § 221 ods. 1
písm. f/ O. s. p. a vec vrátiť prvostupňovému súd na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.). Úlohou súdu
prvého stupňa bude pripojiť si spis sp. zn. 2C/138/2003 a na základe vykonaného dokazovania zistiť

skutkový stav veci a rozhodnúť o podanom návrhu na zmenu výživného (§ 154 O. s. p.).

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.