Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615202767
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1615202767.3

Uznesenie

Okresný súd Malacky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: O. M., nar. XX.XX.XXXX, V. M.,
nar. XX.XX.XXXX, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Malackách, deti rodičov: otec M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. XXX a matka U. M., nar. XX.XX.XXXX.,
bytom B.. XXX, o zmenu zverenia, rozhodujúc o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletých detí doručil dňa 17.03.2015 na Okresný súd Malacky návrh na zmenu úpravy
rodičovských práv a povinností k mal. deťom, ktorým sa domáhal zverenia mal. V. a mal. O. do
osobnej starostlivosti otca a určenia vyživovacej povinnosti matke mal. detí. Dňa 20.03.2015 doručil
otec tunajšiemu súdu podanie, ktorým sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, a to dočasného
zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti otca.

Otec svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že s maloletými deťmi, ako aj s ich
matkou, žije v spoločnej domácnosti od roku 1995. Na základe rozsudku Okresného súdu Malacky č. k.
8P/224/2012 - 134 zo dňa 06.03.2014 boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky. Otec uviedol, že
matka maloletých detí má psychické problémy a problémy s alkoholom, dňa 10.10.2014 odišla z domu
a vrátila sa dňa 21.12.2014, pričom počas tejto doby sa o maloleté deti nezaujímala. Podľa tvrdení otca

matka odišla z domu i v mesiaci marec tohto roku a to konkrétne dvakrát, pričom prvý krát nebola doma
cca. 10 dní a druhý krát odišla za svojím priateľom aj s mal. V., ktorý v tej dobe nenavštevoval školu. Otec
uvádza, že keď je matka maloletých detí doma, sú s ňou len problémy, nakoľko pod vplyvom alkoholu
chodieva neskoro večer domov a s mal. O. sa háda, čo má za následok, že ju mal. O. fyzicky napáda.
Otec ďalej uviedol, že matkin zdravotný stav sa rokmi zhoršil, nakoľko odmieta zdravotnú pomoc a jej
správanie ohrozuje zdravý fyzický a psychický vývoj maloletých detí. Na základe uvedeného a z dôvodu

obavy o maloleté deti navrhuje nariadiť predbežné opatrenie, ktorým sa domáha dočasného zverenia
mal. detí do svojej osobnej starostlivosti.

Z rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 8P/224/2012 - 134 zo dňa 06.03.2014 súd zistil, že súd schváli
rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností tak, že maloleté deti boli zverené do osobnej
starostlivosti matky a otec je zaviazaný prispievať na výživu maloletého O., výživným vo výške 180 Eur

mesačne a na výživu maloletého V. výživným vo výške 100 Eur mesačne, na obe deti počnúc dňom
0l.03.2014. ďalej bol v dohode rodičov upravený styk otca s mal. deťmi tak, že otec má právo stretávať
sa s maloletým V. každý párny víkend v kalendárnom roku v čase od piatka od l5.00 hod. do pondelka
nasledujúceho týždňa do 8.00 hod..

Podľa § 102 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z. z. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako ,,O.s.p.“), ak

treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava,že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi
predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 102 ods. 2 O.s.p. v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná
aj bez návrhu

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa§75ods.6O.s.p.,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 prvá veta O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
platil výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby odovzdal

dieťadostarostlivostidruhéhozrodičovalebodostarostlivostitoho,kohooznačísúd,alebodostriedavej
osobnej starostlivosti.

Podľa § 76 ods. l písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

V ustanovení § 76 ods. 1 sú vymedzené druhy predbežných opatrení, ktoré sú však vymedzené len
exemplifikatívne („najmä“) z čoho vyplýva, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie i iného znenia.
Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym
právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej, je predbežné opatrenie. Predbežné

opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou
pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by
bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva,
o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri

vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu
nebezpečiebezprostrednejujmy.Predbežnéopatreniemátedacharakterprovizórnehoriešeniavzťahov
medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že

jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom občiansko-právnom
vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie trvanie predbežného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať
oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený, čo však neznamená, že
by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu a bez toho, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Súd po preskúmaní návrhu otca, spisového materiálu ako i na základe vyššie uvedených skutočností
dospel k záveru, že nariadenie predbežného opatrenia tak, ako to navrhuje otec nie je v tomto prípade
opodstatnené. Súd je toho názoru, že v tomto prípade nie sú dané okolnosti, ktoré by odôvodňovali

potrebu okamžitej úpravy pomerov účastníkov (potrebu „okamžite“ maloletých zveriť do osobnej
starostlivosti otca), t.j. že by tu bol potrebný okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného
opatrenia, ktorým by maloletých zveril do osobnej starostlivosti otca. Vzhľadom ku skutočnosti, že
rodičia maloletých detí aj naďalej žijú v spoločnej domácnosti, súd nepovažuje za nevyhnutné formou
nariadenia predbežného opatrenia zveriť maloleté deti otcovi do osobnej starostlivosti, keďže tento,

ako vyplýva z jeho samotného návrhu, starostlivosť o maloleté deti riadne zabezpečuje. V konaní o
nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno
v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
výlučne na navrhovateľovi, v posudzovanej veci teda na otcovi mal. detí. Unesenie dôkazného bremenapredpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie
nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, dôkazy na osvedčenie naliehavosti,
primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Ako už súd podotkol z návrhu otca na nariadenie

predbežného opatrenia nevyplývajú žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné usúdiť, že u
maloletých detí by v súčasnosti bolo ohrozené uspokojovanie ich základných životných potrieb, nie
je v tomto prípade ani osvedčené žiadne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach
maloletého dieťaťa v podobe ohrozenia jeho života alebo zdravia, či iných obdobných závažných
dôvodov, ktoré sú nevyhnutné pre nariadenie predbežného opatrenia.

Súd zamietajúcim predbežným opatrením nespochybňuje tvrdenia otca, že súčasná úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa javí byť nevyhovujúca, avšak pre spravodlivé
rozhodnutie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, bude potrebné vykonať riadne
dokazovanie vo veci samej, prinajmenšom výsluchom účastníkov, zabezpečením správ od kolízneho
opatrovníka a pod.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol ako
nedôvodný.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Bratislave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).