Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/151/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314010873
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2314010873.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej v trestnej veci proti obžalovanému RNDr. I. V. pre prečin
sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona, o sťažnosti okresného prokurátora
ako i poškodeného proti uzneseniu Okresného súdu v Galante zo dňa 10.11.2014 sp. zn. 3T/152/2014
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.04.2015 takto

r o z h o d o l :

I/
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.
II/
Podľa § 193 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku sa sťažnosť poškodeného OVUM sp.z o.o., 09-100
Plonsk, ul. Wolnošci 22, Oddzial w Ciechanowie, Poľsko z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uzneesním okresný súd podľa § 241 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku z dôvodov
uvedených v § 215 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku trestné stíhanie obžalovaného RNDr. I. V. pre
prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
na skutkovom základe, že
ako štatutárny orgán konajúci v mene spoločnosti ADAGO, s.r.o. so sídlom Kopčianska č. 3756/10,
Bratislava, si objednal od spoločnosti OVUM sp. zo.o., 09-100 Plonsk, ul. Wolnošci 22, Oddzial w

Ciechanowie, Poľsko, obchodný tovar (konzumné vajcia) za celkovú sumu 18 631,62 Eur, ktorý bol
dodaný dňa 17.08.2012 do prevádzky spoločnosti Larim Sk s.r.o., Trnavská cesta, Sereď na žiadosť
objednávateľa, ktorý za tovar kúpnu cenu neuhradil, tovar predal ďalej, napriek tomu, že výhradným
vlastníkom mala byť spoločnosť OVUM sp. zo.o. až do uhradenia predmetnej faktúry, čím uvedeným
spôsobil škodu spoločnosti OVUM sp. zo.o. 09-100 Plonsk, ul. Wolnošci 22, Oddzial w Ciechanowie,
Poľsko vo výške 18 631,62 Eur

zastavil, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo,
že zo vzniknutého obchodno-právneho vzťahu medzi spoločnosťou OVUM a ADAGO na jednej strane
a znenia skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného
zákona na strane druhej je jednoznačné, že nedošlo k naplneniu základných znakov skutkovej podstaty
predmetného trestného činu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť tak okresný prokurátor ako aj poškodený.
Okresný prokurátor v dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo
nepochybne preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky žalovaného
trestného činu a preto sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci okresnému súdu,
a by ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V dôvodoch sťažnosti okrem iného poukázal
na ustanovenia Občianskeho zákonníka konkrétne § 601 a Obchodného zákonníka § 445 pričom svoje

závery opiera o inštitút výhrady vlastníctva, v zmysle ktorého vlastnícke právo k dodanému tovaru
prechádza na odberateľa až po jeho úplnom zaplatení, čo v danom prípade jednoznačne nebolo splnenéa preto podľa jeho názoru obžalovaný vo všetkých stránkach naplnil zákonné znaky trestného činu
sprenevery podľa § 213 Trestného zákona.
Sťažnosťou napadol uznesením i splnomocnenec poškodeného, ktorý v rozsiahlych písomných

dôvodoch sťažnosti poukázal na skutkové zistenia okresného súdu, na jeho právne závery ako
i na jednotlivé vo veci vykonané dôkazy pričom má za to, že Okresný súd v Galante mal pri
rozhodovaní predmetnej veci zvážiť všetky okolnosti najmä obchodno-právny vzťah medzi poškodeným
a obžalovaným ako aj okolnosti za ktorých došlo k prevzatiu uvedeného tovaru a jeho nezaplatenia a
až na základe takto vyhodnotených skutočností mal objektívne s výsledkami vykonaného dokazovania

rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu sa preto domáhal zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec okresnému
súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský súd na podklade podaných sťažností podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohli sťažovatelia
podať sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť
okresného prokurátora je nedôvodná a sťažnosť poškodeného bola podaná neoprávnenou osobou.

V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný súd po podaní obžaloby náležitým spôsobom túto
preskúmal, pričom v dôvodoch napadnutého uznesenia podrobne rozoberá dôkazy vykonané v
prípravnom konaní, na základe ktorých potom dospel k záveru, že v danom prípade obžalovaný svojim
konaním nenaplnil zákonné znaky trestného činu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písm. a/
Trestného zákona tak, ako na neho bola podaná obžaloba okresným prokurátorom.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že okresný súd veľmi dôsledne a dôkladne analyzuje
jednotlivé vo veci vykonané dôkazy najmä pokiaľ ide o konanie obžalovaného ako i konanie
poškodeného pričom poukazuje na obchodný vzťah, ktorý vznikol medzi konateľom spoločnosti
zastúpenou obžalovaným, ktorý telefonicky objednal vajcia v spoločnosti OVUM. Spoločnosť OVUM
zaslala po telefonickej objednávke spoločnosti ADAGO dobropis s uvedením sumy, ktorú treba zaplatiť.

Po zaplatení, poľská spoločnosť do dvoch dní poslala tovar na Slovensko. Viackrát sa konateľ poľskej
spoločnosti dohodol s obžalovaným, že tovar bude vyplatený na mieste vykládky s vkladom na účet
vo P. X.. Vajcia sa vždy vykladali v Seredi v areáli spoločnosti Larim Sk s.r.o. na Trnavskej ulici. Pred
odchodom kamióna z Poľska na Slovensko bola vždy zasielaná spoločnosti ADAGO, s. r. o. elektronická
faktúra, CMR, HDI, kontakt na vodiča. V ďalšej časti okresný súd podrobne rozoberá za akých okolností

dodávke tovaru jeho prevzatiu a následnému nezaplateniu došlo. V tejto súvislosti rozoberá podrobne
výpovede svedka Mgr. N. V., obžalovaného ako i poškodeného, preto v tejto časti krajský súd poukazuje
na dôvody I. stupňového rozhodnutia.
K samotnému hodnoteniu dôkazov, ktoré v predmetnej veci boli vykonané, je potrebné skonštatovať, že
i podľa názoru krajského súdu vzniknutý právny stav bol založený kúpnou zmluvou zo dňa 17.08.2012,

ktorý sa opiera o ustanovenie § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Je nepochybné, že kupujúci porušil
dohodnuté podmienky zakotvené v kúpnej zmluve tým, že nezaplatil kúpnu cenu v deň dodania tovaru.
Je tiež nepochybné, že nezaplatením tovaru došlo zo strany kupujúceho k porušeniu tohto zmluvného
vzťahu, na druhej strane vznikol predávajúcemu nárok, medzi iným aj na odstúpenie od kúpnej zmluvy.
I napriek tomu, že tieto skutočnosti sú zrejmé je potrebné v súvislosti s trestným činom sprenevery v

zmysle § 213 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného poriadku ktorého znenie je, že prečinu sprenevery
podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona sa dopustí, kto si cudziu vec, ktorá mu bola
zverená prisvojí a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu... skonštatovať, že nie každé porušenie
práva musí nutne znamenať, že došlo aj k spáchaniu trestného činu, nakoľko v opačnom prípade by
každéporušenieprávamuselobyťriešenévtrestnomkonaní,čomožnopovažovaťzaabsurdné.Krajský

súd vychádzal z toho, že ak by zákonodarca chcel, aby každé porušenie napr. vlastníckeho práva bolo
riešené prostriedkami Trestného práva celkom určite by neupravil systém ochrany vlastníckeho práva
v Občianskom zákonníku a nezriaďoval by civilné súdnictvo. Prostriedky Trestného práva nie je možné
využiť len preto, že subjekt, ktorý sa cíti v práve, celkom rezignoval na ochranu, ktorú mu majú poskytnúť
súdy v civilnom konaní.

Rovnako je potrebné poukázať na to, že dôkazy, ktoré boli v prípravnom konaní zadovážené,
nepreukazujú, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy mal obžalovaný úmysel kúpnu cenu neuhradiť a
tovar naďalej predať. Výhrada vlastníctva predávanému tovaru do momentu zaplatenia kúpnej ceny
nemôže,prijejporušení,zakladaťtrestnoprávnuzodpovednosť.Takýtoúmyselobžalovanéhonevyplýva
najmä i z toho dôvodu, že medzi obžalovaným a poškodeným je dlhodobá spolupráca a podľa ich

vyjadrení a podľa zistených skutočností nevyplynulo z ničoho, že by už v minulosti došlo k obdobným
konaniam zo strany obžalovaného.
Okresný súd sa v danom prípade podľa názoru krajského súdu veľmi správne riadil princípom ultima
ratio, v zmysle ktorého je nepochybné, že obžalovaný v danom prípade svojim konaním nenaplnilzákonné znaky žalovaného trestného činu. V súvislosti s vyššie uvedeným princípom je potrebné
poukázať na to, že sporné otázky, ktoré vyplynú zo vzájomného súkromnoprávneho vzťahu a ktoré
sa týkajú porušenia tohto vzťahu, majú byť riešené súdmi v civilnom konaní, nakoľko orgány činné v

trestnom konaní a ani súd v trestnom konaní nie sú oprávnené nahrádzať ich činnosť. Práve súdy v
civilnom konaní zákonodarca povoláva k tomu, aby rozhodovali všetky sporné otázky, ktoré vyplynú zo
súkromnoprávnych vzťahov a ktoré sa nevymykajú bežne sa vyskytujúcim obdobným prípadom. Trestné
právo je možné použiť len v prípadoch, ktoré možno označiť za závažné excesi so súkromnoprávnych
vzťahov, ktoré už zjavne presahujú ich rámec. Len takémuto striktnému prístupu totiž zodpovedá to,

že trestné právo má byť uplatňované len ako najkrajnejší prostriedok k postihu typovo najzávažnejších
prípadov porušenia práva a tam, kde prostriedky iných právnych odvetví už nie sú účinné (zásada
subsidiarity trestnej represie, tzv. princíp ultima ratio). Prostriedky Trestného práva nie je možné využiť
len preto, že subjekt, ktorý sa cíti v práve celkom rezignoval na ochranu, ktorú mu majú poskytnúť
súdy v civilnom konaní. Rovnako je neprípustná v súčasnej dobe zneužívaná prax, keď sa štandartné
civilné vzťahy riešia na úkor jedného účastníka prostriedkami Trestného práva, pretože týmto spôsobom

dochádza k nerovnému postaveniu účastníkov vo vzájomných záväzkových vzťahov.
Vychádzajúc z vyššie uvedenej skutočnosti preto krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného
súdu pokiaľ zastavil trestné stíhanie proti obžalovanému z dôvodu, že konanie obžalovaného neplnil
zákonné znaky žalovaného trestného činu sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného
zákona, má svoje plné opodstatnenie a keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu I.

stupňového rozhodnutia, sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm.
c/ Trestného poriadku zamietol.
Pokiaľ ide o sťažnosť poškodeného je potrebné poukázať na ustanovenie § 241 odsek 4 Trestného
poriadku v zmysle ktorého proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 1/ písm. a/ až h/ môže prokurátor a
obvinený podať sťažnosť ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania odkladný účinok.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že poškodený v danom prípade nie je oprávnenou osobou podať
protipredmetnémurozhodnutiusťažnosťapretokrajskýsúdvsúladesustanovením§193odsek1písm.
b/ Trestného poriadku sťažnosť poškodeného zamietol ako sťažnosť podanú neoprávnenou osobou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.