Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/494/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216603
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814216603.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: U. X., bytom M., XX. Y. XX/XX, štátny občan
Slovenskej republiky, o vymoženie sumy 483,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. októbra 2014, č.k. 16Er/3441/2014-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s
poukazom na § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že oprávnený
návrhom spísaným do zápisnice dňa 30.05.2014 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému pre
vymoženie 483,37 Eur, na základe rozhodcovského rozsudku, sp. zn. SR 07844/08 zo dňa 25.08.2008,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.09.2008 a vykonateľnosť dňa 19.09.2008. Z úradnej činnosti
mal súd prvého stupňa preukázané, že exekúcia vedená pod sp. zn. 16Er/20/2009 (EX 10986/2008)
v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému: U. X., bola zastavená uznesením
Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/20/2009-56 zo dňa 11.07.2013 podľa § 57 ods. 2 Ex. por. z dôvodu
rozporuexekučnéhotitulusozákonom,atotouznesenievspojeníspotvrdzujúcimuznesenímKrajského
súdu v Trenčíne, č.k. 3CoE/247/2013-91 zo dňa 11.07.2013 (správne má byť 27.11.2013), nadobudlo

právoplatnosť dňa 03.01.2014. Dôvodil, že z uvedeného je zrejmé, že exekučné konanie vedené pod
sp. zn. 16Er/20/2009 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie
a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp.
časť nároku oprávneného voči povinnému. Keďže v tomto exekučnom konaní, sp. zn. 16Er/3441/2014
je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok,
v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí, č.k. 16Er/20/2009-56 zo dňa 11.07.2013

jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa je toho názoru,
že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci, a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť
podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený

z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), f) O.s.p. a v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Zastával názor,
že v tomto prípade nemalo byť aplikované ustanovenie § 251 ods. 4, § 103,

§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné

konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa

§ 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. aplikovať zásadu res
iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiachúčastníkov právnych vzťahov, t. j. nerozhoduje záväzne o existencii práva. Ex. por. obsahuje právne
normy, ktoré sú špeciálne voči normám O.s.p. a prednosť bude mať § 44 ods. 2 Ex. por. pred § 159
ods. 2 a 3 O.s.p. Poukázal na právo na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú v článku 46 Ústavy

Slovenskej republiky, pričom konštatoval, že každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore
so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Vzhľadom
na to, že povinný si nesplnil dobrovoľne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, oprávnený si
opätovne riadne uplatnil svoje práva, ktoré mu prináležia na základe právoplatného a vykonateľného
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, aby tak predišiel poškodeniu svojich záujmov a teda aj k

vážnemu narušeniu právnej istoty a záruk, že jeho záväzok bude v budúcnosti uspokojený, keďže tento
exekučný titul je prostriedok najúčinnejšieho a najrýchlejšieho zaistenia nárokov veriteľa. Na základe
uvedenýchskutočnostínavrhol,abyodvolacísúdpovykonanomdokazovanínapadnutéuzneseniesúdu
prvého stupňa zrušil.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. dňa 30.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
sumy 483,37 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 25.08.2008, sp. zn. SR 07844/08, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť
dňa 16.09.2008 a vykonateľnosť dňa 19.09.2008.

Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že oprávnený sa v konaní pod sp. zn. 16Er/20/2009
návrhom spísaným do zápisnice dňa 06.12.2008 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre

vymoženie sumy 485,96 Eur s príslušenstvom, a to na podklade vyššie uvedeného exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 25.08.2008, sp. zn. SR 07844/08. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd
Prievidza uznesením, č.k. 16Er/20/2009-56 zo dňa 11.07.2013 exekúciu zastavil s odôvodnením, že z
dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný

rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
03.01.2014 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 3CoE/247/2013-91
zo dňa 27.11.2013.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi

vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký

nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného

konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné

posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom

konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými

istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č.k. 16Er/20/2009-56 zo
dňa 11.07.2013, ktorým súd exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.01.2014
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 3CoE/247/2013-91 zo dňa
27.11.2013. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o
právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom

skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené,
ide meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto
skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zastáva právny názor, že uznesenie súdu
prvého stupňa č.k 16Er/20/2009-56 zo dňa 11.07.2013 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu
č.k. 3CoE/247/2013-91 zo dňa 27.11.2013, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej

veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať,
a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .