Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/196/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114208179
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114208179.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492
736, Bratislava, Olejkárska 1, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom Advokátskej
kancelárie ECKER-KÁN & PARTNERS, Bratislava, Nám. M. Benku 9, P. O. BOX 75, proti odporcovi:
Y. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, štátny občan SR, zastúpený opatrovníčkou JUDr. Zuzanou
Pavlíkovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, v konaní o zaplatenie 50,70 Eur s

prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. novembra 2014,
č.k. 20C/101/2014-21, v senáte takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súduprvéhostupňavnapadnutejčasti-vovýrokuonáhradetrovkonania potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom rozhodol tak, že odporca je

povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur a nahradiť mu trovy konania 16,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia 11,83 Eur do rúk právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Vladimíra Kána, advokáta, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy
50,70 Eur. Návrh odôvodnil tým, že odporca cestoval dňa 05.09.2013 na linke MHD č. 25 v Bratislave a
pri kontrole revízorom navrhovateľa, sa nepreukázal platným cestovným lístkom, pričom na základe tejto
skutkovej situácie vznikla odporcovi podľa článku 6 Prepravného poriadku MHD v Bratislave a článku

5 Tarify MHD v Bratislave, povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úhradu vo výške 50,- Eur a cestovné vo
výške 0,70 Eur. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca úhrnnú sumu 50,70 Eur dobrovoľne neuhradil ani
v dodatočnej lehote, poskytnutej navrhovateľom v Pokuse o zmier - výzve na zaplatenie zaslanej dňa
15.10.2013. Navrhovateľ bol preto nútený uplatniť si svoj nárok súdnou cestou. V tejto veci súd vydal
dňa 16.4.2014 platobný rozkaz č.k. 27Ro/103/2014-7, ktorým návrhu vyhovel. Platobný rozkaz nebolo
možné doručiť odporcovi do vlastných rúk, preto súd prešetril jeho pobyt cestou Registra obyvateľov

SR, Sociálnej poisťovne, Obecného úradu Horňany, posledného zisteného zamestnávateľa odporcu,
Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR, no nezistil aktuálnu adresu jeho pobytu. Preto súd zrušil platobný
rozkaz a odporcovi ustanovil na ochranu práv opatrovníčku. V danom prípade ide o drobný spor podľa
§ 200ea O.s.p., pretože hodnota uplatnenej pohľadávky, neprevyšuje sumu 1.000,- Eur. Súd preto dňa
14.11.2014 v zmysle ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne vyhlásil
rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie

nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Miesto a čas verejného vyhlásenia, boli oznámené
na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote (dňa 03.10.2014). Účastníci konania na verejnom vyhlásení
rozsudku prítomní neboli. Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na
základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise: návrhu na začatie konania, hlásenia oporušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 05.09.2013, pokusu o zmier zo dňa 14.10.2013,
správ o pobyte odporcu, poštového podacieho hárku, prepravného poriadku navrhovateľa, výňatku z
tarify navrhovateľa. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok a kontrolného lístka bolo

zistené, že odporca cestoval dňa 05.09.2013 v čase o 06,41 hod cestným dopravným prostriedkom
navrhovateľanalinkeMHDč.25,vovozeč.2851.Prikontrolevykonávanejzamestnancomnavrhovateľa
- revízorom, sa odporca nepreukázal platným cestovným lístkom. V hlásení sú zapísané všetky potrebné
osobné údaje odporcu vrátane čísla jeho občianskeho preukazu. Na základe toho, vznikla odporcovi
podľa zákona, tarify a prepravného poriadku navrhovateľa povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo

výške 50,- Eur a cestovné vo výške 0,70 Eur, ktoré sumy neuhradil odporca na mieste samom. Z
poštového podacieho hárku, pokusu o zmier zo dňa 14.10.2013 vyplýva, že navrhovateľ zaslal odporcovi
pokus o zmier, v ktorom ho vyzýval, aby mu dlžnú sumu uhradil do 5 dní od doručenia tejto výzvy. Ku dňu
vyhlásenia rozsudku nebolo zistené, žeby odporca dlžnú sumu navrhovateľovi uhradil. Podľa článku 6
Prepravného poriadku navrhovateľa je cestujúci v prípade, že cestuje bez platného cestovného lístka
povinný zaplatiť navrhovateľovi úhradu podľa tarify. Podľa článku 5 tarify navrhovateľa platnej a účinnej

od 1.8.2011, úhrada za cestu bez platného cestovného lístka predstavuje 50,- Eur.

Ďalej s odkazom na ust. § 760 Občianskeho zákonníka v odôvodnení uviedol, že z listinných dôkazov
mal súd za nesporne preukázané, že medzi odporcom a navrhovateľom vznikol občianskoprávny
vzťah, v zmysle ustanovenia § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporca nastúpil do cestného
dopravného prostriedku navrhovateľa a využil prepravné služby poskytované navrhovateľom. Bolo preto

povinnosťou odporcu ako cestujúceho, zaplatiť navrhovateľovi za osobnú prepravu určené cestovné,
teda zakúpiť si cestovný lístok v cene podľa tarify a prepravného poriadku navrhovateľa. V konaní bolo
nesporne preukázané, že odporca túto povinnosť porušil, nakoľko cestoval bez platného cestovného
lístka. Preto podľa článku 6 Prepravného poriadku navrhovateľa a článku 5 Tarify navrhovateľa platných
a účinných ku dňu porušenia tarifných a prepravných podmienok, vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi úhradu vo výške 50,- Eur a cestovné vo výške 0,70 Eur, t.j. spolu 50,70 Eur. Odporca bol
v konaní zastúpený opatrovníčkou a súd vychádzal z listinných dôkazov v spise, z ktorých mal uplatnený
nárok navrhovateľa za dostatočne preukázaný. Z uvedených dôvodov, návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. má úspešný navrhovateľ právo na náhradu trov konania. Tie predstavujú
súdny poplatok 16,50 Eur za návrh a trovy právneho zastúpenia, ktoré uplatnil vo výške 88,70 Eur.

Právny zástupca navrhovateľa vykonal 2 účelné úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie návrhu na súd 20.2.2014), za ktoré podľa § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí
základná sadzba tarifnej odmeny 16,60 Eur x 2 úkony a režijný paušál vo výške 8,04 Eur x 2 úkony
+ 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citov. vyhl., pretože právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH,
t.j. spolu 59,14 Eur. Súd nepriznal odmenu a hotové výdavky za ďalší účtovaný úkon, a síce za pokus

o zmier a ďalšiu porada s klientom, pretože pokus o zmier je zahrnutý v odmene za prevzatie veci
a prípravu zastúpenia a vykonať ďalšiu poradu s klientom nebolo nevyhnutne potrebné, na úspešné
uplatnenie nároku pred súdom. Keďže ide o drobný spor, súd podľa § 150 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru,
že uplatnené trovy právneho zastúpenia sú neprimerané vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky a aj s
prihliadnutím na skutočnosť, že spísanie a podanie návrhu v tejto veci nemožno považovať za odborne

právne náročný proces, ale ide skôr o administratívnu prácu, pretože z rozhodovacej činnosti je súdu
známe, že navrhovateľ podáva veľké množstvo obdobných návrhov, v ktorých zamení len označenie
odporcu, dátum porušenia prepravných podmienok, v ostatnom z hľadiska právnej argumentácie je
návrh úplne totožný s množstvom ďalších návrhov navrhovateľa. Súd potom podľa § 150 ods. 2 O.s.p.
priznal 20% z trov 59,14 Eur za dva úkony právnej služby, t.j. 11,83 Eur, ktoré zníženie považoval za

primerané. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil súd odporcovi, aby trovy konania a právneho zastúpenia
zaplatil do rúk právneho zástupcu navrhovateľa.

Rozsudok prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadol navrhovateľ,
prostredníctvom právneho zástupcu a to čo do výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania. V
odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd, nesprávne pri rozhodovaní v tejto časti aplikoval ust. § 150

ods. 2 O.s.p. a rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a nedôvodne priznal trovy konania, vo
výške odlišnej od trov uplatnených v návrhu na začatie konania, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený
v ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. (nesprávne právne posúdenie veci). Nespochybnil, že predmetnú
vec, je možné považovať za drobný spor, podľa § 200ea O.s.p., podľa jeho názoru neprimeranosť
trov konania v týchto sporoch voči pohľadávke, je však potrebné posudzovať v jednotlivých prípadoch

individuálne. Poukázal na ustálenú prax, najmä na rozhodnutia KS Bratislava, sp.zn. 7Co/32/2009,sp.zn. 7Co/64/2009, ako aj na dôvodovú správu k novele O.s.p. účinného od 15.10.2008. Podľa
jeho názoru, je aplikácia ust. § 150 ods. 2 namieste len vtedy, keď suma trov konania, viacnásobne
prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, o ktorý prípad však v preskúmavanej veci nejde.

Keďže uplatnené trovy konania, neprekračujú niekoľkonásobne sumu istiny a okrem súdneho poplatku,
predstavujú odmenu za právnu službu a to za minimálny počet úkonov, za ktoré je stanovená sadzba,
prvostupňový súd nesprávne, v rozhodnutí toto ustanovenie aplikoval a svoje rozhodnutie v tejto časti
náležite neodôvodnil, čím uplatnil tiež dôvod odvolania uvedený v ust. § 205, ods. 2 písm. a/ v spojitosti
s § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. (odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom). Podľa jeho názoru, mal o

trovách konania, rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok
konania a priznať navrhovateľovi, ako úspešnému účastníkovi, náhradu všetkých účelne uplatnených
trov konania. Za účelne uplatnené trovy v tomto konaní, považoval zaplatenie súdneho poplatku z
návrhu, vo výške 16,50 eur a tarifnú odmenu za právne služby vo výške vyplývajúcej z vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, za poskytovanie
právnych služieb. Poukazoval na to, že úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní

je zložitý a náročný proces, ktorý si vyžaduje primeranú časovú náročnosť. Právo účastníka, nechať
sa zastupovať advokátom, nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené, ani v tzv.
drobných sporoch a neobmedzuje ho ani nariadenie Európskeho parlamentu (a Rady ES) č. 861/2007
z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v
bode 29 preambuly deklaruje, že „neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy“. Poukázal na to, že

KS Žilina, ako súd odvolací, v uznesení pod č.k. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý
bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník, právo na náhradu
i trov spojených s poskytovaním právnych služieb, ktorému poskytol v konkrétnej veci, splnomocnený
advokát. Poukázal tiež na to, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa
a nemožno preto túto skutočnosť nezohľadňovať pri rozhodovaní o znížení náhrady trov konania.

Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd, zmenil rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej
častitak,žeodporcabudezaviazanýkpovinnosti,zaplatiťnavrhovateľovisúdnypoplatokvovýške16,50
eur a trovy prvostupňového konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 88,70 eur a súčasne
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,61 eur.

Odporca, ani opatrovníčka odporcu, nevyužili zákonom danú možnosť, písomne sa k podanému

odvolaniu navrhovateľa vyjadriť.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok prvostupňového
súdu v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania je vecne správny a preto je potrebné, ho
podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. O odvolaní navrhovateľa, rozhodol bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu, podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Rozsudok prvostupňového súdu vo zvyšnej časti, z

hľadiska jeho vecnej správnosti nepreskúmaval, pretože vo vzťahu k tejto, rozhodnutie prvostupňového
súdu napadnuté nebolo, teda čo do tejto časti, v ktorej súd rozhodol vo veci samej, nenastal suspenzívny
účinok odvolania (§ 206 O.s.p.).

Preskúmaním veci v rozsahu podaného odvolanie odvolací súd nezistil dôvodnosť podaného odvolania.
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza zo správnych skutkových zistení na ktoré

boli aplikované správne zák. ustanovenia a je tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnený, v tomto
smere spĺňajúci kritériá odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157, ods.2 O.s.p.).

Skutočnosť, že v preskúmavanej veci ide o drobný spor , vychádzajúc z ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. s
poukazom na predmet konania, nebola v priebehu konania medzi účastníkmi sporná, túto skutočnosť
nespochybnil v odvolaní, ani samotný navrhovateľ.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.

V konaní navrhovateľom vyčíslené trovy, predstavovali náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške
16,50 eur a trovy právneho zastúpenia, ktoré si uplatnil právny zástupca vo výške 88,70 eur za tri úkonyprávnej služby á 16,60 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier vrátane ďalšej
porady s klientom a písomné podanie na súd), 3x režijný paušál á 8,04 eur + DPH vo výške 20%.
Trovy predstavovali dvojnásobok uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s

právnym názorom vysloveným súdom prvého stupňa, že navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania
vo výške 16,50 za zaplatený súdny poplatok a za trovy právneho zastúpenia v sume 11,83 eur je v súlade
s ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd nespochybňuje skutočnosti uvádzané právnym zástupcom
navrhovateľa, že jednotlivé úkony ním vykonanej právnej služby, predstavujú náročný a zložitý proces,
vyžadujúci si aj primeranú časovú náročnosť. Z činnosti súdu je však známe, že navrhovateľ vedie

veľký počet sporov rovnakého charakteru, predmetom ktorého, je uplatnenie cestovného a úhrady za
cestovanie bez platného cestovného lístka, ktoré nemožno považovať za právne, skutkovo, ani časovo
náročné. Naviac, v týchto veciach ide len o formulárové podania, s dopĺňaním minimálneho počtu
údajov, ako osoby odporcu a dátumu a linky, na ktorej tento cestoval bez platného cestovného lístka,
ktoré údaje vyplývajú z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, ktoré vystavuje revízor
navrhovateľa. Nedôvodne navrhovateľ v odvolaní poukazuje na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil

skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku z návrhu je zákonnou povinnosťou napriek čomu aj v tejto
časti náhradu trov konania ponížil, pretože takáto skutočnosť z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nevyplýva. Prvostupňový súd ponížil náhradu trov konania len v časti trov právneho zastúpenia, nie
v časti náhrady za zaplatený súdny poplatok, z čoho vyplýva, že nielen samotné podávané návrhy v
skutkovo a právne totožných veciach sú formulárovými podaniami, ale rovnako tak podávané odvolania

nezohľadňujú špecifiká jednotlivých rozhodnutí.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd
postupoval správne, keď vychádzajúc z ust. § 150 ods. 2 O.s.p., na základe vlastnej úvahy, priznal
navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej výške 28,33 eur, preto rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, ako vecne správny, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že odporcovi, ako úspešnému v odvolacom konaní,
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento si trovy v odvolacom konaní neuplatnil (§
224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .