Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/135/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230055
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112230055.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: F. G., nar. X. X. XXXX, bývajúca vo V. V., P. č. X,
zastúpená JUDr. Alojzom Naništom, advokátom AK v Prešove, Sládkovičova č. 8, proti žalovanému:
Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2,
IČO: 00 151 866, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
7C/54/2012 - 106 zo dňa 3. 10. 2013, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného plniť žalobkyni a vo výroku o
náhrade trov konania a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 767,16 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 767,16 eur od 30. 9. 2012 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pod bodom II. výroku rozsudku súd prvého stupňa v

prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol a pod bodom III. rozsudku žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 425,81 eur na účet jej právneho zástupcu do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch tohto rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobkyňa
sa podanou žalobou domáhala, aby súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal jej zaplatiť sumu 767,16
eur s 8,75 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 20. 9. 2012 do zaplatenia. V návrhu uviedla,
že uznesením príslušníka policajného zboru zo dňa 18. 9. 2006 ČVS: OPR-2582/2-OSV-PO-2006

bolo proti nej vznesené obvinenie pre skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu
podľa § 250 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Proti uvedenému uzneseniu podala sťažnosť,
ktorá bola uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa 05.10.2006 pod č. 1Pv
945/06 zamietnutá ako nedôvodná. Následne prokurátorka Okresnej prokuratúry v Prešove podala
dňa 12. 4. 2007 na Okresný súd v Prešove obžalobu na žalobkyňu pre skutok, ktorý kvalifikovala
ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zákona. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 26.

1. 2011 č.k. 1T/33/2007 - 170 žalobkyňu podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby
prokurátorky Okresnej prokuratúry v Prešove, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
bola žalobkyňa ako obžalovaná stíhaná. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.11.2011 č.k.
5To/33/11-197 bolo odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Prešove zo dňa
26. 1. 2011 zamietnuté. Žalobkyňa dňa 11.10.2006 zložila svojmu zvolenému obhajcovi preddavok na
trovy obhajoby v sume 232,36 eur. Zároveň obhajca vyúčtoval žalobkyni faktúrou vystavenou dňa 16.

2. 2012 odmenu za úkony právnej služby za obhajobu v trestnej veci v celkovej výške 534,80 eur.
Žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu písomne požiadala žalovaných o predbežné prerokovanie
nároku v súlade s § 15 zák. č. 514/2003 Z.z.. Žalobkyňa mala za to, že nezákonným rozhodnutím a to
uznesením o vznesení obvinenia jej vznikla škoda, pričom nezákonné rozhodnutie a vzniknutá škoda
sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a je možné konštatovať, že ak by nebolo nezákonného
rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo.Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého uznesením Okresného
riaditeľstva PZ v Prešove, Úradu justičnej a kriminálnej polície č. ČVS:OPR-2582/2-OSV-PO-2006 zo
dňa 18. 9. 2006 bolo vznesené obvinenie na žalobkyňu pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr.

zákona, účinného do 31.12.2005, na základe tých skutočností, že v presne nezistený deň, začiatkom
mesiaca august roku 2005 žalobkyňa v X. uviedla do omylu F. X., trvale bytom V. V., a to tak, že si od
nej v čase okolo 13:00 hod. v X. na ulici F., v budove X. č. I požičala sumu 15.000,- Sk a následne
toho istého dňa okolo 14:30 hod. v X., na ulici V. pred budovou Spravbytu požičala sumu 10.000,- Sk
s tým, že tieto peniaze potrebuje na poplatky a že ich najneskôr do konca roka 2005 vráti, čo sa však

nestalo, peniaze jej v stanovenom termíne nevrátila, čím tak pre F. X. vznikla škoda v sume 25.000,- Sk.
Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote dňa 22. 9. 2006 sťažnosť.
Uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry v Prešove zo dňa 5. 10. 2006 č. 1Pv 945/2006 podľa §
193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, bola sťažnosť žalobkyne zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 12. 4. 2007
bola Okresnému súdu Prešov doručená obžaloba Okresnej prokuratúry v Prešove č. 1Pv/945/2006 na
žalobkyňu pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zákona. Rozsudkom Okresného súdu Prešov

č.k. 1T/33/2007 - 170 zo dňa 26. 1. 2011, súd oslobodil žalobkyňu spod obžaloby podľa § 285 písm. a)
Tr. poriadku z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Zároveň
podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku, súd poškodenú F. X. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na
konanie vo veciach občianskoprávnych. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 5To/33/2011-197 zo
dňa 23.11.2011 súd podľa § 319 Tr. poriadku zamietol odvolanie Okresného prokurátora proti rozsudku

Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/33/2007 zo dňa 26. 1. 2011. Z príjmových pokladničných dokladov,
ktoré predložila súdu žalobkyňa zo dňa 11.10.2006 vyplýva, že v uvedený deň zložila zálohu pre
právneho zástupcu vo výške 7.000,- Sk a dňa 12. 3. 2012 zaplatila sumu 534,80 Eur. Faktúrou zo dňa 16.
2. 2012 si právny zástupca žalobkyne uplatnil voči nej odmenu vo výške 534,80 Eur titulom jej obhajoby
v trestnom konaní celkovo za 11 úkonov právnej pomoci. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku

podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení zo dňa 27. 3. 2012 si žalobkyňa uplatnila náhradu
škody u žalovaného. Žalovaný Ministerstvo vnútra, ako aj Generálna prokuratúra SR listami zo dňa 30. 8.
2012 a 11. 9. 2012 odmietli žalobkyni plniť, nakoľko mali za to, že neboli splnené základné predpoklady
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 7C/54/2012 - 61 zo dňa 14. 1. 2013 súd zastavil konanie voči
žalovanému v 2. rade Generálnej prokuratúre SR. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 7C/54/2012
- 62 zo dňa 14. 1. 2013 súd pripustil zmenu žalobného petitu s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni sumu 767,16 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne z uvedenej sumy od 20. 9. 2012
do zaplatenia, ako aj trovy konania. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia súd citoval ust. § 3 ods.

1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinného
do 31. 12. 2012, ust. § 4 ods. 1 písm. b), ust. § 5 ods. 1 až 3, ust. § 6 ods. 1, ust. § 15 ods. 1, 2, ust. § 16
ods. 1, ust. § 17 ods. 1, ust. § 18 ods. 1, 3 uvedeného zákona, čl. 46 ods. 3 Ústavy SR. Poukázal, že v
súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím trestného stíhania,
ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená

už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody, spôsobenej štátnym orgánom v
zmysle zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo na názore, že ten,
proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa §
1 až 4 tohto zákona zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R

35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol
spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa § 1 až § 4 zák. č.
58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody, spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto
právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade
so zákonom, vynaložil náklady na trovy obhajoby. Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa

dospelovovzťahukprípadomškôdvzniknutýchzaúčinnostizákonač.58/1969Zb.,zotrvávasúdnaprax
aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z.z.. Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa
nemôže zbaviť.

Žalobkyňa preukázala zaplatenie preddavku na trovy obhajoby právnemu zástupcovi, ktorého si zvolila
a tiež zaplatenie sumy na základe následne vystavenej faktúry, teda celkove 767,16 eur. Žalobkyni podľa
súdu vznikla škoda predstavujúca vynaložené finančné prostriedky na svoju obhajobu v trestnom konaní
prostredníctvom splnomocneného advokáta. Konštatujúc tak právnu dôvodnosť základu uplatnenéhonárokužalobkyneprotižalovanémunanáhraduškodyspôsobenejprivýkoneverejnejmocinezákonným
rozhodnutím, tak za podmienok podľa zák. č. 514/2003 Z.z. súdu zostalo preskúmať len výšku
uplatneného nároku. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že

obhajca žalobkyne v priebehu trestného konania poskytol sám alebo prostredníctvom advokátskej
koncipientky žalobkyni právne služby v rozsahu všetkých 11 úkonov vymenovaných vo faktúre -
vyúčtovaní odmeny a výdavkov za advokátske úkony zo dňa 16. 2. 2012. Vyúčtoval odmenu za právne
služby podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. žalobkyni ako svojej klientke a na základe tohto vyúčtovania mu
žalobkyňa v plnej výške aj plnila. Súd tak mal za preukázanú skutočnú výšku škody spôsobenej

žalobkyni, za ktorú je zodpovedný žalovaný, titulom objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z.z., ktorej zodpovednosti sa v zmysle ustanovenia § 3 ods.
2 uvedeného zákona štát nemôže zbaviť. Súd návrhu žalobkyne ako dôvodnému čo do základu i výšky
uplatneného v tomto konaní vyhovel a zaviazalžalovanéhozaplatiť za vzniknutú škodu sumu 767,16 eur.
Pokiaľ išlo o námietku žalovaného vznesenú na poslednom pojednávaní, že nie je v tomto spore pasívne
legitimovaný, k tomu súd uviedol, že za nezákonné rozhodnutie súd považoval uznesenie vyšetrovateľa

o vznesení obvinenia. Orgánom, oprávneným konať v mene štátu tak podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č.
514/2003 Z.z. účinného do 31.12.2012 je Ministerstvo vnútra SR, podľa ktorého, ak škodu v trestnom
konaní spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán policajného zboru, za štát koná Ministerstvo vnútra
SR. Žalobkyňa podala túto žalobu pred účinnosťou novely zákona č. 412/2012 Z.z., ktorou sa zmenil
a doplnil zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. 1. 2013. Podľa záverečných a
prechodných ustanovení, ak rozhodnutia boli vydané pred účinnosťou tohto zákona, postupuje sa podľa
doterajších právnych predpisov. Súd preto mal za to, že orgánom oprávneným konať v mene štátu je
Ministerstvo vnútra SR tak, ako ho označila žalobkyňa vo svojej žalobe. Z tohto dôvodu súd námietku
žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie považoval za nedôvodnú. O úrokoch z omeškania

súd rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a tieto priznal za trovy právneho zastúpenia
vo výške 425,81 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietne.
Žalovaný v dôvodoch odvolania poukázal na to, že žalobkyňa sa domáha náhrady škody vo výške
767,16 eur a úroku z omeškania vo výške 8,75 % podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a vzniknutú škodu odôvodňuje

nezákonným rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že
žalobkyňa odôvodňuje svoj návrh tým, že uznesením povereného príslušníka PZ zo dňa 18. 9. 2006
pod ČVS: ORP-2582/2-OSV-PO-2006 jej bolo v súlade s § 206 ods. 1 Tr. poriadku vznesené obvinenie
pre skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zákona.
Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podala žalobkyňa sťažnosť. Uznesením Okresnej prokuratúry v

Prešove zo dňa 5. 10. 2006 pod sp. zn. 1Pv 945/06 okresná prokuratúra podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.
poriadku zamietla uvedenú sťažnosť ako nedôvodnú. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove podal
na žalobkyňu obžalobu zo dňa 4. 4. 2007 pod sp. zn. 1Pv 945/06. Okresný súd v Prešove vydal trestný
rozkaz zo dňa 28. 1. 2010 pod sp. zn. 1T 33/07, ktorým žalobkyňu uznal vinnou zo spáchania trestného
činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zákona. Proti uvedenému trestnému rozkazu podala žalobkyňa

odpor. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 26. 1. 2011 pod sp. zn. 1T 33/07 bola žalobkyňa
oslobodená spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola stíhaná. Proti
uvedenému skutku podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove odvolanie. Uznesením Krajského
súdu v Prešove zo dňa 23. 11. 2011 pod sp. zn. 5To/33/11 bolo podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuté
odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 26. 1. 2011 pod sp. zn.

1T 33/07. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva:
a) prokurátor zamietol sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Úradu
justičnej a kriminálnej polície, Odbor skráteného vyšetrovania zo dňa 18. 9. 2006 pod ČVS: ORP-2582/2-
OSV-PO-2006, a to uznesením zo dňa 5. 10. 2006 pod sp. zn. 1Pv 945/06 podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Tr. poriadku, pretože sťažnosť nebola dôvodná,

b) prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove podal na žalobkyňu obžalobu zo dňa 4. 4.
2007 pod sp. zn. 1Pv 945/06.Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. 1. 2013 vo veci náhrady škody,
ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra
SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ a 1/ prokurátor

nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ a nepodal
v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2/ vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ
nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Žalovaný zastával názor, že v súlade s uvedenými
skutočnosťami, ako aj novelizáciou zák. č. 514/2003 Z.z., zákonom č. 412/2012 Z.z. účinným od 1.
1. 2013 došlo k úprave zastupovania Slovenskej republiky a Ministerstvo vnútra SR nie je príslušným

orgánom konajúcim v mene štátu. Vzhľadom na uvedené žalovaný má za to, že v súlade s §
79 O.s.p. mala byť Generálna prokuratúra SR označená ako príslušný štátny orgán, ktorý bude konať
za štát. Žalovaný poznamenal, že zák. č. 412/2012 Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenia, pričom
predstavuje novelu tak hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho charakteru, a to najmä vo vzťahu k
§ 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a nakoľko celé konanie o náhradu škody možno rozdeliť na dve etapy:
konanie pred štátnym orgánom, kde sa rozhoduje o predbežnom prerokovaní a konanie pred súdom,

kde sa rozhoduje o žalobnom návrhu žalobkyne, je toho názoru, že ak sa počas konania, teda aj v
druhej etape konania pred súdom, resp. keď sa rozhodovanie uskutoční v roku 2013 zmenia procesné
podmienky vyplývajúce z novely vyššie uvedeného zákona, mali by sa tieto podmienky aplikovať aj na
prejednávanýprípad.Žalovanýmalzato,žeGenerálnaprokuratúraSRkonávmeneštátupodľa§4ods.
1 písm. m) zák. č. 514/2003 Z.z. súčasne platného a taktiež aj podľa § 4 ods. 1 písm. l) zák. č. 514/2003

Z.z. platného do 1. 1. 2013, nakoľko z preukázaných skutočností je zrejmé, že ako prvá začala konať,
keď dňa 30. 8. 2012 oznámila žalobkyni, že nemieni uspokojiť jej nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím. Z judikátu 3Cdo/194/2010 vyplýva, že vo veci náhrady škody spôsobenej v
tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do
úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto

orgánov je v tom ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, na ktorom z nich bola
podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škodu; ak žiadosť bola podaná na oboch
uvedených orgánoch, je príslušným ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Ministerstvo vnútra
SR už v konaní pred súdom prvého stupňa namietalo, že vo veci žalobkyne nie je orgánom oprávneným,
resp. príslušným konať v mene štátu v zmysle ust. § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z..

Žalobkyňa vo vyjadrení na odvolanie žalovaného navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.
Poznamenala, že zákonodarca prijatou právnou úpravou zák. č. 412/2012 Z.z. vnáša chaos, pripúšťa
možnú rozdielnu interpretáciu aj v otázke, kto koná v mene štátu v konaniach podľa zák. č. 514/2003
Z.z.. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že pri interpretácii, kto koná v mene štátu, by mal byť

uprednostnený princíp spravodlivosti. Bez pochýb je, že za škodu zodpovedá štát a zbavovanie sa
zodpovednosti žalovaného s poukazom, že zodpovedá Generálna prokuratúra SR možno považovať
za neopodstatnené.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej

preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd poučil žalobkyňu na odvolacom pojednávaní, že v danom prípade žalovaný Slovenská
republika je nesprávne zastúpená štátnym orgánom, a to Ministerstvom vnútra SR, pretože v zmysle
novely zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o

zmene niektorých zákonov, zákonom č. 412/2012 Z.z. má byť zastúpený Generálnou prokuratúrou SR
v Bratislave. V tomto prípade ide o nedostatok podmienky konania, ktorý je odstrániteľný, a to v zmysle
zastúpenia účastníka, preto vyzval žalobkyňu, aby v tom smere uviedla ten štátny orgán, ktorého sa
prejednávaná vec týka.

Po tomto poučení žalobkyňa uviedla ako žalovaného Slovenskú republiku zastúpenú Generálnou
prokuratúrou SR v Bratislave. Vzhľadom na tento procesný prejav potom odvolaciemu súdu nezostávalo
nič iné, len rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v napadnutej časti a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, a
to podľa § 221 ods.1 písm. h) O.s.p.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobkyňa
v žalobe označila ako účastníka konania Slovenskú republiku v spojení s Ministerstvom vnútra SR, teda

inýmštátnymorgánom,nežktoréhosaprejednávanávecvskutočnostitýka,ideonedostatokpodmienky
konaniavzastúpeníúčastníka,ktorýmožnoodstrániťaoktoréhoodstráneniejesúdpovinnýsapostarať.
Vhodným opatrením k odstráneniu tohto nedostatku je výzva žalobkyne, aby v určenej lehote uviedla
ten štátny orgán, ktorého sa prejednávaná vec týka. O tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávanávec týka, je súd súčasne povinný žalobkyňu poučiť (obdobný názor vyslovený vo veci 21Cdo/1545/2000
Najvyššieho súdu ČR). Pokiaľ ide o tú okolnosť, že konanie v tejto veci začalo 28. 9. 2012, kedy neplatila
novela zák. č. 514/2003 Z.z. uskutočnená zák. č. 412/2012 Z.z., tu odvolací súd poznamenáva, že táto

novela nadobudla účinnosť 1. 1. 2013 s tým, že podľa § 4 ods. 1 písm. b) bod 1.2 vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verenej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo
vnútra SR, ak v trestnom konaní spôsobil vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ a 1/ prokurátor
nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ a nepodal v
trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2/ vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ nekonal

na základe záväzného pokynu prokurátora. Podľa tohto ustanovenia teda v mene štátu v danom prípade
nemôže konať Ministerstvo vnútra SR, ale podľa § 4 ods. 1 písm. f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
v správnom konaní.

Odvolací súd mal za to, že toto ustanovenie je treba aplikovať aj na daný prípad, pretože ide o

prípad nepravej retroaktivity, pri ktorej zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých
podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou
do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho
zákona.Nepraváretroaktivitanebránizákonodarcovinovouúpravouvstúpiťajdotýchprávnychvzťahov,

ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ
nová právna úprava uznávajúc práva a povinností nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu,
zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ
právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy
nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý

nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy. Tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej
úpravy. Pri nepravej retroaktivite sa práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu
uznávajú, pravda, od účinnosti novej úpravy sa tieto vzťahy posudzujú podľa nového právneho režimu,
môžu sa teda meniť alebo zavádzať nové práva, môže sa meniť ich obsah. Podstatnou otázkou je tu
rešpektovanie a ochrana nadobudnutých práv, ktoré nesmie neskorší právny predpis zrušiť. V danom

prípade nová právna úprava uznáva práva žalobkyne, ktoré nadobudla podľa skoršieho právneho
predpisu, zavádza len novú procedúru pri ich uplatňovaní, a to v tom zmysle, že v danom prípade
už žalovaného Slovenskú republiku musí zastupovať ten štátny orgán, ktorého sa vec týka a tým je
Generálna prokuratúra SR.

Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to,
či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Jednou z podmienok je aj riadne zastúpenie
účastníka, pričom išlo o taký nedostatok podmienky, ktorý bolo možné odstrániť a ktorý odvolací súd aj
odstránil. Vzhľadom však na to, že v konaní pred súdom prvého stupňa účastník nebol riadne zastúpený,
odvolací súd musel rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.