Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713218279
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8713218279.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: PROFI CRETIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti
odporkyni: C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., F. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, zast.
JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Stará Baštová 2, Košice, o zaplatenie 868,46 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 11C/170/2014-47
zo dňa 20.11.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudoksúdu1.stupňavjehonapadnutejčasti,t.j.vovýrokuopovinnostinavrhovateľa
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 118,98 Eur z titulu právneho zastúpenia, a to do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa.

Vyslovil, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 118,98 Eur z
titulu právneho zastúpenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 34; 39; 40 ods. 2; 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1, 4 písm. r); 451
ods. 1, 2; 544 ods. 2; 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka.

Konštatoval, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre
obchádzanie zákona s ohľadom na účel zmluvy o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka ako

aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 pís. a), b) zák. č. 258/2001 Z.z. Obchádzanie
zákona spočíva v nedojednaní konečnej výšky úveru, iba úverového rámca, pričom veriteľ poskytnutím
úverového rámca vôbec nespravuje finančné prostriedky dlžníka.

Po stránke prejavu vôle, vôľa odporkyne ako dlžníčky v takomto záväzkovom vzťahu pri podpise
predmetnej zmluvy, smerovala výhradne k financovaniu konkrétneho predmetu financovania konečným
počtom splátok. Plnenie v tomto konaní je fakticky uplatnené z tzv. revolvingového úveru, ktorý

mal byť poskytovaný čerpaním finančných prostriedkov odporcu z účtu. Toto sa skutkovo výrazne
odlišovalo od východiskového klasického úveru, a preto táto zmena bola právne možná iba ako zmena
písomného právneho úkonu. Pri podpisovaní zmluvy ako písomného právneho úkonu nie je možné
právne uznať, že takouto žiadosťou dochádza zároveň k návrhu na zmenu tejto zmluvy, ktorá je práve
iba východiskovo podpísaná. Zmluva ako písomný právny úkon nebola zmenená písomným právnym
úkonom, t.j. uskutočnená obidvoma zmluvnými stranami písomne.Súd mal preukázané z výpisu karty klienta, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi sumu 3.421,17 Eur.
Súd mal preukázané zo Zmluvy o revolvingovom úvere, že ročná úroková sadzba je 68,83 Eur a celková
čiastka, ktorú má odporkyňa zaplatiť je 868,43 Eur. Zo strany odporkyne došlo k úhrade dlžnej sumy a

výšky úroku z omeškania tak, ako uviedol v zmluve navrhovateľ, je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko
z výpisu karty súd mal preukázané, že odporkyňa uhradila sumu 3.421,17 Eur a úver jej bol poskytnutý
vo výške 1.493,73 Eur.

Smernica rady 93/2013 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách si stanovila za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor

vo fundamentálnom rozsudku Océanom Group Editorial SA C-240/98 až C-244/98 konštatuje, že je
zanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky.
Prirodzene, že spotrebiteľ sa orientuje na získanie finančných prostriedkov a predstava, že vyhodnotí
všeobecné obchodné podmienky, je iluzórna. Len ťažko si možno predstaviť, žeby sa spotrebiteľ od
úverovej časti zmluvy prepracoval naviac k vyhodnocovaniu zjavne podsunutej revolvingovej časti
zmluvy. Úroky z omeškania dohodnuté v zmluve 70,01 %, sú bez ohľadu na okamih vzniku omeškania

nevýhodnejšie ako úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

Podpísaním uvedenej žiadosti/zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru účastníkmi konania, do ktorej
bola vopred vsunutá navrhovateľom aj žiadosť o poskytnutie úverového rámca, nedošlo aj k uzavretiu
zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere.

Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru je absolútne neplatný právny úkon v rozpore s dobrými

mravmi, nakoľko tak, ako uviedla odporkyňa, navrhovateľ uviedol do omylu odporkyňu tým, že je síce
poskytol pôžičku v sume 1.493,73 Eur, avšak vzhľadom na výšku úroku 68,83 % bola odporkyňa povinná
zaplatiť sumu 2.738,40 Eur.

Konanie navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ s úmyslom získať majetkový
prospech uviedol odporkyňu do omylu.

Preto súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku.

Konštatoval, že odporkyňa bola v celom rozsahu bola úspešná, avšak trovy konania jej nevznikli.

Vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania v sume 118,98 Eur podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

a to z titulu trov právneho zastúpenia v zmysle ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., kde hodnota
1 úkonu právnej pomoci je 51,45 Eur x 2 úkony právnej pomoci po 51,45 Eur, 2x režijný paušál po 8,04
Eur, spolu trovy právneho zastúpenia 118,98 Eur.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania,
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ.

V odvolaní uviedol, že napadnutý výrok rozsudku je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho
účastníctva a úpravy náhrady trov konania. Z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo
vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah. Na vedľajšieho účastníka nie je možné
aplikovať zásadu úspechu alebo neúspechu v tomto konaní. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania
vedľajším účastníkom je v tomto prípade aj v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje výsledok

účelovosti jeho postupu a zneužívanie ustanovenia § 93 ods. 2 až 4 Občianskeho súdneho poriadku.
Údajné náklady na zastúpenie občianskeho združenia advokátom nepredstavujú účelne vynaloženétrovy. Odôvodnenie je v časti priznania nároku na náhradu trov právneho zastúpenia nepreskúmateľné.
Nie je jasné, aký prínos mal v konaní vedľajší účastník. Združenie má byť spôsobilé na ochranu
spotrebiteľa bez potreby splnomocnenia advokátom.

Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná nárok na náhradu trov konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili odporkyňa a vedľajší účastník.

Vedľajší účastník na strane odporkyne vo svojom vyjadrení poukázal na rozsudky Krajského súdu v
Prešove vo veciach sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, sp. zn. 17Co/ 183/2014 zo dňa 20.11.2014
a sp. zn. 4Co/119/20144 z 05.11.2014, 6Co/222/2014 zo dňa 28.10.2014. Uviedol, že odporkyňa podľa

výpisu o zrážkach zo mzdy vyhotoveným jej zamestnávateľom 08.09.2014 zaplatila navrhovateľovi
zrážkami zo mzdy spolu 4.2015,26 Eur, pričom ku zrážkam došlo aj v nasledujúcich 3 mesiacoch po
91,28 Eur. To znamená, že odporkyňa celkom uhradila až 4.489,10 Eur. Navrhovateľ však do termínu
pojednávania 20.11.2014 nespresnil petit žalobného návrhu v žalovanej sume a splatenej čiastke.
Podľa karty klienta mala odporkyňa splatiť navrhovateľovi 3421,17 Eur, čo nekorešponduje so skutočne

splatenou čiastkou k dátumu pojednávania. Preto vedľajší účastník na strane odporkyne žiadal rozsudok
v jeho napadnutej časti potvrdiť.

Odporkyňa k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sú
účelné, preto mu patria, Sama by sa nedokázala ubrániť na súde. Navrhovateľ ju žaloval aj zo súm, ktoré
mu už zaplatila a vysoko preplatila. Výpis zo zrážok zamestnávateľa poskytla vedľajšiemu účastníkovi,

ktorý ho má súdu zaslať. Navrhovateľ odporkyňu sústavne telefonicky atakuje a vyzýva ju na zaplatenie
splátok. Takéto konanie je aj v rozpore so zákonom, morálkou a dobrými mravmi, je to nekalá obchodná
praktika navrhovateľa. Preto odporkyňa žiadala rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s.

p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p. ) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. zistil, že odvolanie navrhovateľa nie
je dôvodné.

Z výsledkov skutkového dokazovania vyplýva, že predmetom konania vo veci bolo zaplatenie sumy

868,46 eur s príslušenstvom, žalovanej ako pohľadávka zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá mala
byť uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou.

Navrhovateľ podal návrh na začatie konania na súd prvého stupňa dňa 23.12.2013.

Dňa 07.05.2014 doručilo súdu prvého stupňa OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta v Košiciach, oznámenie

o jeho vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu odporkyne. Vedľajší účastník zároveň
žiadal o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh.

Vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice
bol navrhovateľovi oznámený dňa 02.09.2014.

Navrhovateľ vstup vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do konania nenamietal.Dňa 22.05.2014 doručil vedľajší účastník súdu prvého stupňa vyjadrenie k žalobnému návrhu. Vo
vyjadrení namietal výšku úrokov uplatňovanú navrhovateľom, namietal, že navrhovateľ má v dôsledku
neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy nárok len na vrátenie požičanej istiny a vzhľadom na to, že odporkyňa

uhradila viac, ako si požičala, návrh je potrebné ako nedôvodný zamietnuť. Zároveň si uplatnil trovy
konania.

Návrh bol zamietnutý z dôvodov uvedených vyššie.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje:

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi

buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( § 93 ods. 2, 3, 4 zákona č.
99/1963 Zb. O. s. p. v znení zmien a doplnkov).

Zo spisu jednoznačne vyplýva, že občianske združenie OS právna pomoc spotrebiteľom, Košice vstúpilo
do konania ako vedľajší účastník na podporu odporkyne. V súvislosti s konaním si uplatnil náhradu jemu
vzniknutých trov na právnom zastúpení. Navrhovateľ proti vstupu uvedeného vedľajšieho účastníka do
konania nenamietal.

Možno nepochybne skonštatovať, že aj v dôsledku úspešných námietok vedľajším účastníka vo vzťahu

k nárokom navrhovateľa bol navrhovateľ v konaní neúspešným, preto podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku odporkyňa mala v konaní plný úspech.

Odporkyňa si trovy konania neuplatnila, ale trovy konania si vyčíslil vedľajší účastník na strane
odporkyne, preto bolo správne, ak ich súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi aj priznal. Súd prvého
stupňa správne vyčíslil výšku priznaných trov konania na strane vedľajšieho účastníka pozostávajúcich

z trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník poskytol odporkyni kvalifikovanú ochranu v predmetnom
spore, preto mu prináleží súdom prvého stupňa priznaná odmena. Všetky účtované a priznané trovy
konania boli účelné. Čo sa týka ich správneho výpočtu, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje
na odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa čo do výroku, ktorým boli priznané trovy právneho
zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, s čím sa v plnom rozsahu stotožňuje.

K odvolacím námietkam odvolateľa je potrebné dodať, že nie je možné odoprieť vedľajšiemu účastníkovi
právo dať sa zastúpiť advokátom. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, čo je zrejmé z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24
a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto
zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje,

aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť
zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov, vzniknutých v súvislosti
s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere
vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

Správne preto súd prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu k odporkyni aj k vedľajšiemu účastníkovi

aplikoval § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ neuviedol v odvolaní žiadnu takú
relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu rozsudku v jeho napadnutej časti.Preto odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku rozsudok v
jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
právneho zastúpenia k rukám jeho právneho zástupcu vo výške 118,98 eur ako vecne správny potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.