Uznesenie Judgement was issued on Friday, March 20, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/1670/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7197892780
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Tatiana Pavlovová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7197892780.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská sporiteľňa,
a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, OZ - Slovenská sporiteľňa, a. s.,
pobočka Košice, Štúrova 5, 041 97 Košice, proti povinnému: Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom
C., I. 20, a zomr. dňa XX. XX. XXXX, o vymoženie 133,73 EUR a trov exekúcie, vedenej pred súdnou
exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou, Exekútorský úrad Košice, Kováčska 32, 040 01 Košice, pod sp.

zn. 1EX 2064/97, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu zastavuje.

II. Žiadnemu z účastníkov neukladá povinnosť zaplatiť trovy exekúcie súdnej exekútorke.

o d ô v o d n e n i e :

Nazákladenávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúciezodňa12.5.1997,doručenéhoexekútorovidňa
3. 7. 1997 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 XXXXXX*, vydaného Okresným súdom Košice

I dňa 22. 7. 1997, bol vykonaním exekúcie v prospech oprávneného poverený súdny exekútor JUDr.
Ján Borovský. V priebehu exekúcie bola ako náhradníčka súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského
ustanovená JUDr. Lenka Borovská.

Dňa 19. 11. 2013 bol súdu doručený podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie zo dňa 15. 11.
2013, podaný z dôvodu, že povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by mohol byť predmetom
dedičstva.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ust. § 251 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.) v znení
neskorších predpisov, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa ust. § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).Podľa ust. § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OZ“), fyzické osoby nadobúdajú spôsobilosť byť účastníkom konania narodením.

Podľa ust. § 7 ods. 2 OZ, spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká u fyzických osôb smrťou.

Podľa ust. § 579 ods. 1 OZ, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré
mal osobne vykonať dlžník.

Podľa ust. § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou

smrťou.

Medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného a
povinného byť účastníkmi konania. Súd z úradnej povinnosti zistil, že povinný Z. Z., nar. XX. XX. XXXX,
zomrel dňa XX. XX. XXXX a Okresný súd Košice II uznesením vydaným dňa 5. 10. 2010, pod sp. zn.
XXD/XX/XXXX-XX, Dnot 6/2010, dedičské konanie zastavil z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden

majetok. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2010 vo výroku, ktorým súd zastavil
dedičské konanie.

Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre
ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal dedičov,
na ktorých prešla jeho povinnosť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorí by mohli zdediť

jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko nešlo o záväzok,
ktorý mal osobne vykonať povinný, súd zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie, nakoľko príčinou
zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného, ale skutočnosť, že povinný
nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by mohli nadobudnúť jeho dedičia a do výšky ktorého by

zodpovedali za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1 OZ). Skutočnosť, že povinný stratil právnu subjektivitu nie je
dôvodomnazastavenieexekúcie,nakoľkoexekúciapokračujeďalejvočidedičompovinného,naktorých
prešli aj jeho pasíva okamihom smrti, s ohľadom na to, že pohľadávka oprávneného sa môže uspokojiť
iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže dedičia povinného nededili, pretože ten nezanechal
po sebe žiaden majetok, súd je povinný exekúciu zastaviť s poukazom na nemajetnosť povinného.

Podľaust.§196Exekučnéhoporiadku,zavýkonexekučnejčinnostipodľatohtozákonapatríexekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Vzhľadom na znenie ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, je súd povinný pri zastavení exekúcie
rozhodnúť aj o trovách exekúcie. Súd je povinný rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade, ak zároveň
rozhodol o zastavení exekúcie. Súdna exekútorka v podaní zo dňa 15. 11. 2013, uviedla, že si trovy
exekúcie neuplatňuje. Z tohto dôvodu súd následne rozhodol tak, že účastníkom konania neuložil

povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnej exekútorke.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Košice I, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.