Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Danica Kočičková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/301/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312207309
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6312207309.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.
r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, za ktorú koná advokát
a konateľ Mgr. Tomáš Kušnír, proti odporkyni G. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. L. XXXX/X, XXX
XX J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o
zaplatenie 5.234,62 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania vedľajšieho účastníka proti uzneseniu
Okresného súdu Brezno č. k. 5C/375/2012 - 66 zo dňa 22. 05. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Vedľajší účastník na strane odporkyne je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho

konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 226,49 Eur, na účet jeho právneho zástupcu
- Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 36 613 843, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 22. 05.
2013 odmietol odpor podaný vedľajším účastníkom na strane odporkyne proti platobnému rozkazu

č.k. 5C/375/2012 - 43 zo dňa 31. 12. 2012. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že platobný
rozkaz predstavuje samostatnú formu rozhodnutia, ktoré je vydané v skrátenom konaní. Riadnym
opravným prostriedkom proti platobnému rozkazu je odpor s odôvodnením, pričom tento môže v zmysle
zákonného znenia podať len odporca. Možnosť podania opravného prostriedku vedľajším účastníkom
je upravená iba v § 201 O.s.p., ktorý umožňuje vedľajšiemu účastníkovi podať odvolanie v prípade, ak z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom.

Vzhľadom na to, že Občiansky súdny poriadok pri platobnom rozkaze neupravuje možnosť podať
opravný prostriedok - odpor inou osobou ako odporcom, vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou
na podanie odporu proti platobnému rozkazu, a preto súd odpor vedľajšieho účastníka odmietol ako
podaný neoprávnenou osobou.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
vedľajší účastník. V odvolaní uviedol, že pokiaľ zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a žalobný
nárok je súčasne z časti v zjavnom rozpore so zákonom, potom podľa § 172 ods. 7 a ods. 9 O.s.p.

nemôže byť platobný rozkaz vydaný, pričom súd skúma uvedené nedostatky ex offo. Predmetnú vec
vôbec nebolo možné podľa názoru vedľajšieho účastníka vybavovať v rozkaznom konaní a neprichádza
do úvahy ani možnosť polemiky o oprávnení vedľajšieho účastníka na podanie odporu. Podľa jeho
názoru vedľajší účastník môže vstúpiť do konania v ktoromkoľvek jeho štádiu, až do právoplatnéhoskončenia, doručujú sa mu aj všetky rozhodnutia, vrátane platobného rozkazu, proti ktorým môže
pri splnení zákonných podmienok podávať opravné prostriedky. Nemožno akceptovať ani názor o
limitácii lehoty na podanie opravného prostriedku vedľajšieho účastníka lehotou hlavného účastníka.

Pokiaľ prvostupňový súd odmietol odpor vedľajšieho účastníka, potom takýto postup považuje za
protizákonný, nakoľko súd bezdôvodne odníma právo byť účastníkom konania. Združenie vstúpilo do
konania v súlade s § 93 ods. 2, 3 O. s. p. z vlastného podnetu a takto zvolený vstup je zásadne
rovnocenný so vstupom na základe výzvy urobenej niektorým z účastníkov prostredníctvom súdu
a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa so vstupom do konania, dokonca ani vedomosť spotrebiteľa o

vstupe. Pri podávaní opravného prostriedku je vedľajší účastník limitovaný v zásade dvomi
zákonnými obmedzeniami uvedenými v § 201 a § 93 ods. 4 O. s. p. Ustanovenie § 201 O. s. p. sa
vzťahuje iba na vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 1 O. s. p. Právnická osoba vystupujúca v konaní
ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O. s. p. však vstupuje do konania splnomocnená ex
lege a na podporu účastníka, ktorý je spotrebiteľom a ktorý často nedokáže poukázať na neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách a na nekalé obchodné praktiky dodávateľov. Ak by podporovaný

účastníka aj vyjadril nesúhlas s podaným odporom vedľajšieho účastníka, tento nesúhlas musí byť
„kvalifikovaný“ a „urobený so znalosťou veci“, čo musí vyhodnotiť konajúci súd. Prípadná nečinnosť
hlavného účastníka nemôže byť posudzovaná ako konkludentný súhlas spotrebiteľa s uplatnenou
žalobou, ale je prejavom rezignácie neinformovaného spotrebiteľa. Vedľajší účastník poukázal ďalej na
súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj na

rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie. Na základe uvedeného potom žiadal, aby
odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril navrhovateľ a uviedol, že postup prvostupňového súdu
považuje za správny. Poukázal ďalej na to, že odporkyňa odpor proti platobnému rozkazu nepodala a
vedľajší účastník nebol v čase vydania platobného rozkazu účastníkom konania. Poukázal na súvisiacu

rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na súvisiacu rozhodovaciu činnosť
všeobecných súdov a žiadal odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdiť. Zároveň
si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Odporkyňa sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrila.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že

odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ustanovenia § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“) vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením §
212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnuté
uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania doručený okresnému súdu
dňa 30. 08. 2012, ktorým sa domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 5.234,80 Eur s príslušenstvom
(č.l. 1 a nasl. súdneho spisu). Okresný súd dňa 31. 12. 2012 vydal vo veci platobný rozkaz č. k.

5C/375/2012 - 43, ktorým uložil odporkyni, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatila
navrhovateľovi požadovanú sumu s príslušenstvom a nahradila trovy konania alebo aby v tej istej lehote
podala písomne odpor na súde. Ešte pred vydaním platobného rozkazu dňa 17. 10.
2012 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so
sídlom v Prešove, že vstupuje do tohto konania v pozícii vedľajšieho účastníka. Platobný rozkaz bol

doručený dňa 16. 01. 2013 právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka, dňa 17. 01. 2013 právnemu
zástupcovi navrhovateľa a dňa 11. 04. 2013 odporkyni. Následne bol dňa 17. 01. 2013 doručený
prvostupňovému súdu odpor vedľajšieho účastníka proti platobnému rozkazu, ktorý bol odvolaním
napadnutým uznesením odmietnutý.Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O. s. p.). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi

alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O. s. p.). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O. s. p. v znení platnom a účinnom do 31. 12.
2014). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba

sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd
po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p.).

Z vyššie citovaného ustanovenia § 93 O. s. p. vyplýva, že účelom vedľajšieho účastníctva je „pomoc
v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka,
ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto
výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho

právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle ustanovenia §
93 ods. 2 O. s. p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

V zásade platí, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom konania v okamihu, keď dôjde súdu jej
oznámenie, že ako vedľajší účastník vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. V danom
prípadeideoskrátenékonanie,vktoromokresnýsúdvydaldňa 31.12.2012platobnýrozkaz,ktorýbol

účastníkom riadne doručený (odporkyni dňa 11. 04. 2013 a vedľajšiemu účastníkovi dňa 16. 01. 2013).
Skrátené konanie v porovnaní s klasickým (reálnym) sporovým konaním vykazuje výrazné odlišnosti,
pretože sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania, pričom jeho podstatou
je rýchle, hospodárne a účinné rozhodnutie o uplatnených peňažných nárokoch navrhovateľa, pričom vo
vzťahu k odporcovi je akcentovaná zásada „bdelým patrí právo“. Fakticky to znamená, že pokiaľ odporca

v tomto štádiu konania nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu (platobný rozkaz sa vydáva spravidla bez jeho
vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných navrhovateľom a pričom žaloba sa doručuje až s
platobným rozkazom, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci), čiže ak odporca v tomto štádiu konania
neuplatňujesvojeprocesnépráva,nemôžetakprocesneúčinneurobiťanisubjekt,ktorýoznámisúdu,že
vstupuje do konania na jeho strane ako vedľajší účastník. V tomto štádiu konania sa teda nemôže naplniť

zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“. Táto pomoc sa môže najskôr efektívne
prejaviť až vtedy, keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor hlavným účastníkom
- samotným odporcom. Až po takomto, vo svojej podstate formálne jednoduchom a zároveň účinnom
procesnom úkone odporcu, ktorým urobí uplatnený nárok sporným (odporuje mu), môže byť naplnený
zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať

ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p.),
prípadne aj svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 O. s. p.). V predmetnom
prípadeodporkyňaodporprotiplatobnémurozkazunepodalaaanisanavýzvusúdukodporupodanému
vedľajším účastníkom nevyjadrila.

Z uvedeného vyplýva, že ak v prejednávanej veci odporkyňa aj napriek tomu, že jej bol platobný rozkaz
riadne doručený, predmetný peňažný nárok navrhovateľa nerozporovala (včas podaným odporom s
odôvodnením), je možné konštatovať jedine to, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Ak by
mala odporkyňa za to, že uplatňovaný nárok navrhovateľa v danej veci je sporný, mala možnosť podať
voči riadne doručenému platobnému rozkazu odpor, pričom na následok nadobudnutia právoplatnosti

platobného rozkazu v prípade nečinnosti - nepodania odporu s odôvodnením, bola náležite poučená.
Odvolací súd v týchto súvislostiach s prihliadnutím na účel občianskeho súdneho konania, ktorým je
spravodlivá ochrana práv, poukazuje, že podmienka odôvodnenia odporu je splnená už jednoduchým
vyjadrením nesúhlasu s povinnosťou uloženou platobným rozkazom. Podľa názoru odvolacieho súdu,
právo podať odpor proti platobnému rozkazu, má v zmysle § 174 ods. 2 O. s. p. výslovne len

odporca, nakoľko ide o jeho významné dispozičné oprávnenie napĺňajúce jednu zo základných zásad
občianskeho súdneho konania (zásadu dispozičnú). Iba odporca rozhoduje o tom, či podaním odporu
odstráni platobný rozkaz ako formu rozhodnutia vo veci samej a bude pokračovať v konaní podľaprejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Pokiaľ by sa priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu, došlo by tým k popretiu tohto dispozičného práva odporcu.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď odpor proti platobnému rozkazu

podaný vedľajším účastníkom na strane odporkyne odmietol ako odpor, ktorý bol podaný neoprávnenou
osobou. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1,
v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu podľa
vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporcu, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. Ako už bolo uvedené, trovy
odvolacieho konania (predstavujúce trovy právneho zastúpenia) si uplatnil v písomnom vyjadrení k
odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Za uvedený úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu prináleží tarifná odmena vo výške
180,93 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len „vyhláška“) a režijná paušálna
náhradavýdavkov(§16ods.3vyhlášky)vsume7,81Eur,tedaspolu188,74Eur.Keďžeprávnyzástupca
navrhovateľa je platiteľom DPH, uvedené položky sa zvyšujú (podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, v znení vyhl.
č. 209/2009 Z. z., účinnej od 01. 06. 2009) o 20 % DPH, teda o sumu 37,75 Eur. Celková

náhrada trov odvolacieho konania navrhovateľa potom predstavuje 226,49 Eur.

V zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. je vedľajší účastník na strane odporcu povinný zaplatiť uvedené trovy
odvolacieho konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.