Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 30, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoE/28/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811211413
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8811211413.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová
2/A, Bratislava, právne zast.: Máčaj a Novák, s.r.o., AK, so sídlom v Bratislave, proti povinnej: O. P., nar.
XX.X.XXXX, Y. XX, o vymoženie sumy 1.534,64 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13.12.2011, č.k. 11Er 2094/2011-13 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora zo dňa 7.12.2011 o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Zdôraznil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a.s., zo
dňa 30.9.2011, sp. zn. WHB0111/0077, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Z odôvodnenia

rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného t.j. Poštovou bankou,
a.s. a povinnou vznikol dňa 7.11.2006, keď bola medzi nimi uzavretá úverová zmluva, ktorú súd
vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 OZ. Podľa Všeobecných obchodných
podmienok úverovej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú budú riešené
dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient ( povinný ) prijíma návrh Banky (oprávnený) na riešenie
vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a s obchodnými

podmienkami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik uvedenej zmluvy a obchodných podmienok, v
rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská
arbitrážna a mediačná, a.s..

Prvostupňový súd mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v spotrebiteľskej zmluve
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná. O neprijateľnú podmienku ide
vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by

bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel
zabrániť rozhodcovskému konaniu. Svoj názor súd opieral o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, alebo úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný
nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú

aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď
ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky je dodávateľom vopred pripravený. Len
veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou
dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie predrozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,,
ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda
na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej

zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými
ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice
93/13/EHS.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania

uviedol, že z formálneho hľadiska znamená právoplatnosť rozhodnutia absenciu možnosti napadnúť
ho riadnym opravným prostriedkom a v prípade ak nie je odložená jeho vykonateľnosť a uplynie doba
na plnenie, možnosť domáhať sa jeho výkonu. Hmotnoprávny stav konštituovaný alebo deklarovaný
právoplatným rozsudkom zostáva nezmenený a právne záväzný, pokým súd konajúci o mimoriadnom
opravnom prostriedku rozhodnutie nezruší. Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku zákona
o rozhodcovskom konaní a exekučného poriadku vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok

je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako
právoplatný rozsudok všeobecného súdu a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný a teda spôsobilý
byť podkladom pre exekúciu. Pri splnení týchto podmienok sú teda rozhodcovské rozsudky vykonateľné
rovnako, ako rozsudky všeobecných súdov. Oprávnený má za to, že exekučný súd nie je oprávnený
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie ani zmluvu,

na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok už nemožno preskúmať
podľa § 37. Je tu teda prekážka res iudicata a uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu Čl. 2
ods. 2 Ústavy SR. Zdôraznil, že podľa súčasného vymedzenia praktického fungovania existuje deľba
úloh medzi dvoma rôznymi štádiami konania, keď v prvej fáze konania sa rozhoduje o veci samej
a v druhej fáze dochádza k nútenému výkonu rozhodnutia. Táto deľba úloh je zohľadňovaná aj pri

vytváraníorgánovrozhodujúcichvdanomštádiukonania.Pokiaľsúdkonajúcivnadchádzajúcomkonaní
je obsadený sudcom, exekučný súd je zásadne obsadený vyšším súdnym úradníkom, konajúcim na
základe poverenia sudcu. Nie je preto možné, aby ústavná funkcia - rozhodovať spory ako súdny orgán
vykonávala osoba, ktorá sudcom nie je. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie nie je klasickým
súdnym konaním a nerozhoduje sa už o veci samej, nie je a priori činnosť sudcu nevyhnutná. Ďalej

tvrdí, že zákon o rozhodcovskom konaní upravuje účinky právoplatného rozhodcovského rozsudku
rovnako, ako upravuje rozsudok všeobecných súdov Občiansky súdny poriadok. Exekučný súd nemôže
v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku a musí sa obmedziť len na také dôvody zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov a nemôže ísť o dôvody právneho

posúdenia veci. Exekučný súd teda posudzuje predložené dokumenty, ale nepreskúmava ich po stránke
hmotnoprávnej ani procedurálnej, keďže na takýto postup nemá právomoc, nakoľko by otváral konanie,
ktoré nie je oprávnený sám meritórne rozhodnúť. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah preskúmavacej

pôsobnosti v súvislosti s predmetnými dôvodmi je zároveň vymedzený účelom a systematikou zákonnej
úpravy exekučného konania. Východiskovou zásadou tak exekučného konania vo všeobecnosti, ako
aj preskúmavacej pôsobnosti exekučného súdu zvlášť je koncepčná systémová odlišnosť konania o
opravných prostriedkoch na jednej strane a exekučného konania na strane druhej. Exekučný súd nie je
súdom, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch voči exekučnému titulu a nepreskúmava sa v rámci

exekúcie vecná správnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Rovnako v tomto rámci vykladá
vec aj Súdny dvor EÚ vo veci C - 40/08. Občiansky súdny poriadok, Exekučný poriadok, ani zákon o
rozhodcovskom konaní neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k
rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci v rámci veci samej a teda napríklad vykonať
vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť, či zmeniť jeho výrok. V súlade s týmito závermi

oprávnený zdôrazňuje, že právo na výkon rozhodnutia, ktoré je v zmysle zákona perfektným exekučným
titulom, je integrálnou súčasťou práva na súdu a inú právnu ochranu. V tejto súvislosti platí, že
prípadnýodlišnýprávnynázorexekučnéhosúdunameritórneaspektyrozsudkunezakladáinperfektnosť
exekučného titulu, nakoľko v exekučnom konaní nie je prípustný hmotnoprávny prieskum vo veci samej.
Konaním súdu bolo odňaté právo oprávneného domáhať sa svojho práva na uspokojenie pohľadávky v

exekučnom konaní, nakoľko súd vyslovil bez zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
vydané v súlade so zákonom za nevykonateľné, čím oprávnenému spôsobil ujmu, konal v rozporeso základnou právnou zásadou, podľa ktorej nikomu nie je možné odoprieť spravodlivosť. Oprávnený
ďalej tvrdí, že nie je možné považovať zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú v zmysle Občianskeho
zákonníka a teda nemožno ani v danej veci aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté

v Občianskom zákonníku. V § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa len
demonštratívne uvádza, čo konkrétne možno považovať za neprijateľné podmienky. Súd teda, pokiaľ
ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú
podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Súd nie je oprávnený skúmať platnosť jednotlivých ustanovení zmluvy o

úvere, nakoľko táto bola uzatvorená v súlade so zákonom, dlžník sa nedovolával jej neplatnosti ani
jej jednotlivých ustanovení a preto ani nenapadol rozhodcovský rozsudok. Zákonodarca mal úmysel
dať spotrebiteľom právo rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Nie je na mieste, ak súd nahrádza
vôľu spotrebiteľa a to nezákonným zásahom do práv oprávneného. Ak povinný nemá záujem na
uplatňovaní svojich práv je absurdné, aby túto jeho vôľu nahrádzal súd. Svoje konanie odôvodňuje
ochranou spotrebiteľa, avšak nad zákonný rámec a na úkor práv oboch zmluvných strán. Oprávnený

sa domnieva, že rozhodcovská doložka, ktorou sa všetky spory v súvislosti so zmluvou podriaďujú
rozhodcovskému konaniu podľa zákona o rozhodcovskom konaní nie je v zmysle Smernice Rady
93/13/EHS nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Oprávnený ďalej v tomto smere poukázal na
konštantnú judikatúru tak súdneho dvora, ako aj súdov v Českej a Slovenskej republike. Odmietnutie
vydať exekučné poverenie na právnom základe odlišného názoru exekučného súdu na hmotnoprávne

meritum veci, ako mal rozhodcovský súd, je odopretím spravodlivosti a zjavným porušením práva na
súdnu a inú ochranu.

Odvolací súd v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s
konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým poukazuje na ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konanívzneníneskoršíchpredpisov,podľaktoréhodoručenýrozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný
rozsudok súdu. Táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom konaní.
Uvedený postup umožňuje ust. § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších

predpisov, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov, na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd poukazuje na to, že základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Je nutné konštatovať, že úver poskytnutý právnym

predchodcom oprávneného takúto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybností aj Obchodné podmienky pre úver ( verzia 2/2006 ), ktoré povinná ovplyvniť nemohla,
nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca oprávneného mal
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nikto netvrdil, že by poskytnutý
úver nemal charakter úveru spotrebiteľského.

Podľa dohodnutých zmluvných podmienok, akékoľvek spory vzniknuté medzi zmluvnými stranami sa
mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných zmluvných podmienkach inkorporovaných do
takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, abyspory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

Občiansky zákonník síce až od 1. 1. 2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil

aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné
vyhodnotenie tejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 1.1.2008. Občiansky zákonník
účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter
neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Občianskyzákonníkstakýmitoneprijateľnými
podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa v § 53 vždy spája sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 OZ nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), je potrebné hovoriť
v danom prípade o absolútnej neplatnosti, pôsobiacej bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú súd
musel prihliadať z úradnej povinnosti.

Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba
základný predpoklad, ktorým je právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže
vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v zmysle § 3
zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom,

že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určitom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.),
akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

Poukazujúc na uvedené dôvody, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa

§ 219 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Oprávnený vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a povinnému v
tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.