Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 12, 2011

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/288/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609209062
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2609209062.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX,
zastúpená advokátkou: JUDr. Beáta Kaprinayová, Šoltésovej č. 22, Bratislava, proti odporkyni: H. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Roman Cibulka, Hlavná č. 13, Trnava,
o zaplatenie pohľadávky 916,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu Senica č.k. 11C 200/2009-95 zo dňa 03. augusta 2010 v jeho vyhovujúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľke titulom
náhrady škody sumu 770,- eur s 9%-ným úrokom z omeškania od 13.10.2009 do zaplatenia a
náhradu trov konania v sume 518,21 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku právnej zástupkyni
navrhovateľky. Vo zvyšku návrh zamietol.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 a § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol
podaný dôvodne len v časti priznanej pohľadávky predstavujúcej škodu, ktorá vznikla navrhovateľke
odstránením potrubia na zvod vody v súvislosti s užívaním jej domovej nehnuteľnosti a to odporkyňou
na jeseň roku 2008, keď až do marca 2009, kedy si navrhovateľka dala vybudovať nový zvodový
systém, je tiekla dažďová voda na základy a stenu rodinného domu v poškodenom mieste. Svedeckou

výpoveďou X. L. ako sestry pôvodného vlastníka tejto nehnuteľnosti bolo potvrdené, že v poškodených
miestach mal tento problém s vlhnutím a preto zvod dažďovej vody doriešil po dohode s odporkyňou
ako vlastníčkou susediacej nehnuteľnosti tak, že sám umiestnil 8 až 10 m dlhé potrubie, teda to ktoré
odporkyňa odstránila bez vedomia a súhlasu navrhovateľky. Rovnako svedok Ing. R. U. znalec z odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemných stavieb odhadu hodnoty nehnuteľností a stavebných prác potvrdil, že
práve popísaná skutočnosť spôsobila zvlhnutie sporných nehnuteľností. Bez akýchkoľvek pochybností

tak bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti a to
práve konaním odporkyne. Vzhľadom na to, že ani jeden z účastníkov konania netrval na vykonaní
znaleckého dokazovania, súd ďalšie znalecké dokazovanie nevykonal, čo by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania. Vzhľadom na výšku spôsobenej škody súd prvého stupňa priznal navrhovateľke
len sumu 770,- eur, teda hodnotu prác a materiálov na odstránenie zavlhnutia tak, ako to bolo vyčíslené v
predloženom znaleckom posudku navrhovateľkou, nakoľko odporkyňa výšku škody nenamietala. Pokiaľ

ide o uplatnenú náhradu nákladov za nový vybudovaný zvodový systém, súd prvého stupňa mal za to, že
tieto náklady si musí navrhovateľka znášať sama, nakoľko sa jedná o jej rodinný dom, pričom v súvislosti
so zvodovým systémom odporkyňa rúru, ktorú odstránila, neskôr vrátila na pozemok navrhovateľky,
čím jej vlastne v tomto smere nespôsobila žiadnu škodu. Vzhľadom na to súd prvého stupňa návrh v
tejto časti zamietol. Odporkyňa sa dostala do omeškania so zaplatením priznanej pohľadávky, keďže
od navrhovateľky prevzala predžalobnú výzvu a to hneď na druhý deň po uplynutí 10 dňovej lehotyna zaplatenie, nakoľko si však navrhovateľka uplatnila úrok z omeškania od neskoršieho obdobia, súd
prvého stupňa viazaný jej návrhom, priznal jej úrok z omeškania podľa žiadosti v návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmeniť tak, že návrh bude aj v tejto
časti zamietnutý a bude jej priznaná náhrada škody ako prvostupňového, tak i odvolacieho konania.
Napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne, nakoľko súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.). Skutkový záver
z výsledkov vykonaného dokazovania, podľa ktorého bola „bez akýchkoľvek pochybností preukázaná

príčinná súvislosť medzi vznikom škody a jej konaním spočívajúcom v porušení právnej povinnosti“
nevyplýva z vykonaných dôkazov. Vykonaným dokazovaním nebolo možné dospieť k záveru, že
zavlhnutie domových nehnuteľností navrhovateľky bolo spôsobené odstránením voľne položených,
na sebe napojených 2 plastových rúr odvádzajúcich dažďovú vodu zo zvislého zvodu na dome
navrhovateľky na jej pozemok. Dôkazné bremeno (i pokiaľ ide o preukázanie príčinnej súvislosti
medzi škodou a jej údajným zavinením protiprávnym konaním) zaťažuje navrhovateľku a táto dôkazné

bremeno neuniesla. Za dôkaz preukazujúci údajnú príčinnú súvislosť medzí jej konaním a škodou na
nehnuteľnosti žalobkyne nemožno považovať znalecký posudok znalca Ing. R. U.. Predmetom tohto
posudku (vypracovaným naviac znalcom na základe objednávky navrhovateľky) nebola totiž otázka
príčiny vlhnutia jej domu, ale stanovenie hodnoty stavebných prác potrebných na opravu následkov
tohto vlhnutia. Za takýto dôkaz rovnako nemožno považovať ani svedeckú výpoveď uvedeného

znalca, ktorý vo svojej výpovedi jednoznačne (dokonca opakovane) uviedol, že sa príčinami zavlhnutia
domu navrhovateľky nezaoberal. Jeho následné tvrdenie, že zvlhnutie steny bolo spôsobené práve
dažďovou vodou zo zvodu, nemožno preto v hore uvedeného dôvodu hodnotiť ako odborné znalecké
stanovisko k tejto otázke. Naviac je uvedená svedecká výpoveď Ing. U. nejednoznačná a rozporuplná.
Z vykonaného dokazovania vrátane výsluchu účastníkov pritom nesporne vyplynulo, že so zavlhnutím

starého rodinného domu navrhovateľky boli už v minulosti veľké problémy, navrhovateľka si dokonca
právespoukazomnatietovadynehnuteľnostiuplatnilavočipredchádzajúcemumajiteľovizľavuzkúpnej
ceny, že predmetná nehnuteľnosť nemá doriešenú izoláciu domu proti zemnej vlhkosti a že v jednej
miestnostitejtostavbysadokoncanachádzastudňa,ktoráprirealizáciiprístavbybolaibazabetónovaná.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, nemohol súd nahradiť

zodpovedanie takejto výsostne odbornej otázky, akou je v danom prípade otázka hlavnej príčiny vlhnutia
domu navrhovateľky, vlastnou úvahou. Ak potom navrhovateľka na preukázanie príčinnej súvislosti
medzi vznikom škody a jej konaním nenavrhla vo veci vykonať ďalšie dôkazy, hoci ju dôkazné bremeno
v tomto smere zaťažovalo, mal súd prvého stupňa jej žalobu v celom rozsahu zamietnuť a jej, odporkyni,
priznať náhradu trov konania.

K odvolaniu sa vyjadrila navrhovateľka, poukázala na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorý
navrhla potvrdiť, keďže prvostupňový súd mal dostatočný základ na jeho vydanie z hľadiska dôvodnosti
podania ako aj z dôkazov, ktoré boli súdom vykonané. Odporkyňa neuvádza v odvolaní žiadne nové
dôkazy alebo dôvody, ktoré by prvostupňový súd v konaní nevyhodnotil a ktoré by znamenali nesprávne
skutkové zistenia. Odporkyňa v odvolaní namieta nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom

škody a konaním odporkyne. Okresný súd vykonal na preukázanie príčinnej súvislosti všetky dôkazy,
ktoré boli navrhnuté. Z výsledkov dokazovania - vyjadrení účastníkov, svedkov a fotodokumentačného
materiálu jednoznačne vyplynulo, že k zavlhnutiu stien došlo po odstránení odvodových rúr odporkyňou
a že po vyhotovení nového zvodu dažďových vôd k zatekaniu už nedošlo a nedochádza. Námietky
proti výpovedi svedka p. U., tak ako ich uvádza v odvolaní odporkyňa, nemajú oporu vo vykonanom

dokazovaní. Ing. U. nebol v konaní vypočutý ako znalec, ale ako svedok, ktorý dobre pozná stav domu,
pozná nehnuteľnosť, pretože sám sa zúčastnil pri stavebných prácach, ktoré boli na dome vykonané a
je odborníkom v oblasti stavebníctva, dokonca je v tejto oblasti aj súdnym znalcom. Výsluchom svedkov
sa preukázalo, že práve riešenie zvodu dažďovej vody tak, aby k ich zatekaniu nedochádzalo bolo
vyriešené zvedením vody do rúr ležiacich pri zadnej časti domu navrhovateľky a to v čase života otca

odporkyne na jeho odporučenie. S takýmto riešením súhlasila aj odporkyňa o čom bol predložený dôkaz.
Celú situáciu preverovali zástupcovia obce - poslanci - a to starostka a poslanec, ktorý je súčasne s
odporkyňou spoluvlastníkom susednej nehnuteľnosti a bratom odporkyne. Po zistení skutkového stavu
títo „nezaujatí“ poslanci nenariadili odporkyni uviesť zvod dažďovej vody do pôvodného stavu, ale
nariadili navrhovateľke urobiť nový zvod. V tom čase navrhovateľka, v záujme nevytvárania konfliktných

situácií, na svoje náklady dala nový zvod vyhotoviť. Odporkyňa uviedla jediný dôvod, ktorý podľa jejnázoru viedol k zatekaniu, a to zatekanie zo studne. K tejto otázke sa vyjadril svedok veci znalý p. U.
ale aj svedkyňa L.. Súdu bol predložený aj pôdorys domu s vyznačením studne, z ktorého vyplýva, že
studňa je umiestnená v inej časti domu. Vykonanie znaleckého posudku v tomto smere však odporkyňa

odmietla. Súd preto tento dôkaz nevykonal a teda konal v medziach zákona.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - odporkyňa (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedokprípustný(§201a§202O.s.p.),postupombeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru,

že odvolanie odporkyne je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej
časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod spis. zn. 11C 200/2009 bolo zaplatenie
náhrady škody v sume 916,96 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého
stupňa uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľke z titulu náhrady škody pohľadávku v sume 770,- eur spolu
s 9%-ným úrokom z omeškania od 13.10.2009 do zaplatenia a trovy konania v sume 518,20 eur a to do

troch dní od právoplatnosti rozsudku právnej zástupkyni navrhovateľky. V ostatnej časti návrh zamietol.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v časti
uloženia povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľke priznanú pohľadávku z titulu náhrady škody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho obsahu nemožno jednoznačne vyvodiť,

akými úvahami sa súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a to všetko v rámci zákonných predpokladov vzniku
občiansko-právnej zodpovednosti za škodu.

Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať z dôvodu
nedostatkujehodôvodov.Toznamená,žesúdprvéhostupňasanevysporiadaldostatočnesuplatnenými

žalobnými dôvodmi, z rozhodnutia neboli rozpoznateľné jeho nosné dôvody, resp. tieto dôvody nemali
oporu vo výsledkoch vykonaného konania. Dôkazy nestačí len vykonať, ale treba ich náležite aj
vyhodnotiť, pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia
dbať tiež ne jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre
adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. V odôvodnení

rozhodnutia musí súd uviesť akú právnu normu na daný skutkový základ veci aplikoval, inak je rozsudok
nepreskúmateľný práve nedostatkom dôvodov.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania
realizácia procesných práv, ktorému občiansky súdny poriadok priznáva, pričom odňatie možnosti konať
pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania potupu

súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup
súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov
sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny
rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku
36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 46 Ústavy SR. Jedným z týchto princípov

predstavujúcim súčasť práva na riadny proces a vylučujúcim svojvôľu pri rozhodovaní jej povinnosť
súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 O.s.p.), a to spôsobom zakotveným v ust. § 157
os. 2 O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na stane druhej. V prípade, ak sú právne
závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej

interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba považovať takéto rozhodnutie za
rozhodnutie v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj článkom 46 Ústavy SR.Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka predstavuje jeden zo základných pilierov nielen

občianskeho, ale celého súkromného práva, vymedzuje predpoklady všeobecnej zodpovednosti
fyzických a právnických osôb za škodu. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti fyzických
a právnických osôb v zmysle citovaného ustanovenia je porušenie právnej povinnosti, vznik škody,
existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a zavinenie. Porušenie právnej
povinnosti spočíva v existencii takého úkonu ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Táto protiprávnosť

môže byť iba výsledkom činnosti ľudí. Škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného,
a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Jedným zo základných
zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu je i príčinná súvislosť (tzv. kauzálny
nexus) medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Občiansky zákonník príčinnú súvislosť bližšie
nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav ( následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy,

ak je medzi porušením povinnosti predchádzať škodám a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola
príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Zodpovednosť nemožno ale
urobiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny
a následku, pri ktorej príčina priamo - bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri

zisťovaní príčinnej súvislosti treba preto škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať len to, ktorá
príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.
Pre záver o existencii príčinnej súvislosti pritom nestačí pravdepodobnosť; príčinná súvislosť musí
byť vždy s istotou preukázaná - bezpečne zistená, pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného
(pozri rozsudok NS SR spis. zn. 2Cdo 292/2006). Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných

predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, zavinenie má charakter
subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k proti právnemu úkonu a ku škode.

Súd v danom prípade v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa obmedzil len na ustálenie
zodpovednosti za navrhovateľke spôsobenú škodu v uplatnenej sume 770,- eur predstavujúcu hodnotu
prác a materiálov na odstránenie zavlhnutia tak, ako to bolo vyčíslené v ňou predloženom znaleckom

posudku, nakoľko odporkyňa jej výšku v konaní nenamietala. Bližšie však v odôvodnení rozhodnutia
nerozoberal podmienky a predpoklady vzniku jej nároku na náhradu škody, teda jeho základné
zákonné predpoklady, ktorými sú porušenie právnej povinnosti (túto bližšie nekonkretizoval, neuviedol
z akého právneho predpisu vyplýva), vzniknutú škodu - tvrdenú ujmu navrhovateľky, ktorá mala
nastať v jej majetkovej sfére rovnako patrične nepopísal, pričom obsah spisu ako aj odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia potvrdzuje aj dôvodnosť námietky odporkyne uvedenej v odvolaní, že
súd prvého stupňa dostatočne nezisťoval a nezdôvodnil ani existenciu príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti ako príčinou škody vrátane jej rozsahu ako následku. Ustanovenie §
420 Občianskeho zákonníka predpokladá aj zavinenie a to vo forme nevedomej nedbanlivosti, to však
poškodený nepreukazuje. Zákon vychádza z toho, že dospelý, duševne zdravý človek má natoľko

vyvinuté psychické schopnosti, že jej schopný rozoznať následok svojho konania. Ide však o jeden z
predpokladov vzniku zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka, s ktorým je potrebné sa pri
odôvodnení rozhodnutia rovnako zaoberať, bez ohľadu na to, či sa predpokladá alebo nie.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa rozsudok v napadnutej časti neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pre nedostatok dôvodov je konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté

vadou majúcou za následok zrušenie jeho rozhodnutia (pre nedostatok dôvodov).

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (167 ods. 2 O.s.p.)
je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie
vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované správnym.
Navyše odvolací súd nemôže svojou činnosťou nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie

súdu prvého stupňa.Vzhľadom na uvedené nedostatky v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutiam, pre ktoré je
toto rozhodnutie v napadnutej vyhovujúcej časti nepreskúmateľné, musel odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti výroku o uložení povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľke priznanú

pohľadávku s príslušenstvom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa posúdi vec na základe vyššie uvedeného, po starostlivom prihliadnutí
na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a po komplexnom vyhodnotení všetkých dôkazov a to
tak jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach, opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj

náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne
i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte v pomere hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.