Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/338/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712219155
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712219155.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Miroslavy
Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej v právnej veci navrhovateľa
HKM, a. s. so sídlom Pod Dráhami 2292/21, Zvolen, IČO:36 633 879, zastúpeného Ondrejka & Partners,
s. r. o., advokátska kancelária J. Kozačeka 5, 960 01 Zvolen, IČO:47 235 985 proti odporkyni U. R., nar.
X. X. XXXX, bytom I. XXXX/XX, G., o zaplatenie 5.592,--eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13Cb/8/2013-118 zo dňa 10. februára 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13Cb/8/2013-118 zo dňa 10. februára 2014 potvrdzuje.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 238,72 eur na účet
právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.592,--Sk s
8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.592,--eur od 29. 8. 2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania vo výške 335,50 eur - zaplatený súdny poplatok, 1.192,04 eur - trovy právneho zastúpenia a
vo výške 4,68 eur - náhrada hotových výdavkov, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 5.592,--eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že vykonal pre odporkyňu
prepravu tovaru, na základe ktorej odporkyni vystavil faktúru č. OF22012210 na sumu 5.592,--eur
splatnú 13. 8. 2012, ktorú odporkyňa neuhradila. Okresný súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému
podala odporkyňa v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedla, že odporca jej dňa 7. 8. 2012 doručil
osobne predmetnú faktúru za poskytnuté prepravné služby, ktorú dňa 23. 7. 2012 vrátila navrhovateľovi
na opravu z dôvodu nedoloženia dodacích listov, resp. CMR riadne potvrdených odberateľom s tým, že
táto povinnosť pre navrhovateľa bola zakotvená aj pri objednávkach na prepravu, kde v podmienkach
prepravy v bode 6 sa píše, že prepravné bude uhradené len na základe potvrdeného originálu CMR (2x) a
všetkých podkladov potrebných k fakturácii, a preto žiada navrhovateľa o opravu faktúry alebo doloženie
potrebných dokladov k fakturácii. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok
navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný. Odporkyňa si písomnými objednávkami č. 7, 9 a 10 objednala
u navrhovateľa tri medzinárodné prepravy zásielky na trasách bližšie špecifikovaných v predmetných
objednávkach, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že miesto nakládky a miesto vykládky ležia
v dvoch rôznych štátoch, a preto sa na tieto prepravy, to znamená prepravy uskutočnené na základe
objednávok č. 7, 9 a 10 vzťahuje Dohovor č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej
nákladnej doprave (CMR). Objednávka je svojím obsahom návrhom na uzavretie zmluvy o preprave veci.
Navrhovateľ prijal odporcov návrh na uzavretie zmluvy konkludentným úkonom v súlade s § 275 ods. 4
Obchod. zákonníka, a to prevzatím zásielky na prepravu, čím došlo medzi navrhovateľom a odporkyňou
k uzavretiu zmluvy o preprave veci. Súd poukázal na skutočnosť, že čo sa týka uskutočnených prepráv

na základe objednávok č. 7, 9 a 10, tieto prepravy v konaní neboli sporné a samotná odporkyňa potvrdila,
že tieto prepravy sa uskutočnili riadnym spôsobom a navrhovateľ tieto prepravy zdokladoval v zmysle
bodu 6 Podmienok prepravy, ktoré sa nachádzajú pri každej objednávke prepravy. Súd považoval za
nesporné, že medzi účastníkmi konania, čo sa týka objednávok 7, 9 a 10, došlo aj k dohode o výške
prepravného s tým, že prepravné pri objednávke č. 7 bolo dohodnuté vo výške 1.140,--eur s DPH, pri
objednávke č. 9 vo výške 2.760,--eur s DPH a pri objednávke č. 10 vo výške 924,--eur s DPH s tým,
že samotná odporkyňa ich nenamietala. Čo sa týka uskutočnenej prepravy na základe objednávky č.
8 v celkovej výške 768,--eur s DPH, súd mal za preukázané, že objednávka prepravy č. 0008/2012/
HKM, ktorá bola datovaná dňa 2. 7. 2012 bola urobená v písomnej forme až po vykonaní reálnej
prepravy s tým, že táto preprava bola vykonaná v dňoch 2. 7. 2012, miesto nakládky Francúzsko Moisy,
termín nakládky 3. 7. 2012, miesto vykládky Francúzsko St. Pau Les Dax. Súd poukázal na to, že
v danom prípade bola uzavretá zmluva o preprave veci v zmysle § 610 Obchod. zákonníka, pričom
na predmetnú prepravu sa nevzťahuje Dohovor č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej
cestnej nákladnej doprave, nakoľko v tomto prípade miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto
jej dodania je v jednom štáte - Francúzsko, teda nie je splnená podmienka článku 1bod 1 Dohovoru,
preto bolo potrebné aplikovať zákonné ustanovenie § 610 a nasl. Obchodného zákonníka. Čo sa týka
dohodnutej prepravy a ceny prepravného, súd vychádzal z toho, že táto skutočnosť medzi účastníkmi
konania nebola sporná a bola dohodnutá cena predmetnej prepravy vo výške 768,--eur s DPH. Čo sa
týka obrany odporkyne, že súčasťou objednávky prepravy sú aj podmienky prepravy, a to bod 6, súd na
ustanovené podmienky prepravy prihliadať nemohol, nakoľko predmetná objednávka v takejto forme bol
urobená až po uskutočnení prepravy, čo nepoprela ani odporkyňa. Čo sa týka ďalšej obrany odporkyne,
že súd má prihliadať na obchodné zvyklosti, podľa názoru súdu je pravda, že medzi účastníkmi konania
boli uzatvorené viaceré zmluvy o preprave veci, avšak čo sa týka objednávok č. 7, 9 a 10, tieto zmluvy
o preprave veci sa týkali miesta prevzatia zásielky a predpokladaného miesta jej dodania v dvoch
rôznych štátoch, preto sa tieto prepravy riadili CMR. Pri preprave na základe ústnej objednávky č.
8 nebolo toto preukázané, keďže preprava mala charakter vnútroštátnej prepravy. Okresný súd sa
zaoberal aj predloženým listinným dôkazom zo strany odporkyne ohľadne odborného vyjadrenia znalca
č. 4/2013, ktorý vo svojom odbornom vyjadrení posudzoval ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o dani
z pridanej hodnoty, podľa súdu v danom prípade toto ustanovenie sa vzťahuje, ak je tovar odoslaný
alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, čo
však pri objednávke č. 8 nebol tento prípad, keďže sa nejedná o prepravu tovaru z jedného štátu do
druhého. Podľa názoru súdu sa odporkyňa najneskôr dozvedela o tom, že predmetná preprava aj čo
sa týka objednávky č. 8 sa uskutočnila, a to okamihom, keď spoločnosť Reinhardt GmbH, pre ktorú
sa predmetná preprava realizovala, jej zaplatila prepravné v plnej výške, a to dňa 28. 8. 2012, pričom
samotná odporkyňa túto skutočnosť v konaní nespochybňovala. Súd vychádzal z toho, že odporkyňa
aj za predmetnú prepravu zaplatené dostala v zmysle faktúry, ktorú vystavila ona dňa 28. 8. 2012. Na
základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že odporkyňa včas a riadne svoju povinnosť
zaplatiť dohodnuté prepravné nesplnila, čím porušila dohodnuté podmienky, a preto súd návrhu ako
dôvodnému v celom rozsahu vyhovel. Spolu s istinou zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi aj úrok
z omeškania vo výške 8,75 eur ročne zo sumy 5.592,--eur od 29. 8. 2012 do zaplatenia. Súd považoval
deň 28. 8. 2012 za najpozdnejší deň, kedy sa odporkyňa dozvedela o tom, že navrhovateľ predmetnú
prepravu na základe objednávky č. 8 uskutočnil. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods.
1 O. s. p. a zaviazal odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 335,50 eur, z trov právneho zastúpenia vo výške 1.192,04 eur a zo sumy
hotových výdavkov vo výške 4,68 eur.

Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá uviedla, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm.
d/ O. s. p.), mal prihliadať na obchodné zvyklosti medzi odporkyňou a navrhovateľom, pokiaľ neboli
v rozpore s obsahom zmluvy alebo zákonom. Navrhovateľ vykonal pre odporkyňu desať prepráv v
medzinárodnej preprave vecí, z toho dve prepravy vnútroštátne mimo SR, to znamená, kabotážne. Pri
každej preprave aj vnútroštátnej mimo objednávky č. 8 bol riadne potvrdený doklad CMR navrhovateľom
ako náhrada za dodací list. Má za to, že okresný súd mal prihliadnuť na tieto skutočnosti a nemal
jednostranne vylúčiť obchodné zvyklosti medzi navrhovateľom a odporkyňou. Podmienky prepravy pri
všetkých prepravách uskutočnených navrhovateľom boli identické a navrhovateľ ich akceptoval v celom
rozsahu. Tieto podmienky prepráv boli súčasťou objednávky prepravy. Väčšina objednávok bola zaslaná
navrhovateľovi buď v priebehu alebo po preprave a nikdy navrhovateľ nespochybnil podmienky prepravy.
Obchodné zvyklosti v tomto prípade sú nespochybniteľné. Má za to, že preprava na základe objednávky

č. 8 je preprava kabotážna a nie vnútroštátna v rámci Slovenskej republiky a vzťahujú sa na uvedenú
prepravu v rámci Francúzska právne predpisy Francúzskej republiky. Rozhodnutie okresného súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď podľa názoru súdu odporkyňa sa dozvedela o
tom, že predmetná preprava aj čo sa týka objednávky č. 8 sa uskutočnila okamihom, keď spoločnosť
Reinhardt GmbH jej zaplatila prepravné v plnej výške dňa 28. 8. 2012. Uvedená spoločnosť nie je
príjemca ani odosielateľ tovaru a jeho potvrdenie nie je akceptovateľný doklad o tom, že bola preprava
vykonaná a tovar bol doručený príjemcovi. V prípade nedoručenia tovaru (keď nie je doklad o dodaní
tovaru podpísaný príjemcom) by v tomto prípade celá ťarcha škody pripadla na odporkyňu a nie je
firmu Reinhardt GmbH. Zaplatenie odporkyni od firmy Reinhard nie je potvrdenie o dodaní tovaru. Ďalej
uviedla, že okresný súd neprihliadol pri svojom rozhodovaní na všetky stanoviská súdneho znalca, ale
sa zaoberal predloženým listinným dôkazom zo strany odporkyne ohľadne vyjadrenia znalca č. 4/2013
len povrchne, kde vôbec neakceptoval vyjadrenie znalca v odbore ekonómia a manažment a sústredil
sa len na jediné ustanovenie v celom odbornom posudku, a to § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.
Okresný súd mal za povinnosť preskúmať všetky dostupné odborné vyjadrenia súdneho znalca. Navrhla,
aby vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že podľa jeho názoru prvostupňový súd
pri vydávaní rozhodnutia jednoznačne prihliadol na obchodné zvyklosti medzi navrhovateľom a
odporkyňou, sám to aj v rozhodnutí konštatoval. Obchodné zvyklosti neaplikoval len na objednávku č. 8,
a to z dôvodu, že išlo o vnútroštátnu prepravu. Skutočnosť, že v prípade objednávky č. 8 nebol potvrdený
CMR ešte neznamená, že táto preprava nebola vykonaná. CMR je doklad, ktorý je využívaný a potrebný
v medzinárodnej preprave, a to vtedy, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania
ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom dohovoru CMR. V prípade
objednávky č. 8 išlo o prepravu vnútroštátnu. Ostatné prepravy boli prepravy, na ktoré sa Dohovor CMR
vzťahoval a doklady CMR boli riadne potvrdené a predložené odporkyni. Pokiaľ sa odporkyňa odvoláva
na obchodné zvyklosti, tak je potrebné uviesť, že v prvom rade bolo absolútne elementárnou obchodnou
zvyklosťou medzi navrhovateľom a odporkyňou zo strany navrhovateľa vykonať objednanú prepravu a
zo strany odporkyne riadne navrhovateľovi za vykonanú prepravu zaplatiť. Ďalej uviedol, že v konaní bolo
preukázané, že predloženie dokladu CMR pri objednávke č. 8 je nemožné, nakoľko ho prijímateľ odmietol
potvrdiť, pretože nešlo o medzinárodnú prepravu. Podľa názoru navrhovateľa má byť na prepravu
uskutočnenú na základe objednávky č. 8 jednoznačne aplikovaný právny poriadok SR, konkrétne ust.
§ 610 a nasl. Obchodného zákonníka, a preto sa súd s touto skutočnosťou vysporiadal správne.
Nešlo o medzinárodnú prepravu, preto nie je možné aplikovať právne predpisy Francúzskej republiky,
v prípade objednávky č. 8 bola preprava dohodnutá medzi slovenskými podnikateľskými subjektmi,
táto objednávka sa spravovala právnymi predpismi Slovenskej republiky. Ďalej navrhovateľ uviedol, že
odporkyňa v odvolaní už nenapáda celú faktúru č. 22012210, ale len objednávku č. 8. Navrhovateľovi ako
dopravcovi vznikol v súlade s § 625 ods. 2 Obchod. zákonníka nárok na prepravné po vykonaní prepravy,
spoločnosť Reinhardt GmbH zaplatila odporkyni celú fakturovanú sumu, vrátane ceny za objednávku
č. 8. Ak mala odporkyňa pochybnosti o tejto platbe mohla ju vrátiť, prípadne zaplatiť navrhovateľovi
fakturovanú sumu zníženú o sumu za objednávku č. 8. Odporkyňa nezaplatila navrhovateľovi za žiadnu
z prepráv, ktoré boli vyúčtované predmetnou faktúrou. Skutočnosť, že doklad CMR nebol potvrdený, ešte
neznamená, že preprava nebola vykonaná a odporkyňu to nezbavuje povinnosti zaplatiť navrhovateľovi
za vykonanú prepravu. Odporkyňa dostala od spoločnosti Reinhardt GmbH riadne zaplatené, a preto
bolo jej povinnosťou uhradiť navrhovateľovi vyúčtovanú sumu. Ani zo strany príjemcu tovaru nebolo
doteraz namietané, že by mu prepravovaný tovar nebol doručený a že by nebola vykonaná preprava
na základe objednávky č. 8. Podľa názoru navrhovateľa súd preskúmal stanovisko znalca. Je zrejmé,
že stanovisko bolo od počiatku vypracované na základe nesprávneho zadania zo strany odporkyne a v
podstatných častiach sa toto stanovisko spravovalo nesprávnymi právnymi predpismi, a preto aj závery
stanoviska nemohli ovplyvniť priebeh konania a vydanie súdneho rozhodnutia. Odborné vyjadrenie sa
netýka problematiky, ktorá je predmetom tohto konania a na predmetné konanie sa nevzťahuje aj z
dôvodu, že v danom prípade nešlo o dodanie tovaru alebo prepravu tovaru. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a priznal navrhovateľovi náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 238,72 eur, t. j. 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške
190,89 eur, režijný paušál 8,04 eur, 20 % DPH.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu podľa ust. § 212 ods.
1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu
nie je možné vyhovieť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil , že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 12.
11. 2012 domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 5.592,--eur s príslušenstvom na tom skutkovom
základe, že pre odporkyňu vykonal prepravu tovaru, na základe ktorej vystavil faktúru na žalovanú
sumu. Faktúra bola splatná dňa 13. 8.2012, z faktúry odporkyňa neuhradila žiadnu sumu. Okresný
súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný.
Odporkyňa časť nároku, a to prepravu vykonanú na základe objednávok č. 7, 9 a 10 ani nepopierala
(výpoveď právnej zástupkyne odporkyne na pojednávaní pred okresným súdom dňa 5. 12. 2013 (č. l.
82), namietala len zaplatenie prepravy podľa objednávky č. 8 v celkovej výške 768,--eur s tvrdením,
že v zmysle objednávky prepravy č. 0008/2012/HKM, ako aj v zmysle predchádzajúcich objednávok
v bode 6 bolo dohodnuté, že prepravné bude uhradené len na základe riadne potvrdeného originálu
listu CMR a všetkých podkladov potrebných k fakturácii. Tiež uviedla, že objednávka č. 8 mala
byť doručená navrhovateľovi až po uskutočnení prepravy dňa 10. 7. 2012. Aj napriek tomu, že
odporkyňa spochybňovala z predmetnej žalovanej faktúry len sumu 768,--eur za vykonanú prepravu
podľa objednávky č. 8, neuhradila navrhovateľovi ani časť žalovanej sumy. Okresný súd na návrh
navrhovateľa aplikoval jednak Dohovor č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej
nákladnej doprave (CMR), kde podľa článku 1 bod 1 Dohovoru sa tento vzťahuje na každú zmluvu o
preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto
jej dodania, ako sa uvádza v zmluve ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným
štátom tohto dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

Uvedený Dohovor okresný súd aplikoval na prepravu vykonanú podľa objednávok č. 7, 9 a 10.
Na vykonanú prepravu podľa objednávky č. 8 aplikoval ust. § 610 a nasl. Obchodného zákonníka s
odôvodnením, že táto preprava bola vykonaná v rámci jedného štátu, t. j. miesto prevzatia zásielky
a predpokladané miesto dodania bolo vo Francúzsku, čím nie je splnená podmienka čl. 1.1 bodu
Dohovoru, keďže miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania neležia v dvoch rôznych
štátoch. V danom prípade objednávka č. 0008/2012 datovaná dňa 2. 7. 2012, bola urobená v písomnej
forme až po vykonaní reálnej prepravy, ktorá bola vykonaná dňa 2. 7. 2012 - miesto nakládky, termín
vykládky 3. 7. 2012. Pri vykonaní prepravy podľa objednávky č. 8 nedošlo k potvrdeniu originálu listu
CMR, čím odôvodňovala odporkyňa neuhradenie predmetnej prepravy, avšak správne okresný súd
vykonaním dokazovaním zistil, že predmetná objednávka, v ktorej boli uvedené podmienky prepravy, v
bode 6, že prepravné bude uhradené len na základe riadne potvrdeného originálu listu CMR a všetkých
podkladov potrebných k fakturácii bola v písomnej forme urobená až po uskutočnení prepravy, čo
odporkyňa ani nepoprela, a preto súd nemohol prihliadať na ustanovené podmienky prepravy.

Spoločnosť Reinhardt GmbH potvrdila prepravcovi vozidla I., že preprava F-41 , Moisy do F-40 St. Paul
2. 7. 2012 bola riadne vykonaná a prepravné bolo v plnej výške uhradené firme R. dňa 28. 8. 2012.
Podľa ust. § 625 Obchodného zákonníka splatnosť prepravného nastala okamihom vykonania prepravy
do miesta určenia. V danom prípade k vykonaniu prepravy zo strany navrhovateľa došlo a vykonaním
prepravy vznikla odporkyni povinnosť v zmysle ust. § 625 Obch. zákonníka navrhovateľovi dohodnutú
odplatu uhradiť. Odporkyňa cenu akceptovala, čo uviedla aj na pojednávaní dňa 10. 2. 2014 a potvrdila,
že predmetnú objednávku vystavila až po zrealizovaní prepravy a tiež potvrdila, že nemecký partner
jej prepravu zaplatil. Do dnešného dňa nebola preukázaná skutočnosť, že by nebol predmetný tovar
vyložený v mieste príjemcu.

Čo sa týka predloženého listinného dôkazu zo strany odporkyne, a to odborného vyjadrenia znalca č.
4/2013, týmto dôkazom sa v napadnutom rozsudku okresný súd zaoberal. Podľa názoru odvolacieho
súdu však nie je uvedené odborné vyjadrenie objednané odporkyňou relevantné prerozhodnutie v danej
veci. Odvolací súd poukazuje na to, že faktúra je len daňovým dokladom, odporkyni vznikla povinnosť
uhradiť navrhovateľovi cenu za prepravu vtedy, keď bola preprava vykonaná. Ak bola odporkyňa toho
názoru, že faktúra č. OF22012210 bola vystavená čiastočne nedôvodne, mala možnosť plniť čiastočne,
čo nevyužila.

Správne uviedol okresný súd, že odporkyňa sa mohla o vykonaní prepravy dozvedieť najneskôr dňa
28. 8. 2012, t. j. vtedy, keď jej spoločnosť Reinhardt GmbH za uvedenú prepravu uhradila prepravné

v plnej výške. Od dátumu 29. 8. 2012 okresný súd potom priznal navrhovateľovi spolu s istinou aj
úrok z omeškania v uplatnenej výške 8,75 % ročne, t. j. od nasledujúceho dňa ako spoločnosť Reinhardt
GmbH odporkyni sumu za prepravu uhradila.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.
§ 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O. s. p. a priznal navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný trovy odvolacieho konania
vo výške 238,72 eur, t. j. 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 190,.89 eur, náhrada
režijného paušálu vo výške 8,04 eur a 20 % DPH vo výške 39,79 eur (§ 13 a ods. 1 písm. c/ , § 16 ods.
3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.).

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.