Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/598/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215842
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612215842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 10C/133/2012-64 zo dňa 12. 02. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom doručeným
okresnému súdu dňa 27. 09. 2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 125
€ titulom majetkovej škody a sumy 275 € titulom nemajetkovej ujmy, čo navrhovateľ v žalobe odôvodnil

tým, že v pozícii oprávneného navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre
svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6461701 zo
dňa 03. 10. 2007 uzatvorenej s dlžníčkou M. P., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci spisovú značku Ex 11737/2008. Súdny exekútor predložil
návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom okresnému súdu a požiadal ho o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Exekučnýsúdpodľatvrdenianavrhovateľavžaloberozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, preto si

navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy tvrdiac, že mu vznikla
tým, že Okresný súd Lučenec nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej lehote.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci si
navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľa nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora

ovydaniepoverenianavykonanieexekúcievzákonomstanovenej lehote.Vuvedenejsúvislostiokresný
súd uviedol, že nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností súdu pri uskutočňovaní
úkonov v konaní, najmä ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných
podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutiev zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Podľa
vyššie citovaných zákonných ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny

úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody.

Okresný súd ďalej konštatoval, že z exekučného spisu 13Er/28/2009 zistil, že dňa 09. 01. 2009 bola
okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného - navrhovateľa proti povinnej M. P. a exekučný súd vydal
poverenie na vykonanie exekúcie dňa 27. 01. 2009. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie, vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie nie je
podľa okresného súdu takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť záver o porušení práva
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Okresný súd konštatoval, že v predmetom

exekučnom konaní exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie o jeden deň neskôr ako v zákonnej 15-dňovej lehote (15-dňová lehota uplynula
26. 01. 2009 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané exekučným súdom dňa 27. 01. 2009),
avšak táto skutočnosť ešte neznamená, že postupom exekučného súdu došlo k zbytočným prieťahom.
Pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na

lehoty uvedené v zákone. Treba prihliadať na okolnosti konkrétnej veci, pričom v danom prípade dĺžka
exekučného konania od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania
poverenia na vykonanie exekúcie nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie
práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom k tomu, že okresný súd
nemal preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v konaní) ako jeden z predpokladov

prevznikzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom,návrhnavrhovateľa
ako nedôvodný zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci,
súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uvedené odvolacie námietky potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil, napriek
tomu,ženavrhovateľ riadneavčaspožiadalozrušeniepojednávania,uviedoldôležitédôvodyapredložil

súdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi. Okresnýsúdpretonemoholpodľanavrhovateľapostupovať
podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa a ak tak spravil, odňal
navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní
rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní uviedol, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte
žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec

pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa
navrhovateľa nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že rozhodnutie krajského
súdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávnetotožných

veciach. Konečné meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy
aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho
nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že

meritórne rozhodnutie súdu je predčasné.

K uplatnenej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia
zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom juopisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval
však všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné

výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola
stavu konania na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie
okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť.
V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva

účastníka konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Je zároveň zárukou toho,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo
na opravné prostriedky.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru navrhovateľa zrejmé akou úvahou dospel
okresný súd k presvedčeniu o tom, že navrhovateľovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich

dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd bol podľa názoru navrhovateľa vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j. jeho argumenty nepodporili príslušný záver, na základe
ktorého návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil rovnakými dôvodmi ako v iných
rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej
a teda aj rozdielny skutkový základ.

Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a
boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže byť podľa navrhovateľa

zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu, pretože za tieto náklady dlžník nemôže niesť zodpovednosť.

V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase, keď sám zistil, že o návrhu
nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup
nenašielžiadneobjektívneudržateľnéospravedlňujúcedôvody. Podľanázorunavrhovateľarozhodnutie

okresnéhosúdujevnútornerozpornéatoztohodôvodu,žeokresnýsúdnapriektomu,žezistilporušenie
práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy
navrhovateľovi a preto takéto rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe nie je v právnom štáte
udržateľné. Uviedol, že okresný súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou
vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením

však nemožno súhlasiť. Práva navrhovateľa boli porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty
a tento fakt podľa navrhovateľa vyplýva z vykonaného dokazovania, preto sú irelevantné úvahy súdu
o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si navrhovateľ zvolil, navyše, keď podľa práva sú súdne
rozhodnutia všeobecných súdov rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu sp. zn. 10C/133/2012 zo dňa 12. 02. 2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní
nekorešpondujú s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému

súdu vytýka, že jedným rozhodnutím rozhodol o prerušení konania a aj o samotnom predmete
konania, v dôsledku čoho podľa navrhovateľa nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu
okresného súdu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o prerušení konania, odvolací
súd uvádza, že z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu jednoznačne vyplýva,že okresný súd nerozhodoval odvolaním napadnutým rozsudkom zároveň aj o návrhu na prerušenie
konania. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný súd mu svojim postupom odňal
možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho

zástupcu, napriek tomu, že navrhovateľ riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania, uviedol
dôležité dôvody a predložil listiny spojené s označenými dôvodmi, odvolací súd uvádza, že v návrhu
na zrušenie nariadeného pojednávania navrhovateľ ako dôvod na zrušenie nariadeného pojednávania
uviedol, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR týkajúcu sa porušenia jeho práva na zákonného
sudcu a nestranný súd, keďže nesúhlasí s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým

Krajský súd v Banskej Bystrici nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Revúca z prejednávania
a rozhodovania predmetnej právnej veci; žiadne iné dôvody na zrušenie nariadeného pojednávania
navrhovateľ v návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania neuviedol, preto okresný súd správne
- z tých istých dôvodov z akých v podstate zamietol návrh na prerušenie konania, nepristúpil ani k
zrušeniu nariadeného pojednávania. Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol
vylúčený sudca, napriek tomu, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil

súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. K uvedenej argumentácii
navrhovateľa odvolací súd uvádza, že uznesením č. k. 16NcC/511/2012 zo dňa 16. 10. 2012 rozhodol
Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že z prejednania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde
Lučenec pod sp. zn. 10C/133/2012 nevylúčil JUDr. Miroslava Račka, ale JUDr. Jána Šulaja. Okresný súd

Lučenec uvedenú skutočnosť rešpektoval, keď bola vec 10C/133/2012 pridelená náhodným výberom
spomedzi ostatných nevylúčených najprv sudkyni JUDr. Kataríne Katkovej a po jej preložení na iný
súd sudcovi JUDr. Miroslavovi Račkovi. Odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej je tvrdenie
navrhovateľa, že mu okresný súd odňal možnosť konať pred súdom je teda rovnako ako odvolacia
námietka navrhovateľa, že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca, neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať

rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd nevykonal dostatočné zistenie aké náklady
boli vynaložené v súvislosti s vedením a správou pohľadávky. S uvedeným tvrdením navrhovateľa nie

je možné sa stotožniť, pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku jasne vyplýva,
prečo okresný súd žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu, na základe čoho dospel k záveru, že nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu - navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup, ani to o akú konkrétnu
hodnotu sa zmenšil majetok navrhovateľa v príčinnej súvislosti s ním tvrdeným porušením právnej

povinnosti, pričom zdôraznil, že zákon vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu k uvedeným záverom okresného súdu
neuviedol žiadne relevantné odvolacie námietky, z ktorých by bolo zrejmé v čom je podľa jeho názoru
rozhodnutie okresného súdu nesprávne. Naopak v rozpore s dôvodmi okresného súdu okresnému
súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne a nezaoberal sa výškou škody v celom uplatnenom

rozsahu. Takéto odvolacie námietky navrhovateľa nekorešpondujú s obsahom odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku rovnako ako neobstojí ani odvolacia námietka navrhovateľa o tom, že okresný
súd nesprávne ustálil, že náklady na správu pohľadávky by mal znášať dlžník (povinný) s tým, že ak by
došlo k rozhodnutiu súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na
správu pohľadávky by prešli na súdneho exekútora a časom by boli pretransformované do trov exekúcie,

pretože a) okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie len o jeden deň neskôr ako uplynula 15
- dňová lehota a b) okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku neuviedol, že náklady
na správu pohľadávky by mal znášať dlžník (povinný).

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.

Navrhovateľ právne relevantným spôsobom nepreukázal vznik zodpovednosti odporcu za škodu a
nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Okresný
súd vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri
posúdení nároku vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou vecou súvisí. Na základevykonaných dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ v odvolaní žiadnym
spôsobom nespochybnil.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní

úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.