Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201989
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8513201989.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátuJUDr.ZlatySimkovejaJUDr.JanyBurešovejvprávnejvecižalobcu:HomeCreditSlovakia,s.r.o.,
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava,
IČO: 36 789 615, proti žalovanej: N. X., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX/XX, V. N., o zaplatenie 1.301,79 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 1C/109/2013-46
zo dňa 28.10.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a vstup Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10,
909 01 Skalica, IČO: 42 264 154 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

II. P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby

v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

III. Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 24,45 Eur
požadovanejztitulukapitalizovanéhodennéhoúrokuzomeškaniazaobdobieod2.3.2011do17.4.2013.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

III. Vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 1 ods. 1; 2 písm. a) až c); 3 ods. 1, 2; 4 ods. 5 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, §§ 40 ods. 3; 52 ods. 1 až 3; 54 ods. 1, 2; 517 ods.
1; 544 ods. 1, 2; 565 Občianskeho zákonníka, 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., § 96 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku.

Konštatoval, že žalobca vzal podaním doručeným súdu 4.10.2013 (vo forme faxu 2.10.2013) podanú

žalobu v časti 24,45 Eur požadovaného kapitalizovaného úroku z omeškania (za obdobie od 02.03.2011
do 17.04.2013) späť. K späťvzatiu v danej časti došlo pred začatím pojednávania vo veci samej, preto
súd konanie v dotknutej časti postupom podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.Čo sa týka ďalších nárokov uplatnených žalobou, vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že
podaná žaloba nie je dôvodná, preto v prevyšujúcej časti, teda v časti uplatnených nárokov nad sumu
úroku z omeškania, v ktorej bolo konanie zastavené, žalobu zamietol, a to z uvedených dôvodov:

Účastníci uzavreli dňa 5.10.2007 úverovú zmluvu, ktorá je vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného
vzťahu spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenia účastníkmi uzavretej zmluvy je preto možné podrobiť
kontrole z hľadiska prípadnej neprijateľnosti jednotlivých zmluvných podmienok, resp. platnosti ich
dojednania (§ 40 ods. 3 OZ), a to osobitne vo vzťahu k žalobcom v tomto konaní požadovaným nárokom
podľa hlavy 14. § 3 ÚZP, resp. podľa hlavy 7. § 6 ÚZP, teda zmluvným pokutám, a to aj s ohľadom na

to, či zmluvné pokuty boli platne dojednané. Tieto boli žalobcom jednostranne zakomponované do ÚZP,
ktoré v zmysle vopred žalobcom predtlačeného textu samotnej zmluvy boli jej neoddeliteľnou súčasťou
bez samotného podpisu zmluvnými stranami a bez toho, aby žalovaná v tomto smere mohla obsah
ÚZP ovplyvniť. Pokiaľ žalovaná chcel úver získať, musela ÚZP bezvýhradne akceptovať. Oprávnenosť
požadovania zmluvnej pokuty podľa hlavy 7. § 6 ÚZP by bolo možné posudzovať osobitne v nadväznosti
na to, či došlo k „zosplatneniu“ úveru - hlava 7, § 3 písm. a/ ÚZP, v súlade s § 565 OZ, teda v tam

upravenej lehote. Vychádzajúc zo splátkového kalendára, súd prvého stupňa mal za to, že to takto
učinené nebolo, odhliadnuc od toho, že prejav o zosplatnení musí byť druhej zmluvnej strane riadne
doručený, čo v tomto prípade žalobca nijako nepreukázal. Poštový podací hárok nie je takým dôkazom
a ak bol daný prejav zasielaný doporučene, hoci aj bez doručenky, žalobca u doručovateľa údaj o čase
doručenia môže zistiť podľa podacieho čísla zásielky. V danom prípade tak žalobca neurobil, pričom aj

vzhľadom na obsah výzvy na zaplatenie (do 15 dní od spísania prejavu o zosplatnení), jej podanie na
poštovú prepravu až 17.2.2011 a možné dĺžky dodacích lehôt bolo toto potrebné preukázať riadne, a to
najmä vo vzťahu k požadovaniu úroku z omeškania z celého údajného dlhu už od 02.03.2011.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. uzavretá
zmluva mala obsahovať nielen uvedenie celkovej sumy jednotlivých splátok, ale aj jednotlivo sumu

splátok istiny a osobitne sumu splátok úrokov. Termíny splátok sú v zmluve určené iba všeobecne.
Napriek poučeniu danému žalobcovi v konaní podľa § 120 ods. 4 - uznesenie č.k. 1C/109/2013 - 20
z 15.7.2013, žalobca nepredložil doklad o čase poskytnutia úveru, z ktorého by vyplýval presný deň
splatnosti splátok v tom - ktorom mesiaci.

Vyššie uvedenými otázkami sa však súd podrobnejšie v danom prípade nezaoberal, nakoľko vykonaným

dokazovanímmalzapreukázané,žeuždňa11.08.2010dlhžalovanejpodľaúčastníkmiuzavretejzmluvy
v celom rozsahu zanikol.

V zmysle vyššie citovaného § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. žalobca nebol oprávnený od žalovanej
požadovať úrok, ktorý nie je uvedený v zmluve.

V účastníkmi uzavretej zmluve úplne absentuje údaj o výške úroku (z úveru). V zmluve samotnej

je uvedená iba výška úveru, celková výška mesačnej splátky, „konečná výška úveru“, čo je údaj
zavádzajúci, nakoľko úver sú len prostriedky poskytované veriteľom dlžníkovi, pričom formulácia
„konečná výška úveru“ môže u bežného spotrebiteľa navodiť dojem, že nejakým spôsobom obdrží od
veriteľa celkom takto uvedenú sumu - teda úver - vhodné bolo teda určiť tzv. celkové náklady, počet
splátok a RPMN. Úrok ako taký v zmluve nie je riadne uvedený. Uvedenie úroku z úveru musí byť v

percentuálnej sadzbe s určením, či ide o úrok ročný, resp. prípadne aj denný.

Je síce pravdou, že ÚZP obsahujú v hlave 5. § 1 vete tretej, že výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu
výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru. Takto sa však nezistí výška úroku,
ale iba suma, ktorá by mala byť za celú dobu trvania zmluvného vzťahu uhradená na úroky. Ani toto
ustanovenie preto nemožno považovať za uvedenie úroku v zmluve o úvere, a to osobitne s poukazom

na ustanovenie hlavy 14. § 2 ÚZP, podľa ktorého spoločnosť (žalobca) je oprávnená meniť výšku
úrokovej sadzby. Bez uvedenia presnej výšky úrokovej sadzby (t.j. úroku) v samotnej zmluve nemohla
žalovaná prípadne riadne zistiť, či došlo alebo nedošlo a v akom smere k prípadnej zmene úrokovej
sadzby (úroku).Z uvedeného vyplýva, že tak v uzavretej úverovej zmluve, ako ani v jej súčasti, ktorou mali byť podľa jej
obsahu ÚZP, nie je riadne a výslovne uvedený úrok, ktorý mala žalovaná z poskytnutého úveru platiť.
Preto ho žalobca od žalovanej ani nemohol požadovať (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.).

Žalovaná podľa predloženého splátkového kalendára už dňa 11.08.2010 zaplatila žalobcovi spolu sumu
1.346,33 Eur - 14 splátok á 40,7953 Eur tak, ako to prepočítal žalobca v slovenských korunách v
splátkovom kalendári, bez zaokrúhlenia a 19 splátok po 40,80 Eur. Žalovaná teda zaplatila viac, ako
bola suma samotného poskytnutého úveru. Keďže žalobca vzhľadom na vyššie uvedené nemôže od
žalovanej požadovať úrok, nakoľko nebol v zmluve uvedený a účastníkmi neboli v zmluve dohodnuté ani
iné poplatky, žalovaná celý svoj dlh vyplývajúci jej zo zmluvy o úvere zo dňa 05.10.2007 uhradila v plnom

rozsahu už dňa 11.08.2010. Všetky platby žalovanej je potrebné započítať na istinu poskytnutého úveru.

Z uvedeného potom vyplýva, že žalobcovi nevzniklo právo dňa 14.02.2011 dlh zosplatniť, pretože už
nebolo čo zosplatniť, a teda ani právo na zaplatenie žiadnej do „zosplatnenia“ dlžnej istiny úveru, ani
samotnej zosplatnenej istiny úveru, žiadnych do zosplatnenia dlžných úrokov, ani úrokov tzv. ušlých,
ktoré požadoval ako zmluvnú pokutu podľa hlavy 7. § 6 ÚZP, ako ani právo na žiadne úroky z omeškania

(tak čo sa týka požadovaného úroku z omeškania vo výške 0,32 Eur za obdobie od 14.8.2010 do
16.9.2010, či požadovaného kapitalizovaného úroku z omeškania 246,91 Eur (t.j. jeho zostatku po
čiastočnom späťvzatí) za obdobie od 2.3.2011 do 17.4.2013, ani čo sa týka požadovaného úroku z
omeškania 0,024 % denne zo sumy 1.288,73 Eur od 18.4.2013 do zaplatenia), ani mu nevzniklo právo
v dňoch (podľa splátkového kalendára) 14.2.2011 a 14.12.2010 vyúčtovať žalovanej zmluvnú pokutu

podľa hlavy 14. § 3 ÚZP (už bez ohľadu na možné polemiky o jej platnom dojednaní).

Preto súd prvého stupňa žalobu, čo sa týka všetkých vyššie uvedených žalobou uplatnených nárokov,
zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.

Konštatoval, že v predmetnom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, nakoľko žalobca
späťvzatím žaloby v časti kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 24,45 eur zavinil zastavenie
konania v tejto časti a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Žalovaná si náhradu trov konania
neuplatňovala, ani jej podľa obsahu spisu preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli. Preto súd
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež konštatoval, že po vyhlásení tohto
rozsudku podaním doručeným súdu 30.10.2013 oznámil vstup do konania na strane žalovanej vedľajší
účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, právne zastúpený advokátom JUDr.
Jozefom Kempom, ktorý si v tomto podaní uplatnil právo na náhradu trov konania. Keďže však do
konania vstúpil až po vyhlásení rozsudku, ktorým je súd viazaný, nebolo možné za tohto stavu o jeho

uplatnenom nároku rozhodnúť.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúce časti, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca.

V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa,, ktorý žalobu zamietol predovšetkým
z dôvodu, že v úverovej zmluve chýba údaj o výške úroku, a preto si ho žalobca nemôže voči žalovanej

nárokovať. S takýmto právnym posúdením a vyhodnotením náležitostí zmluvy žalobca nesúhlasí. Dňa
5.10.2007 uzavrel so žalovanou úverovú zmluvu č. 3709236575, na základe ktorej poskytol žalovanej
úver vo výške 40.000,- Sk, t. j. 1.327,76 Eur (bod 35. ÚZ), ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v
pravidelných mesačných splátkach vo výške po 1.229,- Sk (40,80 Eur; bod 36. ÚZ), v počte splátok
72 (bod 37. ÚZ), počnúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutiaúveru. Splatnosť 1. splátky bola stanovená práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru (uvedené
v ÚZ v texte medzi bodom 45. a 46.). Úverová zmluva obsahovala aj údaj o RPMN vo výške 35,80
% (bod 39. ÚZ) a konečnú výšku úveru (súčet istiny úveru a úroku z úveru ako ceny za poskytnutie

peňažných prostriedkov) v sume 88.488,- Sk (2.937,26 Eur; v bode 38. ÚZ). Neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky žalobcu uvedené na rube úverovej zmluvy a na
samostatnom liste, ktoré sú v origináli pevne spojené so zmluvou. Predmetná úverová zmluva je
napriek tomu, že je spotrebiteľskou zmluvou, primárne najmä zmluvou podľa Obchodného zákonníka.
Ide o tzv. absolútny obchod. Podstatnými náležitosťami úverovej zmluvy je poskytnutie peňažných

prostriedkov zo strany žalobcu a vrátenie úveru spolu s úrokmi (§ 497 Obchodného zákonníka). Podľa
ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť zmluvy možno určiť aj odkazom na VOP. Z tejto
právnej úpravy vyplýva, že k zmluve priložené VOP tvoria so zmluvou jeden celok, a preto nemôžu byť
materiálne ani formálne oddeľované od zmluvy. Aj pre zmluvné vzťahy podľa Občianskeho zákonníka
je možné, aby boli zmluvné podmienky inkorporované do zmluvného vzťahu. Ak by sa aj na daný vzťah
aplikoval Občiansky zákonník, úverové podmienky žalobcu by sa aj v takomto prípade stali jej platnou

súčasťou. Zo zmluvných dojednaní nesporne vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy
boli ÚP. Úverová zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti tak, aby mohol byť považovaný
za úver s úrokmi a poplatkami (§ 4 ods. 2 až 5 zákona č. 258/2001 Z. z.). Zákon č. 258/2001 Z.
z. sankcionuje úverovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou len v
jedinom prípade, a to v prípade neuvedenia RPMN (§ 4 ods. 2 písm. g), pričom v čase uzavretia

zmluvy (5.10.2007) medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepatril údaj o výške
úrokovejsadzby.Vzhľadomnatožalobcanebolpovinnýuvádzaťúdajovýškeúrokovejsadzbyapovinné
náležitosti vrátane RPMN v zmluve uviedol. Preto si úroky a poplatky spojené s poskytnutím úveru
uplatnil dôvodne. Ustanovenie § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. výslovne neuvádza, že v prípade
neuvedenie výšky úroku sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Napriek tomu, že žalobca

nebol povinný uvádzať úrok z úveru, tento vyplýva z ust. § 1 Hlavy 5. ÚP. Žalobca presnú výšku úveru
uviedol. V zmysle prepočtu bolo žalovanej odpustených cca 300,- Eur, čím sa žalovaná dostala do
výhodnejšieho postavenia, ako v prípade hradenia dohodnutých splátok riadne a včas. V bode 38. ÚZ
priamo na prednej strane ÚZ bola uvedená výška úroku z úveru, a to formou, ktorá výstižne vystihuje
požiadavku vyplývajúcu z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca preto nesúhlasí so

záveromsúduprvéhostupňa,žeúdajeuvedenévÚZakovýškaúveru,výškamesačnejsplátky,konečná
výška úveru, RPMN a počet splátok nie sú údajmi, ktoré riadne a výslovne špecifikujú výšku úroku v
ÚZ. Pri výklade náležitostí spotrebiteľských zmlúv je potrebné venovať pozornosť tomu, či z celkového
obsahuzmluvnéhodojednaniajemožnézistiťzákonomvyžadovanéúdajeaneuchyľovaťsakprílišnému
formalizmu pri výklade obsahu takýchto zmlúv. Právomoc všeobecných súdov posudzovať férovosť

zmluvných dojednaní nemôže byť neobmedzená v snahe chrániť spotrebiteľa ako „slabšiu“ zmluvnú
stranu aj tam, kde pre takýto postup nie sú dané zákonné dôvody. Keďže žalobca nebol povinný uvádzať
v zmluve výšku úroku z úveru, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

Pokiaľ ide o preukázanie doručenia výzvy na úhradu celého úveru na základe zosplatnenia, žalobca

v odvolaní uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi sa uvedená zásielka nevrátila ako
nedoručená alebo s inou prípadnou vadou, je možné predpokladať a mať za preukázané, že žalovanej
bola výzva doručená bez ďalšieho doplňovania dôkazov. Doručenie predmetnej výzvy žalovaná nikdy
nerozporovala a sama na pojednávaní uviedla, že vie, že prestala splácať svoje splátky, ale na detaily
dlžnej sumy si nepamätá.

Žalobca ďalej namietal, že napriek skutočnosti, že sa vyjadril k doručovaniu výzvy na zaplatenie úveru
z dôvodu zosplatnenia, pričom spôsob a lehoty poskytnuté žalovanej na plnenie po zosplatnení boli
špecifikované v podaní zo dňa 2.10.2013, prvostupňový súd sa týmto argumentom nezaoberal. Preto
rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí takými nedostatkami, že tento nedostatok je potrebné považovať za
prejav arbitrárnosti. Čo sa týka samotného zosplatnenia úveru, z ustanovenia § 53 ods. 8 Občianskeho

zákonníka vyplýva, že žalobca mohol uplatniť právo vyplývajúce z ustanovenia § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania odporcu, pričom toto právo mohol uplatniť, len ak naň žalovanú upozornil
v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy však nie je jednoznačné, od akej udalosti treba túto lehotu
počítať, ani akou formou má byť dlžník informovaný o uplatnení tohto práva veriteľom. S poukazom na
splátkový kalendár sa žalovaná prvýkrát dostala do omeškania už so zaplatením splátky č. 34 splatnej

dňa 13.08.2010, následne tiež neuhradila žiadnu zo splátok č. 35 až 40. V dôsledku omeškania vyzvalžalobca žalovanú listom zo dňa 14.02.2011 na zaplatenie zostatku dlžnej sumy vo výške 1.308,75 Eur
v lehote 15 dní odo dňa odoslania danej výzvy. Žalobkyňu v liste zároveň upozornil, že ak dlžnú sumu v
stanovenej lehote nezaplatí, žalobca pristúpi k jej vymáhaniu súdnou cestou. Žalobca tak postupoval v

súlade s §§ 53 ods. 8 a 565 Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho predpisu nevyplýva, že upozornenie
o uplatnení tohto práva ako aj samotná výzva, musia byť vykonané viacerými úkonmi, resp. nikde nie
je určená forma tohto úkonu. Predmetný list celkom jasne a presne vyzýva žalovanú na úhradu dlžnej
sumy, pričom v liste je uvedená lehote 15 dní na vykonanie tejto úhrady.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zrušil a vrátil

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia §
10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vo veci nenariadil odvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia

rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 24.03.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania nebol výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 24,45 Eur
požadovanejztitulukapitalizovanéhodennéhoúrokuzomeškaniazaobdobieod2.3.2011do17.4.2013,
preto rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Odvolací súd predtým, než sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku, zistil a vyplýva to

aj z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, že písomným podaním zo dňa 18.10.2013, doručeným
súdu prvého stupňa dňa 30.10.2013 oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici, zastúpené advokátom JUDr. Jozefom
Kempom.Združeniežiadalozaslaťnávrhnazačatiekonaniasprílohami,prípadnevyjadreniaúčastníkov
konania.

Keďžepredmetnépodaniezdruženiabolosúduprvéhostupňadoručenéažpotom,čosúdprvéhostupňa
vyhlásil napadnutý rozsudok, odvolací súd oznámil vstup predmetného združenia do konania obom
účastníkom písomne dňa 19.02.2015.

Žalobca vzniesol v odvolacom konaní proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania námietku, ktorú
odôvodnil tým, že vstup vedľajšieho účastníka do konania je podmienený predchádzajúcim súhlasom

účastníka, na strane ktorého chce vystupovať. V tomto prípade je vstup vedľajšieho účastníka
neprípustný. Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. nie je možné vykladať absolútne tak, že účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva vznikajú tretej osobe ex lege momentom doručenia písomného oznámenia o
vstupe do konania. Vstup tretej osoby do konania nie je prípustný v každom konaní a za každých
okolností. Žalobca poukazuje na to, že žalovaná je nečinná, k žalobe sa nevyjadrila, nevyjadrila sa

ani k odvolaniu a neuviedla žiadnu takú skutočnosť na svoju obranu, ktorá by spochybňovala žalobcom
uplatnený nárok Vstup vedľajšieho účastníka do konania nespĺňa zmysel a účel, ktorým je „pomoc v
spore“. V zmysle § 49 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov je prísne vyžadovaný súhlas
osoby, s ktorej osobnými údajmi sa nakladá.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje:

Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.Podľa ustanovenia § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, v konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z citovaného ustanovenia § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že k vstupu vedľajšieho
účastníka do konania môže dôjsť buď z jeho vlastnej iniciatívy, alebo na výzvu niektorého účastníka,
vykonanú prostredníctvom súdu. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až

potom, čo účastník namietne neprípustnosť takéhoto postupu.

Účelom účasti právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Ide predovšetkým o
združenia na ochranu spotrebiteľov, t. j. právnické osoby založené alebo zriadené na ochranu
spotrebiteľov. Vstup týchto subjektov do konania má za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré

sú, alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení.

K dôvodom, pre ktoré žalobca namietal vstup Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ,
Skalica do konania odvolací súd konštatuje:

Pokiaľ žalobca poukázal na absenciu súhlasu žalovanej so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
na jej podporu, odvolací súd konštatuje, že takýto súhlas právna úprava účinná v čase vstupu združenia

do konania nevyžadovala.

Občianske združenie slovenských spotrebiteľov so sídlom v Skalici je právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa. Uvedený vedľajší účastník vstúpil do prvostupňového konania z vlastného
podnetu, doručením písomného oznámenia o jeho vstupe podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa

30.10.2013.

V zmysle citovanej právnej úpravy je potrebné konštatovať, že do konania môže tretia osoba vstúpiť z
vlastnej iniciatívy, pričom vedľajším účastníkom sa stáva v okamihu, v ktorom dôjde súdu jeho písomné
oznámenie, že vstupuje na strane niektorého z účastníkov konania, alebo toto oznámenie urobí ústne do
zápisnice. V predmetom konaní vedľajší účastník prejavil vôľu, že chce vystupovať ako vedľajší účastník

na strane žalovanej.

Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo oznámené aj žalovanej, pričom táto
nevyjadrila s jeho vstupom nesúhlas. Z uvedeného teda je možne jednoznačne usúdiť, že žalovaná
súhlasila so vstupom vedľajšieho účastníka na jej strane a na jej podporu v konaní.

Vo vzťahu k námietke žalobcu tákajúcej sa ochrany osobných údajov v zmysle ustanovenie zákona č.

428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na to, za daných
okolností je možné vylúčiť porušenie článku 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR zasiahnutím do súkromného života
žalovanej v súvislosti s tvrdením, že vedľajší účastník môže disponovať osobnými údajmi žalovanej bez
jej súhlasu, keďže žalovaná nevyjadrila nesúhlas so vstupom združenia do konania ako vedľajšieho
účastníka na jej strane.

Pokiaľ žalobca v námietke proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania poukázal na uznesenia
Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 6Cdo 207/2011 a 7Cdo 135/2013, odvolací súd konštatuje, žeuvedené rozhodnutia nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, keďže v predmetných uzneseniach
Najvyšší súd SR riešil otázku vstupu vedľajšieho účastníka do skráteného - rozkazného konania, čo
nie aplikovateľné na danú vec, keďže v tejto veci súd prvého stupňa nerozhodol v skrátenom konaní

platobným rozkazom.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že námietka žalobcu proti vstupu Občianskeho
združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Skalica do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného nie je dôvodná.

Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 93 ods. 3 v súlade s ust. § 211 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku námietke žalobcu proti vstupu Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Skalica

do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej nevyhovel a vstup tohto združenia do konania
pripustil.

Vo vzťahu k napadnutému výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacemu výroku o
trovách konania odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových

zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne
stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam
len na doplnenie konštatuje:

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy (5.10.2007),
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy (5.10.2007),
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku 05.10.2007, písomný právny
úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich
podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými
prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku 05.10.2007, Zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 23.04.2013
domáhalodžalovanejzaplateniasumy1.301,79Eurtitulomúverovejzmluvy,uzavretejmedziúčastníkmi
konania dňa 05.10.2007. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov

žalobcom žalovanej vo výške 1.327,76 Eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté prostriedky vrátiť v 72
mesačných splátkach po 40,80 Eur.

Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, čo žalobca preukazoval splátkovým kalendárom,
z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovanej a spôsob ich započítania.

Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že v zmysle Hlavy ÚP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí
úveru bola žalovaná žalobcom vyzvaná listom zo dňa 14.02.2011 k splateniu celého zostatku úveru

vo výške 1.308,75 Eur v lehote do 15 dní od odoslania výzvy. Žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo
výške: istiny + zosplatnenej istiny v sume 1.001,75 Eur, úroku z uvedenej istiny do času zosplatnenia vo
výške 169,82 Eur, úroku zo zosplatnenej istiny (tzv. ušlý úrok) vo výške 117,16 Eur, zmluvnú pokutu vo
výške 13,06 Eur, zákonný úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,32 Eur, úrok z omeškania od
zosplatnenia do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu vo výške 271,36 Eur.

ŽalobcapripojilkžalobeSplátkovýkalendárz28.09.2007,Úverovúzmluvu-Návrhnauzavretieúverovej
zmluvy č. 3709236575 zo dňa 05.10.2007, Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.,
list žalobcu zo dňa 14.02.2011 adresovaný žalovanej, označený ako Splatenie celého úveru s výzvou
k úhrade, poštový podací hárok zo dňa 17.02.2011.

Z úverovej zmluvy zo dňa 5.10.2007 vyplývajú tieto údaje: výška úveru 40.000,- Sk (bod 35 zmluvy),

mesačná splátka 1.229,- Sk (bod 36 zmluvy), počet splátok 72 (bod 37 zmluvy), konečná výška úveru
88.488,- Sk (bod 38 zmluvy), RPMN 35,80 % (bod 39 zmluvy), termíny splatnosti splátok - neuvedené
(bod 40 zmluvy), bezúročné obdobie - neuvedené (bod 41 zmluvy), spôsob úhrady splátok - poštovou
poukážkou (bod 42 zmluvy), spôsob výplaty klientovi - bankovým prevodom (bod 43 zmluvy), poplatok
za spracovanie úverovej zmluvy - 0 (bod 44 zmluvy) a čísla bankového účtu žalobcu.

V zmluve je ďalej uvedené, že klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, a
to počnúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru, pokiaľ
nie je uvedené inak. Prvá splátka je splatná po 1 mesiaci/mesiacoch od dátumu poskytnutia úveru, ak
nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom
bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom mesiaci.

V zmluve je tiež uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti
Home Credit Slovakia a.s., uvedené na rube tejto listiny (strana 1) a na samostatnom liste (strana 2 a 3).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva záver prvostupňového súdu, že vzhľadom na absenciu
obligatórnychnáležitostízmluvyoúvereuzavretejmedziúčastníkmikonania,jepotrebnézmluvuoúvere
považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

K takémuto záveru dospel súd prvého stupňa po zistení, že v zmluve absentuje údaj o výške úroku.
V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal aj na znenie ÚZP, hlava 5. § 1 veta tretia, ktoré však
vyhodnotil tak, že spôsobom uvedeným v tomto ustanovení ÚZP sa nezistí výška úroku, ale iba suma,
ktorá by mala byť za celú dobu trvania zmluvného vzťahu uhradená na úroky, preto ani toto ustanovenie
preto nemožno považovať za uvedenie úroku v zmluve o úvere.

Zároveň súd prvého stupňa poukázal aj na ustanovenie hlavy 14. § 2 ÚZP, podľa ktorého spoločnosť
(žalobca) je oprávnená meniť výšku úrokovej sadzby, ktoré vyhodnotil tak, že bez uvedenia presnej
výšky úrokovej sadzby (t.j. úroku) v samotnej zmluve nemohla žalovaná prípadne riadne zistiť, či došlo
alebo nedošlo a v akom smere k prípadnej zmene úrokovej sadzby (úroku).Ak v uzavretej úverovej zmluve, a ani v jej súčasti, ktorou mali byť podľa jej obsahu ÚZP, nie je riadne
a výslovne uvedený úrok, ktorý mala žalovaná z poskytnutého úveru platiť, žalobca ho od žalovanej
nemohol požadovať (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.).

K uvedeným záverom súdu prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že ho považuje v celom rozsahu
za správny.

V zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (05.10.2007), veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia napadnutého rozsudku ako aj z obsahu odvolania

podaného žalobcom je zrejmé, že skutočnosť, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, na ktorý právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, nebola sporná.

Sporným zostalo tvrdenie žalobcu, že aj keď v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, primárne je
predmetná zmluva najmä zmluvou podľa Obchodného zákonníka, lebo ide o tzv. absolútny obchod.

K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd konštatuje:

Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je zmluvou typovou a žalovaná pri
uzavieraní a plnení zmluvy nejednala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo
v rámci samostatného výkonu povolania.

Niet pochybností ani o tom, že žalobca je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej

činnosti.

Preto neexistuje dôvod, prečo by na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať
právna ochrana vyplývajúca z ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou je síce absolútnym obchodom a na predmetný úver
dopadajú ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy.

Predmetná vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou a
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma
úver na spotrebu, teda ide o typicky občianskoprávny vzťah.

V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské

právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61 Cb
221/09). Základ právnej úpravy ochrany spotrebiteľa predstavujú ust. § 52 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka. Postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave v Občianskom
zákonníku. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa použije občianskoprávna úprava.

Uvedené dáva odpoveď na námietku žalobcu týkajúcu sa aplikácie Obchodného zákonníka a zároveň

dáva odpoveď na námietku žalobcu, že podľa Obchodného zákonníka časť zmluvy možno určiť aj
odkazom na VOP a aj pre zmluvné vzťahy podľa Občianskeho zákonníka je možné, aby boli zmluvné
podmienky inkorporované do zmluvného vzťahu. Ak by sa aj na daný vzťah aplikoval Občiansky
zákonník, úverové podmienky žalobcu by sa aj v takomto prípade stali jej platnou súčasťou.K tomuto odvolací súd len dopĺňa, že tak ako správne postupoval súd prvého stupňa, okrem
Občianskeho zákonníka aplikoval aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platný v čase
uzavretia zmluvy. Teda bolo dôvodné aplikovať právne normy spotrebiteľského práva, a to uvedený

zákon ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa správne postupoval, keď skúmal, či zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania
má náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch, a teda či žalobcovi vznikol nárok na
zaplatenie pohľadávok uplatnených žalobou, a to istiny, úroku a úrokov z omeškania.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ
nemôžeodspotrebiteľapožadovaťúrokalebopoplatky,ktoréniesúuvedenévzmluveospotrebiteľskom

úvere.

Niet pochýb o tom, že účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o ochrane spotrebiteľa je ochrana
spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo byť informovaný o výške úrokov a o poplatkoch a veriteľovi v zmysle
tohto zákona vzniká zákonná povinnosť uvedené údaje v zmluve uviesť.

Zo samotného znenia ustanovenia § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z. vyplýva, že úrok alebo poplatky

musia byť uvedené v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere a ich neuvedenie, prípadne odkaz na
iný zdroj, aj keď ide o všeobecné obchodné podmienky, nie je spôsobilé privodiť splnenie dotknutého
zákonného príkazu.

Splnenie tohto zákonného predpokladu nemôže žalobca úspešne obhajovať tvrdením, že úrok je
uvedený v ÚZP, pretože podľa výpočtu v zmysle hlavy 5. § 1 vety tretej sa nezistí výška úroku, ale iba

suma, ktorá by mala byť za celú dobu trvania zmluvného vzťahu uhradená na úroky tak, ako to správne
konštatoval aj súd prvého stupňa.

V dôsledku absencie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. žalobca
nemá právo nielen na úroky, ale ani na iné poplatky. V súvislosti s tým správne konštatoval súd
prvého stupňa, že za stavu, keď žalovaná zaplatila žalobcovi spolu sumu 1.346,33 Eur, čo vyplýva

zo splátkového kalendára žalobcu a žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie úrokov a ani žiadnych
poplatkov a keď žalovaná uhradila uvedenú sumu dňa 11.08.2010, teda pred zosplatnením úveru
zo strany žalobcu, žalobcovi nevzniklo právo dňa 14.02.2011 dlh zosplatniť, a teda nemá právo na
zaplatenie žiadnej do zosplatnenia dlžnej istiny úveru ani na zaplatenie istiny, úrokov dlžných alebo
ušlých, ktoré požadoval ako zmluvnú pokutu a ani právo na žiadne úroky z omeškania vo výške 0,32

Eur za obdobie od 14.8.2010 do 16.9.2010, požadovaného kapitalizovaného úroku z omeškania 246,91
Eur za obdobie od 2.3.2011 do 17.4.2013, ani čo sa týka požadovaného úroku z omeškania 0,024 %
denne zo sumy 1.288,73 Eur od 18.4.2013 do zaplatenia, ani mu nevzniklo právo v dňoch 14.2.2011 a
14.12.2010 vyúčtovať žalovanej zmluvnú pokutu podľa hlavy 14. § 3 ÚZP.

Vo vzťahu k otázke doručenia výzvy na úhradu celého úveru žalovanej odvolací súd len dopĺňa, že

vzhľadom na vyššie uvedené závery táto otázka nie je právne významnou, keďže k doručovaniu výzvy
žalovanej došlo nepochybne až po dni 11.08.2010 (podľa podacieho hárku dňa 17.02.2011) a okolnosť,
kedy konkrétne došlo k doručeniu výzvy žalovanej, by vyššie uvedený záver nijako nezmenila.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca neuviedol v odvolaní žiadnu takú relevantnú
okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie rozsudku v jeho napadnutej časti.

Správnemu záveru súdu prvého stupňa vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. V
prvostupňovom konaní žalobca nebol úspešný, žalovanej trovy prvostupňového konania nevznikli, preto
súd prvého stupňa správne rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
keď účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a vo výroku o trovách podľa
ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní neúspešný žalobca, ktorý si uplatnil právo na
náhradu trov odvolacieho konania nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Preto odvolací
súd vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.