Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/165/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211202279
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2211202279.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek

senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. František
Valachovič - INGVAL, Saratovská 6, 841 02 Bratislava, IČO: 17 450 799, zastúpený advokátskou
kanceláriou RASLEGAL, s.r.o., Františkánske nám. 3, 811 01 Bratislava, v mene ktorej koná JUDr.
Slavomír Rabatin, advokát, proti odporkyni: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N.,
zastúpená advokátom JUDr. Martinom Markom, Budatínska 47, 851 06 Bratislava, o zaplatenie 1.963,50
eur s príslušenstvom na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
6C/154/2011-110 zo dňa 21. januára 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 107,24 eur na
účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 1.963,50 eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania z
dlžnej sumy od 01.01.2011 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý
aj začatý deň omeškania od 01.01.2011 do zaplatenia. Súčasne uložil odporkyni povinnosť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku
v sume 139,- eur a z titulu trov právneho zastúpenia v sume 1.272,04 eur k rukám právneho zástupcu

navrhovateľa. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, 2, § 588
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.01.2009. Skutkovo
vymedzilsvojerozhodnutiedokazovanímvykonanýmvýsluchomúčastníkov,výsluchomsvedkov-druha
odporkyne U. C. a manželky navrhovateľa Ing. D. C., oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi,
najmäkúpnouzmluvouzodňa14.11.2009avýpisomzknihypohľadávoknavrhovateľaod14.11.2009do
16.03.2009. Vecne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že mal za preukázané uzavretie
kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania dňa 14.11.2009. Predmetom kúpy bol plechový novinový

stánok s ochranným pletivom určený na predaj novín, časopisov a drobného tovaru, jeho príslušenstvo
a vnútorné vybavenie. Podľa zmluvy sa predávajúci zaviazal odovzdať kupujúcej predmet kúpy spolu s
jeho príslušenstvom a vnútorným vybavením až po úplnom zaplatení kúpnej ceny, ktorá bola dohodnutá
v sume 1.650,- eur bez DPH a teda 1.963,50 eur vrátane DPH. Zmluvné strany sa dohodli, že kúpnu
cenu zaplatí kupujúca predávajúcemu v celosti alebo v splátkach, podľa vzájomnej dohody najneskôr
do 31.12.2010. Z preberajúceho protokolu z toho istého dňa je zrejmé, že kupujúca prevzala od
predávajúceho plechový novinový stánok s príslušenstvom. Odporkyňa tvrdila, že v zmysle bodu II.

kúpnej zmluvy uvedeného dňa pri podpise zmluvy odovzdala navrhovateľovi aj kúpnu cenu. Potvrdením
toho, že kúpna cena bola odovzdaná, mal byť podľa odporkyne samotný článok II. predmetnej zmluvy,kde sa konštatuje, že predávajúci odovzdá kupujúcemu predmet kúpy spolu s jeho príslušenstvom až
po úplnom zaplatení kúpnej ceny. Stánok bol odovzdaný, čo potvrdzuje tú skutočnosť, že kúpnu cenu
uhradila. Tvrdenie odporkyne o tom, že kúpna cena bola zaplatená pri podpise (čoho potvrdením malo

byť faktické odovzdanie a prevzatie veci), súd prvého stupňa považoval za účelové a nevieryhodné
tvrdenie, ktoré odporkyňa žiadnym konkrétnym dôkazom nepreukázala. Z doloženého výpisu z knihy
neuhradených pohľadávok navrhovateľa k 16.03.2003 súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ do
svojej účtovnej evidencie zaradil pod č. 29/09 pohľadávku voči odporkyni, pričom právnym dôvodom
vzniku pohľadávky je samotná kúpna zmluva zo dňa 14.11.2009. Súd prvého stupňa ďalej poukázal

na skutočnosť, že odporkyňa v odpore proti platobnému rozkazu vydanému súdom prvého stupňa
neuvádzala, že kúpnu cenu zaplatila, tvrdila len skutočnosť, že od kúpnej zmluvy mala záujem odstúpiť.
Skutočnosť, že kúpnu cenu zaplatila, začala tvrdiť až na prvom pojednávaní, na ktoré sa dostavila, resp.
vo vyjadrení k návrhu, ktoré podal jej právny zástupca po prevzatí zastúpenia v konaní. Súd prvého
stupňa uzavrel, že pôvodne dohodnuté podmienky predaja stánku boli dojednané tak, že odporkyňa
pri prevzatí predmetu kúpy v celom rozsahu uhradí kúpnu cenu. Keďže v dohodnutý deň podpisu

kúpnej zmluvy a prevzatia predmetu kúpy odporkyňa uviedla, že nemá k dispozícii finančnú hotovosť
vo výške kúpnej ceny, účastníci zmluvy sa dohodli, že odporkyňa bude mať umožnené kúpnu cenu
splácať ďalší rok. Dôkazné bremeno spočívajúce na odporkyni ohľadom tvrdenia, že kúpna cena bola
zaplatená, odporkyňa ako kupujúca neuniesla. Súd prvého stupňa považoval za účelovú a nevieryhodnú
tiež výpoveď svedka U. C. - druha odporkyne o tom, že kúpnu cenu zaplatil svedok navrhovateľovi v

hotovosti pri podpise zmluvy pri osobnom stretnutí, kedy zabezpečili aj odvoz novinového stánku. Návrh
odporkyne na doplnenie dokazovania výsluchom svedka T. R., zamestnanca prepravnej firmy, ktorá
zabezpečovala prepravu stánku súd prvého stupňa zamietol. Výsluchom účastníkov konania a svedka
U. C. mal preukázané, že pri podpise kúpnej zmluvy nebol nikto iný okrem navrhovateľa, jeho manželky,
odporkyne a jej druha U. C. a ich maloletého dieťaťa. Je preto vylúčené, aby zamestnanec prepravnej

služby bol prítomný pri podpise zmluvy. Súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal aj zmluvnú pokutu,
ktorá bola dojednaná písomne a bol presne určený spôsob určenia jej výšky. O náhrade trov konania
rozhodol súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (v ďalšom texte „O.s.p.“).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa. Žiadala,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnila tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Týmto dôkazom bolo najmä vypočutie svedka - vodiča
kamiónu, ktorý nakladal a odvážal predmet kúpy z miesta, na ktorom sa uzatvárala kúpna zmluva.
Tento vodič bol očitým svedkom na mieste predaja veci, ktorá je predmetom sporu. Vie sa vyjadriť

ku skutočnostiam, ktoré uviedli obidve zúčastnené strany, potvrdiť ich, respektíve vyvrátiť. Súd prvého
stupňa vyhodnotil jeho svedectvo za neopodstatnené a návrh na doplnenie dokazovania uznesením
zamietol, čím znemožnil preukázať alebo vyvrátiť protichodné tvrdenia zúčastnených strán, ktoré sa
týkajú miesta a času vyhotovenia kúpnej zmluvy a dohadovania zmluvných podmienok. Súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď si osvojil

nepreukázané tvrdenia navrhovateľa o tom, že kúpnu zmluvu upravoval na mieste odovzdania predmetu
kúpy a že neprebral kúpnu cenu aj napriek tomu, že v zmluve bolo dohodnuté, že jej prebratie je
obligatórnou náležitosťou, ktorá predchádza odovzdaniu predmetu kúpy. Navrhovateľ tvrdí, že kúpnu
cenu neprebral, avšak v odovzdávacom protokole takúto dôležitú právnu skutočnosť neuvádza. Podľa
odvolateľky článok 2 kúpnej zmluvy v spojení s odovzdávacím protokolom preukazuje zaplatenie kúpnej

ceny.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že súd prvého stupňa sa dostatočne, logicky
a správne vysporiadal s nevykonaním dôkazu výsluchom vodiča kamiónu. Obidve sporové strany
vrátane oboch vypočutých svedkov zhodne vypovedali, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebol prítomný
nikto iný okrem navrhovateľa, jeho manželky, odporkyne a jej druha. Táto skutočnosť nebola medzi

účastníkmi konania sporná, a preto nebol žiaden dôvod vykonávať výsluch navrhnutým svedkom,
ktorý kúpnu zmluvu neuzatváral, t.j. nebol jej zmluvnou stranou a ani nebol bezprostredne prítomný
pri rokovaniach o jej podmienkach na mieste jej podpisu. Predmetom konania bolo zaplatenie kúpnej
ceny z titulu uzavretej zmluvy a k tejto skutočnosti sa vzhľadom na vyššie uvedené svedok nemal
ako vyjadriť, nakoľko o tejto skutočnosti nemal a nemohol mať ani vedomosť. Prvostupňový súd

správne uviedol, že tvrdenie odporkyne o zaplatení kúpnej ceny pri podpise zmluvy z jej strany bololen účelové, pričom prihliadol najmä na neunesenie dôkazného bremena z jej strany, rovnako ako aj
jej správanie a argumentáciu počas celého konania. Odporkyňa v odpore (čo bola jej prvá obrana
voči vydanému platobnému rozkazu) neuviedla, že by kúpnu cenu uhradila, ale uviedla len, že sa

navrhovateľa „...pokúšala vyzvať na zrušenie kúpnej zmluvy a vrátenie predmetu kúpy od 10 mesiaca
roku 2010....“. Zaplatenie kúpnej ceny začala odporkyňa tvrdiť až po prevzatí právneho zastúpenia jej
advokátom, pričom toto tvrdenie počas celého konania nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom.
Súd prvého stupňa správne prihliadol na dojednanie zmluvných strán v článku III. kúpnej zmluvy, z
ktorého jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zaplatení kúpnej ceny tak, že túto „zaplatí

kupujúci predávajúcemu v celosti alebo v splátkach podľa vzájomnej dohody (splátkový kalendár)
najneskôr do 31.12.2010.“ Dôvodom bola skutočnosť, že odporkyňa nemala pri podpise zmluvy žiadnu
hotovosť napriek tomu, že pôvodne bolo dojednané, že predmet kúpy vyplatí pri podpise zmluvy. Z toho
dôvodu bol v zmluve obsiahnutý článok III. s vyše ročnou splatnosťou kúpnej ceny. Článok II. kúpnej
zmluvy, na ktorý sa odporkyňa odvoláva, ustanovil len obligačnú povinnosť predávajúceho odovzdať
predmet kúpy spolu s jeho príslušenstvom a vnútorným vybavením až po úplnom zaplatení kúpnej

ceny. Tento článok však nevylučoval, že by k odovzdaniu predmetu kúpy nemohlo dôjsť aj skôr, t.j.
pred zaplatením kúpnej ceny, čo sa aj stalo. Navrhovateľ ďalej uviedol, že od zaplatenia kúpnej ceny
na mieste pri prevzatí predmetu kúpy upustil v záujme realizácie predaja predmetu kúpy a nedostatku
finančných prostriedkov odporkyne na mieste prevzatia predmetu kúpy. Uvedené zmluvné dojednanie
obsahujúce len obligačný záväzok predávajúceho v žiadnom prípade nepreukazovalo, že kúpna cena

bola pri odovzdaní predmetu kúpy zaplatená. Skutočnosť potvrdzujúca zaplatenie kúpnej ceny explicitne
nevyplýva zo žiadneho ustanovenia kúpnej zmluvy a už vôbec nie z preberacieho protokolu, na ktorý
sa odporkyňa vo svojom odvolaní opätovne odvoláva. Tento protokol potvrdzuje len skutočnosť, že
k odovzdaniu predmetu kúpy spolu s jeho vnútorným vybavením došlo 14.11.2009, avšak v žiadnom
prípade neobsahuje potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny kupujúcim. Nebol žiadny dôvod, aby sa v

preberacom protokole uvádzalo, že kúpna cena nebola zo strany odporkyne vyplatená, ako sa toho
odvolateľka úplne nelogicky a absurdne domáha. O úhrade kúpnej ceny neexistuje žiadny doklad,
nakoľko ani nebola uhradená. V záhlaví kúpnej zmluvy je uvedené aj číslo bankového účtu, na ktorý
mala odporkyňa zasielať splátky kúpnej ceny v ľubovoľnej výške až do úplného zaplatenia kúpnej ceny v
dojednanej lehote splatnosti. Navrhovateľ poukázal aj na skutočnosť, že odporkyňa sa v konaní účelovo

snažila preniesť na navrhovateľa dôkazné bremeno ohľadom preukazovania toho, že k uhradeniu
kúpnej ceny nedošlo. To je však absurdné a v zmysle procesnej teórie, odbornej literatúry i judikatúry
nemožné. Ide o tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, ktorá vychádza z tvrdenia, že nemožno od účastníka
spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdenia, že kúpna cena bola zaplatená, sa presúva na žalovaného ako kupujúceho. Vyššie

uvedený názor odbornej literatúry je podporený aj aktuálnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, z ktorej
rovnako vyplýva, že negatívne skutočnosti sa nepreukazujú. V odpore z 12.05.2011 odporkyňa po
slovensky uviedla, že sa navrhovateľa údajne pokúšala vyzvať na zrušenie kúpnej zmluvy, čo však v
skutočnosti neurobila. Rovnako mohla odporkyňa aj jednou vetou po slovensky napísať, že žalovaný
nárok spochybňuje z iného dôvodu - zaplatenia, čo však začala tvrdiť až po udelení plnej moci svojmu

advokátovi. Navrhovateľ s poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom
rozsahu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby v sume
81,33 eur a režijný paušál v sume 8,04 eur zvýšený o sadzbu 20 % DPH.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202

O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o
konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady

rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odporkyňa v odvolaní namietala, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tvrdením navrhovateľa, že
neprebral kúpnu cenu, pričom v zmluve bolo dohodnuté, že jej prebratie je obligatórnou náležitosťou,
ktorá predchádza odovzdaniu predmetu kúpy. Tiež v odovzdávacom protokole nie je uvedené, že

navrhovateľneprebralkúpnucenu.PodľaodvolateľkyčlánokII.kúpnejzmluvyvspojenísodovzdávacím
protokolom preukazuje zaplatenie kúpnej ceny.

Preskúmaním kúpnej zmluvy a preberacieho protokolu odvolací súd zistil, že z obsahu týchto listín
nie je možné vyvodiť, že odporkyňa zaplatila kúpnu cenu v zmysle kúpnej zmluvy. Článok II. kúpnej
zmluvy obsahuje dojednania o predmete kúpnej zmluvy - jeho opis, pričom druhá veta článku II.

obsahuje záväzok navrhovateľa ako predávajúceho odovzdať odporkyni ako kupujúcej predmet zmluvy
po zaplatení kúpnej ceny. Z obsahu článku II. kúpnej zmluvy nevyplýva potvrdenie o zaplatení kúpnej
ceny odporkyňou, a to ani v spojení s preberacím protokolom. Uvedený článok nebránil navrhovateľovi
odovzdať predmet kúpy odporkyni už skôr. K zaplateniu kúpnej ceny sa vzťahuje článok III. kúpnej
zmluvy, kde je uvedená výška kúpnej ceny, na ktorej sa účastníci dohodli a spôsob jej zaplatenia -

teda v celosti alebo v splátkach najneskôr do 31.12.2010. Pokiaľ by kúpna cena bola zaplatená pri
podpise zmluvy uvedené dojednanie o zaplatení kúpnej ceny v celosti alebo splátkach by bolo nelogické
a bez významu. Nie je obvyklé, aby sa do preberacieho protokolu uvádzalo, že kúpna cena nebola
zaplatená. Preberací protokol má funkciu potvrdenia o tom, že predmet kúpy bol odovzdaný, nemá
funkciu potvrdenia o zaplatení kúpnej ceny. Naopak, je obvyklé vystaviť potvrdenie o zaplatení v prípade,

ak kúpna cena bola zaplatená.

Predmetom sporu je zaplatenie kúpnej ceny. Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. bolo procesnou
povinnosťou odporkyne uniesť dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že kúpnu cenu zaplatila.
Každý účastník musí preukázať, čo tvrdí (zásada affirmanti incumbit probatio). Nebolo povinnosťou
navrhovateľa preukázať, že kúpna cena zaplatená nebola. Odporkyňa nepredložila žiaden relevantný

dôkaz o tom, že kúpnu cenu zaplatila. Tvrdenie odporkyne, že z článku II. kúpnej zmluvy v spojení
s preberacím protokolom vyplýva zaplatenie kúpnej ceny, pretože pokiaľ by kúpnu cenu nezaplatila,
navrhovateľ by jej predmet kúpy neodovzdal, je len jej tvrdením, ktoré má charakter špekulácie
(myšlienkového pochodu, ktorý sa neopiera o dostatočný faktický základ), nie dôkazu. V prípade
zaplatenia kúpnej ceny pri podpise kúpnej zmluvy by nemalo význam ani dojednanie o zmluvnej pokute

pre prípad omeškania so zaplatením kúpnej ceny.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením zamietnutia vykonania dokazovania výsluchom vodiča
kamiónu. Predmetom konania je zaplatenie kúpnej ceny vyplývajúcej z kúpnej zmluvy. Súd prvého
stupňa správne zameral dokazovanie na zistenie, či odporkyňa kúpnu cenu zaplatila, pričom správne
poukázalnadôkaznébremenonastraneodporkyne.Odporkyňadôkaznébremenoneuniesla,dostalasa

do stavu dôkaznej núdze, pretože nepredložila dôkaz o zaplatení kúpnej ceny. Navrhnutý svedok - vodič
kamiónu nemal preukázať uvedenú skutočnosť, ale „...preukázať alebo vyvrátiť protichodné tvrdenia
zúčastnených strán, ktoré sa týkajú miesta a času vyhotovenia kúpnej zmluvy a dohadovania zmluvných
podmienok.“ Navyše z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy boli
prítomní len navrhovateľ s manželkou a odporkyňa so svojím druhom. Vodič kamiónu prítomný nebol.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s konštatovaním súdu prvého stupňa o účelovosti tvrdení odporkyne s
poukazom na to, že odporkyňa sa v odpore proti platobnému rozkazu nebránila tým, že kúpnu cenu
zaplatila, teda nárok navrhovateľa je nedôvodný, ale tým, že sa navrhovateľa pokúšala vyzvať na„zrušenie kúpnej zmluvy a vrátenie predmetu kúpy“. Uvedená obrana je úplne nelogická za predpokladu,
tvrdeného odporkyňou, teda že kúpnu cenu zaplatila (predmet kúpy mala pritom vo svojej dispozícii).

Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil

správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolacie námietky odporkyne sú nedôvodné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Vodvolacomkonaníbolvplnomrozsahuúspešnýnavrhovateľ,vdôsledkučohomupodľaustanovenia§
224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil prostredníctvom svojho právneho

zástupcu ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby á 81,33 eur + režijný paušál v
sume 8,04 eur + 20 % DPH, odvolací súd mu ich náhradu priznal v sume 107,24 eur.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.