Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214885
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5712214885.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie

13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9C/271/2012-112 zo dňa 08. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol (výrok I.).
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že sa navrhovateľ žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby
súd vydal rozhodnutie, ktorým by odporcovi uložil povinnosť nahradiť mu majetkovú škodu vo výške 125
eur a nemajetkovú ujmu vo výške 293,20 eur, ako aj trovy konania.
Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd za preukázané zo spisu Okresného súdu Martin sp.

zn. 18Er/2454/2011, že navrhovateľ dňa 25.05.2011 spísal pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým v Exekútorskom úrade so sídlom O. XX, P., návrh na vykonanie exekúcie proti dlžníkovi na
vymoženie pohľadávky, priznanej rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom,
obchodnou spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo
dňa 26.04.2011, sp. zn. SR 00316/09. Žiadosťou doručenou okresnému súdu dňa 01.08.2011, súdny
exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením č. k. 18Er/2454/2011-13

zo dňa 03.10.2011 súd túto žiadosť zamietol.
Súd ďalej citoval viaceré ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. na základe ktorých rozhodol. Poukázal
na to, že navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania konštatoval, že mu mala vzniknúť škoda,
keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí
zákonnej lehoty, resp. po veľmi dlhej dobe, teda postup nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.
Takéto tvrdenia navrhovateľa v konaní preukázané neboli. Z príslušného exekučného spisu súd mal

za preukázané, že síce Okresný súd Martin skutočne nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od jej doručenia, ale nekonal svojvoľne a
bezdôvodne, pretože v snahe skúmať, či exekučným titulom priznaná pohľadávka navrhovateľa nie je
pohľadávkou zo spotrebiteľskej zmluvy, vyžadoval ďalšiu súčinnosť od navrhovateľa. Nesprávny úradný
postup navyše nie je jedinou podmienkou pre vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody, spôsobenej
orgánom verejnej moci, a to v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Ďalším predpokladom pre

priznanie takéhoto nároku je vznik škody a nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou, resp. nemajetkovou ujmou ako protiprávnym následkom. Súd konštatoval,že navrhovateľ nepreukázal vznik a výšku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ
predovšetkým v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia.
Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa o predložení znaleckého posudku, súdu sa javil ako neúčelný a

vzhľadom na preukázaný skutkový stav veci irelevantný pre právne posúdenie nároku navrhovateľa.
Preto takýto dôkazný návrh zamietol a dôkaz nevykonal.
V konaní nebola preukázaná ani existencia nezákonného rozhodnutia, ani existencia nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu, ktorým by navrhovateľovi mohla vzniknúť tvrdená škoda.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech však

právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko odporca si trovy konania nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
a žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
V odvolaní vytýkal súdu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, - rozhodoval vylúčený sudca, - súd

I. stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav, - neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, - rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že

súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 O. s. p. poukázal na to, že požiadal súd o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody
a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v
texte návrhu, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola
vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania

vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie
krajskéhosúdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávne
totožných veciach. Súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je

možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z
dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom
predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na
ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na

podporu svojich protitvrdení. Podľa neho súd úplne ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej
škode, hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške
majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Opieral
sa o tvrdenia, že aj sám súd zistil, že o návrhu neoblo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto
nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zrušil
rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O.
s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1
O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných

dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým

zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového

súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky, že súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami
za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného

pojednávania z dôležitého dôvodu, že súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia
sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a
viedol pojednávanie na ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol (v žiadosti sa pritom
zdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak
na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde) a k tvrdeniu, že nemal možnosť
sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj

v odôvodnení svojho rozhodnutia, že nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal
a založil na nich svoje rozhodnutie a že za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti
konať pred súdom, odvolací súd k uvedeným námietkam uvádza: Preskúmaním spisového materiálu na
vec sa vzťahujúceho, bolo zistené, že dňa 25.06.2014 bolo splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa

doručené predvolanie na pojednávanie na deň 08.07.2014. Spolu predvolaním na pojednávanie mu bolo
doručené uznesenie o potvrdení uznesenia okresného súdu č. k. 9C/271/2012-37 zo dňa 07.08.2013,
nakoľko sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v
podanom návrhu aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Martin. Rovnako
dňa 25.06.2014 mu bolo doručené uznesenie Krajského súdu Žilina, č. k. 9NcC/39/2014-84 zo dňa

15.05.2013, ktorým bolo rozhodnuté o vylúčení sudkyne JUDr. Heleny Menichovej z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej na okresnom súde. Ostatní sudcovia Okresné súdu Martin neboli vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci. Ďalej bolo preukázané, že v podaní zo dňa 04.07.2014 žiadal
o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a
sudcu. Žiadal o doručenie rozhodnutia o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Martin.

Nakoľko (ako je uvedené nižšie) neboli v prejednávanej veci zistené okolnosti, ktoré by predstavovali
relevantné dôvody na zrušenie pojednávania z dôvodu porušenia zásady nestrannosti konajúceho
sudcu, odvolací súd uvedené odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd
v tomto smere uvádza nasledovné:
Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a nasl. O. s. p.) predstavujú výnimku z významnej

ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR).
Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom
výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade
so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v
osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá

ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Dôvod na
vylúčenie sudcu nezakladá ani skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným
je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp.
zn. 3Nc/14/2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie
sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu)

svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Aplikačná prax Najvyššieho súdu
SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej
miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný
profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu. Preto samotná skutočnosť, že predmetom

konania je nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, pričom tento nebol
zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nezakladá
pomer k veci. Naviac uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 15.05.2013, č. k. 9NcC/39/2014-84 bolo
rozhodnuté, že konajúca sudkyňa JUDr. Mária Ilgová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
predmetnej veci.

K odvolaciemu dôvodu, že neboli splnené podmienky pre konanie podľa § 101 ods. 2 O. s. p. je
potrebné uviesť, že prvostupňový súd nariadil pojednávanie na deň 08.07.2014, pričom právny zástupca
navrhovateľa bol o konaní týchto pojednávaní riadne a včas oboznámený. Tým, že na pojednávanie
sa navrhovateľ ani jeho zástupca nedostavili potom neobstojí jeho námietka, že okresný súd vo vecirozhodol bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci. Odvolací súd
konštatuje, že boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady na prejednanie
veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní

dňa 08.07.2014 prejednal a o nej rozhodol, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom,
nakoľko sa tejto možnosti sám zbavil tým, že sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol na pojednávanie
včas predvolaný viac ako 5 dní pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd
bol zhodne s prvostupňovým súdom toho názoru, že dôvody uvádzané navrhovateľom nebolo možné
považovať za dôležité dôvody pre odročenie v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Tým si navrhovateľ a jeho

splnomocnený zástupca sami zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia,
a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany,
právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré
sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným účastníkom).
Odňatím možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia § 221 písm. f/ O. s. p. je taký nesprávny,
procesné ustanovenia porušujúci, postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. V zmysle § 18 O. s. p. majú účastníci v občianskom súdnom
konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv
(napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom - § 41 O. s. p., nazerať do
spisu a robiť si z neho výpisy - § 44 O. s. p. vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom,

ktoré sa vykonali - § 123 O. s. p., byť predvolaný na súdne pojednávanie - § 115 O. s. p., na to, aby im
bol rozsudok doručený do vlastných rúk - § 158 ods. 2 O. s. p. atď.).
Podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu. Uvedené

ustanovenie sa uplatní aj pri prejednaní odvolania odvolacím súdom (§ 211 O. s. p.).
V prejednávanej veci bol postup okresného súdu v súlade s citovaným § 101 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ
nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu tvoriaceho prekážku na jeho strane brániacej
mu v účasti na pojednávaní (§ 119 ods. 1, 3 O. s. p.), požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu, že vo
veci koná vylúčený sudca, ktorý dôvod (ako už bolo opakovane uvedené vyššie) nebol dôvodný.

K samotnému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odvolací súd poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (II.ÚS 471/2012, I.ÚS 86/02, I.ÚS 70/02,
I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00), keď samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky
vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Samotné nedodržanie zákonnej lehote nemožno totiž vnímať izolovane, oddelene od
ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej
predĺžení. Preto bolo nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu, tak ako to správne
učinil v tomto konaní aj okresný súd.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania

postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli
vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .