Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/581/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312210090
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5312210090.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
6C/121/2012-60 zo dňa 16. júla 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh navrhovateľa. Vychádzal z
toho, že k prieťahom (a tým ani k nesprávnemu úradnému postupu) v dotknutom exekučnom konaní
(sp. zn. Okresného súdu Čadca 4Er/432/2010) nedošlo. Konštatoval nepravdivosť tvrdení navrhovateľa
o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie s „omeškaním“ viac ako 6 mesiacov; návrh súdneho
exekútora bol podaný 16.7.2010 a poverenie vydané dňa 5.8.2010. Zároveň okresný súd zdôraznil, že
na označenú exekučnú vec sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení účinnom od 1.6.2010, podľa ktorého

na vydanie poverenia neplatí 15-dňová lehota, ak exekučným titulom - ako v posudzovanom prípade -
je rozhodcovský rozsudok. Ďalej uviedol, že konajúci súd nemá právo konštatovať prieťahy v konaní (§
9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Taktiež v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR nie každý
prieťah možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní a nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje
automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Hoci podmienky zodpovednosti štátu musia byť splnené kumulatívne, a teda na zamietnutie návrhu
navrhovateľa by postačoval už záver o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu, okresný súd

skúmal i ďalšie dve podmienky. Rovnako vo vzťahu k nim uzavrel, že navrhovateľ nepreukázal tak
vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy, ako ani príčinnú súvislosť medzi (tvrdeným) nesprávnym úradným
postupom a týmito (kumulatívnymi) podmienkami zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci.
V danej súvislosti uviedol, že navrhovateľ opakovane v rozpore so zákonom, resp. s predpismi na
ochranu spotrebiteľa poskytoval úvery neplatičom; nadväzne takémuto konaniu nemožno poskytnúť
právnu ochranu.
Samostatným výrokom okresný súd zamietol návrh na prerušenie konania (podľa § 109 ods. 1 písm.

b/ a súčasne i podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti navrhovateľa pre porušenie práva na zákonného sudcu a nestranný súd. Konštatoval,
žeootázkevylúčeniazákonnéhosudcu//sudcovOkresnéhosúduČadcarozhodolnadriadenýsúd,ktorú
otázku je oprávnený riešiť. Prerušenie konania by pritom bolo i v zjavnom rozpore s účelom meritórnehonávrhu navrhovateľa. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v spore
úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, lebo si tento procesný nárok neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na opätovné prejednanie. Namietal, že okresný súd nesprávne na
pojednávaní prejednal vec v jeho neprítomnosti, lebo (on) predložil riadne zdôvodnenú žiadosť o
zrušenie pojednávania. V tejto spojitosti nemal možnosť vyjadriť sak tvrdeniam a prednesom odporcu,
k vykonaným dôkazom a ani sám nemohol navrhnúť dôkazy na podporu jeho tvrdení, preto došlo

k porušeniu zásady kontradiktórnosti. Meritórne rozhodnutie označil taktiež za predčasné z dôvodu,
že konajúci súd nevyčkal na právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
Súdu prvého stupňa navrhovateľ vytýkal (i) viacero omylov; napr. mal konštatovať, že navrhovateľom
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v odôvodnení prezentované časové úseky
tomu nenasvedčujú. Za významné považoval nielen skúmanie okamihu, kedy exekučný súd o vydaní
poverenia rozhodol, ale i momentu, kedy poverenie súdnemu exekútorovi doručil.

Navrhovateľ (opakovane) tvrdil, že konajúceho sudcu bolo potrebné z rozhodovania vylúčiť. Okolnosť,
že krajský súd nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne
v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Dotknuté rozhodnutie krajského
súdu bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov v obdobných
veciach a tiež s judikatúrou Ústavného súdu SR, či Európskeho súdu pre ľudské práva.

Odvolateľ nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že ním označené exekučné konania sa na „Okresnom
súde Michalovce nevedú“. Vzhľadom na úplne zrejmú nesprávnosť dotknutého argumentu a jeho
absolútnu nesúvislosť s prejednávanou vecou krajský súd neuvádza jeho bližšie vymedzenie a ani sa
ním konkrétnejšie v ďalšej časti odôvodnenia nezaoberá.

Odporca ostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2
písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)
napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Zásada kontradiktórnosti predovšetkým pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania.
Ťažiskom realizácie procesných práv účastníkov súdneho konania je práve pojednávanie, na ktoré
bol navrhovateľ riadne a včas predvolaný. Svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou - sa o ich
bezprostredné naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil
vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu

vyjadriť.

Termín pojednávania v súdenej veci (na deň 16.7.2013) prvostupňový súd určil 20.6.2013 a právnemu
zástupcovi navrhovateľa bolo predvolanie doručené dňa 27.6.2013. Až 12.7.2013 (v piatok o 18.42, t.j.
po úradných hodinách), reálne teda v pondelok 15.7.2013 - iba necelý pracovný deň pred pojednávaním

- bol konajúcemu súdu doručený elektronickým podaním návrh navrhovateľa „na zrušenie nariadeného
pojednávania z dôvodu objektívneho posúdenia porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu“.
Okresný súd správne vyhodnotil uplatnený dôvod odročenia ako nie dôležitý. Ustanovenie § 101 ods. 2 v
spojení s § 119 O.s.p. umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania a nadväzne
konať i v neprítomnosti účastníkov. V prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok

predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (bližšie napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň tým nie je porušená zásada kontradiktórnosti
sporového konania.
Novelizované ustanovenie § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predvída riešenie opísanej procesnej situácie
(nesúhlas súdu s uplatneným dôvodom požadovaného odročenia) oznámením účastníkovi (na jeho

elektronickú adresu), ako súd posúdil návrh na odročenie pojednávania. Okresný súd uvedený postup
dôsledne nevyužil, čo však nepredstavuje vadu (§ 212 ods. 3 O.s.p.), ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Navrhovateľ žiadosť o odročenie pojednávania podal v krátkom
časovompredstihu-zhľadiskapracovnýchdní-predjehotermínom,čímspoukazom(aj)navzdialenosť
jeho sídla, resp. sídla jeho právneho zástupcu od sídla konajúceho súdu (cca 230km) i sám v nemalej

miere zmaril efektívne využitie označeného zákonného ustanovenia.
Obdobne nie je vadou spôsobujúcou vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia nedoručenie
vyjadrenia protistrany navrhovateľovi. Jednak odporca toto vyjadrenie učinil až po nariadení termínu
pojednávania okresným súdom a vzhľadom na časové súvislosti bolo primerané, ak konajúci súdponechal jeho oboznámenie na pojednávanie, a jednak nemeniaca sa protiargumentácia odporcu je
navrhovateľovi chronicky známa z tisícok identických sporov.

Bezpredmetnou je námietka odvolateľa o neprípustnom konaní vylúčeného sudcu. Zodpovedá totiž
doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonná sudkyňa (správne) postupovala v intenciách
záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu. Odvolateľ ani v žiadosti o odročenie pojednávania (a
prerušenie konania) a ani v posudzovanom odvolaní neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by mali
zakladať jej vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu. Zároveň dotknutý

záver o nevylúčení rešpektuje aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp.
zn. 3 Nc 14/2010 z 31.5.2010; 6 Cdo 201/2013 z 19.6.2013 či 4 Cdo 317/2013 z 25.6.2014) v otázkach
posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti. Vzhľadom na konštatované nebolo potrebné ani vyčkať
na právoplatnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o prerušenie konania.
V rámci meritórneho posúdenia odvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové
vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1

O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že (nepochybne z dôvodu predkladania enormného množstva
typových podaní navrhovateľom na súdy) v odvolaní absentuje akákoľvek úvaha/protiargumentácia
vo vzťahu ku konkrétnym vecným dôvodom zamietnutia návrhu. Inými slovami, odvolateľ rezignoval
na relevantnú reakciu na ktorýkoľvek z nosných dôvodov (t.j. najmä „neplatnosť“ 15-dňovej lehoty na
vydanie poverenia v dotknutom exekučnom konaní, či aplikačnú prax Ústavného súdu SR v otázkach

prieťahov v konaní), na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie.
Takisto je však neprípustné/nemožné konfrontovať okresný súd so závermi, ktoré nevyslovil. Z tohto
pohľadu odvolacie námietky spočívajúce v tvrdení, že okresný súd pochybil, keď konštatoval, „že
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané“, či „že exekučné konania nie sú na Okresnom
súde Michalovce vedené“, nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami napadnutého

rozhodnutia. Ide o zjavné pochybenie odvolateľa pri formulovaní odvolacích dôvodov.
Vo vzťahu k námietke, že dôležitým je nielen skúmanie okamihu, kedy exekučný súd o vydaní poverenia
rozhodol, ale i momentu, kedy poverenie súdnemu exekútorovi doručil, odvolací súd dodáva, že táto
úvaha neobsahuje žiadne konkrétne tvrdenia o porušení povinností exekučného súdu pri doručovaní
poverenia. Predovšetkým však nezodpovedá tvrdeniam prezentovaným v návrhu (§ 205a O.s.p.), kde

navrhovateľ skutkový základ uplatneného nároku založil na zákonnej povinnosti exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní.

Odvolacie dôvody navrhovateľa teda boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý

rozsudok preto vo veci samej potvrdil.
Viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi dôvodmi odvolania bola významná i pre potvrdenie výroku o
zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania. Odvolateľ síce výslovne uvádzal, že napáda
rozsudok okresného súdu „v celosti“, ale vo vzťahu k predmetnému výroku neposkytol žiadnu
konkrétnejšiu argumentáciu. Nedôvodnosť tvrdenia navrhovateľa o konaní a rozhodovaní vylúčeným

sudcom (ktorá hypoteticky okrajovo mohla spochybňovať daný výrok) je vysvetlená a konštatovaná
vyššie.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od meritórneho
rozhodnutia závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu
úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s
§ 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporca si náhradu trov aktuálneho
odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.