Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/1043/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611207554
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5611207554.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci
navrhovateľov v rade 1/ F. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom N. Y., L. XXX/X, v rade 2/ U. Z., nar. XX. X. XXXX,
bytomtamtiežprotiodporcoviHarmonyVEXIs.r.o.,sosídlomAbovce95,IČO:36398438,zastúpenému
Advokátska kancelária GALLO s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 4012/30, o zaplatenie 8 500,-
eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
7C/242/2011-268 zo dňa 25. 3. 2014, takto

r o z h o d o l :

Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľom v rade 1/, 2/ sumu 4

000,- eur, v lehote 3 dní, potvrdzuje.

Ostatné výroky, odvolaním nenapadnuté, p o n e c h á v a nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť
navrhovateľom v rade 1/, 2/ sumu 4 000,- eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostávajúcej
časti žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie v lehote
30 dní po právoplatnosti rozsudku.
Priznanie sumy 4 000,- eur navrhovateľom zdôvodnil prvostupňový súd s poukazom na ust. § 151 písm.

m/, j/, l/ Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že v prípade predaja zálohu iným spôsobom ako
predajom na dražbe (pri dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách)
sú záložnému veriteľovi ukladané povinnosti, ktoré je povinný dodržať. Ide o ochranu záložcu, aby sa
záloh nepredal nevýhodne a pod tzv. trhovú cenu. Záložný veriteľ má povinnosť postupovať s náležitou
starostlivosťou, čím sa rozumie predovšetkým dobrá viera, bezvýhradné rešpektovanie zákona, získanie
všetkých dostupných informácií a vynaloženie všetkého potrebného úsilia, aby sa predajom zálohu
získala cena, ktorá nie je nižšia ako obvyklá (trhová) cena. V tomto prípade však odporca neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal naplnenie uvedenej zákonom stanovenej povinnosti postupovať pri
predaji zálohu s náležitou starostlivosťou tak, aby byt vo vlastníctve navrhovateľov v rade 1/, 2/ predal
za obvyklú cenu. Pokiaľ teda predal byt za cenu o 20 % nižšiu v porovnaní s obvyklou cenou priamym
predajom, porušil tým povinnosť, ktorej následkom je vznik škody na strane navrhovateľov. Súd mal z
vykonaného dokazovania preukázané, že obvyklá cena v danom mieste a čase nebola nižšia ako 29
000,- eur, a preto rozdiel medzi výťažkom získaným z predaja bytu a takto stanovenou obvyklou cenou
priznal v sume 4 000,- eur navrhovateľom.

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľom v rade 1/,
2/ sumu 4 000,- eur, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie odporca.
Nesúhlasil so závermi prvostupňového súdu, že údajne predal záloh nevýhodne pod trhovú cenu,pričom pod obvyklou trhovou cenou sa rozumie taká, za akú sa porovnateľná vec predáva v danom
mieste a čase. Podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré navrhol vykonať
odporca a skôr sa opieral o dôkazy, ktoré si zaobstaral sám, ktoré ale tvrdenia v nich obsiahnuté ničím

nepreukazoval. Odporca vykonal predaj bytu v rámci výkonu záložného práva za cenu 25 000,- eur.
Uvedený byt vo vlastníctve navrhovateľov bol nerekonštruovaný. Odporca realizovanými prevodmi z
Katastrálneho úradu Liptovský Mikuláš preukázal, že ceny takýchto bytov sa pohybovali v rozmedzí
od 22 975,25 eur do 25 000,- eur, pričom jediným prípadom, kde bola dosiahnutá cena 29 900,- eur,
bol prípad realitnej kancelárie Directreal. Súd nesprávne vyhodnotil predaj bytu R. U. za cenu 33 300,-

eur ako byt porovnateľný s bytom navrhovateľov, lebo bolo preukázané, že tento byt bol čiastočne
rekonštruovaný, mal plastové okná, vymenené podlahy, čo byt navrhovateľov nemal. Ďalej bolo tiež
preukázané, že byty predávané za cenu nad 35 000,- eur boli plne zrekonštruované. Prvostupňový
súd vychádzal z vyjadrení rôznych realitných kancelárií, ktoré uvádzali pre nerekonštruované byty cenu
30 000,- eur, ale nebol v stave to doložiť žiadnym reálnym predajom takéhoto bytu, nakoľko za takúto
cenu sa neuskutočnili. Súd mal vychádzať preto z reálne doložených cien nerekonštruovaných bytov, pri

ktorých aritmetickým priemerom vychádza suma 25 575,05 eur. Toto je podľa názoru odporcu obvyklá
cena v mieste a čase, ktorá bola preukázaná a keďže záloh bol predaný za 97,75 % takejto zistenej ceny,
čo je o 2,25 % menej, je to však pri nehnuteľnostiach zanedbateľný rozdiel. Z týchto dôvodov žiadal, aby
odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka v rade 1/, ktorá vyjadrenie nazvala doplnenie
odvolania proti rozsudku (reakcia na doručené odvolanie). Z obsahu listiny však vyplýva, že sa jedná o
vyjadrenie, kde uviedla, že konateľ odporcu v čase prevodu vlastníckeho práva na neskoršieho vlastníka
p. T. nedisponoval plnou mocou na prevod vlastníckeho práva. Konal tak nad rámec splnomocnenia,
resp. bez príkazu, a preto ani kúpna zmluva s p. T. nemôže byť platne uzatvorená. Prvostupňový súd by

tak mal vec nanovo prejednať, nakoľko ide o zásadnú otázku, ktorú nemožno zhojiť nárokom na náhradu
škody a rozsudkom odvolacieho súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti v rozsahu v
zmysle§212ods.1O.s.p.apostupombeznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.napadnutý

výrok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Tento v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z týchto dôvodov sa v
odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p..
Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania mal i odvolací súd preukázaný skutkový stav, tak ako z neho

pri rozhodovaní vychádzal prvostupňový súd. Dňa 30. 5. 2007 uzatvorili navrhovatelia ako záložcovia so
spoločnosťou HYPO Credit a.s. ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva č. 10089.
Predmetom bolo zabezpečenie pohľadávky HYPO Credit voči navrhovateľom, ktorí boli dlžníkmi na
základe zmluvy o úvere zo dňa 7. 5. 2007. Predmetom záložnej zmluvy bola nehnuteľnosť, byt č. 10
na 3. poschodí vo vchode č. 2 obytného domu č. XXX na pozemku parcelné č. 776/24 na ul. L.

v N. Y. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytu vo veľkosti
6560/338318-ín zapísaný na LV č. XXXX Katastrálneho úradu v N. Y... Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 26. 7. 2007 uzatvorenej medzi HYPO Credit a.s. a spoločnosťou TOMA úverová a
leasingová, a.s. došlo k právnemu nástupníctvu pohľadávky voči navrhovateľom na uvedený subjekt.
Následne postupník dňa 15. 7. 2009 postúpil uvedenú pohľadávku na odporcu, pričom výška postúpenej

pohľadávky predstavovala 21 726,29 eur. Z dôvodu nezaplatenia tejto pohľadávky boli navrhovatelia
vyzvanínazaplateniedlhuvlehote3dní.Následnedňa8.12.2010odporcapristúpilkvýkonuzáložného
práva, a to priamym predajom zálohu tretej osobe T. T.. Výťažok z predaja predstavoval 25 000,-
eur. V tejto súvislosti prvostupňový súd správne poukazoval na ustanovenia Občianskeho zákonníka,
upravujúce realizáciu záložného práva (najmä § 151m ods. 8 OZ, kde je uvedené, že záložný veriteľ

je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu,
za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v
čase a mieste predaja zálohu). Je potrebné súhlasiť so závermi prvostupňového súdu, že odporca v
tomto prípade nijako nepreukázal naplnenie uvedenej zákonom stanovenej povinnosti, ako aj splnenieostatných povinností v súvislosti s realizáciou záložného práva (informovať vlastníkov o priebehu a
výsledku realizácie záložného práva). Správnosť záverov prvostupňového súdu potvrdzuje aj následné
konanie nadobúdateľa bytu, ktorý predal byt opäť dcérskej spoločnosti odporcu za vyššiu sumu 30 000,-

eur. Následne bol ponúkaný byt za 36 000,- eur, resp. podľa inzertnej ponuky za 37 000,- eur. Z takto
zisteného skutkového stavu prvostupňový súd správne dospel k záveru, že minimálny výťažok za predaj
porovnateľného bytu bol dosiahnutý vo výške 29 000,- eur, a preto rozdiel medzi výťažkom získaným
odporcom a predpokladanou trhovou cenou bytu priznal navrhovateľom v rade 1/, 2/ s tým, že rozdiel
je povinný zaplatiť odporca.

Pretože odvolateľ neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa riadne nevysporiadal prvostupňový súd,
odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a v napadnutej časti rozsudok prvostupňového súdu
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.