Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/312/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112221480
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112221480.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD.

a sudcov JUDr. Petra Kvietka a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt,
s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zast. advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi J. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Z.Q.XX,B.B.,ozaplatenie228,95Eur,oodvolanínavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduBanská
Bystrica č. k. 16C/157/2012-43 zo dňa 24. 04. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi nepriznal právo na

náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal návrhom
doručeným na súd dňa 03. 09. 2012 zaplatenia sumy 228,95 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvnej
pokuty za porušenie zmluvných povinností. Okresný súd s poukazom na § 52 ods. l a nasl. Občianskeho
zákonníka a predloženú zmluvu konštatoval, že odporca v posudzovanom právnom vzťahu vystupuje
v pozícii spotrebiteľa, pričom s poukazom na § 544 Občianskeho zákonníka uviedol, že v danej
veci požadovaná zmluvná pokuta dojednaná vo výške 7500 Sk, uplatňovaná vo výške 228,95
Eur je neprimeranou sankciou (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka). Z hľadiska dlhu za

poskytnuté telekomunikačné služby v konaní navrhovateľ nepreukázal, že odporca má za užívanie
služieb nedoplatky, z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia
ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom,
keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Navrhovateľ tiež
súdu nepreukazuje skutočnosť v akej výške boli, resp. či vôbec boli splatené faktúry za telekomunikačné
služby, a teda z akého dôvodu ukončil zmluvný vzťah s odporcom. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval
zmluvnú pokutu ako satisfakciu za poskytnutie zľavneného programu a mobilného telefónu, uvedené

podľa názoru súdu nie je primeranou sankciou za porušenie povinnosti plniť riadne a včas, nakoľko
navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mu vznikla škoda, tiež nepreukázal evidenciu nedoplatkov voči
odporcovi zo zmluvy o pripojení, preto nárok na zmluvnú pokutu nie je dôvodný.

Okresný súd uzavrel, že požadovaná zmluvná pokuta je ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy
neprijateľnouzmluvnoupodmienkou,ktoréneprijateľnézmluvnépodmienky vspotrebiteľskýchzmluvách sú sankcionované absolútnou neplatnosťou, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Nakoľko si úspešný odporca neuplatnil trovy konania, súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov
konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie zo dňa 28. 05. 2013 (č. l. 47-51
spisu), uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b), písm. d) a písm. f) O. s. p. Uviedol,
že z odôvodnenia napadnutého rozsudku možno usúdiť, že samotné dojednanie zmluvnej pokuty bolo
porušením práv odporcu. Podľa neho v rozsudku absentuje akákoľvek úvaha, ktorou sa konajúci súd
riadil a na základe ktorej dospel k záveru o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných

strán. Namietal porušenie zásady zmluvnej voľnosti, poukázal na výpočet dojednanej zmluvnej pokuty,
unesenie dôkazného bremena a prijateľnosť dojednania zmluvnej pokuty

V rámci porušenia zásady zmluvnej voľnosti uviedol že súd sa nevysporiadal so
skutočnosťou, že zmluvná pokuta zabezpečovala jednak zvýhodnenú cenu poskytnutého mobilného
zariadenia a jednak benefit, ktorý odporca získal v prípade, ak sa zaviaže na užívanie služieb
navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu počas 24 mesiacov. Považuje napadnutý rozsudok za

arbitrárny. Podľa neho súd prvého stupňa týmto rozsudkom poskytuje ústavne nekonformný výklad
ustanovení Občianskeho zákonníka, zasahujúci do zásady zmluvnej slobody a navrhovateľovi
„priam znemožňuje výkon podnikateľskej činnosti z dôvodu absolútneho zákazu zabezpečovať plnenie
povinnosti odporcu v postavení spotrebiteľa prostredníctvom zmluvnej pokuty“. Ani dodatok k zmluve o
pripojení nepovažuje za formulárový typ zmluvy, druh mobilného telefónu si odporca mohol vybrať sám a

podľa toho bola výška jeho štandardnej a akciovej ceny, aj zmluvnej pokuty. Motiváciou zákazníkov pre
uzavretie zmluvy o pripojení s viazanosťou 24 mesiacov bola práve akciová cena mobilného telefón, ako
i zvýhodnené volania, či ceny mesačných programov, ktorých hodnotu navrhovateľ musel zabezpečiť
zmluvnou pokutou pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti.

Pri výpočte dojednanej zmluvnej pokuty uvádza, že odporca si vybral mobilný telefón Samsung E 250

za l,- Sk, pričom jeho štandardná cena bola 3690,- Sk (122,49 Eur), dodatkom k zmluve o pripojení
sa zmluvné strany dohodli, že v prípade 24 mesačnej viazanosti odporcu, bude právny predchodca
navrhovateľa účtovať odporcovi namiesto 14,50 Eur len 6,2 Eur hovorné, čo boli benefity pre odporcu.

V súvislosti s unesením dôkazného bremena poukázal, že pokiaľ prvostupňový súd argumentoval, že
navrhovateľ nepreukázal porušenie povinnosti odporcu voči právnemu predchodcovi navrhovateľa, k

tomu uviedol, že na výzvu prvostupňového súdu žiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty, opakovane
urgoval právneho predchodcu na poskytnutie evidencie platieb odporcu, ktorú predkladá ako dôkaz
a z ktorej je zrejmé, že odporca neplnil svoju povinnosť od mesiaca február 2009. Má za to, že bez
svojej viny nemohol do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej predložiť dôkazy
preukazujúce porušenie povinnosti odporcu, priloženou faktúrou preukázal uplatnenie si zmluvnej

pokuty voči odporcovi a riadne tvrdil dôvodnosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Medzi účastníkmi
v spore ide o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena v závislosti na tom, ako vymedzuje
právna norma práva a povinnosti účastníkov. Navrhovateľ musí tvrdiť skutočnosti navodzujúce žalované
právo, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou odporcu. Odporca netvrdil žiadne
skutočnosti spochybňujúce uplatnené právo navrhovateľa. Pri posudzovaní dôkazného bremena treba

rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia neplnenia si povinností
majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby
preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Nie je možné zo strany súdu nepriznaním
uplatneného nároku sankcionovať navrhovateľa za nepreukázanie nesporných skutočností. Zo strany
súdu tým došlo k procesnému zvýhodneniu odporcu a tým k zásadnému porušeniu rovného postavenia

účastníkov konania garantovaného § 18 O. s. p. a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR.

K prijateľnosti dojednania zmluvnej pokuty odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.
03. 2013, sp. zn. 9Co/31/2012-157 a poukazuje na určité skutočnosti ohľadom dojednania o zmluvnej
pokute, jej uplatnenia a skúmania kritérií pre záver o neprimeranosti zmluvnej podmienky, tiež odkazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 01. 09. 2000 sp. zn. 4 Obdo/4/1999. V

prílohe odvolania predkladá vyčíslenie trov odvolacieho konania, cenník programov služieb (č.l. 53-55),dodatok k zmluve o pripojení Fix (č.l. 56), dodací list (č.l. 57), výdaj na faktúru (č.l. 58), overenie
totožnosti účastníka (č.l. 59), cenník mobilných telefónov (č.l. 60), control of credit reload - fix
vyhľadávanie (č.l. 61-63). Navrhol zmenu rozsudku okresného súdu a vyhovenie návrhu navrhovateľa

vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. l Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov, ďalej aj „O. s. p.“) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1
O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom prvostupňového súdu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal,
že odporca „má za užívanie služieb nedoplatky“ a ani „skutočnosť v akej výške boli, resp., či vôbec boli

splatené faktúry za telekomunikačné služby“, a teda, z akého dôvodu ukončil zmluvný vzťah s odporcom.

Pokiaľ navrhovateľ uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle ust. § 544 OZ, nárok na
jej zaplatenie vznikne voči tomu účastníkovi zmluvy, ktorý poruší dojednanú zmluvnú povinnosť, to
znamená, dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať tú skutočnosť, že účastník porušil
zmluvnú povinnosť, zaťažuje navrhovateľa. Teda toho účastníka zmluvy, ktorý tvrdí, že druhý účastník

zmluvy zmluvnú povinnosť porušil. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal uloženia
povinnosti odporcovi zaplatiť mu zmluvnú pokutu v sume 228,95 € titulom zmluvnej pokuty, v danom
prípade je odporca sankcionovaný za to, že „nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu
za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie, vypojené
z prevádzky“ (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty/

koncového zariadenia odporcovi). Vzhľadom na uvedené bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať, že
odporcovizapríslušnéfakturačnéobdobiedoručilfaktúru zaposkytnutieslužiebnavrhovateľom,
že odporca svoju povinnosť zaplatiť fakturované služby neuhradil v lehote, v ktorej ich mal uhradiť
(napr. výpisom z bankového účtu navrhovateľa), prípadne, že navrhovateľ odporcu vyzval dodatočne na
uhradenie fakturovanej sumy pod následkom odpojenia SIM karty pre nezaplatenie poskytnutých služieb

za príslušné fakturačné obdobie. Nebol teda v súdenej veci daný dôvod na aplikovanie tzv. negatívnej
dôkaznej teórie, ako sa toho domáhal navrhovateľ. Pokiaľ navrhovateľ v konaní nepreukázal, že došlo
k porušeniu dojednanej zmluvnej povinnosti odporcom, nemôže sa navrhovateľ úspešne domáhať
uloženia zmluvnej pokuty odporcovi.

Pokiaľ odvolateľ poukazoval, že na výzvu prvostupňového súdu žiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty

na preukázanie porušenia dojednanej zmluvnej povinnosti odporcom, k tomu odvolací súd uvádza, že
zo súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadal podaním zo dňa 14. 12. 2012, doručeným na
súd dňa 17. 12. 2012 o poskytnutie lehoty 30 dní na predloženie dôkazu (č. l. 29 súdneho
spisu), čomu súd aj vyhovel, nakoľko vo veci rozhodol až dňa 24.04.2013, do ktorého času navrhovateľ
dôkaz nepredložil. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na dôkazy predložené v odvolacom konaní, odvolací súd

poukazuje na zásadu neúplnej apelácie, ktorou je ovládané odvolacie konanie v sporových veciach,
a ktoré predpokladá, že skutková stránka veci sa objasní na súde prvého stupňa. Za týmto účelom jeúčastník konania povinný v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p., predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a
dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Navrhovateľ napriek tomu,
že túto povinnosť nesplnil, resp. v odvolaní uvádzané dôkazy neuplatnil pred súdom prvého stupňa

riadne a včas, dovoláva sa ich účinkov v odvolacom konaní, v ktorej súvislosti odvolací súd poukazuje
na taxatívne ustanovené podmienky § 205a O. s. p., ktoré v danom prípade nie sú splnené, pretože bolo
vecou náležitej starostlivosti navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy o postúpení pohľadávok, aby si vyžiadal
všetky doklady súvisiace s uplatňovaním postúpenej pohľadávky titulom zmluvnej pokuty, preto na
dôkazyoznačenénavrhovateľomvodvolanítakvodvolacomkonanínemožnoprihliadať. Pre

úplnosť odvolací súd poznamenáva, že dôkazy predložené v odvolacom konaní ohľadom porušeniu
dojednanej zmluvnej povinnosti odporcom, a to cenník programov služieb (č.l. 53-55), dodatok k zmluve
o pripojení Fix (č.l. 56), dodací list (č.l. 57), výdaj na faktúru (č.l. 58), overenie totožnosti účastníka (č.l.
59),cenníkmobilnýchtelefónov(č.l.60) nepreukazujúporušeniezmluvnejpovinnostiodporcomadôkaz
control of credit reload - fix vyhľadávanie (č.l. 61 - 63) je duplicitný, nachádza sa tiež na č. l. 40.

Z uvedeného dôvodu krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, pričom pri

takomto právnom posúdení veci už nebol potom dôvod posudzovať, či v súdenej veci bola uplatnená
zmluvná pokuta primeranou alebo nie, preto je v tomto smere odôvodnenie rozsudku okresného súdu
nadbytočné.

Aj napriek uvedenému odvolací súd vzhľadom na odvolacie dôvody naviac dodáva, že sporné
dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení je neplatné z dôvodu neprijateľnosti (ide

o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve). Tvrdenie s argumentáciou o
prijateľnosti dojednanej zmluvnej pokuty navyše produkoval samotný navrhovateľ v podanom odvolaní.

Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení v znení dodatku k nej možno charakterizovať ako spotrebiteľskú
zmluvu a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri uzavieraní
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah

založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,

či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a
tedanepredstavujúosobitnýzmluvnýtypzozáväzkovejčasti).Navrhovateľprávonazaplateniezmluvnej
pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je ako tzv. typová zmluva uzavieraná vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným

spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom
osobitne nevyjednával. V tomto smere podľa odvolacieho súdu neobstojí stanovisko navrhovateľa v
odvolaní, že výšku zmluvnej pokuty mohol v konečnom dôsledku ovplyvniť výberom mobilného telefónu
(alebo iného koncového zariadenia), pretože ceny mobilných telefónov (od ktorých sa mala odvíjať aj

konkrétna výška zmluvnej pokuty) stanovoval práve navrhovateľ (resp. jeho právny predchodca) a neboli
predmetom dohody s odporcom.

Nakoľko sporná zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia
právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa
ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to

s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosťdodávateľa,lepšiuznalosťprávaaľahšiudostupnosťprávnychslužiebakonečnesozreteľom
na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom

tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou ajprípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou

absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné
dojednanie obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty.
Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej

súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov
zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť
prísnejšiealebovýlučnesankcionovanýzmluvnoupokutoulenjedenúčastníkzmluvy,atospotrebiteľ.Už
toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje

preto,ženavrhovateľakoprávnynástupcadodávateľaniejenijakosankcionovanývsúvislosti s
prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s
ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie
prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti,
ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i

porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná
pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (tento
obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní
vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí,

aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch
nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd za
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje
situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred

uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti,
teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ
nezaplatí, t. j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v
dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia
služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje).

Tiež podľa názoru odvolacieho súdu nie je v spotrebiteľskej zmluve prípustné, aby o vzniku práva na
zmluvnú pokutu rozhodovalo konanie alebo nekonanie (t.j. vypojenie alebo nevypojenie SIM karty) len
jednej zmluvnej strany (dodávateľa) ako je to v posudzovanom prípade; dodávateľ tak získava silnejšie
postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi napr. v prípadnom ďalšom rokovaní o uzavretie zmluvy o pripojení
alebo dodatku k nej alebo pri rokovaní o predĺžení doby viazanosti v prípade nevyvolania vzniku

nároku na zmluvnú pokutu „vypojením SIM karty“ a podobne s tým, že faktická kontraktačná nerovnosť
strán sa ešte prehlbuje v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal so zvýhodnenou
kúpnou cenou mobilného telefónu a hodnotou „benefitu“, ktorý bol zabezpečený zmluvnou pokutou,
k tomu odvolací súd udáva, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení v znení dodatku k nej

nevyplýva povinnosť odporcu splatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa zvýhodnenú kúpnu cenu
mobilného telefónu. Bolo len obchodnou politikou právneho predchodcu navrhovateľa, že predával
mobilnételefónyzanižšiuakoskutočnú(trhovú)cenu;rozdielmedziskutočnou(trhovou)azvýhodnenou
cenou mobilného telefónu je tak výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa menený

prehodnotením rozhodnutia jeho právneho predchodcu, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do
zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. Podľa názoru odvolacieho súdu preto nemožno v dôsledku
tvrdeného porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu platiť cenu služieb alebo zotrvať v
zmluvnom vzťahu dojednaný čas, prehodnocovať obsah predtým uzavretých zmluvných dojednaní.Prípadnázvýhodnenákúpnacenamobilnéhotelefónualebo(bližšienešpecifikovaná)hodnota„benefitu“
preto nemajú vplyv na posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute v
prejednávanej veci.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, žiadne trovy odvolacieho konania si neuplatnil a ani

mu žiadne nevyplývajú zo spisu, preto súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
voči navrhovateľovi nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.