Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/586/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510207325
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7510207325.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej, vo veci žalobcu Q. Q., bytom v X. Č.. XX, zastúpeného Q..
J. T., advokátkou, K., Š. XX, proti žalovaným 1/ V. Q. a 2/ P. Q., obom bytom X., N. L. Č.. XXX,
obom zastúpeným Q.. F. K., advokátom, K., B.. R. X, o vydanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných
proti rozsudku 13C/40/2010-109 zo 16.7.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom 13C/40/2010-142 zo
6.8.2013 v znení opravného uznesenia 13C/40/2010-145 z 23.10.2013 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom, v znení opravného uznesenia.

Žalobcovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 79,58 € spočívajúca v trovách
právneho zastúpenia a žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní ju zaplatiť Q.. J. T., advokátke, do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade vydať žalobcovi časť parcely č. 90/55
zapísanej na LV č. XXX/ kat. úz. X.Č., obec X., okres Košice - okolie s výmerou 21 m2, ktorá je vytýčená
v prílohe č. 6 znaleckého posudku č. 3/2012 vypracovaného J.. F. A., znalcom v odbore geodézia a
kartografia zo dňa 26.04.2011, ktorý je prílohou tohto rozsudku a to do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a žalovaných v 1. a 2.rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v
sume 299,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 580,95 € na účet jeho právnej zástupkyne Q.. J. T.,
a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom na rozhodnutie o trovách štátu si vyhradil samostatné

uznesenie.

Vychádzal zo žaloby, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovaným v 1. a 2.rade povinnosť vydať mu časť
nehnuteľnosti, do ktorej mu zasiahli, čo odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č.
90/55, zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. X., pričom žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi susediacej
nehnuteľnosti parc. č. 90/6 a jej užívaním zasahujú do jeho vlastníckeho práva. Vzal do úvahy obranu
žalovaných, ktorí namietali, že do parcely žalobcu č. 90/55 nezasahujú a ešte pred výstavbou svojho
rodinného domu si dali vytýčiť základy a zásah do parcely žalobcu nevyplýva ani z vytyčovacieho náčrtu

č. 76/2000 a ani z geometrického plánu z 18.9.2009, ktoré si dali vyhotoviť. Vykonaným dokazovaním
zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom parc. č. 90/55 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 302 m2
a že žalovaní v 1. a 2.rade sú podielovými spoluvlastníkmi susediacej parc. č. 90/6 o výmere 398 m2.
Zo znaleckého posudku č. 3/2012 vypracovaného znalcom J.. F. A. mal za preukázané, že majetková
hranica medzi pozemkom parc. č. 90/55 vo vlastníctve žalobcu a pozemkom parc. č. 90/6, ktorý je vo
vlastníctve žalovaných prebieha z bodu „A“ do bodu „B“ a plošná výmera zásahu do pozemku žalobcu
predstavuje 21 m2, čo je zrejmé z prílohy č. 6 znaleckého posudku. Citoval § 126 ods.1/ Občianskehozákonníka, a mal za to, že žalovaní v 1. a 2.rade skutočne zasahujú oplotením svojej nehnuteľnosti do
nehnuteľnosti žalobcu a to v celkovej výmere 21 m2. Uložil preto žalovaným povinnosť vydať žalobcovi
vyznačenú časť parcely s tým, že táto je v jeho výlučnom vlastníctve. O trovách konania rozhodol podľa §

142 ods.1/ O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v sume 299,50 € a priznal mu tiež náhradu
trov právneho zastúpenia v sume 580,95 €.

Dopĺňacím rozsudkom 13C/40/2010-142 zo 6.8.2013 súd prvého stupňa doplnil rozsudok
13C/40/2010-109 zo dňa 16.7.2012 a uložil žalovaným v 1. a 2.rade povinnosť zaplatiť na svoj účet trovy
štátu v sume 582,94 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Uznesením 13C/40/2010-145 z 23.10.2013 súd prvého stupňa doplnil výrok rozsudku 13C/40/2010-142

zo dňa 6.8.2013 tak, že v odseku 2, v riadku 2 má správne byť uvedená suma 382,94 €.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní, navrhli ho zmeniť a žalobu zamietnuť s tým,
aby oni boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi hodnotu časti parc. č. 90/55 o výmere 21 m2 a na vlastné
náklady zabezpečiť zmenu hraníc pozemkov parc. č. 90/55 a parc. č. 90/6 na príslušnej správe katastra
nehnuteľnosti. Uviedli, že nemali a ani nemajú k znaleckému posudku č. 3/2012 zo dňa 26.4.2012 žiadne

námietky, pretože sa ním skutočne preukázalo, že najmenej v piatich prípadoch sú hranice pozemkov
posunuté a každá z nich zasahuje do susednej nehnuteľnosti. Poukázali na to, že aj žalobca z pozemku
parc. č. 90/55 zasahuje do ich parc. č. 90/6 a to vo výmere 9,30 m2 a tak po vzájomnom vysporiadaní
by bol rozdiel v ich neprospech vo výmere 10,70 m2. Vyčítali prvostupňovému súdu, že nebral do úvahy
ani hospodárnosť a účelovosť preloženia oplotenia, pričom medzičasom si dali vypracovať znalecký

posudok o hodnote oplotenia a pozemku, ktorý by sa mal žalobcovi vydať a podľa znaleckého posudku č.
54/2012 zo dňa 17.7.2012 hodnota oplotenia takmer 10 násobne prevyšuje hodnotu pozemku o výmere
21 m2.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných považoval rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne
správne. Bol toho názoru, že odvolanie žalovaných neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, a preto

by malo byť odmietnuté. Citoval § 205a ods.1 O.s.p. a bol toho názoru, že nie sú splnené podmienky
v ňom uvedené, a preto odvolací súd nemôže vykonať dokazovanie znaleckým posudkom č. 54/2012
priloženým žalovanými k odvolaniu a teda naň ani prihliadať. Bol tiež toho názoru, že zo znaleckého
posudku č. 3/2012 vypracovaného v konaní nevyplýva žalovanými tvrdená skutočnosť, že on svojou
nehnuteľnosťou zasahuje vo výmere 9,30 m2 do ich nehnuteľnosti. Záverom tohto znaleckého posudku

je len konštatovanie znalca, že plošná výmera zásahu žalovaných do jeho pozemku predstavuje 21
m2. Citoval tiež § 123 a § 126 ods.1 Obč.zák. a zdôraznil, že znaleckým posudkom bolo jednoznačne
preukázané, že žalovaní neoprávnene zasiahli do jeho vlastníckeho práva a oplotenie oddeľujúce
susedné nehnuteľnosti realizovali nie na hranici medzi pozemkami, ale na nehnuteľnosti, ktorej je
výlučným vlastníkom. Ako výlučný vlastník sa domáhal súdnej ochrany a s prihliadnutím na § 126 ods.1

O.s.p. neexistuje žiadny právny dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací návrh žalovaných
ďalej považoval za zmätočný, keďže protinávrh v zmysle ust. § 97 o.s.p. v odvolacom konaní nie je
prípustný.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.), miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 13.3.2015 v

súlade s § 211 ods.2 a § 156 ods.3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1, 3
O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom, v znení
opravného uznesenia potvrdil podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, ako aj s
dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne zistil
skutkový stav veci a vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie spôsobilé preukázať právne významné

skutočnosti, pričom pri rozhodovaní vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli a pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s § 132 a nasl.
O.s.p., keď vykonané dôkazy hodnotil každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Po (správnom
a úplnom) vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré podriadil
pod správne hmotnoprávne predpisy (ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a vyvodil z nich aj

správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Odvolací súd sa stotožňuje so
správnym záverom súdu prvého stupňa, že v posudzovanom prípade sú splnené zákonné podmienky
pre poskytnutie požadovanej ochrany žalobcovi pred tvrdeným neoprávneným zásahom žalovaných do
vlastníckych práv žalobcu podľa § 126 ods. 1 OZ.

Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaní uviedli v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutéhorozsudkuasprávnosťskutkovýchaprávnychzáverov,naktorýchsúdprvéhostupňazaložil

svoje rozhodnutie, preto odvolanie z hľadísk uplatnených, resp. do úvahy prichádzajúcich odvolacích
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. nemožno považovať za opodstatnené.

V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že zo strany žalovaných došlo nesprávnym umiestnením plota k
zásahudojehovlastníckehoprávakparc.č.90/55zapísanejnaLVč.XXXvkat.úz.X..Zvypracovaného
znaleckého posudku č. 3/2012 (č.l. 79 a nasl. spisu), vyhotoveného znalcom J.. F. A. pritom vyplynulo,

že žalovaní skutočne zasiahli do vlastníckeho práva žalobcu a podľa prílohy č.6 znaleckého posudku
plošná výmera zásahu do pozemku parc. č. 90/55 predstavuje 21 m2. Závery znaleckého posudku
účastníci nenamietali a samotní žalovaní aj v odvolaní uviedli, že voči znaleckému posudku č. 3/2012
žiadne námietky nemali a ani nemajú.

V danej veci súd prvého stupňa nariadil na posúdenie otázok, zásadných pre rozhodnutie znalecké

dokazovanie (§127 O.s.p.). Dostal sa totiž do situácie, keď pre zistenie rozhodujúcich skutočností boli
nevyhnutné odborné znalosti a skúsenosti. Odbornými znalosťami sa tu rozumejú iné znalosti, než
znalosti práva a iné znalosti a skúsenosti, než ktoré sudcovi dáva všeobecná skúsenosť. Aj takýto
znalecký dôkaz podlieha sudcovskému hodnoteniu podľa § 132 O.s.p.. Oproti iným dôkazom je tu však
pri hodnotení podstatný rozdiel, pretože pri hodnotení všetkých ostatných dôkazov, okrem znaleckého,

môže súd hodnotiť ich obsah preto, že ich obsah je pre súd daný jeho všeobecnou skúsenosťou a
znalosťoulogickéhomyslenia.Priznaleckomdôkazehodnotísúdvierohodnosťosobyznalcaalogičnosť
správ, ktoré súdu podáva. Pri iných dôkazných prostriedkoch hodnotí súd tieto priamo, bezprostredne,
ale zo znaleckého posudku súd hodnotí dôkaz len nepriamo tým, že skúma, či odôvodnenie posudku je v
súladesovšeobecnýmiskúsenosťamiapoznatkamiačijehoodôvodneniejelogickéačiznalecprihliada

na všetko, čo mu bolo predostrené na posúdenie. Nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku
po stránke jeho správnosti, z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takéto
hodnotenie mu chýbajú potrebné a náležité preukázané odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého
dôkazu súdom teda môže spočívať len v tom, či sa javí znalec v konkrétnom prípade ako vierohodný a či
jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám správneho myslenia a či znalec vychádza

zo zistených skutočností. Ak má súd v tomto smere nejaké pochybnosti, odstráni ich tým, že znalcovi
uloží, aby vec riadne vysvetlil, alebo ho konfrontuje s iným znaleckým posudkom (za predpokladu, ak
je k dispozícii) alebo ustanoví nového znalca.

V danej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzal správne z
vypracovaného znaleckého posudku (účastníkmi nenamietaného) a jeho postupu nemožno nič vyčítať.

Znalec J.. F. A., vychádzajúci z jemu zadanej úlohy zistil zásah žalovaných do parc. č. 90/55, tento zásah
zakreslil a výmeru zásahu vyznačil i šrafovaním (viď prílohu č. 6 znaleckého posudku). Žalobca takto bez
akýchkoľvek pochybností preukázal zásah do svojho vlastníckeho práva zo strany žalovaných, domáhal
saochranyprostredníctvomsúdnehorozhodnutiaaneexistuježiadnaústavneudržateľnáargumentácia,
pre ktorú by bolo možné ochranu jeho práva odoprieť.Tvrdenie žalovaných, že aj žalobca zasahuje (na iných miestach susediacich parciel) do ich vlastníckeho
práva nemôže nič zmeniť na vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku. Predmetom konania totiž
boli zásahy do pozemku parc. č. 90/55, na tieto bolo zamerané dokazovanie a týmito sa zaoberal i vyššie

uvedený znalecký posudok. V občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania
a nemôže žalobcovi priznať viac, než žiadal v žalobnom petite. Vychádzajúc z tejto zásady a žalobcom
vymedzeného predmetu sporu je poukazovanie žalovaných na zásah žalobcu do ich vlastníckeho práva
v tomto štádiu konania bez právneho významu. Tieto zásahy totiž neboli predmetom konania a žalovaní
sa voči ním môžu brániť (v prípade nedohody účastníkov) len eventuálnou samostatnou žalobou.

Odhliadnuc od toho, že uplatnenie vzájomného návrhu v odvolacom konaní možné nie je (§ 216 ods.1
O.s.p.) návrh žalovaných, obsiahnutý v ich odvolaní, aby odvolací súd ich zaviazal zaplatiť žalobcovi
hodnotu časti parcely č. 90/55 o výmere 21 m2 z procesného hľadiska nemá kvalitu relevantného
žalobného petitu, keďže ním žiadajú sami sebe uložiť povinnosť. Žiada sa tiež dodať, že zo znaleckého
posudku č. 3/2012 bez ďalšieho nevyplýva (nie je dostatočne zrejmé), aby žalobca zasiahol do pozemku
žalovaných vo výmere 9,30 m2, keďže tento posudok bol zameraný na zodpovedanie odlišných otázok.

Je potrebné súhlasiť s názorom žalobcu, že v tomto štádiu konania už nemožno dopĺňať dokazovanie
znaleckým posudkom č. 54/2012 zo dňa 17.7.2012, keďže preto nie sú splnené podmienky ust. § 205a
ods.1 O.s.p.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a/ sa

týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu, b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d/ ich účastník konania
bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa tohto ustanovenia, účastník zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a

skutočnosti,ktorémoholuplatniť,aleneurobiltakvzákladnomkonanípredsúdomprvéhostupňa.Takéto
dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. Tento prístup je základom neúplného
apelačného systému, ktorý je aplikovaný v platnej právnej úprave procesného konania. V sporovom
konaní sa považuje súd prvého stupňa za súd, ktorý zisťuje skutkový stav. Tento súd vedie účastníkov
k tomu, aby sa pred ním vykonali všetky navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie sporných, právne

závažných a významných skutkových tvrdení a upozorňuje účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p., čo má
dôsledky pre uplatnenie zásad neúplného apelačného súdu.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci možno bez ďalšieho vyvodiť, že žalovaní boli v konaní súdom
poučení podľa § 120 ods.4 O.s.p. (viď zápisnicu o pojednávaní zo 16.7.2012 na č.l. 94-96). Žalovaní
v konaní pred súdom prvého stupňa nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie a tak na znalecký posudok

predložený v odvolacom konaní nemožno už prihliadať. Okrem toho jeho závery nič nemôžu zmeniť
na nespochybniteľnom zásahu do vlastníckeho práva žalobcu a zvrátiť tak vecne správne rozhodnutie
súdu prvého stupňa.

Žalobca mal plný úspech v odvolacom konaní, preto mu bola podľa § 224 ods.1, § 142 ods.1 a § 151
ods.1 O.s.p. priznaná náhrada trov odvolacieho konania pozostávajúci z odmeny jeho advokátky za

vyjadrenie k odvolaniu zo 17.10.2012 vo výške 58,69 € (§ 11 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) a z náhrady
hotových výdavkov 7,63 € ako aj z 20% DPH vo výške 13,26 €. Spolu náhrada trov odvolacieho konania
predstavuje 79,58 €, ktorú sú žalovaní povinní zaplatiť advokátke Q.. J. T. v súlade s § 149 ods.1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení

účinnom od 1.5.2011).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.