Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/549/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713221026
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713221026.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci navrhovateľa W. Z., SERVIS VZV, SABO, so sídlom Cabajská 10, 949 01 Nitra, IČO: 40 494 420,
právne zast. JUDr. Ladislav Krčmárik, advokát, Štefánikova 43, 949 01 Nitra proti odporcovi Geis SK,
s.r.o.,sosídlomTrňanská6,96001Zvolen,IČO:31324428,právnezast.AdvokátskakanceláriaGABE-
BB, s.r.o., so sídlom Prof. Sáru 44, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 855 936 o zaplatenie 132 Eur s
prísl., o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č. k. 10Cb/2/2014-108 zo dňa 3.
septembra 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 10Cb/2/2014-108 zo dňa 3. septembra 2014 p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 24,64 Eur na účet
právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 75,93 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 75,93 Eur od 06.08.2013 do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na vydanie platobného
rozkazu domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 132 Eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9,5% ročne z dôvodu, že na základe e-mailovej objednávky odporcu
navrhovateľ opravil odporcovi vysokozdvižný vozík Yale. Odporca si počas opravy objednal aj dopravu
vysokozdvižného vozíka (ďalej aj VZV) do jeho areálu, pričom doprava nebola zahrnutá v cenovej
ponuke navrhovateľa. Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru za vykonanú opravu na sumu 1.306,98
Eur, z čoho odporca uhradil sumu 1.174,97 Eur. Zvyšnú sumu 132 Eur s príslušenstvom pohľadávky
odporca odmietol uhradiť.

Odporca v konaní uviedol, že navrhovateľa písomne požiadal o dobropisovanie alebo stornovanie
odplaty za údajne objednanú prepravu vo výške 132 Eur z dôvodu, že služby týkajúce sa prepravy nie

sú súčasťou cenovej ponuky, ktorá bola zaslaná zo strany navrhovateľa odporcovi.

Okresný súd svoj záver, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný odôvodnil tým, že z vykonaného
dokazovania mal preukázané, že zamestnanec odporcu si u navrhovateľa objednal zabezpečenieprepravy pokazeného vysokozdvižného vozíka, resp. prepravu už opraveného vozíka, pričom cena za
vykonanú prepravu nebola medzi účastníkmi dojednaná. Súd posúdil záväzkový vzťah, ktorý vznikol
medzinavrhovateľomaodporcomakovzťahzozasielateľskejzmluvy,keďžepodľanázorusúdupredmet

tohto zmluvného vzťahu medzi účastníkmi korešponduje s podstatnými náležitosťami zasielateľskej
zmluvy tak, ako ich definuje § 601 Obchodného zákonníka. Obranu odporcu, ktorý tvrdil, že vychádzal
z toho, že doprava je v zmysle cenovej ponuky už zahrnutá v cene opravy súd považoval za právne
irelevantnú aj s poukazom na všeobecné obchodné podmienky uvedené v cenovej ponuke, z ktorých
vyplýva, že cena je stanovená bez prepravy.

Okresný súd dospel k záveru, že zasielateľskou zmluvou vznikol medzi navrhovateľom a odporcom
záväzkový vzťah, z ktorého pre navrhovateľa vyplývala povinnosť vo vlastnom mene obstarať pre
odporcu na jeho účet prepravu veci z určitého miesta do určitého iného miesta a odporcovi vyplýval
záväzok zaplatiť navrhovateľovi za to odplatu. Keďže zmluvná odplata nebola medzi stranami
dojednaná, súd ďalej skúmal, či suma, ktorej sa voči odporcovi domáhal navrhovateľ, zodpovedá
odplate obvyklej v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Z rešerše vykonanej súdom

ohľadom cien prepravy vysokozdvižných vozíkov na internetových stránkach spoločností ponúkajúcich
takéto služby, ako aj z cenníkov odťahových služieb predložených zo strany odporcu súd zistil, že
obvyklej odplate za obdobnú prepravu zodpovedá čiastka 75,93 Eur za jednu cestu. Cesty boli vykonané
dve, avšak pri každej ceste bol prepravovaný pokazený, resp. následne opravený VZV a zároveň bol
dopravovaný vozík, ktorý mal odporca od navrhovateľa prenajatý, a preto navrhovateľ bol oprávnený

fakturovať odporcovi v súvislosti s každým zmluvným vzťahom len túto sumu. Nakoľko odporca odplatu
za prepravu, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou v lehote jej splatnosti neuhradil, dostal sa do omeškania
s úhradou dlhu, a preto navrhovateľovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po splatnosti tejto faktúry zo sumy, ktorá bola navrhovateľovi prisúdená z titulu odplaty za obstaranie
prepravy. V prevyšujúcej časti istiny súd návrh zamietol a rovnako zamietol aj návrh týkajúci sa výšky

úrokov z omeškania nad priznanú sumu 5,5% ročne, keďže vychádzal zo zákonnej výšky úroku z
omeškania.

O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
OSP), podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd vyhodnotil pomer úspechu

a neúspechu navrhovateľa a odporcu ako približne rovnaký a vzhľadom k tomu rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý
žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že žalobný návrh v časti prevyšujúcej
sumu 12,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 12,48 Eur od 06.08.2013

do zaplatenia zamietne, alebo aby zrušil výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že podľa názoru odporcu konajúci
súd vyvodil nesprávne závery z vykonaného dokazovania a to najmä s ohľadom na všeobecné
obchodné podmienky navrhovateľa, od ktorých sa odvíja celý zmluvný vzťah medzi stranami. V
zmysle všeobecných obchodných podmienok je „cena VZV stanovená bez prepravy“ a súčasne je v

kolónke doprava uvedená jednotková cena za dopravu vo výške 0,65 Eur, pričom v kolónke s názvom
„Celkom Eur“ je uvedené 0,00 Eur. Podľa názoru odporcu je správna taká interpretácia VOP, v zmysle
ktorej celková cena opravy je stanovená bez prepravy, avšak uvedené žiadnym spôsobom nevylučuje
aplikáciu ust. VOP, ktorým je stanovená jednotková cena za dopravu vo výške 0,65 Eur/km. S ohľadom
na uvedené je preto potrebné aplikovať zmluvne dohodnutú cenu za prepravu, ktorá je stanovená

jednotkovou cenou 0,65 Eur/km tak, ako tomu bolo napr. v prípade faktúr, ktoré odporca doložil do
súdneho spisu, z ktorých bolo nepochybné, že navrhovateľ účtoval cenu za prepravu v sadzbe 0,65 Eur/
km,t.j.bolaúčtovanácenazaprepravuvsume12,48Eurza16km-prepravazosídlaodporcudomiesta
podnikania navrhovateľa späť. Konajúci súd nezdôvodnil, prečo by nebolo možné aplikovať predmetné
zmluvné dojednanie medzi stranami na prejednávaný prípad. Podľa odporcu nad rámec celkovej ceny

za opravu VZV, ktorá bola stanovená bez prepravy, bol stranami dohodnutý spôsob určenia a výpočtu
odplaty za prepravu, ktorá bola stanovená jednotkovou cenou 0,65 Eur/km.K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že má za to, že rozhodnutie prvostupňového
súdu je vecne správne aj napriek tomu, že by bolo na mieste uznať navrhovateľovi celý žalovaný nárok.
Poukázal na skutočnosť, že v zmysle všeobecných obchodných podmienok s ktorými bol oboznámený

aj odporca, bola cena opravy VZV stanovená bez prepravy. Preto nie je na mieste argumentácia odporcu
v odvolaní keď uvádza, že jednotková cena za dopravu je 0,65 Eur/km. Preprava VZV znamená,
že navrhovateľ si objednal prepravnú spoločnosť za tým účelom, aby bol prevezený vozík z miesta
podnikania odporcu do miesta podnikania navrhovateľa. Doprava je úplne iný pojem než preprava a
nemohla byť odporcovi účtovaná, pretože dopravu za sumu 0,65 Eur/km účtuje navrhovateľ iba vtedy,

ak vycestuje on, prípadne jeho servisný technik za účelom opravy ku zákazníkovi, čo nebol tento prípad.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia

§ 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v senáte podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 OSP. V zmysle § 156 ods.
3 OSP bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že odporca si u navrhovateľa objednal opravu

vysokozdvižného vozíka na základe cenovej ponuky č. DS/13CP79. Vzhľadom na rozsah poškodenia
bola oprava VZV vykonaná v priestoroch navrhovateľa a za tým účelom bol VZV prepravený z prevádzky
odporcu do prevádzky navrhovateľa. Prepravu vozíka telefonicky objednal zamestnanec odporcu.
Súčasťou cenovej ponuky DS/13CP79 sú Všeobecné obchodné podmienky, v zmysle ktorých „Cena
VZV je stanovená bez prepravy“. Súčasťou cenovej ponuky je údaj „Doprava“ s jednotkovou cenou 0,65

Eur. Navrhovateľ vystavil odporcovi za vykonanú dopravu a prepravu VZV faktúru č. 13010319 vo výške
1.306,98 Eur, splatnú dňa 05.08.2013. Odporca na vystavenú faktúru uhradil dňa 14.11.2013 sumu
1.174,97 Eur s výhradou, že sumu 132 Eur, ako aj príslušenstvo k pohľadávke odporca odmietol uhradiť.

Navrhovateľ v konaní predložil faktúru č. 13010030 vystavenú na sumu 220 Eur, splatnú dňa 08.02.2013
v ktorej bola odporcovi účtovaná „Preprava VZV“ v množstve 1, jednotková cena 110, spolu s DPH

celkom 132 Eur.

Odporca predložil faktúry č. 13010203, č. 12010501a a č. 12010473, vystavené navrhovateľom
odporcovi, v ktorých sa nachádza položka „Doprava“ 16 km, jednotková cena 0,65 Eur/km, spolu s DPH
12,48 Eur.

Podľa § 273 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj

odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami
alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k
návrhu priložené.

Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku preskúmal rozhodnutie okresného
súdu v rozsahu a z dôvodov napadnutých v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odporca v odvolaní namietol, že konajúci súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo neaplikoval
taký výklad zmluvného dojednania medzi stranami, podľa ktorého ak je vo všeobecných obchodných
podmienkach uvedené „Cena VZV stanovená bez prepravy“ a súčasne je pri údaji „Doprava“ uvedená
jednotková cena vo výške 0,65 Eur je správna taká interpretácia, podľa ktorej celková cena opravy je
stanovená bez prepravy, čo ale nevylučuje aplikáciu ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok,

ktorými je stanovená jednotková cena za dopravu vo výške 0,65 Eur za kilometer.

Uvedenú argumentáciu odporcu považuje odvolací súd za zmätočnú. Odporca v priebehu konania
zotrval na stanovisku, že cena opravy VZV bola stanovená bez prepravy čo interpretoval tak, že
preprava VZV už bola zahrnutá v cene opravy, a preto odporcovi nevznikla povinnosť ju uhradiť. S touto
argumentáciou odporcu sa okresný súd v rozhodnutí riadne vysporiadal, keď uviedol, že obranu odporcupovažoval za právne irelevantnú aj s poukazom na všeobecné obchodné podmienky uvedené v cenovej
ponuke,zktorýchvyplýva,žecenajestanovenábezprepravy.Odvolacísúdzhodnevychádzalzoznenia
Všeobecných obchodných podmienok, v ktorých je jednoznačne uvedené, že cena VZV je stanovená

bez prepravy. Práve preto, že cena servisu je uvedená bez prepravy, nie je v nej preprava zahrnutá a
objednávateľ servisnej opravy hradí cenu prepravy osobitne, nad rámec ceny za opravu VZV. Z toho
dôvodu „Preprava“ ani nie je uvedená medzi jednotlivými položkami cenovej ponuky.

Medzi položkami cenovej ponuky je uvedená „Doprava“, a nie „Preprava VZV“. „Doprava“ je uvedená
s jednotkovou cenou 0,65 Eur, avšak v cenovej ponuke DS/13CP79 je uvedená 0,0 Sk. Ako vyplynulo

z dokazovania, položkou „Doprava“ účtuje navrhovateľ odporcovi situácie, kedy technik (mechanik) sa
fyzicky dopraví z priestorov navrhovateľa do priestorov odporcu kde vykoná opravu a v týchto prípadoch
objednávateľ hradí za dopravu mechanika 0,65 Eur/km. Preto pokiaľ odporca v konaní predložil faktúry
č. 13010203, č. 12010501, a č. 12010473 z ktorých vyplýva, že navrhovateľ fakturoval dopravu za 16 Km
v rozsahu 0,65 Km v hodnote 10,40 Eur + 20% DPH, spolu 12,48 Eur, nešlo o situáciu, kedy navrhovateľ
zabezpečoval pre odporcu prepravu vysokozdvižného vozíka.

Naopak, ako navrhovateľ v konaní preukázal, v predchádzajúcom obchodnom styku medzi
navrhovateľom a odporcom bola v prípade, kedy navrhovateľ zabezpečoval prepravu VZV pre odporcu
účtovaná „Preprava VZV“, ako to vyplýva aj z faktúry č. 13010030, a to v hodnote - jednotková cena
110 Eur, DPH 22 Eur, celkovo 132 Eur.

Záver odvolacieho súdu, že je nutné rozlišovať medzi „Dopravou“ a „Prepravou VZV“ vyplýva aj z

formulácie jednotlivých fakturovaných položiek, uvedených vo faktúrach, ktoré predložili navrhovateľ
a odporca v konaní. V prípade, kedy navrhovateľ zabezpečoval pre odporcu prepravu opravovaného
vysokozdvižného vozíka, je táto skutočnosť uvedená vo faktúre jednoznačne ako „Preprava VZV“.
V situáciách, kedy navrhovateľ fakturoval odporcovi v cene 0,65 Eur/km iba dopravu (nie prepravu
konkrétnej veci), je vo faktúre výslovne určená položka „Doprava“.

Z výpovedí svedkov vyplynulo, že medzi navrhovateľom a odporcom bola zaužívaná obchodná prax v
zmysle ktorej v prípade, ak opravu VZV bolo možné vykonať v priestoroch odporcu, túto prišiel vykonať
mechanik a v takom prípade sa účtovala len doprava mechanika. V prípade, ak bolo treba zabezpečiť
prepravu VZV do priestorov navrhovateľa, túto spravidla zabezpečoval odporca sám, keďže disponuje
primeraným vozovým parkom a iba v situáciách, kedy nemal k dispozícii voľné prepravné kapacity,

zabezpečoval prepravu opravovaného VZV navrhovateľ, a to prostredníctvom zazmluvnenej prepravnej
služby. V týchto situáciách účtoval za jednu cestu 55 Eur, za obe cesty 110 Eur a spolu s DPH 132
Eur odporcovi. Pokiaľ u odporcu prišlo k zmene osoby zabezpečujúcej obchodný styk s navrhovateľom
a nový zamestnanec si nebol vedomý predchádzajúcej obchodnej praxe, bolo nevyhnutné vychádzať
z písomnej informácie uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach, v zmysle ktorých je

jednoznačne uvedená informácia, že preprava opravovaného predmetu nie je súčasťou cenovej ponuky,
z čoho vyplýva, že je nevyhnutné uhradiť ju samostatne nad rámec ceny opravy VZV.

Pokiaľ odporca v konaní neskôr zmenil interpretáciu Všeobecných obchodných podmienok a cenovej
ponuky v tom zmysle, že síce cena za prepravu je už súčasťou ceny za opravu VZV, ale navrhovateľ
môže fakturovať cenu prepravy 0,65 Eur/km, takáto interpretácia je vnútorne rozporná. Pokiaľ by cena

za opravu už zahŕňala aj dopravu, nebol by navrhovateľ oprávnený účtovať žiadnu cenu prepravy, ani
0,65 Eur/km. Naopak, pokiaľ by platilo, že zmluvné strany dohodli, že cena prepravy je 0,65 Eur /
km, znamenalo by to, že odporca zhodne so všeobecnými obchodnými podmienkami nepovažuje cenu
prepravyVZVzasúčasťcenyzaopravu,ibažesadomnieva,žejejvýškaje0,65Euranie55Eurzajednu
cestu. S takouto interpretáciou Všeobecných obchodných podmienok preto nie je možné sa stotožniť.

Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie celej
uplatnenej sumy. V konečnom dôsledku okresný súd rešeršou ustálil obvyklú cenu za jednu cestu vo
výške 75,93 Eur, zatiaľ čo navrhovateľ v rámci zaužitého obchodného styku účtoval odporcovi jednu
cestu len vo výške 55 Eur. Dôvody, pre ktoré súd neuznal právo navrhovateľa na zaplatenie oboch
ciest neboli presvedčivé, pretože predmetom konania nebolo dokazovanie, či navrhovateľ odporcoviúčtoval aj prepravu tých vozíkov, ktoré boli v daný deň prepravované v protismere. Navrhovateľ však
voči rozhodnutiu okresného súdu odvolanie nepodal a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného
súdu potvrdil, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto pohľadu nepreskúmaval.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224
ods. 1 OSP a keďže mal odporca v dovolacom konaní úspech v celom rozsahu, priznal mu náhradu
trov odvolacieho konania. V zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v platnom znení podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 a § 16 ods. 3 odvolací súd
priznal navrhovateľovi trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu

vo výške 16,60 Eur + režijný paušál za rok 2014 vo výške 8,04 Eur, čo predstavuje spolu 24,64 Eur.
Podľa § 149 ods. 1 OSP je odporca povinný trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní uhradiť
právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.