Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/107/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113240995
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113240995.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej,
členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa Y. Q.,
nar. X. XX. XXXX, bytom Y. XXXX/X, G., zastúpeného JUDr. Gabrielom Šujanom, advokátom so
sídlom Y. XXXX/X, G. proti odporcovi P. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom O. XXXX/XX, O., v konaní o
zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.

13C/337/2013-34 zo dňa 16. 9. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu
navrhovateľa sumou 160,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2013 vždy do 15. dňa v mesiaci toho-
ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľa sumou 200,-
eur mesačne s účinnosťou od 1. 9. 2013, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám

navrhovateľa. Zameškané výživné v celkovej sume 1 440,- eur za obdobie od 1. 9. 2013 do 16. 9. 2014
povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 10,- eur spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že vyživovacia povinnosť odporcu voči
navrhovateľovi naďalej trvá, nakoľko nie je schopný samostatne sa živiť. Matka dosahuje priemerný
mesačný príjem vo výške 548,- eur. Mimo výživného vo vzťahu k navrhovateľovi má vyživovaciu

povinnosť i k svojej dcére I., nar. XX. XX. XXXX. Čistý príjem odporcu v období od 1. 9. 2013 do 31.
5. 2014 bol vo výške 683,88 eur. Navrhovateľ vynakladá výdavky spojené s vysokoškolským štúdiom
vo výške 220,- eur potrebné na nákup učebníc, skrípt, ako aj cudzojazyčných, 30,- eur spojené so
zaobstaraním ISIC karty, poplatok za študijný kurz vo výške 50,- eur. Vynaložil 1 000,- eur za nákup
notebooku. Jeho pravidelné mesačné výdavky predstavujú sumu vo výške približne 134,- eur titulom
výdavkov na stravovanie v menze, na mestskú hromadnú dopravu, lieky, ošatenie. Ďalšie náklady

vynakladá na štúdium, osobnú potrebu, ktoré bližšie nešpecifikoval. V nadväznosti na uvedené okresný
súd ustálil, že je v schopnostiach, možnostiach a v majetkových pomeroch odporcu platiť výživné vo
výške 200,- eur mesačne, nakoľko nepreukázal, že by sa osobne staral o inú osobu. Neposkytuje
navrhovateľovi každodennú starostlivosť, ani bývanie a mimo doposiaľ poukazovanej sumy 80,- eur
mesačne nepodieľal sa na výžive navrhovateľa iným spôsobom, ani mu neposkytoval iné mimoriadne
plnenia. Vzhľadom na to, že o zvýšenom výživnom rozhodoval s účinnosťou od 1. 9. 2013, rozhodol i ozameškanom výživnom, ktoré umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- eur až do úplnej
úhrady zameškaného výživného pod následkom straty výhody splátok.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie odporca. Poukazoval, že okresný

súd vychádzal výlučne z jeho mesačného príjmu, nebral do úvahy jeho nevyhnutné mesačné výdavky,
ani majetkové pomery, ktoré sa v prepočte zhodujú s príjmom, ktorý mesačne dosahuje. Rozdiel
26,65 eur medzi príjmom a výdavkami odporcu je dôkazom neprimeranosti navrhovateľovi priznaného
výživného.Zrozhodnutiaokresnéhosúdunadobudoldojem,akobysamalpodieľaťnavýživnomvýlučne
sám,keďokresnýsúdsaneriadildôslednecitovanýmiustanoveniamiZákonaorodine,najmä§62ods.2

Zákona o rodine. Nezohľadnil vyživovaciu povinnosť matky k synovi, ktorá vzhľadom na plnoletosť syna
už nie je ani čiastočne kompenzovaná osobnou starostlivosťou. Naviac, navrhovateľ nepreukázal výšku
odôvodnených potrieb na sumu 200,- eur. Suma jeho odôvodnených finančných potrieb predstavuje
podľa jeho vyčíslenia nanajvýš sumu 160,- - 170,- eur, na ktorej sa má podieľať i matka. Stanovené
výživné považoval za výživné v rozpore s dobrými mravmi. V čase posledného výživného vo výške
80,- eur mesačne bol navrhovateľ maloletým študentom na strednej škole, v súčasnosti je študentom

denného vysokoškolského štúdia, nejde o podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie
výživného na sumu 200,- eur. Navrhoval zmeniť rozsudok okresného súdu, výživné stanoviť na sumu
110,- eur mesačne od 4. 12. 2013, od podania návrhu na súd, nakoľko návrh došiel až 4. 12. 2013.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako správny
podľa § 219 O.s.p.. Uviedol, že podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými

výdavkami rodičov. Preto do takýchto iných výdavkov nemožno zaradiť položky, ktoré uviedol odporca
vo svojej špecifikácii ako hypotéka, spotrebný úver, prenájom garáže a pod.. Taktiež neobstojí námietka,
že nie sú dostatočne špecifikované životné náklady matky. Navrhovateľ je študentom 2. ročníka denného
štúdia Žilinskej univerzity, nie je zárobkovo činný, nemôže prispievať na domácnosť, pričom jeho matka
platí všetky výdavky na bývanie v obdobnej skladbe ako navrhovateľ. Za rozpor s dobrými mravmi

považoval to, že odporca neprispieval synovi okrem výživného v žiadnej inej forme, a to nepretržite od
rozvodu, od roku 1995 až doteraz, teda po dobu 19 rokov syna nenavštevoval, ani sa o neho nezaujímal.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu zmenil tak, že výšku
výživného ustálil sumou 160,- eur mesačne s účinnosťou od 1. 9. 2013. Dopĺňacím rozsudkom návrh

navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd síce vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, avšak na podklade výsledkov vykonaného dokazovania nesprávne určil sumu bežného
výživného, keď túto ustálil sumou 200,- eur mesačne.

Rozsah vyživovacej povinnosti je zákonom vymedzený tak, že sa zohľadňujú odôvodnené potreby

dieťaťa, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú
obaja rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti, majetkové pomery

každého z rodičov. Dôležité je, že pod pojmom schopnosti a možnosti sa nerozumie len čistý priemerný
mesačný príjem rodiča, súd musí komplexne posúdiť schopnosti, možnosti rodiča tak, aby sa rodič
nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Pri určení výšky vyživovacej
povinnosti súd vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa tak, aby výška výživného pokrývala
oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodnutia o výške výživného. Celkové mesačné náklady na dieťa

predstavujú všetky náklady, výdavky, ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa, ako napr.
strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka. Ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov,
dieťa má nárok aj na ďalšie plnenia zo strany rodičov, výlety, športové aktivity, kultúrne akcie a pod..To, v akej miere sa bude každý z rodičov podieľať na celkových nákladoch na dieťa, určujú majetkové
pomery rodiča a jeho životná úroveň. Súd prihliada aj na ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré rodič
má k iným deťom. Vyživovaciu povinnosť vykonáva rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti

osobitnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení ako stravy, zdravotníckych potrieb a bývania.
Druhý z rodičov plní svoju vyživovaciu povinnosť formou finančného plnenia. Zásadne platí, že ak
je životná úroveň rodiča, ktorý plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti nižšia alebo
rovnaká ako u druhého rodiča, možno tohto rodiča zaviazať na plnenie výživného vo vyššej sume ako
je polovica preukázaných nákladov na dieťa.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že matka navrhovateľa dosahuje v zamestnaní
priemerný mesačný príjem vo výške 548,- eur. Mimo navrhovateľa si plní vyživovaciu povinnosť i vo
vzťahu k maloletej dcére I., nar. XX. XX. XXXX. Nebolo možné zohľadniť námietku odporcu v tom, že
si neplní osobnú starostlivosť vo vzťahu k navrhovateľovi, nakoľko tento je dospelý. Synovi i napriek
tejto skutočnosti musí poskytovať bývanie, zabezpečovať stravu. bežný chod domácnosti, tak aby
navrhovateľ vyrastal v hygienicky nezávadnom prostredí a bola mu zabezpečená i bežná starostlivosť

(napr. pranie ošatenia, prístup na internet a pod.).

Pokiaľ odporca v podanom odvolaní namietal, že okresný súd ustálil zvýšenie výživného od 1. 9. 2013,
napriek tomu, že návrh navrhovateľ podal až 4. 12. 2013, je potrebné uviesť, že v danom prípade
nejde o novo určovanú vyživovaciu povinnosť, ale o vyživovaciu povinnosť, ktorá bola priebežne plnená
už na základe predchádzajúcich rozhodnutí, v nadväznosti na čo podstatným pre určenie zvýšeného

výživného je rozhodujúca doba, kedy k zmene pomerov na strane navrhovateľa došlo, nakoľko zmena
rozsudku je prípustná od doby, keď došlo k zmene pomerov, nie od doby, keď o tejto zmene bolo začaté
konanie.

Podľa názoru odvolacieho súdu, totožne s názorom okresného súdu v danom prípade išlo o podstatnú
zmenu pomerov oproti stavu, ktorý tu bol v čase posledného rozhodovania. Navrhovateľ je študentom

vysokoškolského štúdia, pričom iba náklady na kúpu potrebnej literatúry, učebníc, sú nepomerne vyššie
ako náklady spojené so štúdiom na strednej škole. Navrhovateľ preukázal zvýšené náklady, najmä v
čase nástupu na vysokoškolské štúdium, odvolací súd zastal názor, že tieto je potrebné rozpočítať na
jednotlivé mesiace tak, aby ich výšku bolo možné určiť na jeden kalendárny mesiac. V nadväznosti na to
sprihliadnutímnamesačnévýdavkyvynakladanénavrhovateľom,nato,žemimotýchtomusívynakladať

prostriedky i na zabezpečenie kultúrnych, spoločenských potrieb, ustálil sumu výživného na 160,- eur
mesačne. Sumu takto určeného výživného považoval za zodpovedajúcu potrebám navrhovateľa, ako i
schopnostiam, možnostiam odporcu.

O zameškanom výživnom odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v danom prípade je stanovená suma
zvýšeného výživného, je stanovený počiatok, od ktorého je otec povinný zvýšené výživné platiť, a

preto nie je ani v prípadnom exekučnom konaní problém ustáliť zameškané výživné. Naviac, taktiež
nie je problém dohodnúť, prípadne ustáliť splátkový kalendár, podľa ktorého otec zameškané výživné
navrhovateľovi uhradí.

Odvolací súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko vychádzal z
pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v spore, pričom tiež zohľadnil, že sa jedná o príbuzných a z

hľadiska spravodlivého usporiadania vzťahov medzi navrhovateľom ako synom a odporcom ako otcom
považovalzavhodnésprihliadnutímnaust.§150ods.1O.s.p.žiadnemuzúčastníkovprávonanáhradu
trov konania nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.