Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/91/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613205330
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5613205330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov Mgr. Miroslava Šeptáka a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľa: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, zastúpený spoločnosťou Advokátska
kancelária Antovzská, s.r.o., so sídlom Bratislava, Žabotova č. 2/B, IČO: 36 866 881, proti odporcom: 1/
N. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. K., P. I. č. XXX/XX, 2/ S. D., nar. X.X.XXXX, bytom D., K. č. XXX/X,
o zaplatenie 1.803,50 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní odporcu 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/175/2013-96 zo dňa 8. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcom v rade 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne

a nerozdielne 1.903,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.959,73 Eur od
7.3.2012 do 16.4.2012, zo sumy 1.953,50 Eur od 17.4.2012 do 18.4.2012, zo sumy 1.903,50 Eur od
19.4.2012 do 16.5.2012, zo sumy 1.853,50 Eur od 17.5.2012 do 13.7.2012 a zo sumy 1.803,50 Eur od
14.7.2012 do zaplatenia, ktoré súd povolil odporcom splácať v pravidelných mesačných splátkach vo
výške60,-Eur,splatnýchvždykposlednémudňupríslušnéhokalendárnehomesiaca,počnúcmesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia, a vo výroku o trovách prvostupňového konania potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

V nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcom 1/ a 2/ podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľskýchúveroch,§52ods.1,2,§517ods.1a2Občianskehozákonníkaa§3ods.1Nariadenia
vlády SR č. 87/95 Z. z. povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne 1.903,20 Eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.959,73 Eur od 7.3.2012 do 16.4.2012, zo sumy 1.953,50
Eur od 17.4.2012 do 18.4.2012, zo sumy 1.903,50 Eur od 19.4.2012 do 16.5.2012, zo sumy 1.853,50
Eur od 17.5.2012 do 13.7.2012 a zo sumy 1.803,50 Eur od 14.7.2012 do zaplatenia, ktoré súd povolil
odporcom splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 60,- Eur, splatných vždy k poslednému

dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku,
pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Zároveň týmto rozsudkom priznal navrhovateľovi podľa § 142 ods. 3 O.s.p. náhradu
trov konania vo výške 108,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 213,94 Eur, ktoré sú
odporcovia povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa do troch
mesiacov od právoplatnosti rozsudku.V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ a odporcovia uzavreli dňa 8.8.2011 zmluvu
o úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcom bezúčelový úver vo výške 2.000,- Eur,
ktorý sa odporcovia zaviazali splácať spoločne a nerozdielne mesačnými splátkami vo výške 45,30

Eur. Jednalo sa o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú bolo potrebné aplikovať ustanovenia zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ od zmluvy odstúpil dňa 20.2.2012, a to ku dňu
6.3.2012. Odporcom tak vznikla povinnosť vrátiť veriteľovi poskytnutý úver, ktorého výška nesplatenej
istiny predstavovala ku dňu rozhodovania súdu 1.803,50 Eur. Navrhovateľovi tiež prislúchalo právo na
zaplatenie dojednaného úroku ku dňu konečnej splatnosti úveru, ktorý navrhovateľ vyčíslil na 97,55

Eur. Keďže odporcovia sa dostali s plnením svojho záväzku voči navrhovateľovi do omeškania, patril
navrhovateľovi úrok z omeškania do momentu predčasnej splatnosti úveru v sume 2,15 Eur. Okresný
súd uložil preto odporcom povinnosť zaplatiť sumu 1.903,20 Eur, pozostávajúcej z nesplatenej istiny
úveru vo výške 1.803,50 Eur, úroku do zosplatnenia úveru vo výške 97,55 Eur a úroku z omeškania
do zosplatnenia úveru vo výške 2,15 Eur. Okresný súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie poplatkov
vo výške 70,- Eur, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno

a nepreukázal dojednanie povinnosti odporcov platiť poplatky za upomienku a za výzvu vo výške 15,-
Eur a 40,- Eur v úverovej zmluve. Okresný súd priznal navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania od zosplatnenia úveru, avšak len z nezaplatenej istiny. Žaloba bola zamietnutá aj v časti
uplatnených úrokov za čas po splatnosti úveru.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca 2/, ktorý vyjadril nesúhlas s

napadnutým rozhodnutím. Poukázal na svoju ťaživú sociálnu situáciu, ako aj na fakt, že peniaze získané
na základe úverovej zmluvy vôbec nevidel, boli použité výlučne odporkyňou 1/.

Účastníci sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil vo výroku o povinnosti odporcov zaplatiť dlžnú sumu spoločne a nerozdielne, ako aj v závislom
výroku o trovách konania. Vo zvyšnej časti ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s
povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže
účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia

dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.).
Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom
dôkaznébremenospočívanaúčastníkovikonania,bezohľadunajehoprocesnépostavenie.Nesplnenie
dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu
zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý

nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Je predovšetkým na osobe tvrdiacej, že jej prislúcha nárok, tento riadne uplatniť a predložiť potrebné
dôkazy o jeho existencii. Skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník neuplatnil v konaní pred súdom prvého
stupňa nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 205a ods.
1 O.s.p.). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahoma dôvodmi podaného odvolania a účastník môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvostupňového súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,

či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

Krajský súd vychádzajúc z odvolacích námietok odporcu 2/ nezistil žiadne pochybenie v postupe
okresného súdu, ktorý na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 8.8.2011 medzi navrhovateľom a
odporcami priznal navrhovateľovi požadované plnenie. Je bez právneho významu, akým spôsobom boli
použité finančné prostriedky poskytnuté podľa zmluvy, či ich využila len odporkyňa 1/ na svoje potreby

alebo iné účely. V zmysle zmluvy boli odporcovia zaviazaní spoločne a nerozdielne, z čoho vyplýva,
že dlžnú sumu mohol veriteľ žiadať od ktoréhokoľvek z dlžníkov, prípadne aj od obidvoch. Pokiaľ by
odporca 2/ splnil dlh mohol by žiadať náhradu toho, čo plnil za odporkyňu 1/ (§ 511 ods. 3 Občianskeho
zákonníka). Skutočnosť, že sociálna situácia odporcu 2/ je nepriaznivá, nemohla mať pre rozhodnutie vo
veci samej žiaden vplyv; okresný súd však uvedené správne zohľadnil, keď umožnil odporcom splácať
dlh v splátkach.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.). V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.