Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 8P/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414203017
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Iveta Bebejová

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5414203017.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté

deti A.: Martina, nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matka - F.. F. F., rod. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, L. Kubín, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. ŠKERDA, s.r.o.,
so sídlom Radlinského 1727/49, Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, a otec - J. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX-X, L. A., zastúpený JUDr. Ivica Firstová, advokátka, AK Radlinského 1729, Dolný
Kubín, maloleté deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Dolný Kubín, Námestie Slobody 1, Dolný Kubín, v konaní o návrhu otca na zverenie mal. detí
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 11.06.2014 otec žiadal o zverenie oboch maloletých detí F. a
Tatiany do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že mal. deti budú dva po sebe
nasledujúce týždne v mesiaci v osobnej starostlivosti otca a dva po sebe nasledujúce týždne v osobnej
starostlivosti matky, a to od nedele 17.00 hod nepretržite dva po sebe nasledujúce týždne do nedele
17.00 hod, pričom striedavá osobná starostlivosť rodičov o deti začne dňa 06.07.2014 o 17.00 hod, kedy
začne osobná starostlivosť o mal. deti otcom. Každý z rodičov bude mal. deti zastupovať, spravovať ich

majetok v čase zabezpečovania osobnej starostlivosti. Mal. deti budú mať trvalé bydlisko na adrese C.
XXXX/X, L. A.. Odovzdávanie mal. detí sa bude konať vždy na adrese trvalého bydliska toho rodiča,
ktorému končí aktuálny styk s mal. deťmi vždy o 17.00 hod. Rodič, ktorého končí styk s mal. deťmi je
povinný v mieste svojho trvalého bydliska deti riadne pripraviť a odovzdať druhému rodičovi. Striedanie
sa bude realizovať v mieste trvalého bydliska otca a matky. Zároveň žiadal, aby súd počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčil.

Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 02.07.2012 v konaní sp. zn. 5P/37/2012
súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli obe mal. deti na čas po rozvode zverené do osobnej

starostlivosti matky a boli upravené ďalšie rodičovské práva a povinnosti k deťom vrátane úpravy styku
otca s deťmi na čas po rozvode tak, že tento na základe dohody v rozvodom konaní ostal naďalej
neobmedzený. Otec žiadal o zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov podľa
§ 24 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine. Uviedol, že v súčasnosti je zamestnaný vo firme MAHLE, a.s., kde
pracuje na zmeny, avšak od zamestnávateľa má prisľúbené, že mu upravia pracovný čas. Momentálne
žije v trojizbovom byte na sídlisku B., kde zakúpil do bytu novú detskú izbu, kuchyňu a tiež obývačku.
Byt je tak prispôsobený na bývanie pre mal. deti. Blízko otca, v tom istom bytovom dome bývajú taktiež

rodičia otca, ktorých maloleté deti často navštevujú. V súčasnej dobe mal. deti trávia u neho veľa času
a on má záujem o ich osobnú starostlivosť a je spôsobilý vychovávať mal. deti. Má s nimi veľmi dobrývzťah, chodieva s nimi na rôzne výlety. Mal. deti súhlasia so striedavou osobnou starostlivosťou, pričom
súd musí prihliadať aj na názor mal. F. a K., ktoré sú vo veku, kedy už vedia samostatne vyjadriť svoj
názor. Obe dcéry majú záujem tráviť viac času s otcom. Striedavou osobnou starostlivosťou sa zachová

rovnocenný kontakt mal. detí s oboma rodičmi.

Na pojednávaní dňa 26.02.2015 súd uznesením pripustil zmenu návrhu, spočívajúcu v jeho rozšírení o
úpravu styku rodičov s mal. deťmi pri striedavej osobnej starostlivosti rodičov počas sviatkov a prázdnin
tak, že otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť detí v čase vianočných sviatkov v každom
párnom roku, v čase od 23.12. do 26.12. a matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal.

deti v čase vianočných sviatkov v každom nepárnom roku, v čase od 23.12. do 26.12.. Otec je povinný
zabezpečiť osobnú starostlivosť o mal. deti v čase veľkonočných sviatkov v každom nepárnom roku
v čase od štvrtka 16.00 hod do veľkonočného pondelka do 19.00 hod a matka je povinná zabezpečiť
osobnú starostlivosť o mal. deti v čase veľkonočných sviatkov v každom párnom roku v čase od štvrtka
16.00 hod do veľkonočného pondelka do 19.00 hod. Navrhovateľ je povinný zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloleté deti v čase letných prázdnin v každom roku 3 kalendárne týždne v mesiaci júl

súvisle a 1 kalendárny týždeň súvisle v mesiaci august. Navrhovateľ je povinný zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloleté deti v čase jesenných prázdnin v každom nepárnom roku a v čase jarných
prázdnin v každom párnom roku. Odporkyňa je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté
deti v čase jesenných prázdnin v každom párnom roku a v čase jarných prázdnin v každom nepárnom
roku. Každý z rodičov budem al. deti zastupovať a spravovať ich majetok v čase zabezpečenia ich

osobnej starostlivosti. Odovzdávanie mal. detí sa bude konať vždy na adrese bydliska toho rodiča,
ktorým končí aktuálny styk k mal. deťom. Rodič, ktorému končí styk s maloletými deťmi je povinný v
mieste svojho bydliska mal. deti riadne pripraviť a odovzdať ich druhému rodičovi. Striedanie sa bude
realizovať v mieste trvalého bydliska navrhovateľa a odporkyne.

V písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 02.09.2014 matka nesúhlasila s návrhom otca. Poukázala na to,

že ani jedna z dcér nesúhlasí so striedavou starostlivosťou. Otec pri rozvode sám navrhol, aby boli deti
zverené matke. Počas dvoch rokov u neho spali celkom 6krát. Na predchádzajúcich pojednávaniach
tvrdil, že nemajú postele, zároveň tvrdil, že si vzal hneď po rozvode pôžičku 4.000,- eur na zariadenie
bytu, pričom v byte po rozvode zostal rozkladací gauč a má manželskú posteľ, takže tvrdenie, že deti
nemajú miesto na spanie bola len výhovorka. F. je v 9. ročníku a čaká ju monitor, bude sa musieť viac

učiť a pri otcovi, ktorý nezvládal učiť sa s deťmi a neovládal učivo 4. ročníka by sa nemohla dostatočne
pripraviť. K. bola v škole vyšetrená špeciálno-psychologickou poradňou a boli u nej zistené poruchy v
učení, taktiež bude vyžadovať iný prístup. Striedavá starostlivosť je vhodná v prípade, že deti trávia
približne rovnaký čas s matkou aj otcom, keď sa títo vedia dohodnúť, čo v ich prípade nie je možné,
keď spolu vôbec nekomunikujú. Otec sa s deťmi kontaktuje telefonicky skoro denne. Tri roky za sebou

od roku 2012 mal v lete celozávodnú dovolenku, ale deti si nevzal ani na jediný týždeň a cez letné či
zimné prázdniny im nespravil žiadny program. K. sama za ním chodí do bytu, lebo jej chýba otec, ale
on ju odmieta a väčšinou po chvíli pošle domov.

Otec vo výpovedi dňa 09.09.2014 zotrval na svojom návrhu. Uviedol, že zvažoval zverenie detí do
striedavej starostlivosti už od začiatku roku 2014. Viackrát to spomínal obom dcéram, ktoré súhlasili

so striedavou starostlivosťou. Nemal však ešte vytvorené podmienky k tomu, aby dcéry u neho bývali,
pretože nemal zariadenú pre ne izbu a túto zariadil všetkým potrebným pred troma mesiacmi. Zmena
u detí nastala po podaní tohto návrhu. Keď volal s F., tak dcéra mu povedala, aby návrh stiahol, že
mama jej povedala, že ak bude súhlasiť so striedavou starostlivosťou tak bude mať problémy na súde,
so sociálkou a že sa prestane s ňou baviť a stretávať. Aj mladšia K., keď sa jej na to pýtal, tak chcela,

aby návrh stiahol. F. sa k nemu nespráva ako predtým, stretávajú sa len pred bytovkou a keď sa jej pýtal,
či je to kvôli mame, tak to potvrdila. Mladšia K. ho chodí navštevovať, predĺžený víkend v septembri
bola u neho 3 dni aj s nocou. Od začiatku roku 2015 boli deti u neho počas víkendov tri či štyrikrát.
Častejšie to nebolo kvôli tomu, že nemal k tomu vybavený byt. S deťmi chodieva po výletoch, viackrát
bol s nimi pri Ružomberku v zariadení Krajinka, kde sa chodia aj naobedovať. Matka deťom posledné

dva mesiace zakázala, aby sa s ním stretávali. Čo sa týka týchto letných prázdnin, tak mal dovolenku len
týždeň a práve v tom čase bol doma s nohou kvôli úrazu. V čase trvania manželstva sa s deťmi učieval
väčšinou on, po rozvode si K. u neho občas píše úlohy, ale cez víkendy, ktoré boli u neho deti, sa spoluneučili. Pokiaľ vie, tak s deťmi sa neučí ani mama a staršia pomáha mladšej. O žiadnych problémoch
s učením u K. nevie.

Na pojednávaní 26.02.2015 otec doplnil, že počas zimných prázdnin mal dva týždne dovolenku a bol

doma. Deťom povedal, že je doma, avšak matka ich k nemu neposlala. Matka nesúhlasí s tým, aby
deti boli u neho aj cez noc, čo odvodzuje od toho, že deti boli cez vianočné prázdniny u neho málo a
len jedenkrát u neho prespali a 2-3krát ich zobral k svojim známym. Dcéry telefonovali s matkou, ktorá
chcela, aby deti prišli domov. On s matkou vôbec o tomto nekomunikoval. Spolu nekomunikujú, lebo sa
to nedá a on matku kontaktovať nebude. Vie, že by mu aj tak len nadávala a urážala ho. Keď deti nemal

u seba, hoci chcel, tak to neriešil. Nebol sa sťažovať na úrade práce. V súčasnosti má nevyčerpaných
25 dní dovolenky. Nie je pravdou, že cez zimné prázdniny mladšia dcéra chcela zostať u neho na noc
a on ju poslal k svojej mame, lebo má návštevu. Keby dcéra chcela ostať, tak by ostala, ale ona sama
sa rozhodla, že pôjde k jeho mame, ktorá býva v tom istom dome. Ohľadne vyšetrení F. mu matka
neoznamovala, že dcéra má ísť na konkrétne vyšetrenia. On vedel len od F., že má ísť k lekárovi, ale
dcéra mu nevedela povedať presný dátum vyšetrení. Potom mu dodatočne povedala termín vyšetrenia,

ale bolo to vždy deň pred vyšetrením, kedy sa mu nedalo uvoľniť z práce. Žije v byte sám, v práci má
možnosť, že v prípade zverenia detí bude pracovať len doobedné zmeny. Vie, že mladšia dcéra chodí
na gymnastiku a chodila aj na kanoistiku a florbal, ale nevie, či to ešte robí. A dcéra mu nehovorila o
žiadnych súťažiach. Staršej dcére kvôli zdravotným problémom zakúpil vyššiu posteľ a deťom prispieva
aj nad rámec určeného výživného. Je ochotný znášať v prípade striedavej osobnej starostlivosti výdavky

dcér na polovicu rovnako ako ich matka. Deti posiela, keď sú u neho na noc k jeho mame, takto ich
posiela na noc aj ich matka. Stáva sa, že keď sú deti u neho, tak potrebuje na určitý čas odísť z domu
na dve či tri hodiny a vtedy pošle deti buď k jeho mame alebo zabezpečí, aby jeho mama prišla k deťom
do bytu. On si aspoň niekoho zabezpečí k deťom, avšak stáva sa, že obe dcéry boli doma u matky
sami bez nej.

Matka vo výpovediach nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou. Poukázala na to, že otec
nemá taký záujem o deti, ako vypovedá. Do pojednávania 09.09.2014 boli deti u neho len párkrát, staršia
asi dvakrát s nocou a mladšia štyrikrát. Ona nie je proti tomu, aby dcéry chodievali k otcovi a ostali u
neho aj na noc, tak by si aspoň oddýchla, ale dcéry u otca nemohli byť dlhšie. Väčšinou sa vrátili, že
otec nemá čas. Keď bola v nemocnici so staršou dcérou, tak otca detí nežiadala, aby zobral k sebe

mladšiu. Povedala K., nech sa skúsi s otcom dohodnúť, ale potom sa jej ponúkla matka otca, ktorá
nemala problém o dcéru sa postarať a riešila to aj cez kamarátku. Uviedla, že má s dcérami dobrý
vzťah. Mladšia dcéra mala v škole problémy a sama učiteľka jej odporučila, aby začala chodiť ku detskej
psychologičke. Otec o týchto problémoch nevie. Bezproblémové učenie nie je ani u staršej dcéry, ktorá
má zabezpečené doučovanie z dvoch predmetov. K. športuje, chodí na kajaky, gymnastiku. Chodieva

aj po súťažiach a ona s manželom zabezpečovala odvoz dcéry na preteky, ktoré boli aj mimo bydliska,
napríklad v Košiciach, Zvolene, Žiline a výdavky s cestou platila ona. K. chodieva v piatok na gymnastiku
a ona jej zakaždým povedala, že môže ísť po nej k otcovi, kde môže aj spať. Dcéra sa od otca vracala
bez prespania s tým, že otec ide preč, alebo išla k babke, kam ju otec poslal. Dcéry sú proti striedavej
starostlivosti a sú už vo veku, kedy možno ťažko povedať, že sú niekým ovplyvnené. Vzájomne s otcom

vôbec nekomunikujú, takže má výhrady k vyjadreniu znalca, že v podstatných veciach detí sa vedia
dohodnúť a komunikujú.

Matka prostredníctvom zástupcu vo vyjadrení k podanému znaleckému posudku (čl. 133 spisu) uviedla,
že sa stotožňuje s názorom kolízneho opatrovníka zo dňa 02.09.2014. S výsledkami znalca sa
nestotožňuje, pretože aj keď znalec uviedol, že zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti je v

záujme detí, k tomuto tvrdeniu nepripojil nijaké relevantné dôvody. Pozitíva striedavej starostlivosti, ktoré
uviedol v závere svojho posudku sa netýkajú záujmu detí. Jediné pozitívum týkajúce sa záujmu detí
je vo vyjadrení, že deti by mohli zažiť príjemnú zmenu. Samotné deti túto zmenu odmietajú a obe už
teraz hovoria, že navrhovateľ ich bude odkladať ku starej mame. Poukázala na to, že v konaní musí
byť v zmysle § 43 ods. 1 ZoR venovaná náležitá pozornosť názoru mal. dieťaťa, ktorý mal. deti jasne

vyjadrili. Aj napriek tomu, že otec vo vyjadrení k znaleckému posudku z 23.02.2015 podanom jeho
zástupcom poukázal na jeho závery, s ktorými sa plne stotožnil. Napriek tomu, že navrhovateľ tvrdí,
že sa maloletým deťom venuje a stretáva sa s nimi, za posledné 4 mesiace s nimi osobne nestrávil
nepretržite 24 hod. Tvrdenie, že mu bráni v styku s deťmi je nepravdivé. Od septembra 2014 každýpiatok maloletú K. k nemu poslala s tým, že môže u navrhovateľa ostať cez víkend. Počas večerného
telefonátu jej však maloletá K. povedala, že u navrhovateľa ostať nemôže, a že má ísť k starej mame.
Cez zimné prázdniny 2014 navrhovateľ zavolal len jeden piatok maloleté deti k sebe domov, ale keď

večer k nemu prišli, maloleté deti ihneď poslal ku svojej mame, pretože on večer nebude doma. Deti jej
to telefonicky oznámili, že pri otcovi nemôžu spať a preto sa vrátili naspäť. Ďalej deň navrhovateľovej
dovolenky sa maloletá K. opäť pokúsila o to, že by šla k otcovi spať, ale on jej to nedovolil s tvrdením,
aby išla k jeho starej mame, pretože on ide mať návštevu. Raz spravil aj to, že maloletej K. dovolil spať
u neho v byte, ale v noci o 22.00 hod ju preniesol na 3. poschodie k starým rodičom. Ďalší prípad,

keď maloleté deti zobral k sebe spať, odišiel zo svojho bytu a zavolal k nim do bytu spať svoju matku,
aby zabezpečila ich starostlivosť. Pri odchode z bytu tvrdil, že ide iba na chvíľu preč, maloletá F. sa
zobudila ráno o 4.00 hod na to, ako navrhovateľ prišiel domov. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ
sa nestará osobne o maloleté deti, ale ich starostlivosť zabezpečuje prostredníctvom starej mamy. Z
toho dôvodu je názoru, že navrhovateľ nie je spôsobilý zabezpečovať osobnú starostlivosť o výchovu
maloletých. Ak súd zverí maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, nebudú

tým lepšie zaistené potreby dieťaťa podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Maloletá F. je ŤZP, preto je
potrebné sprevádzať ju na častých vyšetreniach u lekárov. Vo vyjadrení je uvedených 10 vyšetrení
v priebehu mesiacov 09/2014 - 02/2015, na ktorých F. sprevádzala, pričom samozrejme uvádzala
aj výdavky s tým spojené. O každom vyšetrení bol navrhovateľ vopred oboznámený, pričom bol aj
vyzvaný, aby maloletú F. na vyšetrenia sprevádzal. Navrhovateľ takéto návrhy vždy odmietol. Doposiaľ

sa vyhýbal zaisťovaniu potrieb maloletých detí a preto prípadným zverením maloletých detí do striedavej
starostlivosti obidvoch rodičov budú horšie zaistené potreby maloletých. Má za to, že navrhovateľ
navrhuje zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti účelovo, aby nemusel platiť výživné, čo aj
oznámil obidvom maloletým deťom. Účelovosti podaného návrhu nasvedčuje aj časová súvislosť medzi
rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/32/2014 zo dňa 06.05.2014, ktorým súd rozhodol

o zvýšení výživného na maloleté deti a návrhom navrhovateľa na zverenie maloletých detí do striedavej
starostlivosti (odstup približne mesiac po vynesení uvedeného rozsudku). S navrhovateľom už dlhší čas
spolu vôbec nekomunikujú, pričom neschopnosť komunikácie je obojstranná. Vzájomná komunikácia
medzi rodičmi je jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý musí súd brať do úvahy pri rozhodovaní o
striedavej osobnej starostlivosti, a ktorý má vplyv na to, že striedavá osobná starostlivosť bude tým

najlepším riešením pre maloleté deti a predovšetkým, že pôjde o záujem maloletých detí.

Kolízny opatrovník žiadal návrh otca zamietnuť. Poukázal na prejavenú vôľu mal. detí, s ktorými bol
opakovane urobený pohovor v auguste 2014 a vo februári 2015, pri ktorom deti odmietali striedavú
osobnú starostlivosť, ktorej realizáciu si vôbec nevedia predstaviť a chcú, aby to bolo ako doteraz.
Poukázal na to, že rodičia detí spolu vôbec nekomunikujú.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojených spisov
tunajšiehosúdusp.zn.2P/61/2013,8P/32/2014,soznaleckýmposudkomX..P.V.,sosprávoukolízneho
opatrovníka z čl. 34, s jeho záznamami s vyjadreniami mal. detí z čl. 150, 151 a s ďalšími dokladmi
založenými v spise

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 5P/37/2012-47 zo dňa 02.07.2012 súd manželstvo

rodičov mal. detí F. a K. rozviedol, obe maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti
ich matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej F. 90,- eur mesačne a mal. K. 60,- eur mesačne a
súčasťou rozsudku je aj dohoda rodičov o neobmedzenom styku otca na čas po rozvode, s tým, že otec
detí sa zaviazal oznámiť minimálne deň vopred matke detí svoj záujem stretnúť sa s deťmi, v prípade
krátkodobého styku trvajúceho max. 2 dni, a v prípade, že pôjde o styk dlhší ako dva dni, tak sa zaviazal

oznámiť svoj záujem o stretnutie matke detí najmenej 3 dni vopred.

Dňa 20.06.2013 podala matka prvýkrát návrh na zvýšenie výživného na mal. F. na sumu 180,- eur
mesačne a na mal. K. na sumu 120,- eur mesačne od 15.07.2013. Zároveň žiadala o konkrétnu úpravu
styku otca s maloletými, a to každý utorok v pracovnom týždni a každý druhý víkend, tiež štvrtý týždeň v
mesiacijúlaprvýtýždeňvmesiaciaugust.Určeniekonkrétnehostykuodôvodnilatým,žeotecsasdeťmi

kontaktuje telefonicky skoro denne, raz za dva týždne v nedeľu im venuje dve hodiny. K. za ním sama
chodí do bytu, lebo jej chýba a chce s ním byť, ale on ju odmieta a väčšinou za krátky čas pošle domov.Matka v konaní vo výpovedi pred kolíznym opatrovníkom (čl. 57 spisu) a na pojednávaní 15.08.2013
poukazovala na to, že otec je síce v dennodennom telefonickom kontakte s dievčatami, osobne sa však
s nimi stretáva minimálne, dve nedele v mesiaci ich bráva na obed. Deti si k sebe nezobral ani keď mal

dovolenku a odmietol to aj keď mala skúškové obdobie a prosila ho, aby si dievčatá na týždeň zobral.
Otec v písomnom vyjadrení z 24.07.2013 uviedol, že s dcérami sa stretáva, rozpráva sa s nimi na ulici
a deti chodia aj k nemu domov. Denne im telefonuje a každý druhý víkend ich berie na výlet. Uviedol,
že je pripravený prevziať zodpovednosť a prijať osobnú starostlivosť o ich výchovu. Na pojednávaní
15.08.2013 uviedol, že od rozvodu mal len jeden týždeň celozávodnej dovolenky v júli a deti si k sebe

nemôže brať aj na nocľah, pretože po odchode matky s deťmi byt ostal prázdny a nemali by na čom
spať, keď t.č. má iba jednu posteľ a nemal prostriedky na dozariadenie bytu. Súd vo veci rozsudkom
č.k. 2P/61/2013-120 zo dňa 03.09.2013 návrh matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku otca
s deťmi zamietol a zároveň aj návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti.

Návrhy oboch rodičov boli zamietnuté z dôvodu, že súd nezistil žiadnu podstatnú zmenu pomerov oproti
času, keď bolo posledne rozhodované o výchove detí a tiež aj o neobmedzenom styku otca s maloletými

deťmi. Bolo preukázané, že matka sa o deti riadnym spôsobom stará, zabezpečuje im všetky potreby
a podieľa sa na rozvoji aj ich mimoškolských aktivít. U otca, keďže pracuje na zmeny, by deti nemali
vytvorené podmienky, na nerušený vývoj, prípravu na školské povinnosti a účasť na mimoškolských
aktivitách.

Rozsudok bol Krajským súdom v Žiline rozsudkom č.k. 7CoP/76/2013-151 zo dňa 27.11.2013 potvrdený.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/32/2014-90 zo dňa 06.05.2014 právoplatným 05.06.2014 súd
čiastočne vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného, ktoré zvýšil na mal. F. na sumu 130,- eur
mesačne od 01.04.2014 a vo zvyšnej časti bol návrhy matky zamietnutý. Otec v konaní vo výpovedi dňa
06.05.2014 uviedol, že on aj matka bývajú na rovnakej ulici, takže je s deťmi skoro denne, často im volá.
Dcéry si k sebe nebráva, lebo nemá zariadený byt, na to aby u neho prespali, a to v dôsledku toho, že

po rozvode matku vyplácal 28.000,- eur na kúpu bytu, pričom matka si zobrala z bytu zariadenie a on
nemal dostatok financií na vybavenie celého bytu.

Kolízny opatrovník vykonal šetrenie rodinných pomerov rodičov, ako aj pomerov na strane maloletých
detí, o čom podal 02.09.2014 správu. V nej uviedol, že matka spolu s oboma maloletými deťmi a svojím
manželom bývajú v 2-izbovom byte na ul. C. XXXX/XX-X, ktorý je udržiavaný v čistote a poriadku. Matka

je nezamestnaná evidovaná úradom práce, súčasne je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške
160,- eur. Je zamestnaná na dohodu ako účtovníčka u p. V. v L. A.. Otec býva v L. A., ul. C. XXXX/XX-
X v 3-izbovom byte. Je zamestnaný vo firme F. v L. A., pričom pracuje len na ranné smeny.

Kolízny opatrovník v podanej správe zo dňa 02.09.2014 uviedol, že dňa 22.08.2014 boli vypočuté vo
veci obidve deti, pričom mal. F. uviedla, že nechce byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov. Je s otcom hlavne v telefonickom kontakte a za posledné dva roky spala u neho dvakrát na jednu
noc. Otcovi vravela, aby stiahol uvedený návrh späť a on uviedol, že to preto, že mama podala návrh na
zvýšenie výživného. K. uviedla, že chce, aby to bolo tak, ako doteraz. S otcom je v telefonickom kontakte.
Počas šk. roka 2013/2014 spala u otca asi dve noci. S otcom sa o uvedenom návrhu rozprávala, ale na
tento návrh mu nič nepovedala. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že vzhľadom na vôľu mal. detí, ako aj s

ohľadom na tú skutočnosť, že otec detí doteraz nevyužil možnosť spoločne zabezpečovať starostlivosť a
výchovu detí vo svojej domácnosti, nie je dôvodné meniť doterajšiu formu zverenia mal. detí, vzhľadom
k tomu, že obaja rodičia bývajú na jednom sídlisku, majú možnosť obaja sa spolupodieľať na výchove
detí bez toho, aby bolo nutné meniť doterajšie zverenie mal. detí.

Vzhľadom na tvrdenie otca, že deti sú pod psychickým tlakom matky a na protirečivé tvrdenia oboch

rodičov, súd ustanovil v konaní znalca z odboru psychológie X.. P. V., X... Znalec vo svojom posudku
1/2015 zo dňa 19.01.2015 v jeho závere konštatoval, že deti majú k otcovi pozitívny vzťah. F. menej
intenzívny,K.intenzívnyamenejkritickýakoF..Taktiežkmatkemajúdetipozitívnyvzťah.F.intenzívnejší
v porovnaní s otcom, a podstatne kritickejší v porovnaní s otcom. Na strane 10 posudku znalec
konštatoval, že u F. je intenzita vzťahu k otcovi polovičná v porovnaní so vzťahom k matke. K. má

rovnako intenzívny vzťah k matke ako k otcovi. Uviedol, že deti nemajú strach z rodičov. Pokiaľ súznalcove informácie pravdivé, matka detí negatívne ovplyvňuje voči otcovi. Obaja rodičia majú pozitívny
vzťah k deťom. Obe deti slovne deklarujú nesúhlas k striedavej starostlivosti. Je pravdepodobné, že
sú zneistené matkou. Znalec pri vyšetrení detí zisťoval aj úroveň stretnutí otca s deťmi. F. uviedla, že

otec jej denne telefonuje a raz za dva týždne ich vezme so sestrou do reštaurácie. K otcovi chodí málo.
On ich odkladá k babke, u ktorej spí asi dvakrát do mesiaca. Otec sa vyhovára, prečo deti u neho
nemôžu spať. K. uviedla, že k otcovi chodí, keď je doma. U otca moc nespáva, ale u babky skoro
každý víkend, lebo otec často nie je doma. K otcovi by chcela chodiť častejšie, ale chcela by zostať pri
mame ako doteraz. Z psychologického hľadiska znalec zhodnotil osobnosť otca, ako osobu s mierne

extrovertovaným temperamentom, s diferencovanou, vrelou a stabilizovanou emocionalitou. U matky
sa jedná o osobnosť s výrazne extrovertovaným temperamentom, citovo dráždivú, aktívnu dominantnú
až autokratickú, ambicióznu a podnikavú. Konštatoval, že obaja rodičia sú spôsobilý samostatne
zabezpečovať osobnú starostlivosť a výchovu F. a K.. K spolupráci rodičov vo veciach, týkajúcich sa
detí uviedol, že v nevyhnutných prípadoch spolupracujú. Komunikácia medzi nimi je defektná. Znalec
dospel k záveru (po veľmi dlhej úvahe), že zverenie detí do osobnej starostlivosti oboch rodičov je v

záujme a na prospech detí. Takéto riešenie prináša okrem pozitív aj riziká. Ako pozitíva uviedol, že do
práv a povinností by sa vniesla symetria a explicitné pravidlá. Zverenie detí do striedavej starostlivosti
rodičov by odbúralo nejasnosti priznaných príjmoch a táto téma by prestala byť predmetoch ich záujmu.
Rodičia by získali pre seba čas na vlastný rozvoj, aktivity alebo oddych. Deti by mohli zažiť príjemnú
zmenu. Medzi riziká, resp. nepredvídateľné reakcie uviedol, riziko citového vydierania detí matkou

a vynucovania doterajšej asymetrie v právach a povinnostiach a malicherné denuncovanie otca na
úradoch, pre minimálne nedostatky. Ďalej, že začiatky takejto úpravy môžu byť pre deti stresujúce a že
pubertálny vek F. môže priniesť okrem terajšej väčšej kritickosti voči matke aj väčšiu potrebu rozhovorov
s ňou.

Kolízny opatrovník vykonal opakovaný pohovor s oboma maloletými deťmi dňa 20.02.2015, kedy sa mal.

F. vyjadrila, že počas vianočných prázdnin 2014 ako aj počas jarných prázdnin 2015 u otca v domácnosti
nespala. Dňa 19.02.2015 bola navštíviť otca s tým, či pôjde s ňou do Poľska, lebo jej treba spodný zubný
aparát, na čo jej povedal, že nepôjde, že nevie kde to je. Tiež povedal, že mu to mala dať vedieť skôr,
aby si mohol zariadiť veci. Rovnako reagoval v roku 2015, keď bola na kontrole v Žiline s chrbticou, keď
zisťovala osobne aj telefonicky u otca, či pôjde s ňou. Vo februári 2015 chcela otca prekvapiť. Bol piatok

a chcela u neho prespať a keď k nemu prišla, tak jej povedal, že nemôže u neho prespať, lebo bude
mať návštevu. Bolo asi 20.00 hod a u otca v tom čase nikto nebol. Naďalej je s otcom v každodennom
telefonickom kontakte, kedy sa jej oco pýta, aj či nepríde k nemu. Ona však nechce k nemu ísť, lebo
má svoje záujmy. Odmietla striedavú starostlivosť oboch rodičov, s tým, že chce, aby to bolo tak, ako
doposiaľ. K. uviedla, že nechce byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vyhovuje

jej to tak, ako je to teraz. Spomenula, že bola u babky A., a otec prišiel po ňu ráno o 4.00 hod a preniesol
ju k sebe do bytu, kde bola do ôsmej a potom ju oco poslal k babke. Od 4.00 hod do ôsmej hodiny už
nespala. Potom spala u otca ešte raz, on však poslal do bytu babku A. a povedal, že príde za 4-5 hodín.
Minule mal oco návštevu, a povedal jej, že má ísť k babke A., ako by sa za ňu hanbil.

Z podania zamestnávateľa otca - F., s.r.o. L. A. zo dňa 01.07.2014 (čl. 79) vyplýva, že zamestnávateľ

žiadostiotcaoúpravupracovnejdobyzodňa17.06.2014,vktorejžiadaloúpravudobypracovnejzmluvy
od 07.00 hod do 15.00 hod v dňoch 12 týždňov za mesačné obdobie, kedy sa zamestnanec bude starať
o zverené deti, vyhovel s platnosťou úpravy pracovnej doby od 31.12.2015 a s prípadným predĺžením
platnosti na ďalšie obdobie, na čo je potrebné predložiť žiadosť o podklady na opätovné predĺženie
platnosti úpravy pracovnej doby.

Zo správy zo psychologického vyšetrenia mal. K. vyhotovenej F.. Q. X. dňa 23.02.2015 bolo zistené, že
ide o dieťa s výraznejším deficitom v oblasti aktivity a pozornosti (syndróm ADHD), vyžaduje zvýšenú
mieru kontroly a pomoci pri učení. Psychologička uviedla, že na dieťa bude dobre vplývať jednotný
výchovný prístup zabezpečený jednou osobou, resp. dvoma osobami, ktoré sú tento prístup ochotné
dodržiavať podľa odporúčaní. V prípade striedavej starostlivosti pôjde o vysoké nároky na zladenie

tohto prístupu u oboch rodičov. Naviac dieťaťu s touto diagnózou ADHD nemusí prospievať, ak bude
permanentne meniť prostredie.Podľa § 24 ZoR, ods.:

1/ V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté

dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

2/ Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v

záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

3/ Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

4/ Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

5/ Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 26 ZoR, ods.:

1/ Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a
povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Pre zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, (ďalej len „SOS“) musia byť
splnené viaceré zákonné podmienky. Predpoklad, že účel SOS bude naplnený, je hlavne v tých

prípadoch, keď obaja rodičia s týmto riešením súhlasia. Z toho vyplýva, že uznávajú dôležitosť druhého
rodiča v živote dieťaťa, a to predpokladá, že budú spolu schopní komunikovať a spolupracovať vo
veciach, týkajúcich sa výchovy dieťaťa. Absencia komunikácie medzi rodičmi v otázkach týkajúcich sa
detí, predstavuje riziko, či takouto formou výchovy budú najlepšie zaistené potreby dieťaťa. V tomto
prípade súhlasí s SOS len otec a ako vyplýva z dokazovania, vzťahy rodičov sú stále negatívne,

poznačené rozvodom, a následným riešením spoločného majetku. V dôsledku toho nie sú schopní
spolu komunikovať ani vo veciach, týkajúcich sa detí, resp. v týchto otázkach spolu komunikujú len
minimálne. Príkladom je, že otec pred takou vážnou zmenou akou je požiadavka zverenia detí do SOS,
svoje rozhodnutie pred podaním návrhu neoznámil matke, nezisťoval jej stanovisko. Taktiež matka, keď
bola dlhšiu dobu s dcérou F. v nemocnici otcovi neoznámila, akým spôsobom bude zatiaľ zabezpečená

starostlivosť o K. a nežiadala v prvom rade jeho, aby sa o dcéru postaral. Dôležité informácie o deťoch,
ktoré majú byť predmetom ich komunikácie, sa rodičia dozvedajú len sprostredkovane, prostredníctvom
detí. Absencia kvalifikovanej komunikácie v tomto prípade nie je vyvolaná účelovo, správaním sa len
jedného rodiča za stavu, že druhý rodič vyvíja snahu konštruktívne komunikovať o deťoch. V tomto
prípade nemajú záujem o spoluprácu vo veciach výchovy detí obaja rodičia. Súd hodnotí všetky dôkazy

s poukazom na § 131 O.s.p., v ich vzájomnej súvislosti. Znalecký posudok je len jedným z dôkazov,
pričom súd prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Deti boli v rozvodovom konaní zverené
do osobnej starostlivosti matky. Druhý rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného
výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na mal. dieťa,
nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to,

aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jednýmz prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, na výchove mal. dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevnenie
citových vzťahov, je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. Od rozvodu rodičov uplynulo viac než 2,5 roka.

Napriek úprave neobmedzeného styku, za stavu, že vzťah detí k otcovi bol a je dobrý, otec si deti k
sebe nebrával, ani matku o to nežiadal na dlhší čas - na viacdňový pobyt počas školských prázdnin či
sviatkov. Počet víkendov, počas ktorých u otca detí prespali od júla 2011 je vo vzťahu k dobe, po ktorú sú
deti vo výlučnej starostlivosti matky tiež sporadický. Otec detí bráva každý druhý týždeň na obed či výlet,
deti ho aj navštevujú v jeho domácnosti, ale šlo väčšinou len o krátkodobé niekoľkohodinové spoločné

trávenie času. Nebolo preukázané, žeby matka detí bola proti dlhším pobytom detí u otca. Práve naopak,
v predchádzajúcom konaní sp. zn. 2P/61/2013 žiadala upraviť styk otca s deťmi konkrétne počas letných
prázdnin aj víkendov v snahe docieliť, aby deti boli častejšie pri otcovi, ktorý možnosť neobmedzeného
stykunevyužíval.Taktiežotecnepreukázal,žebymatkapopodanítohtonávrhuotcazabraňovaladeťom,
aby u otca aj prespávali. Ak by matka skutočne bránila v stretnutiach požadovaných otcom, a otec by
mal záujem o širšie stretnutia, tak sa predpokladá, že otec by to určitým spôsobom riešil. Otec sa však

u matky širších stretnutí nedožadoval, ani sa nesťažoval na matku na orgáne sociálnoprávnej ochrany
detí, ani ich nežiadal v tomto smere o pomoc. Vzhľadom na uvedené, vyznieva argumentácia otca, že
nemal vo svojom byte postele pre deti, na ktorých by mohli u neho prespávať, a preto deti na viac dní
k nemu nechodili, ako chabá, vzhľadom k tomu, že od rozvodu do podania tohto návrhu, kedy už mal
zabezpečené v byte potrebné vybavenie pre deti, uplynuli dva roky. Deti sú schopné prispôsobiť sa aj

jednoduchým podmienkam, najmä keď ide len o dočasné podmienky v čase stretnutí a nie o podmienky
pre dlhodobé bývanie detí. Otec v návrhu uvádzal, že byt si už vybavil a prispôsobil pre bývanie detí.
Napriek tomu do rozhodnutia vo veci prešiel ďalší polrok a vhodné podmienky pre bývanie detí u otca sa
neodzrkadlili na rozsahu času, ktorý otec trávi s deťmi. Sám otec sa na pojednávaní 26.02.2015 vyjadril,
že „posiela deti, keď sú u neho, na noc k jeho mame, takto ich posiela občas k babke aj ich mama“. Z

toho vyplýva, že otec nevyužíva možnosti pre styk s deťmi, ktoré mu vyplývajú z neobmedzenej úpravy
styku a tak jeho podiel na výchove a starostlivosti o deti je malý. Z. má vážne zdravotné problémy, v
roku 2014 absolvovala operáciu chrbtice, v dôsledku čoho musela pred a po operácii a aj v súčasnosti
absolvovaťčastoortopedickékontroly,dlhodobojesledovanáajnaneurológií(DMO),nosízubnýaparát.
Účasť maloletej na týchto vyšetreniach zabezpečuje výlučne matka. Otec sa bránil tým, že mu dcéra

neoznamuje vyšetrenia včas, a žiada ho o doprovod len deň vopred, kedy sa už nemôže uvoľniť z práce.
Aj tento argument neobstojí, ak by sa otec skutočne chcel podieľať na zabezpečení potrieb F. v súvislosti
sjejzdravotnýmstavom,taksitermínvyšetrenízistí.SúdprirozhodovaníozverenídieťaťadoSOSmusí
vždyprihliadaťnazáujemmal.dieťaťa,najmänajehocitovévzťahykrodičom,vývinovépotreby,stabilitu
budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov spolu komunikovať. Znalec vyhodnotil, že SOS

je v záujme mal. detí. Uviedol pozitíva takéhoto rozhodnutia, avšak súd je toho názoru, že vymenované
pozitívaniesúuvedenévovzťahukmal.deťom,alevovzťahukrodičom,kvýkonuichrodičovskýchpráv,
resp. uvádza, že by odpadli medzi nimi spory - podozrievavosť ohľadne ich príjmov, čo bolo významné
pre úpravu vyživovacej povinnosti k deťom. Tu súd uvádza, že rozhodnutie o SOS sa automaticky
nespája s rozhodnutím o neurčení výživného, tak je tomu len v prípade, že možnosti a schopnosti oboch

rodičov sú porovnateľné. Ďalej, že na rodičov sú kladené nároky dohodnúť sa aj na financovaní potrieb
detí, bežných ale tiež spojených so školou či s mimoškolskými aktivitami, so zdravotným stavom detí.
Tiež dohodnúť sa na zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti o deti, o poberaní prídavkov či daňového
bonusu, čo si vyžaduje spoluprácu a rodičia doteraz vôbec neboli ochotní, a vyspeli v záujme detí spolu
komunikovať. Vo vzťahu k deťom je uvedené ako pozitívum, že deti by mohli zažiť príjemnú zmenu, čo

je však otázne v tomto prípade predchádzajúceho vzájomného nerešpektovania sa rodičov pred deťmi,
ich nekomunikácie o veciach detí. Z uvedeného je tu riziko, že bude jedným rodičom spochybňovaná
výchova a požiadavky na deti kladené druhým rodičom a obaja rodičia budú deti zapájať do svojich
vzájomných problémov. Naproti tomu riziká, uvedené v znaleckom posudku pri zverení detí do SOS sa
už týkajú priamo detí. Znalec medzi nimi uviedol aj to, že F. je v pubertálnom veku, s čím súvisí väčšia

potreba rozhovorov s matkou. Zo znaleckého dokazovania vyplýva, že deti majú síce dobrý vzťah k
obom rodičom, ale u F. jeho intenzita k otcovi je v porovnaní s matkou výrazne nižšia. Vzhľadom aj na
odlišnú hĺbku citových vzťahov k rodičom, na vek dospievania u F., na to, že matka bola F. oporou pri
vážnych zdravotných problémoch, ktoré sa u dieťaťa vyskytli po rozvode, je súd u mal. F. toho názoru, že
jeprospešnejšieponechaniezvereniamaloletejdovýlučnejstarostlivostimatkysozachovanímmožnosti

širokého styku s otcom. K. má rovnako blízko k obom rodičom, ale je v záujme zachovania a upevnenia
súrodeneckých vzťahov, ktoré nie sú narušené, aby bola realizácia osobnej starostlivosti a výchovy u
oboch detí rovnaká. Súd pri rozhodovaní o závažných veciach, týkajúcich sa mal. dieťaťa venuje náležitú
pozornosť aj názoru dieťaťa. Maloleté sú už vo veku (10 a 15 rokov), kedy dokážu prejaviť svoj názor azvážiť jeho dosah a v takomto vyššom veku deti už nie sú tak ovplyvniteľné rodičom, ako v nižšom veku.
Sú práve vo veku dospievania, kedy si presadzujú svoj a nie nanútený názor. Obe maloleté vyjadrili svoj
nesúhlasný názor na zverenie do SOS jednoznačne a opakovane pred znalcom, ako aj pracovníčkou

kolízneho opatrovníka. V danom prípade súd dospel k záveru, že nie sú naplnené predpoklady pre
zverenie mal. detí do SOS. Najmä pre neschopnosť oboch rodičov spolu spolupracovať a dohodnúť
sa vo veciach výchovy a starostlivosti o deti, vyjadrené stanovisko mal. detí, ich citové vzťahy k obom
rodičom a vývinové potreby, vzhľadom na stav, keď otec od rozvodu manželstva pri neobmedzenej
úprave styku nedokázal, že je ochotný a schopný dlhodobejšie sa postarať o deti, vrátane zabezpečenia

ich potrieb, nie len finančných vo forme výživného, ale napríklad aj potrieb, súvisiacich s návštevou
lekárov u staršej F., či s účasťou mladšej K. na športových súťažiach, je súd v súlade aj so stanoviskom
kolízneho opatrovníka toho názoru, že striedavá starostlivosť v tomto prípade nie je v záujme maloletých
detí, a že takouto formou nebudú lepšie zaistené ich potreby, než je tomu za stavu zverenia mal. detí
do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Preto návrh otca zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti rozsudku, pretože ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.).

V prípade podania odvolania, toto treba podať v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V tomto prípade v troch
vyhotoveniach. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho
trovy.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine ten z manželov, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).