Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112210403
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112210403.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: AGRO-SOBRANA, s.r.o.,
082 05 Šarišské Bohdanovce 60, IČO: 36 513 482, zastúpeného JUDr. Slavomírou Huszthyovou,
advokátkou, Dominikánske nám. 41, 040 01 Košice, proti žalovanému: F- DACH, spol. s r.o.,
Konštantínova 3, 081 77 Prešov, IČO: 36 454 087HH zastúpenému JUDr. Kvetoslavou Draganovskou,
advokátkou, Jarková 73, 080 01 Prešov, o zaplatenie 3.766,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 19.12.2013 č.k. 18Cb/88/2012- 123, zhodou
hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že :

„Žalovaný je povinný zaplatiť? žalobcovi 3.766,48 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 31. 03.
2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.“

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca podanou žalobou uplatňoval proti žalovanému náhradu za
užívanie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve vedené v LV č. XXX pre k.ú. Q. ako vrátnica súp. č. XXX na
parcele č. 334 a sklad súp. č. XXX na parcele č. 333/5 za obdobie od 3.4.2010 do 22.2.2012. Tvrdil, že
žalovaný v období od 1.2.2009 do dňa 23.2.2012 užíval predmetné nehnuteľnosti napriek tomu, že nebol
ich vlastníkom, nemal žiadny právny titul na ich užívanie a užíval ich bez toho, že by zaplatil žalobcovi
náhradu za užívanie.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal, že z jeho strany nedošlo k faktickému obmedzeniu
vlastníckeho práva žalobcu, pretože uzavretím zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.
10. 2001 žalovaný užíval sporné nehnuteľnosti na základe existujúceho právneho dôvodu. Aj po
nadobudnutí výlučného vlastníctva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam v roku 2008 nešlo o
bezdôvodné užívanie zo strany žalovaného, pretože Okresný súd Prešov v konaní 28C/206/2008
vydal predbežné opatrenie, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 26. 9. 2008, ktorým bola žalobcovi

uložená povinnosť znášať zmluvné podmienky zmluvy o nájme, zdržať sa zásahov do tohto nájomného
vzťahu a podať žalobu o neplatnosť výpovede. O návrhu na určenie neplatnosti výpovede sa konalo
pod č.k. 7C/333/2008, rozhodnuté bolo 4. 5. 2012. Žalovaný teda odo dňa vykonateľnosti predbežného
opatrenia, vzhľadom na početnosť prebiehajúcich súdnych konaní medzi účastníkmi nehnuteľnostineužíval, nedošlo k ich uzamknutiu. Rozsudkom vo veci 9C/44/2009 bolo rozhodnuté o vydaní veci pred
rozhodnutím vo veci samej, teda predčasne, čo zapríčinilo zbytočný právny chaos. Podľa žalovaného od
uzavretia zmluvy o nájme až do času vydania vecí existoval právny vzťah, ktorý žalovaného oprávňoval

na užívanie predmetných nehnuteľností, a teda neužíval ich bez právneho dôvodu. Žalovaný namietal
i to, že žalobca ničím nepreukázal, že u žalovaného došlo k zväčšeniu majetku a nepreukázal, že
predmetné nehnuteľnosti užíval.

Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že žalobca je počnúc dňom 11.4.2008 výlučným

vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Katastrálnom úrade v Prešove, Správa katastra Prešov na liste
vlastníctva číslo XXX, v katastrálnom území Q. ako vrátnica súpisné číslo XXX na parcele číslo 334
a sklad súpisné číslo XXX na parcele číslo 330/5 a to na základe kúpnej zmluvy z 11.4.2008, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra Prešov pod V 2185/2008. Žalovaný v období od 1.2.2009 do dňa
23.2.2012 užíval predmetné nehnuteľnosti bez toho, že by zaplatil žalobcovi náhradu za užívanie.

V súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou prebiehalo medzi účastníkmi niekoľko súdnych sporov. Vo
veci vedenej pod sp. zn. 9C/44/2009 sa žalobca domáhal vydania predmetných nehnuteľností, pričom
rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15. 11. 2010 bola žalovanému uložená povinnosť vydať
žalobcovi označené nehnuteľnosti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.1.2012 a vykonateľnosť
dňa 26.1.2012.

Vo veci vedenej pod sp. zn 17C/131/2009 sa žalovaný v konaní na strane žalobcu domáhal
voči žalobcovi v konaní na strane žalovaného v 2. rade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo
dňa 11.4.2008, ktorou žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Žaloba bola
rozsudkom prvostupňového súdu v celom rozsahu zamietnutá.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.2010 a vykonateľnosť dňa 4.5.2010.

V uvedených konaniach odvodzoval žalovaný svoje právo užívať predmetné nehnuteľnosti od zmluvy
o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.10.2001 a následne vydaného uznesenia Okresného súdu

Prešov zo dňa 24.9.2008 spisová značka 28C/206/2008, ktorým súd predbežným opatrením nariadil
žalobcoviznášaťzmluvnéupravenépodmienkyzmluvnéhonájomnéhovzťahu,umožniťnerušenývýkon
nájomného vzťahu podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.10.2001 a zdržať sa zásahu
do tohto nájomného vzťahu.

Žalobca v konaní vedenom pod spisovou značkou 7C/333/2008 spochybnil platnosť nájomnej zmluvy zo
dňa 15.10.2001, napriek tomu z opatrnosti vypovedal žalovanému nájomnú zmluvu zo dňa 15.10.2001
listom zo dňa 15.10.2008. Nájomný vzťah podľa výpovede skončil uplynutím trojmesačnej výpovednej
lehoty dňom 31.1.2009. Táto výpoveď z nájmu žalovaným spochybnená nebola. Krajský súd v Prešove
uznesením zo dňa 17.9.2009 sp. zn 13Co/45/2009 konštatoval skutočnosti týkajúce sa skončenia

nájomného vzťahu výpoveďou. Predbežné opatrenie bolo zrušené uznesením Okresného súdu Prešov
zo 25.6.2009, sp. zn. 9C/44/2009 - 25.

Ďalej prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia poukazuje na obsah svedeckých výpovedí svedkov T.
A., N. D. a T. R. a po citácii ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 365, § 369 ods.1

Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2012, § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z., § 120 ods.
1 O.s.p. uzavrel, že z rozhodnutí v súvisiacich konaniach (9C/44/2009, 7C/330/2008, 17/C/131/2009)
je preukázané, že žalovaný v období od 1. 2. 2009 do 23. 2. 2012 predmetné nehnuteľnosti užíval bez
toho, aby mal na užívanie právny titul vo vzťahu k žalobcovi ako ich vlastníkovi. Obrana žalovaného, že
z jeho strany nedošlo k faktickému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, vzhľadom na prebiehajúce

súdne spory a vydané predbežné opatrenie bola súdom posúdená ako nedôvodná. V rozhodnom
období nedošlo k zmene vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam a súčasne vydané
predbežné opatrenie bolo odvolacím súdom zrušené ako nedôvodné. Ani vydané predbežné opatrenie
pritom nezakladá právny titul pre užívanie nehnuteľnosti, iba vzhľadom na svoj dočasný charakter
umožňuje účastníkovi sporového konania výkon práva spravidla do právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej, respektíve do rozhodnutia o predbežnom opatrení. Rozhodnutie o predbežnom opatrení
však nerieši otázku odplaty za výkon práva, jej oprávnenosti a výšky, čo je posudzované v konaní
vo veci samej. Právo žalovaného vyplývajúce z vydaného predbežného opatrenia pritom najneskôr
zaniklo dňa 31. 1. 2009 uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty. Od nasledujúceho dňa až do23. 2. 2012, keď došlo k faktickému vyprataniu predmetných nehnuteľností žalovaným, žalovaný
nehnuteľnosti užíval, čo potvrdzuje aj list jeho právnej zástupkyne zo dňa 16. 2. 2012, v ktorom
potvrdzuje otvorenie vstupnej brány a odovzdanie kľúčov od skladu obilia a vrátnice v tento deň.

Uplatnenie zásady Status Quo veci do času konečného rozhodnutia síce poskytuje dotknutej strane
dočasnú ochranu pred uplatňovaným výkonom práva, neznamená však zánik tohto práva za rozhodné
obdobie. Užívanie nehnuteľnosti žalovaným preukázal žalobca právoplatným súdnym rozhodnutím, ako
aj listami právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 21.5.2009 a 13.8.2009, z ktorých vyplýva, že žalovaný
odmietol žalobcovi nehnuteľnosti sprístupniť, odvolávajúc sa na právo na nerušený výkon nájomného

vzťahu podľa súdom vydaného predbežného opatrenia, čím chránil svoje vlastníctvo k hnuteľným
veciam tam sa nachádzajúcim. Súčasne svedok T. A. vo svojej výpovedi potvrdil, že napriek pôvodne
deklarovanému súhlasu zo strany zástupcov žalovaného mu za rozhodné obdobie nebolo umožnené
užívanie nehnuteľnosti. Výpoveď svedkyne N. D. pritom vzhľadom na rozpory so zisteniami súdu vo veci
9C/44/2009, nezrovnalosťami v tvrdeniach o uzamknutí brány, ako aj obsahom listov právnej zástupkyne
aj v súvislosti s prebiehajúcimi, ako aj skončenými právnymi konaniami, v ktorých boli svedkovia

opakovane vypočutí, posúdil ako neobjektívnu. Nerušený výkon vlastníckeho práva pritom predpokladá
neexistenciu prekážok brániacich v užívaní, čo v danom prípade vzhľadom na uzamknutie brány
nebolo naplnené.

Povyhodnotenídokazovaniasúddospelkzáveru,žežalovanýužívalvrozhodnomobdobínehnuteľnosti

žalovaného bez právneho dôvodu, čím získal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie podľa § 451
Občianskeho zákonníka, preto je povinnosťou žalovaného toto obohatenie oprávnenej osobe - žalobcovi
vydať.

Dôvodnosť výšky uplatneného bezdôvodného obohatenia ako peňažnej čiastky, ktorá zodpovedá sume

vynakladanej obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou
nájmu a ktorú by žalovaný bol povinný platiť za obvyklých okolností podľa nájomnej zmluvy žalobca
zdôvodnil záujmom zástupcu spoločnosti DRIMPEX, s.r.o. o nájom nehnuteľnosti. Vypočutý zástupca
spoločnosti T. R. vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil záujem spoločnosti o užívanie predmetných
nehnuteľností v rozhodnom období, pričom zdôraznil, že so zástupcom žalobcu sa v podstate dohodli na

podmienkach, vrátane výšky nájomného, keďže predmetné nehnuteľnosti vzhľadom na ich stav a polohu
vyhovovali požiadavkám svedka. Primeranosť požadovanej výšky žalobca preukázal tiež predložením
nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom T. P. a G. Q. - nájomcom, predmetom ktorej je nájom obdobnej
nehnuteľnosti v blízkej lokalite o podlahovej ploche 300 m2 za cenu 4500,- eur ročne ( t. j. 1,25 eur/ m2 /
mesiac ), ako aj predložením zmluvy o podnájme medzi prenajímateľom Obec Q. a nájomcom BLUE

SKY MINING s.r.o., predmetom ktorej je nájom nebytových priestorov o podlahovej ploche 130 m2 za
cenu 3000,- eur ročne ( t. j. 1,92 eur/ m2/mesiac). Veľkosť podlahovej plochy nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu (predstavujúcu 1051 m2) žalobca súdu preukázal rozhodnutím G. Q. ako správcu dane číslo
3/2012 zo dňa 4. 5. 2012.

V danom prípade súd z predložených listinných dôkazov, ktorými žalobca osvedčoval primeranosť
odplaty za užívanie nehnuteľnosti, posudzoval jej obvyklosť s cenou nájmu v danom mieste a
čase za užívanie obdobných nehnuteľností za obdobných podmienok, pričom dospel k záveru, že výška
odplaty je vzhľadom na hodnotu nájmu v blízkej lokalite v obdobných nehnuteľnostiach v rozhodnom
období primeranou, a preto žalovaného na zaplatenie tejto odplaty zaviazal, tak ako je to uvedené vo

výrokovej časti rozsudku.

Žalobca si uplatnil priznanie úroku z omeškania od 31.3.2012, teda odo dňa nasledujúceho po márnom
uplynutí lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, určenej vo výzve právnej zástupkyne žalobcu
zo dňa 21.3.2012, až do konečného zaplatenia. Nezaplatením žalovaného nároku v stanovenej lehote

sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, čím mu v súlade s
ustanoveniami § 365 a nasl. Obchodného zákonníka vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z
omeškania v sadzbe o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (ECB) platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, a teda žalovaný
sa dostal do omeškania v čase platnosti základnej úrokovej sadzby ECB vo výške 1 % ročne, preto je

povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej sumy až do konečného
zaplatenia.To, že o trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej odôvodnil prvostupňový súd citovanými ust. § 151 ods.1,2,3 O.s.p..

2)Proti tomuto rozhodnutiu včas podal odvolanie žalovaný. Namieta, že súd prvého stupňa na základe
podanej žaloby nesprávne vec právne posúdil a dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam. Preto
aj nesprávne urobil záver o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Vytýka
súdu prvého stupňa, že neakceptoval jeho obranu vzťahujúcu sa na existenciu užívacieho práva
nehnuteľnosti podľa platnej nájomnej zmluvy i na existenciu predbežného opatrenia spojeného s

povinnosťou rešpektovať tento nájomný vzťah a napokon ani súdne spory súvisiace s rozhodnutím
vo veci samej. Preto vyhodnotil obranu žalovaného ako nedôvodnú. Žalovaný trvá na tom, že v
rozhodnom období existoval obligačný titul pre realizáciu užívacieho práva k nehnuteľnostiam pre
neho ako nájomcu na základe nájomnej zmluvy z 15.10.2001. Existencia a platnosť nájomnej zmluvy
nemohla byť spochybnená, o čom svedčí aj vydané predbežné opatrenie, ktorým súd určil žalobcovi
ako prenajímateľovi povinnosť rešpektovať tento nájomný vzťah. O existencii nájomného vzťahu, či o

jeho zániku mohlo byť rozhodnuté až vydaním rozsudku vo veci samej. O takejto žalobe však bolo
konané v konaní pod sp. zn. 7C/333/2008 a prvýkrát v tejto veci bolo rozhodnuté až rozsudkom
zo 4.5.2012. Súd pritom neprihliadal na to, že počas doby tohto súdneho konania platilo pravidlo
status qou zakladajúce užívateľské oprávnenie žalovaného. Tento právny vzťah súd prvého stupňa
medzi účastníkmi konania neskúmal a ani nevyhodnotil. Ak sa žalobca domnieval, že mu žalovaný

zadržiava nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy, mohol si uplatniť náhradu za znemožnenie užívania
nehnuteľnosti,alenieuplatňovaťnárokyztituluneoprávnenéhoobohatenia.Niejemožnénerešpektovať
právoplatné predbežné opatrenie. Ak toto určilo žalobcovi povinnosť rešpektovať nájomný vzťah, len
vo veci samej mohlo byť rozhodnuté o zániku tohto práva. Pred rozhodnutím vo veci samej v konaní
7C/333/2008 nemohla vzniknúť povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný preto nesúhlasí s

právnym posúdením veci a podľa jeho názoru došlo aj rozhodnutím súdu prvého stupňa k porušeniu
zásady na spravodlivé súdne konanie a na verejné prejednanie veci pred súdom. Súd prvého stupňa
povýšil vlastnícke právo nad ostatné práva. Priznanie náhrady odplaty za užívanie nehnuteľností nemá
skutkové ani vecné opodstatnenie. Priznanú odplatu nie je možné právne posúdiť titulom bezdôvodného
obohatenia. O zániku užívacieho práva bolo rozhodnuté až 4.5.2012 a na tento termín sa môže viazať

lehota pre uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia, prípadne až na deň vydania veci podľa
rozsudku zo dňa 26.1.2012. Pred týmito termínmi nie je možné uplatniť zodpovednostné vzťahy z
bezdôvodného obohatenia. Ani výška odplaty nemá skutkové a vecné opodstatnenie. Výška obvyklého
nájmu v danom mieste a čase je závislá na účele a spôsobe užívania a je potrebné prihliadnuť na
spôsob a rozsah faktického užívania subjektom, ktorý sa obohatil. Spôsob a rozsah faktického užívania

žalovaným vôbec nebol zisťovaný, a preto nie je možné priznať ani odplatu za obohatenie. Ani listinné
dôkazy, o ktoré súd oprel svoje závery, nie je možné použiť na ustálenie obvyklej výšky bezdôvodného
obohatenia. Pre zjavné a podstatné odlišnosti nemohli osvedčiť primeranosť odplaty. Výška nájmu
žalobcom nebola preukázaná ani miestom ani časom v rozhodnom období. Žalovaný preto navrhuje,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žalobu na priznanie nároku na zaplatenie

sumy 3.766,48 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia zamietol. Zároveň navrhuje rozhodnúť aj
o trovách prvostupňového i odvolacieho konania.

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny a správne odôvodnený potvrdiť. Poukazuje na to, že žalobca v podanom odvolaní opakuje
dôvody uvádzané pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd v napadnutom rozsudku správne
a dostatočne vyporiadal. Nájomný vzťah z nájomnej zmluvy zo dňa 15.10.2001 bol skončený na
základe druhej výpovede žalobcu zo dňa 15.10.2008 a to uplynutím 3 - mesačnej výpovednej lehoty,
t. j. dňom 31.1.2009. Rozhodnutím o predbežnom opatrení súd nariadil provizórnu dočasnú úpravu

pomerov účastníkov, no nezaložil medzi nimi nájomný vzťah. Pokiaľ ide o žalobcom požadovanú
výšku bezdôvodného obohatenia, podľa žalobcu je táto primeraná a v porovnaní s výškou nájomného
vyplývajúcou z predložených nájomných zmlúv je takmer 8 až 12 násobne nižšia. Pri uplatňovaní výšky
bezdôvodného obohatenia žalobca vychádzal z reálnej čiastky, ktorú mu bol záujemca DRIMPEX, spol.
s r.o. ochotný mesačne platiť za užívanie predmetných nehnuteľností, a preto nežiadal od žalovaného

viac. Navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a uplatňuje si aj nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.3) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§10 ods.1 O.s.p.) prejednal podané odvolanie bez nariadenia
pojednávania(§214ods.2O.s.p.).Miestoačasverejnéhovyhláseniarozhodnutiaodvolacísúdzverejnil
na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie,

ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný
aj uplatnenými odvolacími dôvodmi, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu
prvého stupňa preskúmavať. Po takomto preskúmaní dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené
odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Prvostupňový súd podľa procesnej iniciatívy účastníkov konania realizoval vo veci dokazovanie.
Uplatnené odvolacie dôvody neobsahujú námietky, že by súd prvého stupňa nevykonal vo veci dôkaz
navrhnutý niektorým z účastníkov. Podľa názoru odvolacieho súdu vykonané dôkazy prvostupňový súd
aj správne (zodpovedajúco zásadám vyplývajúcim z ust. § 132 O.s.p.) vyhodnotil a správne, v súlade s
aplikáciou ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vo veci zistil skutkový stav, ktorý napokon aj správne právne posúdil.

Otázka vlastníctva predmetných nehnuteľností - stavby súp. č. XXX sklad obilia na parc. KN 335/5 a
stavby súp. č. XXX vrátnice na parc. KN 334 v k.ú. Q. vedené v LV č. XXX k.ú. Q. riešil súd v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/44/2009. Rozsudkom Okresného súdu Prešov z
15.12.2010 č.k. 9C/44/2009-107 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 19.10.2011 č. k.

2Co/27/2011-133 bolo uložené žalovanému vydať žalobcovi predmetné nehnuteľností. V označenom
konaní sa teda riešila otázka či žalovaný mal na základe nejakého titulu oprávnenie predmetné
nehnuteľností užívať.

V označenom konaní uznesením Okresného súdu Prešov 9C/44/2009-25 z 25.6.2009 v spojení s

uznesenímKrajskéhosúduvPrešove13Co/45/2009-48zo17.9.2009bolozrušenépredbežnéopatrenie
vydané predtým v konaní pod sp. zn. 28C/206/2008 upravujúcim povinnosť spoločnosti AGRO-
SOBRANA, s.r.o. (v tomto konaní žalobcu) zdržať sa akéhokoľvek zásahu do vlastníckeho práva k
predčističke obilia, vyhni (nadobudnutých kúpnou zmluvou č. 15102001 zo dňa 15.10.2001) a tiež
umožniť nerušený výkon nájomného vzťahu podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov z 15.10.2001

a zdržať sa zásahov do tohto nájomného vzťahu.

Už uvedené rozhodnutia vydané v označenom konaní 9C/44/2009 svedčia o tom, že odvolacie
námietky žalovaného, poukazujúce na oprávnenie užívať predmetné nehnuteľností titulom vydaného
predbežného opatrenia nemôžu byť vyhodnotené za opodstatnené. Predbežné opatrenie bolo zrušené

skôr, než začalo obdobie, za ktoré žalobca uplatňuje nárok na náhradu za užívanie nehnuteľností. V
tomto konaní sa totiž uplatnil nárok za obdobie od 3.4.2010 do 22.2.2012.

Nedôvodné sú aj námietky žalovaného poukazujúce na prebiehajúce súdne konanie pod sp. zn.
7C/333/2008. Spoločnosť F-DACH, spol. s r.o. v označenom konaní uplatnila podaným žalobným

návrhom požiadavku na určenie neplatnosti výpovede z nájmu zo dňa 25.6.2008, na určenie,
že výpovedná lehota z výpovede doručovanej žalobcovi listom z 15.10.2010 začne plynúť až po
právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti výpovede z nájmu, ale aj nároky na určenie vlastníckeho práva
k predčističke obilia, mostovej váhe, či na určenie vlastníckeho práva k ďalším hnuteľným veciam. S
výnimkou požiadavky na určenie vlastníctva žalobcu k predčističke obilia, mostovej váhe spoločnosť

F-DACH, spol. s r.o. zobrala žalobný návrh späť. Rozsudkom zo dňa 4.5.2012 Okresný súd Prešov
rozhodoval meritórne len o zamietnutí návrhu na určenie vlastníctva k predčističke obilia a mostovej
váhe. Predmetom konania už ďalej neboli nároky na určenie neplatnosti výpovede z nájmu, či nároky
na určenie začiatku plynutia výpovednej doby z nájmu.

Každopádne sa však z konaní, na ktoré poukázal súd prvého stupňa, vyvodzuje záver o tom, že
vlastníkom predmetných nehnuteľností aj v spornom predmetnom období bol žalobca a žalovaný nemal
žiaden titul, na základe ktorého by bol oprávnený predmetné nehnuteľností užívať. Prvostupňový súd
správne posúdil otázky súvisiace s vydaným predbežným opatrením i s odvolávkami žalovaného na
stav, ktorý bol v konaní v priebehu súdnych sporov.

Nesporným je aj to, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu mal vo svojej dispozícii.
Ak žalovaný namieta, že by mal žalobca uplatňovať len to, čo by súviselo s tým, že mu bolo zmarené
právo užívať nehnuteľností, tak v tejto súvislosti odvolací súd aj s poukazom na skoršiu judikatúruzdôrazňuje, že za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ktorého by
mohol dosiahnuť vlastník neoprávnene užívanej veci, ale len taký prospech, o ktorý na jeho úkor
obohatený buď zvýšil svoj majetkový stav alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa

tak za bežných okolností stalo. Zodpovednosť za získaný majetkový prospech, ktorý sa musí vydať,
vzniká bez zreteľa na zavinenie. Bezdôvodné obohatenie pritom vzniká aj tomu, kto svojím konaním
dosiahol na úkor vlastníka postavenie detentora jeho nehnuteľností tým, že celé nehnuteľností uzatvoril
a urobil ich prístupnými len pre seba a svoju potrebu a to bez ohľadu na to, nakoľko intenzívne ich
skutočne využíval (akú plochu, ako často, prípadne koľkokrát konkrétne sa na nich zdržiaval). Výška

bezdôvodného obohatenia sa pritom odvíja od výšky nájomného zodpovedajúceho v nájomnej zmluve
obvyklej v danom mieste a čase vo vzťahu k celým nehnuteľnostiam (viď podobne rozhodnutie NS ČR
25Cdo/263/99 alebo R 25/1986).

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že vo vzťahu k objasňovaniu výšky obvyklého nájmu
neboli zo strany žalovaného pred súdom prvého stupňa ponúknuté dôkazy, ktoré by spochybnili závery

vyplývajúce zo žalobcom navrhnutých dôkazov či už z výsluchu svedka T. R., či z ponúk na prenájom
nehnuteľností alebo aj z ďalšej listiny, ktorá je spomenutá v rozhodnutí súdu prvého stupňa o výške
nájomného v neďalekej obci.

Za takéhoto stavu odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa z vykonaných dôkazov správne a

zodpovedajúco aplikácii ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. vo veci vyvodil aj správny právny záver.

Uplatnenéodvolaciedôvodyneobsahujúvýhradyvočivýrokurozsudkusúduprvéhostupňaopriznaných
úrokoch z omeškania. Pri absencii takýchto odvolacích výhrad (týkajúcich sa či už začiatku splatnosti
alebo výšky prisúdených úrokov z omeškania) odvolací súd nemal pri viazanosti dôvodmi podaného

odvolania ani dôvod bližšie túto časť výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa preskúmavať. Z týchto
dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Okrem vyššie
uvedených dôvodov je teda potrebné odkázať na správne zdôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa.

Odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania. Pretože prvostupňový súd si nechal
priestor na rozhodnutie o náhrade trov na samostatné uznesenie, pri aplikácii ust. § 224 ods. 4 O.s.p.
o týchto rozhodne prvostupňový súd.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004

Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.