Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 9, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20C/199/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7910210145
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7910210145.2

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Mironom Čiževským v právnej veci žalobkyne: U. A., D.. X.X.XXXX,
N. P. XXX, O. proti žalovanému: Rapid Life, životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, Košice,
IČO: 31 690 904, zast. JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát, Nemcovej 22, Košice v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd návrh, zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 3C/815/2009 z

a m i e t a.

Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy tohto konania žalovanému vo výške 195,31 Eur na účet, č.ú.
XXXXXXXXXX/XXXX a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 3.8.2010 žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vo
svojej žalobe uviedla, že v jej prípade si osobitne nevyjednala rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola

už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve a miesto rozhodcovského konania si taktiež stanovil
dodávateľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z toho dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá
dodávateľ, tak sa mu už musí nezvratne podrobiť a tak riešiť jej spor pred rozhodcom, ktorý je pre
ňu nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu.
Mala taktiež za to, že pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný
subjekt práva. Ďalej v žalobe uviedla, že v vzhľadom na neprijateľnú rozhodcovskú doložku odporúča

vychádzať z rozsudku Súdneho dvora (ES) Oceáno Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero
( C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M.Sánchez Alcón Prades a spol. Ďalej poukázala
na ďalšie rozhodnutia Súdneho dvora a na povinnosť členských štátov vyplývajúcu zo smernice
dosiahnuť výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku zmluvy, prijať všetky primerané
opatrenia všeobecné alebo konkrétne s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti a že je záväzná
pre všetky orgány členských štátov v rámci ich jurisdikcie vrátane súdov. Mala za to, že plnenie, ktoré

sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej
doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Mala za to, že rozhodca ignoroval predpisy určené
na ochranu spotrebiteľa a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ostatné neprijateľné
podmienky na základe, ktorých sa od nej vymáha plnenie ponecháva na judikovanie súdu. Na základe
tohto žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy konania.

Dňa 26.3.2012 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie

k podanej žalobe, v ktorej uviedol, že v zmysle § 788 ods. 3 OZ sú súčasťou poistnej zmluvy Všeobecné
poistné podmienky poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli
pred uzavretím zmluvy tomu kto s poistiteľom zmluvu uzavrel oznámené.Ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že počas trvania poistného vzťahu žalobkyňa prestala platiť poistné
riadne a včas, pristúpil žalovaný k ukončeniu poistenia a žalobkyňa je žalovanému dlžná poistné v
celkovej výške 26,62 Eur. Čo sa týka platnosti rozhodcovskej doložky žalovaný považuje za nevyhnutné

uviesť, že táto bola dojednaná v súlade s splatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Poukázal na to, že žalobkyňa vlastnoručným podpisom podpísala Všeobecné poistné podmienky a
zároveň osobitným podpisom vyjadrila súhlas s osobitnými dojednaniami č. 01/2007, ktoré sa tak stali
súčasťou poistnej zmluvy. V rámci osobitných zmluvných dojednaní bola medzi žalobkyňou a žalovaným
dojednaná rozhodcovská doložka podľa, ktorej budú vzájomné spory vzniknuté z poistnej zmluvy riešiť

v rozhodcovskom konaní upravenom v 15-tej časti Všeobecných poistných podmienok. Žalobca mal
možnosť osobitné dojednania nepodpísať a teda vylúčiť účinnosť 15-tej časti Všeobecných podmienok.

Ďalej poukázal žalovaný na tú skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok nebol vydaný vo veci, ktorá
nemôže byť predmetom rozhodcovského konania a taktiež, že prejednávany prípad nepatril medzi
nesporové konania a nie je v osobnom stave a nemožno ju začať aj bez návrhu. Má za to, že tu
na neexituje žiadna prekážka rozhodnutej veci res judikáta a nerozhodovalo sa vo veci na ktorú sa

rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník danú skutočnosť v rozhodcovskom konaní nenamietal.
Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že neexistoval nedostatok podmienky konania v podobe nedostatku
zastúpenia v zmysle § 40 ods. 1 písm. e/ zákona čís. 244/2002 Z.z. Mal za to, že v danom konaní nebola
žiadnym spôsobom porušená zásada rovnosti účastníkov konania.

Ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetné rozhodcovské konanie bolo vedené výlučne písomne s

tým,žeobestranymalirovnakýprístupkrozhodcovskémusúduatoprostredníctvompísomnýchpodaní.

Ďalej vo svojom vyjadrení poukázal aj na to, že daná vec, teda konanie malo byť spoplatnené, nakoľko
sa nejedná o spotrebiteľský spor ale je konaním o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Z týchto vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobu zamietol.

Z vykonaného dokazovania a to konkrétne s oboznámením sa s poistnou zmluvou č. T. XXXXXX zo dňa

18.7.2008 súd zistil, že účastníci konania uzavreli zmluvu o poistení a jednalo sa o Venove poistenie a
UDP-Ssdoboupoisteniana25rokov.Výškapoistnéhobolastanovenánasumu401.-Skčoje13,31Eur.

Súd v rámci dokazovania sa taktiež oboznámil s rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/815/2009
na základe, ktorého žalobkyni v tomto prípade bola uložená povinnosť do 5 dní od doručenia tohto
rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalobcovi, teda v tomto prípade žalovanému sumu 26,62 Eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 19.10.2008 až do zaplatenia a nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 230 Eur na účet žalobcu.

Súd v rámci odkazovania sa oboznámil taktiež s podaním žalovaného zo dňa 1.10.2014, v ktorom súdu
oznámil, že žalobkyňa v čase uzatvárania poistnej zmluvy mala ako živnostník v predmete činnosti
sprostredkovanie, uzatvárania poistných zmlúv pre žalovaného. Žalobkyňa túto činnosť vykonávala

ako sprostredkovateľ poistenia na základe osobitnej obchodno-právnej zmluvy, ktorú v prílohe taktiež
súdu doručil pod evidenčným číslom a to za obdobie od 20.1.2005 do 15.6.2010. Ďalej poukázal aj na
tú skutočnosť, že žalobkyňa sprostredkovanie poistenia mala zapísanú v živnostenskom registri ako
predmet podnikateľskej činnosti. Za túto činnosť dostávala žalobkyňa od žalovaného vo vymedzenom
období odmenu dojednanú v tejto zmluve. Sprostredkovanie poistenia je osobitná licencovaná odborná

činnosť podliehajúca registrácií vykonávaná pod dohľadom NBS. Žalobkyňa túto činnosť vykonávala
podľa zákona čís. 340/2005 Z.z., o sprostredkovaní poistení a sprostredkovaní zaistenia. Z uvedeného
teda nepochybne vyplýva, že žalobkyňa mala postavenie profesionála v oblasti uzatvárania poistných
zmlúv, ktoré žalovaný predáva.

Súd v rámci dokazovania sa oboznámil aj so zmluvou o sprostredkovaní poistenia zo dňa 19.4.2006.

Podľa článku 2 predmet zmluvy uvedenej zmluvy o sprostredkovaní poistenia spoločnosť udeľuje VSP(výlučný sprostredkovať poistenia) plnú moc ku všetkým právnym úkonom, ktoré bude VSP v prospech
spoločnosti vykonávať na základe tejto zmluvy. Pod bodom 2 tejto zmluvy je uvedené, VSP sa zaväzuje,
že bude zabezpečovať sprostredkovanie poistenia v prospech spoločnosti a to vlastné náklady. Podľa

článku 4 bod 4 výlučný sprostredkovateľ poistenia sa zaviazal dôsledne dodržiavať ustanovenia zákona
čís.340/2005Z.z.osprostredkovanípoisteniaasprostredkovanízaistenia.Podľapísmenab/citovaného
ustanovenia výlučný sprostredkovateľ poistenia sa zaviazal pred uzatvorení poistnej zmluvy alebo ak
je to odôvodnené pri jej zmene klientovi oznámiť všetky údaje a informácie, ktoré vyžaduje zákon o
sprostredkovaní poistenia a na základe informácií poskytnutých klientov vypracovať písomný záznam

potrieb a požiadaviek súvisiacich s dojednaním poistenia a odporučiť mu poistný produkt, ktorý najviac
zohľadňuje jeho potreby a maximálne vykryje rizika o ktoré má záujem.

V spise sa taktiež nachádza osvedčenie o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia zo dňa
20.4.2006.

Zo spisu súd zistil, že sa v ňom nachádza taktiež aj zoznam všetkých poistných zmlúv, ktoré žalobkyňa
uzatvorila s inými klientmi poisťovne Rapid life životná poisťovňa.

Samotná žalobkyňa na pojednávaní na otázku súdu uviedla, že pracovala pre žalovaného a v
tom období uzavrela asi 200 poistných zmlúv. Sprostredkovanie poistenia je osobitná licencovaná
odborná činnosť podliehajúca registrácií vykonávaná pod dohľadom NBS. Žalobkyňa túto činnosť
vykonávala podľa zákona čís. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia,
resp. podľa zákona čís. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Z

uvedeného vyplýva, že mala postavenie profesionála v oblasti uzatvárania poistných zmlúv, ktoré
žalovaný predáva. Číslo registrácie žalobkyne v NBS ako sprostredkovateľa poistenia a poradcu v danej
oblasti bolo VSP XXXXXX. Účelom spotrebiteľského práva je narovnanie prípadných informačných a
iných značných nerovnováh medzi dodávateľom u ktorého je predpoklad, že je v predmete zmluvy
profesionál a spotrebiteľom u ktorého je predpoklad, že v danom predmete zmluvy neprofesionál, teda

laik. V uvedenom prípade zjavne a to nadovšetku pochybnosť o takúto situáciu vyžadujúcu zásah
spotrebiteľského práva zo zmluvnej autonómie nejde keďže zmluvu uzatvárala fyzická osoba sama so
sebou raz ako odberateľ a raz za dodávateľa.

Súdny dvor Európskej únie v prípade pod značkou C 464,39,4 zo dňa 20.1.2005 stanovil, že zmluvu
je možné považovať za spotrebiteľskú v prípade ak zo skutkového stavu vyplýva, že spojenie

medzi zmluvou za účelom plnenia súkromných potrieb a činnosťou v rámci povolenia, či podnikania
domnelého spotrebiteľa je len zanedbateľné a má len nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy. Je vždy
na strane požadujúcej ochrany ako spotrebiteľ aby toto preukázala. Inak povedané žalobkyňa musí
preukázať, že spojenie medzi poistnou zmluvou hore uvedeného čísla a rozhodcovskou doložkou,
ktorú napadá a výkonom jej podnikateľskej činnosti spočívajúcej v predaji jej identických zmlúv s

identickou rozhodcovskou doložkou, ktoré hromadne a odplatne distribuovala je len zanedbateľné a
má nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy. Žalobkyňa ako profesionál predmetnej zmluvy bola plne
informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať. Musela si byť vedomá, že ak ju
príjme potom aký má rozhodcovská doložka vplyv a význam na poistný vzťah. Po relatívne dlhší čas
žalobkyňa na uzatváraní takéhoto typu poistných zmlúv včítane takéhoto typu rozhodcovských doložiek

aké v tomto súdnom konaní napadá a spochybňuje založila svoje podnikanie a obživu. Aj v prípade
konkrétne napadanej zmluvy a rozhodcovskej doložky žalobkyňa dokonca za jej uzavretie inkasovala
od žalovaného osobitnú províziu.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa§52ods.2OZustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľaods.2citovaného§zaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujútaké,sktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 3 citovaného § ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 zákona čís. 244/2002 Z.z. v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré

účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa § 40 ods. 1 citovaného zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobu podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak

a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci o ktorej už pred tým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c/jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d/ sa rozhodlo o veci na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f/ sa na vydanie rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutý podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účasti rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie je, zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania,

h/ sú dôvody pre ktoré možno žiadať obnovu konania podľa osobitného zákona,

i/ bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § ods. 2 zákona čís. 244/2010 Z.z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na
príslušnom súde napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd ktorý rozhoduje o žalobe
môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm.
a/, c/ pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

Podľa § 10 ods. 1 zákona čís. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a
o zmene a to plnením niektorých zákonov v znení účinnom od 1.4.2008 do 31.12.2009 sprostredkovateľ
poistenia je povinný vykonávať sprostredkovanie poistenia s odbornou starostlivosťou v záujem ochrany
záujmov klienta a nesmie zamlčovať informácie súvisiace so sprostredkovaním poistenia.

Podľa § 10 ods. 16 zákona čís. 340/2005 Z.z. pred uzatvorením poistenej zmluvy je sprostredkovateľ
poistenia povinný najmä na základe informácií poskytnúť ich klientom a vzhľadom na povahu

dojednávaného poistenia zaznamenať všetky požiadavky a potreby klienta súvisiace s dojednávaným
poistením a dôvody na ktorých základe sprostredkovateľ poistenia poskytuje svoje odporúčanie
pre výber poistného produktu. Poistná zmluva má spravidla charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa
všeobecných ustanovení OZ keďže sa uzatvára medzi dodávateľom, teda poisťovateľom konajúcim v
rámcipredmetusvojejčinnostipodľavýpisuzobchodnéhoregistraaspotrebiteľov,tedafyzickouosobou,

ktorá pri uzatváraní zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nespĺňa
definíciu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle ustanovenia § 52 OZ, nakoľko žalobkyňa pri jej uzatváraní
nemala postavenie spotrebiteľa, nakoľko konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti ako
sprostredkovateľka poistenia pre žalovaného kedy predmetnú zmluvu podpisovala v dvojjedinej úlohe

ako osoba oprávnená uzatvárať poistné zmluvy v mene žalovaného a zároveň ako osoba poisteného.
Žalobkyňa v čase uzatvárania poistnej zmluvy bola živnostníčkou v predmete činnosti sprostredkovania,
uzatvárania poistných zmlúv, ktorú od 20.1.2005 do 15.6.2010 realizovala v prospech žalovaného pod
evidenčným číslom XXXXX. Sprostredkovanie poistenia bolo predmetom jej podnikania a zároveň išlo
o osobitnú licencovanú odbornú činnosť podliehajúcu registráciu vykonávanej pod dohľadom NBS.

Žalobkyňa túto činnosť vykonávala podľa zákona čís. 440/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a
sprostredkovaní zaistenia a následne podľa zákona čís. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní
a finančnom poradenstve z čoho nepochybne vyplýva, že mala postavenie profesionála v oblasti
uzatvárania zmlúv, ktoré žalovaný ponúkal a bola NBS registrovaná ako spotrebiteľka poistenia a za túto
činnosť dostávala od žalovaného v rozhodnom období odmenu dojednanú v zmluve.

V danom prípade zo strany súdu je potrebné poukázať na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva C-464/01 vo veci Johann Gruber c/a BayWa AG zo dňa 20.1.2005 z bodu 39, ktorého vyplýva,
že na ustanovenia článku 13-15 Bruselského dohovoru, ktorých cieľom je riadne chrániť osobu, ktorá
sa považuje za slabšiu v porovnaní s druhým účastníkom zmluvy sa nemôže zásadne odvolať osoba,
ktorá uzavrie zmluvu týkajúcu sa čiastočne obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ktorá, teda len

čiastočne koná mimo obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. K inému záveru by bolo možné dospieť
len v prípade ak by spojenie medzi zmluvou a obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou dotknutej
osoby bolo tak slabé, že by bolo len okrajové a z toho dôvodu by v rámci plnenia pre ktoré bola zmluva
uzavretá malo posudzujúc ju v jej celosti len zanedbateľnú úlohu. Z bodu 41 rozsudku vyplýva, že
na tejto úvahe nič nemení skutočnosť, že predmetná zmluva sa vzťahuje aj na súkromný účel a platí

nezávisle od pomeru medzi súkromným a podnikateľským účelom, využitia dotknutého tovaru alebo
službyatodokoncaajvtedyakbyprevládalosúkromnévyužitiepokiaľbyvyužitienapodnikateľskéúčely
nebolo zanedbateľne, teda na strane žalobkyne je dôkazné bremeno preukázania, že spojenie medzi
predmetnou poistnou zmluvou a rozhodcovskou doložkou, ktorú napadá a výkonom jej podnikateľskej
činnosti spočívajúcej v predaji identických poistných zmlúv s identickou rozhodcovskou doložkou, ktoré

hromadne a odplatne distribuovala je len zanedbateľné a má nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy.
Keďže žalobkyňa pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy vystupovala ako profesionál v predmete
zmluvy bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať, čo vyplýva zo
samotného záznamu o informáciách, ktoré si poskytla sama ako sprostredkovateľka klientovi pred
uzatvorením poistnej zmluvy a musela si byť vedomá, že ak ju príjme aký má rozhodcovská doložka

vplyv a význam pre jej poistný vzťah. Žalobkyňa v čase uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy užasi tri roky pôsobila ako sprostredkovateľka poistenia, ktorú vykonávala v predmete svojej obchodnej,
teda podnikateľskej činnosti a teda bola v plnom rozsahu oboznámená so znením všeobecných ako
aj osobitných poistných podmienok vrátane rozhodcovskej doložky za uzatvorenie, ktorej okrem iného

inkasovala osobitnú províziu, preto tejto súd ako informovanému spotrebiteľovi nemohol poskytnúť
ochranu ako slabšej zmluvnej strane v zmysle ust. § 52 a nasledujúce OZ. Žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno a tvrdenia zániku nároku žalovaného uplatneného v rozhodcovskom konaní jeho
zaplatením pred podaním návrhu na začatie rozhodcovského konania vrátane tvrdenia, že v priebehu
svojho pôsobenia ako sprostredkovateľky poistenia nebola odborne zaškolená k rozhodcovskej doložke

vrátane vysvetlenia podstaty rozhodcovského konania.

Súd jej návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. na základe, ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal žalovanému náhradu trov konania takto: jeden právny úkon za prevzatie a prípravu zo dňa

7.2.2011 vo výške 55,49 Eur a režijný paušál 7,21 Eur, za jeden právny úkon za vyjadrenie k návrhu na
začatie konania zo dňa 7.4.2011 vo výške 55,49 Eur a režijný paušál 7,21 Eur a za účasť na pojednávaní
za deň 31.3.2014 vo výške 61,87 Eur a režijný paušál 8,04 Eur, teda spolu 195,31 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebdôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.