Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614206297
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614206297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: Z. U., nar. XX. XX. XXXX, a B. U., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov -
matky: C. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. Z., S. N. XXX/XX, a otca: A. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.
XX, o zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/46/2013-13 zo dňa 21. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 4P/46/2013-13 zo dňa 21. 08. 2014 zmenil rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/8/2011-30 zo dňa 22. 02. 2011 tak, že počnúc od 14. 07.
2014 je otec maloletých detí A. U. povinný prispievať na výživu maloletých detí zníženým výživným,
a to na maloletú Z. U., nar. XX. XX. XXXX, sumu 50 eur mesačne a na maloletú B. U., nar. XX. XX.
XXXX., sumou 30 eur mesačne vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletých detí (výrok I.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
(výrok II.).

V odôvodnení uviedol, že návrhom podaným dňa 14. 07. 2014 sa otec maloletých domáhal zníženia

výživného na maloleté deti na sumu spolu 80 eur mesačne.

Súd mal za preukázané, že naposledy o výživnom na maloleté deti bolo rozhodované rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4P/8/2011-30 zo dňa 22. 02. 2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27. 04. 2011, ktorým súd počnúc od 01. 01. 2011 uložil otcovi maloletých povinnosť
prispievať na výživu maloletej Z. sumou 70 eur mesačne a na výživu maloletej B. sumou 50 eur
mesačne. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom obidvom rodičom ubudla vyživovacia
povinnosť k plnoletej C., nar. XX. XX. XXXX. Matka maloletých detí bola zamestnaná, jej priemerný

mesačný príjem za posledných šesť mesiacov predstavoval 571,66 eur, maloletá Z. navštevovala 5.
ročník základnej školy, maloletá B. materskú školu, deti nemali zhoršený zdravotný stav, s ktorým by
boli spojené zvýšené výdavky. Maloletá Z. navštevovala ZÚŠ - výtvarný odbor. Priemerný čistý mesačný
príjem otca predstavoval sumu 413,48 eur.

V súčasnej dobe je otec dlhodobo práceneschopný, priemerná mesačná výška jeho nemocenských
dávok za obdobie 01/2014-07/2014 predstavuje 272,67 eur. Predchádzajúci pracovný pomer skončilotec dohodou z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa podľa § 60 Zákonníka práce v spojení
sust.§63ods.1písm.b/Zákonníkapráce.Mesačnesplácapôžičkuvovýške51eur.Otecsivyživovaciu
povinnosť k deťom plní, s deťmi sa stretáva každý druhý víkend v mesiaci. Matka maloletých detí je

zamestnaná, jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 01/2014-7/2014 predstavuje 455,33 eur
mesačne. Okrem toho poberá invalidný dôchodok vo výške 152,60 eur mesačne. Matka mesačne spláca
pôžičku vo výške 197,96 eur, ktorá pôžička bola použitá na rekonštrukciu rodinného domu v R., ktorý
zatiaľ majetkovo vysporiadaný nie je. Matka býva s maloletými deťmi v byte, na ktorý má výdavky 200
eur, elektriku 105 eur, výdavky na elektriku v rodinnom dome 82 eur mesačne. Maloletá Z. nastupuje do

9. ročníka ZŠ Ľubeľa, maloletá B. do 3. ročníka tej istej základnej školy. Deti nemajú zhoršený zdravotný
stav, ani mimoškolskú činnosť, s ktorou by mala matka spojené zvýšené výdavky.

Aplikujúc ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) súd dospel k záveru, že návrh otca
na zníženie výživného je dôvodný. Od poslednej úpravy výšky výživného došlo k podstatnej zmene
pomerov na strane otca, ktorý nie vlastnou vinou, ale z objektívnych dôvodov, prišiel o zamestnanie.

So svojim predchádzajúcim zamestnávateľom Evanjelickou spojenou školou Komenského 10, Liptovský
Mikuláš, rozviazal pracovný pomer dohodou z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa. Otec
maloletých je dlhodobo PN, a to od novembra 2013 a je riešený len nemocenskou dávkou v priemernej
výške 272,67 eur mesačne. Vzhľadom k svojmu zhoršenému zdraviu nemá možnosť si svoj príjem
zvýšiť. Preto súd návrhu otca v celom rozsahu vyhovel a zaviazal ho prispievať na výživu maloletej

Z. sumou 50 eur mesačne a maloletej B. sumou 30 eur mesačne s tým, že počiatok takto určenej
vyživovacej povinnosti určil počnúc dňom podania návrhu, t. j. od 14. 07. 2014.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“).

Proti tomuto rozsudku podala matka maloletých odvolanie, ktorým sa domáhala zrušenia napadnutého

rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

V odôvodnení uviedla, že názor súdu, že došlo k podstatnej zmene životnej úrovne otca maloletých z
objektívnych príčin, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko Zákonník práce nepozná
inštitút dohody o rozviazaní pracovného pomeru z organizačných dôvodov. V danom prípade išlo o
vzájomne akceptovanú dohodu zmluvných strán, teda o dobrovoľné konanie otca, ktorý buď navrhol

alebo súhlasil s ukončením pracovného pomeru. Otec maloletých detí nemal žiadnu zákonnú povinnosť
pristúpiť na dohodu so zamestnávateľom, ktorá fakticky znamenala jeho prepustenie z práce.

Okresný súd zároveň nedostatočne zistil skutkový stav veci nakoľko sa nezaoberal otázkou čo viedlo
otca detí k uzavretiu dohody o dobrovoľnom ukončení pracovného pomeru so svojim zamestnávateľom.
Rovnako sa nedozvedela prečo je otec detí dlhodobo PN a kedy PN nastúpil. Nebolo relevantným

spôsobom preukázané, či ide o vážne zdravotné diagnózy alebo účelovú práceneschopnosť súvisiacu
s ukončením pracovného pomeru, nakoľko táto trvá kontinuálne v podstate od ukončenia pracovného
pomeru a skončí v októbri 2014. Súd sa nezaoberal ani jej námietkou, že zdravotnú diagnózu, ktorú
deklaruje otec maloletých detí (ľahšia forma reumy) mal už počas manželstva, a táto mu teda nijako
nemôže brániť v tom, aby si našiel vhodné zamestnanie. Súd upozornila na majetok, ktorý nadobudol

otec maloletých detí po rozvode, kedy bol vyplatený sumou 11.000 eur a ďalších 5.000 eur za predaj
spoločného domu z titulu vyporiadania BSM, ktoré sumy neboli súdom zohľadnené. Súdom nebola
zohľadnená ani suma 6.000 eur, ktorú otec maloletých detí nadobudol dva roky po rozvode ako
dedičstvo po svojom otcovi. Súd sa po celú dobu zaoberal iba potrebami a zdravotným stavom otca a
nezohľadnil potreby a záujmy mal. detí. Deti potrebujú oblečenie, stravu, náklady dopravy, ako aj ďalšie

vybavenie domácnosti im slúžiace a potreby súvisiace s ich voľnočasovými aktivitami. Možnosti otca
maloletých detí sa nezmenili a jeho majetkové pomery sa zlepšili príjmami nezahrnutými do masy, z
ktorejvypočítavalsúdvýživné.Naopak,súdnedôvodnezahrnuldotejtomasypôžičkuslúžiacupotrebám
otca maloletých. Vzhľadom na tvrdenie otca, že býva v chatrči, ktorá má odpad vyvedený na pozemok,
nemá základné hygienické vybavenie a potreby, by sa mal súd zaoberať i otázkou či je také prostredie

hygienicky a zdravotne vhodné pre rodičovský styk otca deťmi.

Otec maloletých vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.Uviedol, že z rovnakých dôvodov, pre ktoré môže dať zamestnávateľ výpoveď zamestnancovi môže
rozviazať pracovný pomer i formou dohody, kedy je povinný tento dôvod uviesť v tejto dohode. Nakoľko
u jeho zamestnávateľa došlo k organizačným zmenám, v dôsledku ktorých bol nútený rozviazať s ním

pracovný pomer, považuje za irelevantné či k jeho rozviazaniu došlo výpoveďou alebo dohodou. Nebolo
v jeho záujme prísť o zamestnanie a žiť len z nemocenskej dávky. Svoju vyživovaciu povinnosť si
doteraz poctivo plnil a rád by si ju plnil i naďalej, z jeho súčasného príjmu to však nedokáže v takej
výške ako doteraz. Je pravda, že nadobudol určité finančné prostriedky za predaj spoločného domu z
titulu vyporiadania BSM, tieto však musel použiť na zabezpečenie svojho bývania. Poukázal tiež na to,

že matka maloletých rovnako spláca pôžičku na rekonštrukciu rodinného domu vo výške 197,96 eur
mesačne a výdavky na elektrinu v tomto dome 82 eur, pričom býva s maloletými deťmi v byte.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých
detí, rozhodnutie o výške výživného ponechal na úvahu odvolacieho súdu.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie
napadnuté odvolaním v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,

že okresný súd v prejednávanej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie
veci, na podklade vykonaného dokazovania, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p., dospel k
správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie
písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.
s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných

bodoch na ne odkazuje.

Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na odvolacie námietky matky
maloletých detí, odvolací súd uvádza, že právoplatné rozhodnutie o výživnom možno zmeniť (len) keď
dôjde k zmene pomerov, a to či už na strane výživou oprávneného alebo výživou povinného, prípadne
na oboch stranách. Takouto zmenou na strane výživou povinného rodiča môže byť napr. strata či

nadobudnutie zamestnania (pričom v prípade straty zamestnania je súd povinný skúmať príčiny tejto
straty), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej či zánik existujúcej vyživovacej povinnosti, zmena
majetkových pomerov, zmena schopností, možností poskytovať výživné a pod. Pri rozhodovaní o zmene
výživného je potrebné porovnať okolnosti, dôležité pre určenie výživného tak v dobe skoršieho ako aj
novéhorozhodovania.Inaksaprirozhodovaníovýživnomvdôsledkuzmenypomerovpoužívajúzásady,

ktoré sú rozhodujúce aj pre určenie príslušného druhu výživného, kde podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
súd prihliadne nielen na odôvodnené potreby oprávneného, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného.

Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Pre
určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z

rodičov,ktorésúdanénielenichsubjektívnymivlastnosťami,aleajokolnosťamiobjektívnehocharakteru.
Životná úroveň detí je tak úmerná životnej úrovni rodičov. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť
určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa
vyhnúť plneniu tejto povinnosti.

Porovnajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase posledného rozhodnutia o výživnom s okolnosťami v čase

vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, dospel aj odvolací súd k záveru, že v danom prípade došlo k
takej zmene pomerov na strane otca ako výživou povinnej osoby, ktorá odôvodňuje zníženie naposledy
určeného výživného. Výrazné zníženie pravidelného príjmu otca maloletých z dôvodu ukončenia
pracovného pomeru a dlhodobá práceneschopnosť, ktoré boli v konaní preukázané, je tou zásadnouzmenou, ktorá odôvodňuje určenie nižšieho výživného. Z dohody o ukončení pracovného pomeru
vyplýva, že u zamestnávateľa otca maloletých došlo k organizačným zmenám, v dôsledku ktorých došlo
k rozviazaniu pracovného pomeru s otcom maloletých. Na túto skutočnosť nemá vplyv, či k rozviazaniu

pracovného pomeru (z organizačných dôvodov) došlo výpoveďou alebo dohodou. Je teda zrejmé, že
k zmene pomerov na strane otca došlo z objektívnych dôvodov, nie svojvoľným konaním otca alebo
jeho ľahkovážnym postojom k plneniu si pracovných povinností, na ktorú skutočnosť bolo potrebné
prihliadať. Pokiaľ matka maloletých namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu s poukazom
na finančné prostriedky, ktoré otec maloletých nadobudol po rozvode manželstva, z výpovede otca

maloletých vyplýva, že tieto boli použité na zabezpečenie si vlastného bývania.

Na základe uvedeného, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, možno
uzavrieť, že celkové schopnosti a možnosti otca maloletých a jeho životná úroveň odôvodňujú
stanovenie nižšieho výživného, než bolo určené naposledy. Súčasné finančné možnosti otca mu totiž
neumožňujú plniť si aj naďalej vyživovaciu povinnosť v doteraz určenej výške a takto určené výživné by
mohloviesťlenkďalšiemuzhoršeniuživotnejsituácieotca,jehozákladnéhoexistenčnéhozabezpečenia

a v konečnom dôsledku k trestnému stíhaniu, ktoré by nebolo riešením ani pre matku maloletých detí
a maloleté deti. Okresným súdom určená suma zníženého výživného pritom náležite vystihuje súčasné
schopnosti a možnosti povinného rodiča - otca maloletých, a to aj s prihliadnutím na preukázané a
odôvodnené potreby maloletých detí a na možnosti, schopnosti a životnú úroveň matky maloletých, ktorá
je v súčasnosti nepochybne vyššia než životná úroveň otca.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s.
p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O. s. p., v zmysle
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa
mohlo začať i bez návrhu. Konanie o výživnom na mal. dieťa je konaním vo veciach starostlivosti o

maloleté deti, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.), preto odvolací súd rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.