Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/199/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613213540
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:1613213540.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa Home Credit
Slovakia, a.s., IČO 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, zast. Advokátska kancelária Korytár s. r.
o., Sladovnícka 13, Trnava, proti odporcovi C., o zaplatenie 1.693,94 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.137,55 eur, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti istiny a úrokov z omeškania súd návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 68,00 eur a k rukám
zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia 409,21 eur, všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal zaplatenia zostatku úveru s príslušenstvom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, v súlade s
ust. § 101 ods. 2 O. s. p. konal v neprítomnosti odporcu a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že dňa 22. 3. 2010 bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol úver 1.401,57 eur za účelom kúpy tovaru. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy boli úverové podmienky, s ktorými bol odporca riadne oboznámený. Odporca sa
zaviazal riadne a včas splácať úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 93,32 eur v počte 18
splátok. Odporca porušil platobnú disciplínu a navrhovateľ v zmysle § 3 hlavy 7 úverových podmienok
zosplatnil úver ku dňu 30. 6. 2011 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky v lehote 15 dní. Žalovaná
pohľadávka vo výške 1.693,94 eur pozostáva z istiny 873,12 eur, úroku 262,72 eur, zosplatnenej istiny
264,43 eur, pokuty 15,53 eur, sankčný úrok z omeškania 273,25 eur, dopočet k žalobe 3,89 eur.

Z predložených dokladov vyplýva, že dňa 22. 3. 2010 uzavreli účastníci Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 1.301,57 eur. Žalovaný
sa zaviazal úver splácať splátkami vo výške 93,32 eur mesačne. Pre prípad omeškania dlžníka si
zmluvné strany dohodli úrok z omeškania 0,08% denne, jednorazovú zmluvnú pokutu 8% z čiastky, s
úhradou ktorej je odporca v omeškaní, RPMN vo výške 48,66 %, ročnú úrokovú sadzbu 34,27%.. .
Zmluvné strany sa dohodli, že ak bude odporca riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z Úverovej

zmluvy č. 4003075735 a z Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.,
je navrhovateľ oprávnený poskytnúť odporcovi revolvingový úver, vydať a zaslať kreditnú kartu spolu s
výzvou k jej aktivácii.

Odporca v konaní nespochybnil, že z úveru neuhradil navrhovateľovi istinu spolu vo výške 1137,55 eur /
istina873,12 eur a zosplatnená istina 264,43 eur/.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky. Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa ustanovenia § 2
písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov vznení
platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o

zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,

priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o

fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,

priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o

fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 51 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Predmetom spotrebiteľskej zmluvy môže byť aj poskytnutie
peňažných prostriedkov /§ 53 ods. 6 OZ/.

Spotrebiteľom teda dlžníkom z úveru, je fyzická osoba, ktorá tak nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je vzťah potrebné posudzovať podľa Občianskeho
zákonníka.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení platnom
a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení platnom
a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak

a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k výrobku, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.vo vzťahu k výrobku,
ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena

skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je
neplatný.

V danom prípade si žalovaný, teda osoba poberajúca úver, svoju povinnosť tento uhradiť, nesplnil v
celom rozsahu a ku dňu rozhodnutia dlhuje na úvere čiastku 1137,55 eur na istine, čo odporca v konaní
ani nespochybnil a v tejto časti považuje súd návrh za dôvodný a preukázaný.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku príslušenstvom pohľadávky sú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Zákonom číslo 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa
názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano
Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón
Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje,
že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc
zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či
je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky ochrany. Znamená to dosiahnuť výsledok
sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke
a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a
predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Úverová zmluva účastníkov konania je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497
a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať
podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov bez ohľadu na to, že zmluva o
úvere je tzv. absolútny obchod (§ Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio
Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný
súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc
súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky
ochrany. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred
záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť
ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Vychádzajúc zo zásady
lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je
zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ako i ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné
predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a
príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd
preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 22.3.2010 Úverovú zmluvu
č. 40030757359, na základe ktorej úverovej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi úver
v celkovej výške 1401,57 eura.

Z predloženej Úverovej zmluvy možno ustáliť, že navrhovateľ a odporca uzavreli individuálne
špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi
úver v sume 1401,57 eur, z ktorého nevrátil odporca priznanú čiastku, túto skutočnosť odporca
nespochybnil a nevyvrátil.

Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že Úverové podmienky odporca nepodpísal. Súd mal za
to, že všeobecné zmluvné podmienky majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho,
resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj riadne
dojednanie výšky úroku za poskytnutý úver alebo výšky jednotlivých, i sankčných poplatkov. Pri
vyhotovení úverových zmluvných podmienok naviac navrhovateľ ako dodávateľ postupoval v rozpore
so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože dojednania o revolvingu, ktoré
sa nachádzajú v dolnej časti úverovej zmluvy na kúpu tovaru vyhotovil tak drobným písmom, že boli
v podstate nečitateľné a tým vlastne využil omyl spotrebiteľa, ktorý takýmto drobným písmenám ani
nevenoval dostatočnú pozornosť. Dojednania o uzavretí revolvingového úveru boli zapracované do
úverovej zmluvy na kúpu tovaru tak, že spotrebiteľ, ktorý chcel úver na kúpu tovaru vlastne musel
podpisom zmluvy o úvere na kúpu tovaru podpísať aj dve revolvingové zmluvy. Okrem toho aj ďalšie
dojednania ohľadne revolvingového úveru ako podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch sú zapracované len v úverových podmienkach a nie priamo v zmluve, sú napísané drobným
takmer nečitateľným písmom. Takéto konanie navrhovateľa ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 a §39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ v
podstate týmto spôsobom využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu odporcu,
keď mu nanútil vlastne podpisom jednej zmluvy podpis ďalšej, ale bez bližšie dohodnutých podmienok,
iba s odkazom na úverové podmienky. Okrem toho takéto konanie navrhovateľa ako dodávateľa možno
považovať za nekalú obchodnú praktiku, využil vlastne omyl spotrebiteľa, ktorý takýmto drobným
písmenám ani nevenoval dostatočnú pozornosť.

Spornou zostala otázka dohodnutých úrokov, pokuty /ušlý úrok/, sankčný úrok z omeškania, dopočet
k žalobe.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak je dlžník v omeškaní s platením peňažného dlhu, je povinný uhradiť
úroky z omeškania vo výške ustanovenej osobitným predpisom, v danom prípade nar. Vl. č. 87/95 Zb.
V zmysle citovaného ustanovenia súd aj priznal úroky z omeškania odo dňa omeškania do zaplatenia
priznanej pohľadávky.

V danom prípade žalobca uplatňuje voči žalovanému úroky z omeškania vo výške 0,25% denne, čo je v
rozpore s citovaným ustanovením zákona. Žalobca sa domáha plnenia zo zmluvy (§ 80 písm. b/ O.s.p.)

V časti o zaplatenia zostatku úveru žalovaný nenamietal žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala
pohľadávku žalobcu na zaplatenie zostatku úveru.

Takýto záver však súd nemohol urobiť v časti o úrokoch z omeškania. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe
na zaplatenie úrokov z omeškania, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp
proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v
Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/ a 5 Občianskeho zákonníka (OZ) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred
pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre úroky z
omeškania, ktoré žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to,
aký čas zostáva do konca doby zaplatenia.

V danom prípade výška úrokov z omeškania niekoľkonásobne prevyšuje stanovené prípustné úroky z
omeškania, ktorá skutočnosť je v rozpore s ust. § 3 OZ o dobrých mravoch.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a
bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva
Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného
uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je

ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.)
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z
ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý
od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by
sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená
čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Súd nevidel riešenie len v čiastočnej neplatnosti úrokov z omeškania. Len čiastočné zneplatnenie tohto
ustanovenia zmluvy by nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade
súdnej kontroly by boli len sporadicky úroky z omeškania zmoderované, ale predsa len by zostali
a neprimerane by regulovali vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie
súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p. , ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti
zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia
byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice). Rovnako sankčný úrok, ušlý úrok /pokuta/neboli
individuálne dojednané, nebola zachovaná rovnosť účastníkov strán, keď odporca nemal možnosť
dojednať zmluvné podmienky a potom tvrdenie navrhovateľa, že bol oboznámený s podmienkami
zmluvy, s poukazom na uvedené neobstojí. Jedná sa o neplatné ustanovenia zmluvy, ktoré naviac
presahujú zákonom dovolené úročenie, RPMN a z týchto nekalých a neplatných obchodných praktík je
potom odvodená zostávajúca nepriznaná časť nároku.

Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť.
Súd preto žalobu o plnenie nad rámec neuhradenej istiny zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danom
prípade navrhovateľ sa domáhal zaplatenia čiastky 1693,94 eur, úspech mal v sume 1137,55 eur, čo
predstavuje 67,15 % úspech. Za daného stavu sa dá konštatovať, že mal úspech v prevažnej časti,
na strane odporcu však trovy konania nevznikli, a teda náhradu trov konania nie je možné pomerne
rozdeliť, ale navrhovateľovi priznať trovy konania do výšky tej časti nároku, v ktorej bol úspešný. Pri
vyčíslení trov konania je potom potrebné priznať súdny poplatok z priznanej sumy a rovnako trovy
právneho zastúpenia pri určení ceny predmetu konania zo sumy 1.137,55 eur, v ktorej bol navrhovateľ
úspešný. Trovy právneho zastúpenia potom predstavujú úkony prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba,
vyjadrenie, pojednávanie 22. 1. 2015, 26. 2. 2015, keď hodnota jedného úkonu je vychádzajúc z hodnoty
sporu 61,41 eur, paušál 3x7,81 eur, 2x8,39 eur, DPH 20%, v zmysle § 10, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.