Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/193/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213200011
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213200011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr.

Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci navrhovateľov: 1. C. N., nar. XX.X.XXXX, 2. G.
N., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom Y., D. N. XX, zastúpených spoločnosťou: Legal Cases, s.r.o., so sídlom
Dunajská Streda, Ružová 265, IČO: 36 720 097, proti odporkyni: Q. H., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., D. N.
XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2,
o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
zo dňa 4. 12. 2013 č.k. 12C/1/2013-95 - vo vyhovujúcej časti a v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti o náhrade trov

konania p o t v r d z u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľom 1 a 2 oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu
trov odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia v sume 81,73 Eur, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, k rukám ich právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 22.5.2009 medzi
X. H., nar. XX.X.XXXX ako darujúcou a odporkyňou ako obdarovanou, ktorou darujúca previedla na
obdarovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. D. N. vedeným Správou
katastra Dunajská Streda na LV č. XXX ako rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc. č. 177/9
a parcely registra „C“ a to pozemok parc. č. 177/9 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 414 m2 a

pozemok parc. č. 177/2003 záhrady vo výmere 186 m2, je voči navrhovateľom 1 a 2 právne neúčinná.
Vo zvyšku súd návrh zamietol a odporkyňu zaviazal k povinnosti nahradiť navrhovateľom 1 a 2 trovy
konania vo výške 132,50 Eur na ďalších trovách na adresu sídla právneho zástupcu navrhovateľov.
Rozsudok súd odôvodnil právne s použitím ust. § 3 ods. 1, § 42a ods. 1, 2, 3 písm. a), § 42b ods. 1, 2 a
4 Občianskeho zákonníka a § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p. a vecne tým, že vyhodnotením
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Súdu bolo jednoznačne
navrhovateľmipredloženýmilistinamiarozhodnutiamipreukázané,žematkaodporkynemávykonateľný

peňažný záväzok voči obom navrhovateľom, a napriek jeho vykonateľnosti zmenšila svoj majetok na
mieru nevymožiteľnosti tohto (súdom určeného) záväzku v plnom rozsahu, keď svojej dcére - odporkyni
darovala nehnuteľnosti. Odporkyňa žiadnymi dôkazmi (v konaní žiadne nepredložila, ani nenavrhla)
nepreukázala, že by úmysel jej matky (zmenšiť svoj majetok na úkor navrhovateľov) nebol známy. K
námietkeodporkynekoznačenémuokruhuúčastníkovnajejstranesúdpoukazujenacitovanéust.§42b
ods. 2 Občianskeho zákonníka. K otázke platnosti darovacej zmluvy uvádza, že odporovať možno práve
len platnému právnemu úkonu. Preto súd návrhu vyhovel a určil, že (platne uzavretá) darovacia zmluva

je voči navrhovateľom neúčinná. V zmysle ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka súd považoval v
druhom výroku petitu podaného návrhu navrhované konštatovanie oprávnenia navrhovateľov uspokojiťsvoje pohľadávky z dotknutých nehnuteľností za nadbytočné, keď nie je potrebné, aby súd rozhodoval
o tom, čo vyplýva priamo z právneho predpisu a preto v tejto časti návrh zamietol. Napokon súd
nepovažoval konanie navrhovateľov podaním návrhu na začatie konania v rozpore s dobrými mravmi,

ich pohľadávka bola riadne preukázaná a priznaná v súdnom konaní a podaným návrhom sa domáhajú
výlučne ochrany svojich práv. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods.
2 O.s.p. a navrhovateľom ako procesne úspešnej sporovej strane priznal voči odporkyni náhradu trov
konania a to na zaplatených súdnych poplatkoch za podaný návrh na začatie konania 99,50 Eur a za
podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému súd vyhovel, a ktorý odporkyňa nenapadla

riadnym opravným prostriedkom, 33,- Eur .

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporkyňa s tým,
že s poukazom na § 220 O.s.p. navrhla návrh v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať navrhovateľov
solidárne zaplatiť jej trovy súdneho konania a náhradu trov právneho zastúpenia. Poukázala na to, že
v čase darovania jej nehnuteľnosti svojou matkou mala 17 rokov, preto jej aj bol za cieľom podpisu
darovacej zmluvy ustanovený opatrovník, na Okresnom súde v Dunajskej Strede zároveň prebiehalo

konanie o schválenie právneho úkonu, v ktorom konaní za prítomnosti opatrovníka sa skúmal dôvod
darovania prevádzanej nehnuteľnosti. V predmetnom konaní bola jej matka vykreslená ako osoba, ktorá
mala záujem sa za každú cenu vyhnúť zákonnej povinnosti, alebo nejakým spôsobom obísť zákon,
pričom sama sa dozvedela skutočnosť a to od brata svojej matky, že jej matka sa rozhodla darovať jej
nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva z dôvodu, že túto nadobudla do vlastníctva po jej narodení tak,

že rodina jej otca dala matke finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti, ktorá následne po dosiahnutí
jej plnoletosti mala byť prevedená na ňu. Aj jej otec aj starí rodičia zo strany otca, ako aj príbuzní vždy
mali vedomosť o tom, že nehnuteľnosť mala patriť jej. Až v rámci tohto sporového konania zistila, že
navrhovatelia sa voči rodičom dopustili trestného činu krádeže a porušovania domovej slobody tak, že
sa ako susedia vlámali do spornej nehnuteľnosti a tam odcudzili hnuteľné veci v hodnote okolo 900.000,-

Sk až 1.000.000,- Sk a podľa obžaloby vo výške 817.980,- Sk. V trestnom konaní jej matke bola priznaná
škoda vo výške 288.529,30 Sk a so zvyšným nárokom bola odkázaná na občianskoprávne konanie.
Na základe týchto udalostí jej matka sa nervovo zrútila až do takej miery, že bola odkázaná na pomoc
a opateru druhej osoby. Zdravotné problémy matky zažali vznikať v čase, keď bola zaviazaná vrátiť
navrhovateľom finančné prostriedky, hoci stále zdôrazňovala na každom pojednávaní, že navrhovatelia

ju okradli a pripravili o majetok. Tieto skutočnosti uvádza z dôvodu, že postup navrhovateľov vo veci
sp. zn. 9C/119/2008 a vo veci exekúcie, ako aj vo veci začatia predmetného konania považuje za
vysoko priečiace sa dobrým mravom. V čase, keď nehnuteľnosť jej bola darovaná matkou, táto si len
plnila úlohu zabezpečiť jej vlastníctvo k nehnuteľnosti, pričom nemala vôbec záujem vyhnúť sa nejakej
povinnosti.Samanadobúdalanehnuteľnosťvdobrejviereprostredníctvomsvojhoopatrovníka,žematka

si len plnila vôľu rodinných príslušníkov a jej otca. Nesúhlasí s tým, aby táto darovacia zmluva bola voči
navrhovateľom právne neúčinná, pretože sa cíti byť vlastníčkou nehnuteľnosti a navrhovateľom zazlieva
ich bezohľadný postup vo veci.

Navrhovatelia odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu odporkyne predložili prostredníctvom
svojho právneho zástupcu písomné vyjadrenie, v ktorom poukázali na to, že so skutočnosťami

uvádzanými odporkyňou v odvolaní nesúhlasia. Zdôraznili, že ich pohľadávka voči matke odporkyni
je oprávnená, priznaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn.
9Co/119/2008 zo dňa 28.10.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/64/2009
zo dňa 7.4.2010 vo výške 4.979,09 Eur s príslušenstvom. Skutočnosť, že matka odporkyne nemala
záujem uhradiť svoj záväzok vyplývajúci jej z právoplatného rozsudku vyplynuli nielen z priebehu

konania v súdnom konaní 9C/110/2008, ale aj zo samotného vyjadrenia odporkyne v tomto konaní v
jej odvolaní. Je pravdou, že sami poškodili na majetku matku odporkyne, keď škoda bola ustálená
vo výške 438.529,30 Sk, z ktorej sumy bola odrátaná suma 150.000,- Sk, ktorú sumu jej uhradila
poisťovňa, teda boli zaviazaní matke odporkyne uhradiť zostávajúcu sumu vo výške 288.529,30 Sk a
poisťovňou zaplatenú sumu 150.000,- Sk poisťovni, ktoré sumy aj uhradili v plnom rozsahu ako matke

odporkyne, tak aj poisťovni. Poisťovňa následne uhradila matke odporkyne ďalších 150.000,- Sk, ktorú
sumu si táto uplatnila napriek prijatému plneniu od poisťovne aj voči nim. Túto sumu vo výške 150.000,-
Sk vyplatenú poisťovňou však boli povinní oni uhradiť poisťovni, preto prijatím plnenia aj od nich vo
výške 150.000,- Sk ako aj od poisťovne sa matka odporkyne bezdôvodne obohatila na ich úkor. Táto
pohľadávka im preto voči matke odporkyni bola priznaná právoplatným rozsudkom, nakoľko ju odmietla

dobrovoľnevrátiť.Týchtokonanísazúčastňovalaajodporkyňa,vedomásiskutočnosti,žejejmatkastálevyhlasovala, že im nič nezaplatí. V tomto čase aj previedla na odporkyňu nehnuteľnosti, preto sa javí ako
nedôveryhodné tvrdenie odporkyne, že tak jej matka učinila len z dôvodu, že nehnuteľnosť, ktorú dostala
darom v minulosti, mala dostať jej dcéra a preto ju bolo potrebné v súčasnosti previesť na odporkyňu.

Ak by tomu tak naozaj bolo, nič nebránilo tomu, aby ešte v minulosti bola odporkyňa obdarovaná a
nie matka odporkyne. S poukazom na uvedené potom neobstojí jej námietka o uplatnení tohto nároku
v rozpore s dobrými mravmi. Matka odporkyne bola z dôvodu bezdôvodného obohatenia na ich úkor
zaviazaná právoplatným rozsudkom zaplatiť im sumu 4.979,09 Eur s príslušenstvom, keď odporkyni
tieto skutočnosti boli známe, keďže na súdnych konaniach sa zúčastňovala a matka odporkyne veľmi

jednoznačným spôsobom a správaním prejavovala svoj nezáujem zaplatiť im nedôvodne prijaté plnenia.
Napokon poukázali aj na to, že odporkyňa v postavení obdarovanej je dcéra povinnej osoby, úmysel
dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa zo zákona predpokladajú. Odporkyňa vo svojom
odvolaní neuvádza v čom rozhodnutie prvostupňového súdu alebo jeho postupu považuje za nesprávny,
čím vo svojom odvolaní dôvody odvolania neuviedla a nedostatok tejto náležitosti odvolania je dôvodom
na jeho odmietnutie podľa § 218 ods. 1 O.s.p. Z uvedených dôvodov preto navrhli odvolaciemu súdu

odvolanie odporkyne odmietnuť, alebo napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zároveň
si uplatili aj náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a v trovách právneho
zastúpenia v celkovej výške 534,50 Eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom

konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v
odvolaní vo veci samej podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm.
d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia

rozsudku bol zverejnený min. 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods.
2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej
tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech,
keďžerozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejvyhovujúcejčasti,včítane(závislého)výrokuotrovách
konania, je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle §

219 O.s.p.

Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania odporkyne je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd
prvéhostupňaskutkovoaprávnesprávneposúdiluplatnenéprávonavrhovateľovnaurčenieneúčinnosti
predmetného právneho úkonu.

Odvolacím súdom neboli zistené žiadne nedostatky týkajúce sa podmienok konania ani vady konania,

ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania mu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa mal zistený skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku, pričom na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
záverom, preto odvolací súd zo skutkových zistení prvostupňového vychádzal.

Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania domáhali rozhodnutia súdu, ktorým by určil právnu
neúčinnosť darovacej zmluvy zo dňa 18.8.2010 uzavretej medzi matkou odporkyne a odporkyňou voči
ním a určenia ich oprávnenia požadovať uspokojenie svojich pohľadávok z nehnuteľností, ktoré boli
predmetom prevodu darovacou zmluvou. Návrh odôvodnili tým, že matka odporkyne bola rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/119/2008 zo dňa 28.10.2008 v spojení s rozsudkom

odvolacieho súdu č. k. 23Co/64/2009 zo dňa 7.4.2010 zaviazaná zaplatiť im sumu 4 979,09 Eur
s príslušenstvom. Matka odporkyne si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnila, preto podali návrh na
vykonanie exekúcie voči matke odporkyne. V priebehu exekučného konania bolo zistené, že povinná
(matka odporkyne) po právoplatnosti exekučného titulu darovacou zmluvou previedla nehnuteľnosti na
svoju dcéru - odporkyňu. Odporkyňa bola v priebehu uvedeného súdneho konania o ich pohľadávke

voči jej matke oboznámená, poznala majetkové pomery svojej matky, predmet konania a aj úmyslysvojej matky, keďže matka odporkyne sa aj pred ňou vyjadrila, že im nikdy ich pohľadávku neuhradí. V
súčasnosti existujúci majetok povinnej nepostačuje na uspokojenie ich pohľadávky a uvedený právny
úkon - darovacia zmluva ukrátil uspokojenie ich vymáhanej pohľadávky. Odporkyňa musela poznať

úmysel svojej matky, keďže o dlžobe svojej matky vedela a vedela aj o jej výrokoch o tom, že nemieni
im pohľadávku vyplatiť.

Odporkyňa sa bránila v podstate tým, že sporný právny úkon neurobila s úmyslom ukrátiť navrhovateľov,
ale jeho účelom bolo naplnenie želania rodinných príslušníkov, aby spornú nehnuteľnosť vlastnila.
Poukázala aj na to, že v čase jeho uskutočnenia bola maloletá (17 ročná) zastúpená opatrovníkom

ustanoveným jej súdom, o súdnom spore s navrhovateľmi nemala vedomosť, na súdne pojednávania
svoju matku len sprevádzala. O okolnostiach sporu nevie, dozvedela sa o nich až v súvislosti s
prejednávanou vecou. Keďže navrhovatelia spôsobili rodičom značnú škodu, celé toto konanie vníma
ako v rozpore s dobrými mravmi.

V zmysle § 42a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu

právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (ods. 1) Odporovať možno právnemu
úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel
musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému
došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré

dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy
dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. (ods. 2)

Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu
blízkou (§ 116 a § 117 Občianskeho zákonníka), alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech

osôb uvedených v písmenách a) až d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri
náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

V zmysle § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 42b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.Právoodporovaťprávnemuúkonusauplatňujeprotitomu,ktomalzodporovateľnéhoprávneho
úkonu dlžníka prospech.

Z ostatne citovaného ustanovenia vyplýva, že aktívne legitimovaným na podanie žaloby s právom
odporovať právnym úkonom je veriteľ. Na druhej strane pasívne legitimovaným v zmysle ods. 2 cit.

ust. je výlučne ten, kto mal z tohto odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, teda v danom
prípade výlučne odporkyňa.

Účelom ust. § 42 a nasl. Občianskeho zákonníka o odporovateľnosti právnych úkonov je
zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou
odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe - veriteľovi, ktorá znamená, že veriteľ

môžepožadovaťuspokojeniesvojejpohľadávkyzpredmetuodporovanéhoprávnehoúkonutak,akobyk
tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorých okruh zákon nijako
neobmedzuje. Patrí teda medzi ne i darovacia zmluva. Dlžníkov právny úkon pritom musí ukracovať
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka splatná,
ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (pozri rozsudok NS SR 3Cdo 102/99) a

teda o to skôr i pohľadávka ktorej svedčí už vykonateľný exekučný titul, ako je tomu i v danom prípade.V danej veci bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/119/2008-92 zo
dňa 28.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2010 a vykonateľnosť dňa 6.6.2010 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/64/2009-181 zo dňa 18.11.2008, bola matke odporkyne

uložená povinnosť zaplatiť obom navrhovateľom sumu 150 000 Sk (4 979,09 Eur) s ročným úrokom
z omeškania 8,5% od 27.11.2007 do zaplatenia a náhradu trov celého konania (prvostupňového i
odvolacieho) v sume 2 226,16 Eur. Podľa názoru odvolacieho súdu je teda nesporné, že predmetná
pohľadávka navrhovateľov ako veriteľov voči matke odporkyni ako dlžníkovi je v zmysle § 42a ods. 1
Občianskeho zákonníka vymáhateľná.

Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky v zmysle citovaného ustanovenia predpokladá také
zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti.
Dôkazné bremeno preukázať, že táto podmienka úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu bola
splnená je na navrhovateľoch. Nestačí pritom preukázať, že majetok dlžníka sa zmenšil. Musí byť
preukázané, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho
nároku, teda že došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu jeho majetku. V danom prípade sa prvostupňový

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia naplnením tohto predpokladu odporovateľnosti síce výslovne
nezaoberal,alevyplývazlistínpredloženýchnavrhovateľmi,konkrétnezoznámeniasúdnehoexekútora,
že mu bolo doručené upovedomenie o vznesení obvinenia voči dlžníkovi - matke odporkyne za prečin
poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1, písm. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, s odporučením
podať odporovaciu žalobu, z čoho vyplýva, že dlžníčka nemá iný postihnuteľný majetok. Napokon

túto skutočnosť odporkyňa v konaní, ani v podanom odvolaní (a odvolacími dôvodmi je odvolací súd
viazaný) nenamietala. Darovacou zmluvou uzatvorenou medzi odporkyňou a jej matkou, tak došlo
k zmenšeniu majetku na strane matky odporkyne (dlžníčky), do takej miery, že sa tým ukracuje
uspokojeniepohľadávkynavrhovateľov.Vzhľadomnatojenutnéuzavrieť,žepredmetnýmúkonomdošlo
k ukráteniu uspokojenia predmetnej pohľadávky navrhovateľov v zmysle ust. § 42a ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

Ďalšou zákonnou podmienkou úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu je, aby k nemu došlo v
posledných troch rokoch (§ 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka). To znamená, že nárok na odporovanie
zaniká uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť v danom prípade od účinnosti právneho úkonu.
Darovacia zmluva ako zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti predstavuje len tzv. nadobúdací

titul, z ktorého síce účastníkom zmluvy vznikajú práva a povinnosti, ale k prevodu vlastníckeho
práva dochádza až vkladom vlastníckeho práva vykonaným na základe právoplatného rozhodnutia
správy katastra o jeho povolení. Až týmto okamihom, keď dlžník prestal byť vlastníkom prevádzanej
nehnuteľnosti, môže nastať ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Preto je pre začiatok plynutia
prekluzívnej lehoty na podanie odporovacej žaloby rozhodujúci deň kedy nastali právne účinky vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti a nie deň uzavretia darovacej zmluvy. Keďže ide o lehotu
prekluzívnu,súdnaňumusíprihliadaťzúradnejpovinnosti.Zpredloženejodporovanejdarovacejzmluvy
vyplýva, že predmetná darovacia zmluva bola uzavretá dňa 6.4.2009, v spojení s jej dodatkom č. 1
zo dňa 15.1.2010, v prípade odporkyne v zastúpení opatrovníčkou ustanovenou súdom z dôvodu jej
maloletosti, ktorý právny úkon za odporkyňu bol následne súdom schválený a podľa pečiatky Správy

katastra Dunajskej Stredy na darovacej zmluve bol vklad do katastra povolený dňa 18.8.2010, pod č.
V 5103/09, účinky vkladu tak nastali dňa 18.8.2010. Keďže predmetné konanie bolo začaté doručením
návrhu na začatie konania navrhovateľmi na Okresný súd Dunajská Streda dňa 2.1.2013, zákonom
stanovená lehota bola dodržaná.

V danom prípade bolo nesporným, že predmetná darovacia zmluva bola s poukazom na cit. ust. §

116 Občianskeho zákonníka uzavretá medzi dlžníkom a jemu osobou blízkou, keďže ide o matku a
dcéru. Cit. ust. § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka pritom úmysel ukrátiť veriteľa pri týchto právnych
úkonoch predpokladá. Táto vyvrátiteľná právna domnienka slúži uľahčeniu právnej pozície veriteľa.
Uvedené však neplatí ak druhá strana, teda osoba blízka dlžníkovi, úmysel ukrátiť veriteľa ani pri
náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Na osobe dlžníkovi blízkej, v danom prípade na odporkyni, je

dôkazné bremeno preukázať, že úmysel matky ako dlžníka ukrátiť navrhovateľov nielenže nepoznala,
ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti, resp. že úmysel matky nemohla poznať ani
pri náležitej starostlivosti. Táto (ne)vedomosť o úmysle dlžníka musela pritom existovať v čase urobenia
odporovateľného právneho úkonu. Odporkyňa by sa teda mohla ubrániť odporovacej žalobe len ak bypreukázala,žeomatkinomúmysleukrátiťpredmetnoudarovacouzmluvounavrhovateľovnevedelaaani
nemohla vedieť a to napriek tomu, že vyvinula „starostlivosť“, aby poznala tento jej úmysel a išlo pritom
o „náležitú starostlivosť“. Vynaloženie tejto náležitej starostlivosti predpokladá, že odporkyňa vykonala

takú činnosť - aktivitu, aby úmysel matky ukrátiť navrhovateľov, ktorý tu bol v dobe odporovateľného
právneho úkonu z jej výsledkov poznala, resp. sa o tomto úmysle dozvedela. To platí i v tom prípade,
ak by si bol dlžník - tu matka odporkyne uzavretím predmetnej darovacej zmluvy v jej prospech plnila
svoju povinnosť morálnu, či právnu (pozri Rč 35/2002).

Pokiaľ sa odporkyňa sa v konaní bránila tým, že v čase uskutočnenia právneho úkonu bola maloletá

zastúpená súdom ustanoveným opatrovníkom, odvolací súd poznamenáva, že hypotéza cit. § 42a
Obč. zák. nerozlišuje pri osobe blízkej, či ide o osobu maloletú, či plnoletú, preto aj vtedy, keď v čase
odporovateľného právneho úkonu je blízka osoba maloletou, nemení sa touto okolnosťou spomenutá
vyvrátiteľná právna domnienka a tým aj dôkazné bremeno žalovanej blízkej osoby. V prípade maloletej
blízkej osoby, u ktorej vzhľadom na jej vek nemožno požadovať rozpoznanie úmyslu dlžníka ukrátiť
veriteľa, je z hľadiska vynaloženia náležitej starostlivosti pri skúmaní dlžníkovho úmyslu ukrátiť veriteľa

rozhodujúce, či takúto činnosť uskutočnil opatrovník, ktorý bol ustanovený tejto maloletej osobe pre
uzavretie predmetného právneho úkonu (darovacej zmluvy). Odvolací súd pripomína, že opatrovník
koná ako zástupca za dlžníkovu blízku osobu; zo zastúpenia vyplýva opatrovníkovi povinnosť vynaložiť
uvedenú náležitú starostlivosť pri uzatváraní právneho úkonu (§42a ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Neobstojí preto spochybňovanie záveru súdu prvého stupňa o neunesení tohto dôkazného bremena

odporkyňou poukazovaním na samotnú skutočnosť, že napadnutý právny úkon bol vykonaný súdom
ustanoveným opatrovníkom v prospech maloletého.

Rovnakoneobstojíanispochybňovanietohtozáverupoukazovanímnaskutočnosť,ženapadnutýprávny
úkon bol následne schválený súdom. V súdnom konaní o schválenie právneho úkonu, ktorý urobil
zákonný zástupca za maloletého, súd musí prihliadať na záujem maloletého, to ale ešte neznamená, že

by musel posudzovať (vyšetrovať), či daný právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
tretej osoby. Sledovanie záujmu maloletého uvedené posúdenie nezahŕňa; schválenie súdu podľa § 179
O.s.p., ktoré je potrebné pre platnosť právneho úkonu, samo osobe nepostačuje pre záver, že súdom
takto schválený právny úkon neukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky tretej osoby (veriteľa),
resp. že sa naplnila podmienka vynaloženia náležitej starostlivosti pri skúmaní dlžníkovho úmyslu ukrátiť

veriteľa podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka. (tu pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 74/2009
zo dňa 30.11.2010, ako aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1706/2006 zo dňa 22.2.2007)

Cieľom dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 1 O.s.p. bolo unesenie dôkazného bremena v
rozsahu, v ktorom toto bremeno spočívalo na odporkyni. Splnenie dôkaznej povinnosti (povinnosti
označiť dôkazy) podľa citovaného ustanovenia nemusí ešte znamenať unesenie dôkazného bremena.

Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za
výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Ak v konaní zistený
skutkový základ neumožňuje ustáliť vynaloženie náležitej starostlivosti opatrovníka odporkyne, ktorá
nepostačovala na poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa, v takom prípade nastáva situácia
dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) sa pričíta tomu účastníkovi, na ktorom leží podľa

predpisov hmotného práva dôkazné bremeno (zodpovednosť za preukázanie skutočností významných
z hľadiska hmotného práva), teda odporkyni. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného
bremena účastníkom je teda jeho neúspech v spore. Pri vyhodnotení dôkazov, čím treba, pravdaže,
rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena odporkyňou),
nemožno súdu prvého stupňa vyčítať pochybenia.

Odvolací súd dospel k záveru, že odporkyňa v tomto smere neuniesla svoje bremeno tvrdenia, keď ani
netvrdila, že ustanovený opatrovník vynaložil uvádzanú náležitosť pri uzatváraní právneho úkonu za
ňu v čase jej maloletosti, a tým ani dôkazné bremeno a právnu domnienku, že úmysel matky ukrátiť
navrhovateľov predmetným právnym úkonom, tento jej opatrovník na schválenie tohto právneho úkonu
za ňu, v tom čase maloletú, pričom vo veku blízkom plnoletosti, poznal resp. pri náležitej starostlivosti

musel poznať, nevyvrátila. Nielenže nepreukázala, ale ani netvrdila, že vyvinul nejaké kroky - aktivitu,
aby v rámci náležitej starostlivosti tento úmysel spoznať mohol, teda že využil všetky možnosti získaťpotrebné informácie o existencii rozhodujúcich skutočnosti pre rozpoznanie úmyslu dlžníka - rodiča
ukrátiť odporovaným právnym úkonom svojho veriteľa. Tu je dôležité poukázať aj na to, že i sama
odporkyňa (i keď v čase prevodu ešte maloletá, ale vo veku bezprostredne blížiacemu sa plnoletosti)

vychádzajúc z ňou popísaného, aktívne sprevádzala matku na pojednávaniach v súdnom konaní,
ktorého predmetom bola uplatnená pohľadávka navrhovateľov voči jej matke, pričom bez ďalšieho
nevierohodne vyznieva jej tvrdenie, že celý čas nevedela čo je predmetom tohto konania. Odporkyňa sa
v predmetnom konaní obmedzila iba na tvrdenia, že dôvodom prevodu nehnuteľností danou darovacou
zmluvou z matky na ňu bolo splnenie želania rodinných príslušníkov, aby po jej narodení nehnuteľnosti

vlastnila, pričom je nanajvýš prekvapujúce, že sa tak stalo práve v čase vzniku vymáhateľnej pohľadávky
navrhovateľov voči darkyni - jej matke a po toľkých rokoch od vyslovenie tohto údajného želania.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania je potom nutné uzavrieť, že odporkyňa nevyvrátila
právnu domnienku zakotvenú v ust. § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladajúcu jej vedomosť
o úmysle svojej matky ukrátiť predmetným právnym úkonom navrhovateľov. Tým bola naplnená i ostatná
zo zákonných podmienok úspešnosti odporovateľnosti predmetnému právnemu úkonu.

K odvolacej námietke odporkyne založenej na rozpore uplatneného práva navrhovateľov v predmetnom
konaní s dobrými mravmi, odvolací súd poukazuje na to, že použitie § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ako občianskoprávnej normy s relatívne neurčitou hypotézou je možné len vo výnimočných
a odôvodnených prípadoch (v časti európskeho právneho prostredia sa hovorí o krajnom - extrémnom
rozpore práva a mravného poriadku) ako spravodlivé vyrovnávajúce meradlo pre citlivé hodnotenie

konkrétnych okolností individuálneho prípadu, ktoré sleduje odstránenie prípadných tvrdostí a príkrosti
zákona. Záver, že výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi, musí byť preto vždy opretý o úplne
konkrétne zistenia, ako i o jasné a presvedčivé dôvody. V danom prípade však nie je možné ani zo
samotnéhotvrdeniaodvolateľkyustáliť,včomvidírozporuplatnenéhoprávanavrhovateľovsozásadami
napr. slušnosti, poctivosti, dôvery a pod. vo vzťahu k okolnostiam daného prípadu, vrátane času, miesta,

konania, ako aj postavenia subjektov. Odporkyňa pred súdom prvého stupňa len stroho tvrdila, že
navrhovatelia pripravili jej matku o majetok, keď bližšie okolnosti ich vzájomných vzťahov sa pokúsila
objasniť až v podanom odvolaní, bez toho, aby jej tvrdenia boli v konaní preukázané, preto na túto
námietku odvolací súd nemohol prihliadnuť.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

vyhovujúcej časti, včítane závislého a správneho (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého) výroku
o náhrade trov konania, ako vecne správny s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil,.

Vodvolacomkonaníplneúspešnýmnavrhovateľomvzniklopodľa§142ods.1vspojenísust.§224ods.
1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči neúspešnej odporkyni. Trovy navrhovateľov v odvolacom
konaní tvorí odmena ich právneho zástupcu za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu odporkyne

zo 14.8.2014) v uplatnenej výške 60,07 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z), i keď 1/13
výpočtového základu na rok 2014 predstavuje viac 61,87 Eur (§ 153 ods. 2 O.s.p.), spolu s režijným
paušálom 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) spolu s 20% DPH vo výške 13,62 Eur (§ 18 ods. 3 cit. vyhl.),
teda spolu 81,73 Eur. Odporkyňa je povinná zaplatiť tieto trovy konania k rukám právneho zástupcu
navrhovateľov. (§ 149 ods. 1 O.s.p.) do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§160 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.