Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 23, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 7P/83/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412207065
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vachulíková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4412207065.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, v právnej veci maloletej žalobkyne S. Y., nar. XX.XX.XXXX, v konaní

zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky a matkou ako
vedľajšou účastníčkou konania: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., G. K. XXXX/X, proti žalovanému: K.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., F. XXX/XX, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že žalovaný K. F., nar. XX.XX.XXXX j e o t c o m maloletej S. Y., nar. XX.XX.XXXX
z matky Y. Y., nar. XX.XX.XXXX.

Súd z v e r u j e maloletú S. Y., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke počnúc od
XX.XX.XXXX, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a žalovaný K. F., nar.

XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej vo výške 30 % zo sumy životného minima
na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám
matky počnúc od 27.03.2009.

Zročné výživné na maloletú za obdobie od 27.03.2009 do 28.02.2015 v sume 2.010,13 eur žalovaný je
p o v i n n ý splácať po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou
výhody splátok počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Styk žalovaného s maloletou S. Y., nar. XX.XX.XXXX sa u p r a v u j e neobmedzene na základe
predchádzajúcej dohody rodičov.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť trovy konania v sume 66,- eur na účet Okresného súdu Nové Zámky

do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku z titulu súdneho poplatku.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Maloletá žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 27.03.2012 prostredníctvom Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky domáhala proti žalovanému určenia otcovstva s tým, aby bola zverená do
starostlivosti matke a žalovaný bol zaviazaný na platenie výživného.Vedľajšia účastníčka - matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla, že s označeným otcom intímne
žili od roku 2003 a s inými mužmi ona nemala pohlavný styk. Intímne styky mala s označeným otcom
pravidelné a nepoužívali ani antikoncepciu.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že otcovstvo k maloletej S. Y. neuznáva. S matkou maloletej sa
poznajú od roku 2003, mali spolu intímny vzťah a antikoncepciu nepoužívali. Uviedol ďalej, že má
pochybnosti o tom, že je otcom maloletej, pretože matka sa stretávala aj s inými mužmi. Súhlasil s
krvnou skúškou.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletej, znaleckým
posudkom znalca z odboru genetiky G.. K.. Y. O., M.., ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi a takto

vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa bol splnomocnený na podanie návrhu na určenie otcovstva
a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, pretože odporca dobrovoľne otcovstvo k
maloletému dieťaťu neuznal. Ako vedľajšia účastníčka v konaní vystupuje matka maloletého dieťaťa.

Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto

zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie jej otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 odsek 1, 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom

alebo pred súdom.

Podľa § 94 odsek 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa § 94 odsek 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo

nevylučujú závažné okolnosti.

Na základe vykonaného dokazovanie dospel súd k názoru, že návrh na určenie otcovstva je dôvodný,
pretože z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že otcom maloletého dieťaťa
je žalovaný, pretože v znaleckom posudku znalca G.. K. Y. O., M.. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že
otcovstvo je prakticky dokázané, pričom pravdepodobnosť jeho otcovstva má číselnú hodnotu W =

XX,XXXXXX % a je nepochybné, že žalovaný mal intímny styk s matkou maloletého dieťaťa, čo obaja
zhodne aj uznali.

S konaním o určenie otcovstva je spojené zo zákona aj konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
R. v rozsudku určí, okrem iného aj to, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti a ako je
povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa ten z rodičov, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, tiež určí kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. V rozhodnutí by sa mal
upraviť aj styk s maloletým dieťaťom, pokiaľ sa rodičia o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia nedohodli.

J. § 36 odsek X B. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviťvýkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. N. § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

R. maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok, pretože od narodenia ona mu poskytuje každodennú opateru a starostlivosť.

J. § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 odsek 1, 2 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Právo na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
nepremlčujú.

Žalovaného súd zaviazal na platenie výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa, s prihliadnutím na jeho osobné a majetkové pomery, keďže je
nezamestnaný a má aj ďalšie vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom: V. F., nar. XX.XX.XXXX
a K. Y., nar. XX.XX.XXXX, počnúc od 27.03.2009, t.j. tri roky spätne od podania návrhu (§ 77 odsek
1, 2 Zákona o rodine), pričom zročné výživné za obdobie od 27.03.2009 do 28.02.2015 činí 2.010,13
eur, ktorú sumu súd povolil žalovanému splácať, vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery, podľa

§ 160 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do
vyrovnania pod stratou výhody splátok, to znamená, že ak nezaplatí čo i len jednu splátku nedoplatku,
stane sa zročnou celá pohľadávka.

Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Podľa § 2 odsek 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa § 4 odsek 2 písmeno h) zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších prepisov, od poplatku sú
oslobodení: maloleté dieťa v konaní o určenie alebo zapretie rodičovstva a v konaní o prípustnosti
zapretia otcovstva.

V danom prípade žalobca, t.j. maloleté dieťa, je oslobodené od platenia súdneho poplatku, preto jeho
poplatková povinnosť prešla na žalovaného, ktorého súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku v
sume 66,- eur podľa sadzobníka súdnych poplatkov podľa položky č. 9 Sadzobníka súdnych poplatkov.

Súd preto vzhľadom na citované ustanovenia rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd
v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odsek 1 Občianskeho súdneho
poriadku).

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo

dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.
3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky
odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za
bodkočiarkou. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.