Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 18, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113224131
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4113224131.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Adrianou Halajovou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko

s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5 proti odporcovi: G. B., bytom F., R. XXX/XX o zaplatenie sumy
102,09 eur istiny s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.7.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu
na zaplatenie sumy 102,09 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj k náhrade trov konania.

Dňa 4.12.2013 teda po podaní návrhu na súd, bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky na
základe ktorej Consumer Finance Holding s.r.o. ako postupca postúpil pohľadávku na navrhovateľa a
súd Uznesením č. k. 19C/178/2014-24 zo dňa 4.9.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.10.2014
pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa.

Právny zástupca navrhovateľa a odporkyňa sa na pojednávanie nedostavili, o termíne pojednávania boli

riadne upovedomení, preto súd pojednávanie vykonal v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: s návrhom, s plnomocenstvom,
s výpisom z OR, so zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, s rámcovou zmluvou, s upomienkou,
s urgenciou, s výpoveďou, s poslednou výzvou, s pohybmi na bežnom účte, s výpočtom RPMN, s
ospravedlnením PZN, s potvrdením, so správou z ORPZ a z takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

Právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Consumer Finance Holding s.r.o. uzatvoril s odporkyňou
Zmluvu o pôžičke dňa 27.10.2006, na základe ktorej jej bola poskytnutá pôžička, ktorá bola
spotrebiteľským úverom vo výške 829,85 eur (25.000,-Sk), ktorú sa zaviazal splácať v 48 splátkach
po 26,82 eur ( 808,-Sk), pričom prvá splátka bola splatná nasledujúci mesiac po podpísaní zmluvy do
20.dňa v mesiaci a RPMN bola dojednaná vo výške 26,19% a úroky dojednané neboli. Odporkyňa
uhradila celkovo sumu 1152,04 eur, z ktorej sumy si navrhovateľ započítal na istinu sumu 783,29 eur a

na zmluvné úroky sumu 368,75 eur. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha od odporkyne zaplatenia
sumy 102,09 eur, ktorá pozostáva z nedoplatku na istine vo výške 81,71 eur a z poplatkov vyčíslených vo
výške 20,38 eur, ktoré navrhovateľ odôvodnil dojednaním v zmysle bodu 12 VOP, avšak vo VOP, ktoré
tvorili súčasť zmluvy bod 12.5. obsiahnutý nie je, nakoľko VOP obsahujú len IX.Článkov. Odporkyni bolazasielaná Predžalobná upomienka zo dňa 29.1.2011 zo Správy a vymáhania rizikových pohľadávok,
ktorú upomienku odporkyňa prevzala dňa 7.2.2011 a v ktorej bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy
vo výške 118,36 eur v lehote do 3 dní od doručenia upomienky. Odporkyňa uvedenú sumu neuhradia a

právny predchodca navrhovateľa sa dňa 19.7.2013 obrátil s návrhom na súd.

Podľa § 2 písm. a) Zák.č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzatvárania zmluvy (ďalej len uvedeného
zákona) spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) uvedeného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. c) uvedeného zákona celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským

úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru, s výnimkou.

Podľa § 4 ods. 2 uvedeného zákona Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä:

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 5 uvedeného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorý je Vyhl.č. 87/1995 Z.z.

Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť zmluvných
strán. Klasické poňatie rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti
formálnej. Tá spočíva v tom, že zákon neposkytuje žiadnemu subjektu právne výhody, ako i v tom,

že v právnej sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti. Táto
formálna rovnosť je proťajškom občianskej rovnosti pred zákonom v demokratických ústavách a
spolu s ňou vznikla k prekonaniu stavovských rozdielov predchádzajúcej doby. Formálna rovnosť je
rovnosťou nerovných. Ich nerovnosť vyplýva nielen z prirodzených rozdielov medzi ľuďmi, ale aj z rôznej
hospodárskejaspoločenskejpozícieprávnychsubjektov,ktorápodmieňujeichfaktickémožnosti,prístup

k informáciám a podobne. Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo
zásady rovnosti. Práve obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu,
že požiadavka ich ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka
sa to aj jednotlivých inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej
strany možno dnes ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo

až k potrebe ochrany slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahoch. Pokiaľ ide o vymedzenie
slabšej strany, treba vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú
osobu, ktorá je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v
nedostatku profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom
z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe

uvedenej charakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je
slabšou zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávané pri predaji výrobkov a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri

nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Porušenie rovnováhy, rakúskym OGH
nazývanej aj "ekvivalencie" sa prejavuje najmä ako neprimeranosť konkrétneho dojednania, či celého
právneho úkonu. Obvykle táto nerovnováha či neprimeranosť spočíva najmä: v hrubom nepomere,
či už vzájomných plnení zmluvných strán navzájom alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany,

alebo v tom, že sú podstatným spôsobom prekročené (alebo inak na úkor jednej zo strán prelomené)
obvyklé podmienky v danej oblasti vzťahov. Napr. v oblasti pôžičiek a úverov sa za obvyklé podmienky
berú podmienky požadované bankami. Definícia dobrých mravov, hoci pre špecifické účely ochrany
spotrebiteľa, je súčasťou aj pozitívneho práva. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo

vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Civilnoprávnou
sankciou rozporu s dobrými mravmi je :a) skutočnosť, že príslušný právny vzťah nepožíva právnu
ochranu v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka, b) právny úkon je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka

absolútne neplatný.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 27.10.2006 k
uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona č. 258/2001 Z.z., pričom náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 4 ods. 2 citovaného zákona. V zmluve síce je uvedená RPMN

vo výške 26,19%, avšak tento údaj je nedostatočný, nakoľko zmluva neobsahuje údaje o tom, že
veriteľ požaduje od dlžníka aj úroky, alebo poplatky a z RPMN uvedenej v zmluve nie je zrejmé, čo
táto predstavuje. Aj zo samotného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa vyplynulo, že zo sumy
splatenej odporkyňou vo výške 1152,04 eur, si navrhovateľ započítal na istinu sumu 783,29 eur a nazmluvné úroky sumu 368,75 eur, pritom úroky v zmluve dojednané neboli a potom navrhovateľ nebol
oprávnený si sumu 368,75 eur započítať na úroky. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha od odporkyne
zaplatenia sumy 102,09 eur, ktorá pozostáva z nedoplatku na istine vo výške 81,71 eur a z poplatkov

vyčíslených vo výške 20,38 eur, ktoré navrhovateľ odôvodnil dojednaním v zmysle bodu 12 VOP, avšak
vo VOP, ktoré tvorili súčasť zmluvy bod 12.5. obsiahnutý nie je, nakoľko VOP obsahujú len IX.Článkov
a nie je potom zrejmé, na základe čoho si navrhovateľ poplatky uplatňuje.

Keďže navrhovateľ nebol oprávnený v zmysle § 4 ods.5 Zák.č. 258/2001 Z.z. účinného v čase

uzatvorenia zmluvy požadovať od odporkyne úroky alebo poplatky, ktoré neboli dojednané v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, potom nebol oprávnený si zo sumy splatenej odporkyňou započítať na úroky
sumu 368,75 eur a ani domáhať sa v tomto konaní poplatkov. Odporkyňa si požičala titulom úveru sumu
829,85 eur a celkovo navrhovateľovi splatila sumu 1152,04 eur, teda splatila ďaleko viac, než si požičala,
preto súd vyhodnotil návrh navrhovateľa za nedôvodne podaný, priečiaci sa tiež dobrým mravom a v
celom rozsahu ho zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnej odporkyni náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.