Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 18, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/186/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114218887
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114218887.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

T. U. Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: 1/ D. L., nar. XX.X.XXXX, I.
XXXX/X, V., štátny občan SR, 2/ D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, V., štátny občan SR, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO, Fraňa Kráľa 2080,
Čadca, IČO: 42 388 911, zastúpený STEHURA partners, s.r.o., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, o
zaplatenie 293,04 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v r. 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi sumu 146,52 eur spolu s 9 % úrokom z

omeškania zo sumy 146,52 eur od 21.6.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch od právoplatnosti tohto
rozhodnutia, s tým, že splnením povinností jedným z odporcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
plnenia ostatných odporcov.

Ž i a d n y z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.6.2014 domáhal súdneho výroku, v ktorom
by súd v návrhu označeného odporcu 1/ a 2/ zaviazal na zaplatenie sumy 293,04 eur spolu s úrokom
z omeškania od 21.6.2010 do zaplatenia a trovy konania. Podaním zo dňa 7.10.2014 upravil svoj

návrh a uviedol, že v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.6.2010 v počte 1 a celkovej
výške 146,52 eur a zvyšné splátky úveru si neuplatňuje. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2012 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa
a.s. a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca a
odporca uzatvorili dňa 29.6.2005 zmluvu č. 423412234, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné
podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy poskytla Slovenská sporiteľňa a.s. odporcovi
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri

neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných
podmienkach. Podľa zmluvy postupca poskytol odporcovi úver vo výške 6638,78 eur, ktorý mal byť
splácaný v mesačných splátkach vo výške 146,52 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto
konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.6.2010 v počte 1 a celkovej výške 146,52 eur. Súhlasil s
rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania, iba na základe predložených listinných dôkazov.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 146,52 eur zastavil a pripustil zmenu žalobného návrhu

doručeného súdu dňa 7.10.2014 uznesením č.k. 17V 186/2014-42 zo dňa 4.11.2014. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 6.12.2014.Odporca 1/ a 2/ sa k návrhu na začatie konania i napriek riadnemu prevzatiu (odporca 1/ prevzal do
vlastných rúk dňa 19.7.2014, odporca 2/ dňa 9.7.2014) žiadnym spôsobom či už počas poskytnutej
lehoty na vyjadrenie, ani po jej uplynutí k veci samej nevyjadrili.

V priebehu konania podaním zo dňa 1.10.2014 oznámil svoj vstup do konania vedľajší účastník a to
za účelom podpory odporcu v spore. Vo svojom písomnom podaní zo dňa 21.1.2015 vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku, kedy predmetný úver mal dátum prvej splátky 20.7.2005 a dátum
poslednej splátky 20.6.2010 a navrhovateľ si uplatnil svoj nárok na súde dňa 3.6.2014. Aj keď zmluva

označená ako zmluva o úvere je absolútnym obchodom majú sa prednostne aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktorá upravuje premlčaciu dobu výhodnejšie a v prospech spotrebiteľa ako v
prípade Obchodného zákonníka, kde je premlčacia doba štvorročná. Súhlasil s rozhodnutím o veci bez
nariadenia pojednávania.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné

nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný
spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000 eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v
priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd
na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 10.2.2015.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to návrhom, zmluvou
osplátkovomúvereč.0423412234zodňa29.6.2005,Dohodouoručenízodňa29.6.2005,všeobecnými

obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávok s
prílohou, pokusom o zmier, ako i celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o splátkovou úvere č. 0423412234 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom
a odporcom 1/ ako dlžníkom dňa 29.6.2005 mal súd preukázané, že predmetom tejto zmluvy bolo

poskytnutie splátkového úveru veriteľom dlžníkovi za týchto základných podmienok: výška úveru
200000,- Sk (6.638,78 eur), druh úveru spotrebný-bez účelu, výška úrokovej sadzby 11,10 % p.a.,
poplatok za správu úveru 50,- Sk mesačne, výška splátok 4414 Sk (146,52 eur) k 20. dňu v mesiaci,
splatnosť prvej splátky 20.7.2005, konečná splatnosť úveru 20.6.2010, RPMN 6,09 %.

Dohodou o ručení zo dňa 29.6.2005 v článku II. danej zmluvy odporca 2/ prevzal ako ručiteľ záväzok
voči navrhovateľovi, a to povinnosť vyplývajúcu z ručenia.

Dňa 27.6.2012 uzatvorili Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupca a navrhovateľ ako postupník zmluvu
o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/CE, predmetom ktorej bola dohoda o odplatnom postúpení

pohľadávok postupcu voči dlžníkovi, vrátane jej príslušenstva uvedené a špecifikované v prílohe č. 1
k tejto zmluve, ktoré vznikli z bankových činností vykonávaných postupcom alebo v súvislosti s nimi
na postupníka. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení predmetom postúpenia bola aj pohľadávka
voči odporcovi 1/ z úverovej zmluvy uzatvorenej dňa 29.6.2005 a odporcovi 2/ ako ručiteľovi. Listom zo
dňa 12.4.2011 postupca oznámil odporcovi, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpila

pohľadávku z úveru číslo 423947888 na navrhovateľa.Listom zo dňa 17.7.2012 postupca oznámil odporcovi 1/ postúpenie pohľadávky a následne listom -
pokus o pokonávku zo dňa 9.5.2014 navrhovateľ žiadal o okamžité uhradenie dlžnej čiastky vo výške
6684,67 eur najneskôr do 12.5.2014.

Podľaustanovenia§1zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníneskoršíchpredpisov,
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskoršíchpredpisov,naúčelytohtozákonasarozumiezmluvouospotrebiteľskomúverezmluva,ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších
predpisov, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa§306ods.1vetaprváObchodnéhozákonníka, veriteľjeoprávnenýdomáhaťsasplneniazáväzku

od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval.

Súd v súlade s požiadavkou vyžadujúcou spravodlivosť ak sa účastník občianskeho súdneho konania
premlčania dovolá, nemôže súd premlčané právo (nárok priznať); a preto sa súd zaoberal i vznesenou

námietkou premlčania.

Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca 1/ zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže
sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania,

povolania alebo zamestnania. Je nepochybné, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu úverovej zmluvy
v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ktorým sa v celku tento vzťah medzi účastníkmi
aj riadi. Je nepochybné, že ide o spotrebiteľský vzťah, ktorým môže byť vzťah vzniknutý jednak na
základe Občianskeho zákonníka, ale aj v zmysle Obchodného zákonníka. Pod pojmom spotrebiteľské
zmluvy nemožno vidieť osobitné typové označenie zmluvy, ale iba to, že ide o vzťahy, ktoré sa vyznačujú

vlastnosťami v týchto ustanoveniach uvedenými, bez zreteľa na to, ako sú inak typovo označené. Nejde
teda o samostatný typ zmluvy v zmysle ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Vzťah Občianskeho a
Obchodného zákonníka vymedzuje § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právne vzťahy,
ktoré nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, sa riešia podľa občianskeho práva. Prevzťahy, ktoré sú upravené obchodným zákonníkom, je typické, že ide o vzťahy podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy vrátane tzv. absolútnych obchodov, čo vymedzuje § 261 ods. 3 Obchodného
zákonníka. Úverová zmluva je absolútnym obchodom.

Z hľadiska danej otázky je tu potrebné zohľadniť Smernicu rady č. 93/13/EHS o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá sa do právneho poriadku premietla predovšetkým v §
52 nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Z hľadiska posúdenia vzťahu medzi účastníkmi je základnou
otázkou posúdenie premlčania, na ktoré možno nahliadať tak z pohľadu Obchodného zákonníka ako

aj Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že daný zmluvný vzťah je absolútnym obchodnoprávnym
vzťahom, to znamená, že sa riadi Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov a
premlčacia doba je v takomto prípade podľa Obchodného zákonníka 4 roky (§ 397). Ak by sa mala na
postavenie odporcu aplikovať úprava Občianskeho zákonníka, bola by premlčacia doba 3-ročná (§ 101).
Vzniká potom otázka, či ustanovenie o dĺžke premlčacej doby v Občianskom zákonníku je ustanovením,
ktoré smeruje na ochranu spotrebiteľa a ktoré je potrebné na daný záväzkový vzťah aplikovať.

Súd zastáva názor, že ustanovenie Občianskeho zákonníka o dĺžke všeobecnej premlčacej doby nie je
možné použiť. Trojročná premlčacia doba v Občianskom zákonníku nesmeruje na ochranu spotrebiteľa.
Obchodný zákonník zakotvuje všeobecné obmedzenie premlčacej doby. Občiansky zákonník takéto
obmedzenie nezakladá. Obchodný zákonník obsahuje ucelenú úpravu inštitútu premlčania. Odlišnosť

úpravy inštitútu premlčania v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku nemá nič spoločné so
spotrebiteľskou ochranou, ale je iba výsledkom dvoch rôznych legislatívnych procesov, ktoré vyústili
do dvoch rôznych kódexov bez ďalších súvislostí relevantných pre danú problematiku. Ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú inštitút premlčania, nie sú ustanoveniami smerujúcimi k ochrane
spotrebiteľa, a to z hľadiska ich prijatia (cieľom úpravy nebola ochrana spotrebiteľa), ako aj z hľadiska

ich obsahu ako celku (Občiansky zákonník napr. neobsahuje oproti Obchodnému zákonníku všeobecné
obmedzenie premlčacej lehoty).

Podľa súdu vzhľadom na to, že ide o absolútny obchod, je potrebné na daný vzťah uplatňovať
aj premlčaciu lehotu, ktorá sa vzťahuje k danému vzťahu, teda v zmysle Obchodného zákonníka

štvorročnú.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

V konaní je nesporné, že konečná splatnosť úveru bola dňa 20.6.2010 a navrhovateľ si v tomto
konaní uplatňuje splátku úveru splatnú dňa 20.6.2010 v počte 1 a celkovej výške 146,52 eur. Žalobný
návrh navrhovateľom bol podaný na súd dňa 3.6.2014. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného
zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo
mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. V danom prípade je premlčacia doba

štyri roky (§ 397 Obchodného zákonníka). Podľa ustanovenia § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka
koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo
číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v
poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Lehota na uplatnenie práva v zmysle
citovaných ustanovení začala plynúť od 21.6.2010 a uplynula dňa 21.6.2014. V čase začatia konania,

t.j. dňa 3.6.2014 nebol navrhovateľom uplatnený nárok premlčaný.

Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že
predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie úverov. Odporca zmluvu uzatváral ako

spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci
svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd
preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov a ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o úvere.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom 1/ bola dňa 25.1.2007 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver vo výške 6638,78 eur, ktorý mal byť
splácaný v mesačných splátkach vo výške 146,52 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Odporca svojupovinnosť splácať čerpaný úver dohodnutým spôsobom neplnil a splátku úveru uplatňovanú v tomto
konaní splatnú dňom 20.6.2010 neuhradil. V danom prípade pre počiatok behu premlčacej doby je
rozhodujúci deň konečnej splatnosti úveru 20.6.2010 a teda v danom prípade sa „mohlo“ právo vykonať

po prvý raz dňa 21.6.2010, kedy objektívne začala plynúť premlčacia doba, ktorej koniec uplynul dňa
21.6.2014. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by odporca 1/ splátku úveru uhradil, súd žalobe
o zaplatenie tejto splátky 20.6.2010, t.j. sumy 146,52 eur ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.
Zároveň pohľadávka z titulu poskytnutia úveru bola platne zabezpečená ručiteľskou listinou odporcu
2/, ktorý prevzal na seba ručiteľský záväzok za úver vrátane príslušenstva a preto súd odporcu 1/ a 2/

zaviazal na zaplatenie žalovanej pohľadávky tak, že v rozsahu plnenia jedného z nich zaniká povinnosť
druhého odporcu. Jedná sa tu vlastne o pasívnu solidaritu, dôsledkom ktorej je v tomto konkrétnom
prípade vo vzťahu k ručiteľovi, teda vo vzťahu k odporcovi 2/ skutočnosť, že ak bude ako dlžník plniť
pohľadávku na zaplatenie ktorej bol zaviazaný spolu s odporcom 1/ dostáva sa v rozsahu tohto plnenia
do pozície veriteľa vo vzťahu k odporcovi 1/ (na ručiteľa, ktorý splnil záväzok dlžníka, prechádzajú zo
zákona práva veriteľa; vzniká mu pohľadávka voči dlžníkovi na náhradu toho, čo za neho plnil veriteľovi).

Podľa§768kods.2Obchodnéhozákonníkaprávaapovinnostizozodpovednostizaporušeniezáväzkov
zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa § 369 ods. ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013 ak je dlžník v omeškaní

so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % zo splátky 146,52 eur (splatnej dňa

20.6.2010) od 21.6.2010 do zaplatenia. Odporca 1/ a 2/ tým, že neuhradil splátku úveru v termíne
splatnostidostalsanasledujúcimdňomdoomeškaniasplnenímsvojhopeňažnéhodlhu.Výškaúrokovej
sadzby bola uplatnená v súlade s citovanými ustanoveniami § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Z
uvedených dôvodov súd žalobnému návrhu aj v časti uplatneného úroku z omeškania vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p, podľa ktorého zákonného ustanovenia ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z
účastníkov nemá na náhradu trov právo. Konanie bolo v časti o zaplatenie sumy 146,52 eur zastavené,
pričom navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Toto zavinenie navrhovateľa z pohľadu § 142
ods. 2 súd posúdil ako neúspech navrhovateľa v konaní a z hľadiska posudzovania náhrady trov konania

pričítal úspech v tejto časti odporcovi. Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 146,52 eur bol návrh priznaný
a navrhovateľ bol v tejto časti úspešný a odporca bol v tejto časti neúspešný. Teda pre pomer úspechu a
neúspechu 50:50 súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).