Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/206/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112218824
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4112218824.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: kresný súd Nitra v

právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s. , IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava
proti odporcovi: C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/X, L., zastúpená opatrovníkom Mesto
Nitra, Štefánikova trieda 60, IČO: 00308307, za účasti vedľajšieho účastníka: Občianske združenie
slovenských spotrebiteľov AZ, zast.: JUDr. Jozef Kemp, Nám. Josipa Andriča č.1, Chorvátsky Grob, o
zaplatenie sumy 1 378,71 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 478,71 € s 9 % úrokom z omeškania od 25.6.2010
do zaplatenia a náhradu trov konania v sume ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení tohto rozsudku

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 327,- € s 9 % úrokom z omeškania od 25.6.2010 do zaplatenia
zastavuje.

Odporkyni súd nepriznáva náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu pôvodne k zaplateniu sumy 1
378,71 € s príslušenstvom a to z titulu neuhradených služieb vo výške 478,1 eur a zo zmluvnej pokuty
vo výške 900 eur ,- €.

Navrhovateľaniopatrovníkodporkynesanapojednávanienedostavil,predvolaniemalidoručenéapreto
súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania doplnil dokazovanie oboznámením sa s výpisom, so zmluvou

o pripojení, s doklady o prenájme telefónu, s dodatkami k zmluve, s pokusom o pokonávku, s
doručenkou, s faktúrami, so všeobecnými podmienkami, s dokladmi o predajných cenách a dospel
k tomuto skutkovému a právnemu záveru:Odporkyňa uzatvorila s navrhovateľom dňa 5.2.2010 zmluvu o pripojení č. A 4886057 a A4886090 k
telefónnym číslam 0917688169, 0917688170, 0917688280, s tým že k telefónnemu číslu 0917688170
si zvolila účastnícky program z povolania všetky ním 200 + víkend v nonstop zdarma , bol jej poskytnutý

mobilný telefón značky Nokia 6600 i slide black. K telefónnemu číslu 0917688280 si zvolila účastnícky
program volania všetkým 100 + večer a víkend nonstop zdarma a bol jej poskytnutý mobilný telefón
značky Nokia 6600 i slide black. Zmluvou o pripojení zo dňa 5.2.2010 jej bol poskytnutý účastnícky
program volania všetkým 200 + víkend nonstopu zdarma k telefónnemu číslu 0917688169, zo dňa 5.
2. 2010.

Faktúrou č. 9005743569 zo dňa 5. 2. 2010 bola odporkyni fakturovaná suma 40 eur za aktiváciu SIM
karty a mobilný telefón Nokia 660 i, so splatnosťou 19. 2. 2010. Faktúrou č. 8536340468 zo dňa 28.
2. 2010 jej bola fakturovaná suma 47,86 € so splatnosťou 14.3.2010 za fakturačné obdobie 5.2.2010
do 26.3.2010, faktúrou č. 8536340467 zo dňa 28.2.2010, splatnej dňa 14.3.2010 jej bola fakturovaná
suma 49,37 € za fakturačné obdobie od 5.2.2010 do 26.3.2010 , faktúrou č. 8786104136 zo dňa
28.2.2010, splatnej dňa 14.3.2010 jej bola fakturovaná suma 168,40 € za obdobie 5.2.2010 do 26.3

2010, faktúrou č. 1006947256 zo dňa 28.3.2010, splatná dňa 11.4.2010 bola fakturovaná suma 1,33 €
za upomienku , faktúrou č.8786609559 zo dňa 28.3.2010, splatná dňa 11.4.2010 bola fakturovaná suma
26,30 €, faktúrou č. 8536849040 zo dňa 28.3.2010, splatná dňa 11. 4. 2010 bola fakturovaná suma 26,80
€, faktúrou č. 8537359059 zo dňa 28. 4. 2010, splatná dňa 12.5.2010 bola fakturovaná suma 3,95 €a
tiež faktúrou č. 8787116553 ako aj faktúrou č. 8537359058, ktoré boli splatné 28.4.2010.

Navrhovateľ pred začatím pojednávania zobrala návrh späť v časti o zaplatenie sumy 327 eura pričom
uviedol, že sa domáha náhrady škody ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón vo výške 573 eura,
ktorá škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a

sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. d) bod 2 cit. zák. podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť
poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej
vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po

predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej
vo všeobecných podmienkach,

Podľa § 42 ods. 3 písm. a) cit. zák. o podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom
o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) cit. zák., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu

podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zák. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods 5 cit. zák. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 517 ods.1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa

doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Navrhovateľ svoj návrh v časti uplatneného nároku 573 ,- € skutkovo vymedzil tak, že uviedol, že škodu
v tejto výške mu odporkyňa spôsobila tým, že získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene

trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby navrhovateľa a za tieto platiť po dobu
viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby viazanosti.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia

príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo
forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že

tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.Vo vzťahu k prvému predpokladu navrhovateľ uvádzal, že odporkyňa porušila záväzok vyplývajúci
zo zmluvy, konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas
cenu za poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a

môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ bližšie
nerozlišuje, ktorú z uvedených dvoch povinností odporca porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom
vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového
vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že odporkyňa porušila
povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil

otázku existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku
navrhovateľa (poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s)
porušením právnej povinnosti odporcu.

Otázkou teda zostáva, či zľava z kúpnej ceny ktorú navrhovateľ poskytol odporkyni pri kúpe mobilného
telefónu predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporkyne

platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby navrhovateľa po celú dobu viazanosti dohodnutú v zmluve
o pripojení a jej Dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym
úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii účastníckeho programu a v súvislosti s ňou sú
tu upravené práva a povinnosti navrhovateľa a odporcu pri využívaní určitého účastníckeho programu.
Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia/

mobilného telefónu. V dodatku čl.1, bod 1.2 je stanovená povinnosť odporkyne zaplatiť navrhovateľovi
kúpnu cenu v dohodnutej výške 29,- €. To že k splneniu povinností oboch zmluvných strán z kúpnej
zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé, že zo zmluvy,
z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť odporcu vrátiť navrhovateľovi poskytnutú
zľavu z kúpnej ceny MT v prípade, že odporca poruší povinnosti, ktoré mu z Dodatku vyplývajú (teda

povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom počas celej doby viazanosti alebo povinnosť
riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného
telefónu nebolo zo strany navrhovateľa v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by
mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie
vymedzenej skupiny povinností odporcu z Dodatku k zmluve o pripojení (aj povinnosti riadne a včas

uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi navrhovateľom a odporkyňou dohodnutá v čl.2, bod
2.5 dodatku zmluvná pokuta.

Povinnosť odporkyne zaplatiť alebo vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z
dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z

kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla v súvislosti s
porušením tejto povinnosti odporcu. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny,
ktorú odporkyni pri kúpe mobilného telefónu poskytol nie je následkom porušenia povinnosti odporcu
platiť navrhovateľovi za poskytované služby, ale následkom vôle navrhovateľa (ako výsledku jeho
myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti.

Inak povedané, k zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti odporkyne platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale
len a len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve. Akými očakávaniami bola
vôľa navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda že, ako uviedol, odporkyni poskytol
zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa zaviazala platiť mu za služby počas celej doby viazanosti,

nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle navrhovateľa
ako aj odporkyne pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení a teda aj pri uzatváraní kúpnej zmluvyna mobilný telefón mali určite vplyv mnohé faktory ako sú na strane odporkyne napr. ponuky iných
mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu, predpokladaný
rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane navrhovateľa snaha získať nového klienta

alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď.. Je
len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb
za poskytované služby po dobu viazanosti urobil navrhovateľ rozhodnutie, výsledkom ktorého bola
ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať odporcovi mobilný telefón so zľavou. Avšak jediným
možným následkom porušenia povinnosti odporkyne platiť riadne a včas cenu za poskytované služby

by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb odporcu
za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku navrhovateľa o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny
mobilného telefónu takýmto následkom nie je.

Pre prípad porušenia povinnosti odporkyne riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas
celej doby viazanosti si navrhovateľ a odporca v Dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej
zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi (nielen jedným ako to uvádza

navrhovateľ) vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže navrhovateľovi ani v iných obdobných
konaniach priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť odporkyne platiť zmluvnú pokutu formuloval v
dodatku práve on. Takúto situáciu nemôže navrhovateľ úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú
pokutu, ktorý by mu, nebyť vyššie uvedenej vady, podľa Dodatku patril, sa bude snažiť pretvoriť taký

iný právny nárok, ktorým tento nie je.

Však aj keby súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel by
v danom prípade konštatovať, že navrhovateľ v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej
škody v sume 573,- €. Škoda podľa tvrdenia navrhovateľa mala predstavovať rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, za ktorú bol mobilný telefón odporcovi skutočne

odpredaný. Ako listinný dôkaz o tom, že predajná cena mobilného telefónu odpredaného odporkyni
bola v čase uzavretia dodatku 220 ,-€, navrhovateľ súdu predložil iba interný doklad od navrhovateľa,
ktorý nie dostatočným dôkazom preukazujúcim navrhovateľom tvrdenú škodu.

Súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný iba z hľadiska nároku na úhradu hovorného a spolu vo výške
478,71 € s úrokmi z omeškania podľa ust. § 517 ods.1,2 OZ a nar. vl. č. 87/1995 Z.z. a vo zvyšku súd

návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspechu a
neúspechu, úspech odporkyne v konaní bolo 30 % ( neúspech 65 % - 35 % = 30 % )pričom odporkyni
v konaní žiadne trovy nevznikli.

Súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi a to s poukazom na ustanovenie § 150

ods. 3 O.s.p.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V prípade vedľajšieho účastníka na strane odporkyne sú dané dôvody osobitného zreteľa v zmysle
§ 150 ods. 1 OSP neumožňujúce tomuto účastníkovi priznať Náhradu trov konania. Hlavnou a v
podstate jedinou príčinou takéhoto postupu súdu je ten fakt, že uplatňované trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka postrádajú v sebe základný aspekt pre ich priznanie, ktorým je účelnosť takto
vynaložených trov právneho zastúpenia. Oznámenie o vstupe do konania je formulované absolútne

všeobecne bez aspoň jedného špecifického prvku odlišujúceho tento spotrebiteľský spor od iných.
Vedľajší účastník v oznámení o vstupe do konania okrem mena a priezviska odporcu, výšky predmetu
sporu a spisovej značky prvostupňového konania neovládal žiadne iné identifikačné údaje (adresa,dátum narodenia). V tomto konaní je možné predpokladať, že vedľajší účastník vystupuje na strane
odporkyne bez jej vedomia. Odporkyňa nemala možnosť vyjadriť sa ani k tomu, či vôbec súhlasí
so zastupovaním vedľajšieho účastníka advokátskou kanceláriou. Súd v žiadnom prípade nepopiera

možnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom, resp. advokátskou kanceláriou,
avšak takýto procesný vzťah medzi týmito dvoma subjektmi musí hodnotiť najmä z pohľadu účelnosti,
pretože ak by musel právny zástupca zastupovať združenia na ochranu spotrebiteľa v každom prípade,
v podstate by nebol dôvod na pribratie združenia do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na stranu
odporkyne. Združenie na ochranu spotrebiteľa je profesijným združením, ktorého zmyslom je podľa

zákona č. 250/2007 Z. z. a zákona č. 384/2008 Z. z. hájenie záujmov spotrebiteľa. Súd ďalej zastáva ten
názor, že náhrada trov právneho zastúpenia za určitý advokátom vyúčtovaný úkon právnej služby nie je
možné pre neúčelnosť priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje, a to tak uvedením
nových a procesne významných skutočností, pričom zároveň v sebe neodráža priamy postoj vedľajšieho
účastníka k prejednávanej veci.

Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku. Je výlučne

vecou súdu, aby posudzoval úspech procesných strán v súdnom konaní ako aj účelnosť vynaložených
trov. Pre všetky prípady rozhodovania o náhrade trov konania v občianskoprávnom konaní platí
všeobecný princíp, že možno priznať náhradu iba tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva. Aj keď za takéto náklady je vždy treba považovať odmenu za profesionálne
zastupovanie účastníka advokátom. Rozhodovanie o náhrade trov súdneho konania je integrálnou

súčasťou súdneho konania ako celku.

Právo na poskytnutie právnej pomoci a náhrada trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so
zastupovaním advokátom, sú dve rôzne veci, ktoré síce spolu súvisia, ale možno ich oddeliť.

Hlavnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o trovách konania, je však zásada úspechu vo veci.
Ústavný súd už k tejto otázke judikoval, že pomeriavať úspech a neúspech vo veci nemožno len tým, ako

bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale je treba ho posudzovať v širších súvislostiach. V rozhodnutí
IV. ÚS 1/04 zo dňa 13. 01. 2005 Ústavný súd zdôraznil, že ani rozhodovanie o trovách konania nesmie
byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia vo veci.
Rozhodnutie o trovách konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (ÚS
ČR I. ÚS 257/05).

Súdy sú pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinné prihliadať najmä na účel súdneho konania,
ktorým je poskytovanie ochrany subjektívnym právam. Pri skúmaní účelnosti vynaložených trov konania
na zastupovanie účastníka či vedľajšieho účastníka advokátom je súd povinný skúmať, či ide o účelné či
dôvodne vynaložené trovy. Vždy je pritom treba prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu. V prípade, že
vedľajším účastníkom na strane odporcu, ktorý je spotrebiteľom ako fyzická osoba, v konaní, v ktorom

je predmetom sporu problematika ochrany práv spotrebiteľa, je Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov, ktoré je právnickou osobou a jeho hlavnou náplňou činnosti je hájiť záujmy a ochrana
spotrebiteľov, vyvstáva otázka, či takýto vedľajší účastník, ak sa nechá zastupovať v súdnom konaní
advokátom, v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, ide o účelne
vynaložené náklady spojené s jeho právnym zastupovaním. Právna problematika tohto sporu teda úzko

súvisí s hlavným predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka. Ak sa takýto vedľajší účastník, ktorý
je zo zákona oprávnený vstupovať ako vedľajší účastník do súdneho konania na strane účastníka, ktorý
je spotrebiteľom, nechá zastupovať v spore advokátom, na čo má plné právo, neznamená to však, že v
prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník v spore vystupuje, má vedľajší účastník
automaticky právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na právnu argumentáciu v náleze Ústavného súdu Českej republiky
zo dňa 25. júla 2012 sp. zn. I.ÚS 988/12, s ktorou sa stotožňuje, v ktorom ústavný súd uviedol:
"Pravidlo, podľa ktorého možno úspešnej procesnej strane priznať náhradu iba účelne vynaložených
trov, sa vzťahuje na akékoľvek trovy konania, teda aj na trovy spojené so zastupovaním advokátom
(na odmenu za zastupovanie, paušálnu náhradu hotových výdavkov a náhradu za daň z pridanej

hodnoty). Za účelne vynaložené trovy v zmysle § 142 ods. 1 OSP možno považovať iba také trovy, ktorémusela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené
subjektívne právo pred súdom. Trovy spojené so zastupovaním advokátom spravidla budú tomuto
vymedzeniu zodpovedať. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýhradnú povahu;

môžu sa vyskytnúť aj situácie, za ktorých trovy spojené so zastupovaním advokátom nebude možné
považovať za nevyhnutné na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva pred súdom. O takýto prípad
pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom".

Z koncepcie zákonne vymedzených cieľov združení podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa vyplýva, že okrem iných čiastkových cieľov upravených v cit. zákone, združenie môže

na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní
jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. Uvedeným zákonodarca
rozšíril subjekty, ktoré v špecifických právnych vzťahoch (spotrebiteľské vzťahy) môžu zastupovať
spotrebiteľa pri hájení jeho záujmov. Inými slovami, zákon bez inak želateľnej, ale nie nevyhnutnej
konkretizácie fungovania a náležitého odborného zloženia združenia (personálny substrát združenia)
považuje združenie za odborníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch a na tento účel mu za splnenia

stanovenýchpodmienokposkytujeprostredníctvomministerstvapríslušnúpodporu(§25ods.6cit.zák.).
Teda bez ohľadu na skutočnosť, či personálny substrát združenia, hájaceho záujmy spotrebiteľa má,
alebo nemá odborne zdatných zástupcov (v širšom zmysle slova), alebo či sa združenie dá v konaní
zastúpiť zástupcom (napr. advokátom), považuje ho za subjekt, ktorý je odborníkom vo veci.

Občianske združenie vystupovalo v konaní bezpochyby ako vedľajší účastník a ako taký sa nechal

právnezastúpiťadvokátomtak,žehopísomnesplnomocnilnazastupovanievkonaní.Vosvojejpodstate
združenie - odborník, ako subjekt práva, ktorého predmetom konania je ochrana práv spotrebiteľa
sa dal zastúpiť právnym zástupcom - advokátom. Súd konštatuje, že napriek tomu, že v konaní
sa vedľajší účastník mohol dať zastúpiť ďalším práva znalým odborníkom, dôsledky uvedeného, v
rovine náhrady trov konania v súdnom konaní, nerezultujú v účelnosť takýchto trov konania (konkrétne

trov právneho zastupovania), ktoré v konaní vedľajšiemu účastníkovi mohli vzniknúť. Uvedený záver
súd opiera o vyššie uvedené a zdôrazňuje, že vedľajší účastník (združenie) je zo svojej podstaty
subjektom práva a účastníkom konania, ktorý je odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv
spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné charakterizovať ako účelné. Ak sú
svojím charakterom vznikajúce trovy konania neúčelné, nemožno takúto neúčelnosť pripisovať na

škodu, aj keď neúspešného účastníka konania, v tomto prípade navrhovateľa. Absurdnosťou, celú vec
dokresľujúcou môže byť fakt, že v konaní sa ako vedľajší interventi zúčastnia hneď dva alebo viac
ochranných spotrebiteľských združení, čo by pri argumentácii ad absurdum a prístupom súdu spôsobilo,
že zo zastupovania by vznikla "živnosť" združení s napojením na advokátske subjekty.

Paušálny vstup občianskeho združenia do mnohých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia

týmto združením označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov
vedľajšieho účastníka, nepovažuje súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ OZ. Všeobecný vstup tohto
združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania,
najmä keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana
práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho

zastúpenia. Plná moc pre právneho zástupcu je paušálna bez bližšej špecifikácie ku konkrétnemu
prípadu.

Vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich vyhodnotil ako
neúčelné a nehospodárne. Súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zaoberal účelnosťou a
hospodárnosťou vynaložených trov a zvážil aj aplikáciu ust. § 150 OSP. Je potrebné zohľadniť tú

skutočnosť, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej
existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach spotrebiteľských veciach, keďže má
vo svojich radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. V tomto smere zastal názor, že trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka jednoznačne nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie
alebo bránenie práva, a poukazuje na aplikáciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150

OSP.Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie týchto trov spočívajú v charaktere tohto sporu
(spotrebiteľský), jeho značnej početnosti ako aj v tom, že podania navrhovateľa vo veci náhrady trov
konania priznaných vedľajšiemu účastníkovi sú taktiež vzhľadom na svoj obsah do určitej miery rovnaké.

Súd s prihliadnutím na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP ods. 1
OSP, ktoré sú uvedené vyššie, nepriznal, pretože ich vyhodnotil ako neúčelne vynaložené na uplatnenie
a bránenie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.