Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Oľga Lichnerová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/315/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111201154
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111201154.3
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky Mgr. I. I., bytom U., R. XX, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou W. Q., s.r.o., so sídlom H., D. XX proti odporcovi I. R., bytom I. W. XXX, o
zaplatenie 13.300 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 11. decembra 2013, č.k. 27C/14/2011-71, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho
zastúpenia vo výške 311,78 eur, na účet Advokátskej kancelárie W. Q., s.r.o., do troch dní.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľke sumu vo výške 13.300 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania zo sumy 13.300 eur ročne od
21.12.2010 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak,
že odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 798 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 2.178,29 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľky, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je vrátenie zálohy
vo výške 13.300 eur na kúpnu cenu, ktorá bola odporcovi navrhovateľkou vyplatená dňa 16.09.2009. K
podpisu kúpnej zmluvy, kde bola dohodnutá kúpna cena, došlo následne dňa 16.10.2009. Predmetom
kúpnej zmluvy mal byť pozemok - parc. reg. C č. XX/XXX o výmere X.XXX m2 - orná pôda v k.ú.
I. W., ktorý bol vo výlučnom vlastníctve odporcu ako predávajúceho a bol zapísaný na LV č. XXX.
Napriek vyjadreniu právneho zástupcu navrhovateľky počas konania o tom, že takto špecifikovaná
parcela v tom čase neexistovala, odporca k tejto skutočnosti uviedol, že to nie je pravda, že pozemok
bol prečíslovaný, avšak žiadny dôkaz okrem odvolávania sa na katastrálny orgán neuviedol. Súd preto
doplnil dokazovanie v tom smere, či takáto parcela existuje a z LV č. XXX pre k.ú. I. W. (č.l. 52) zo
dňa 30.07.2013 zistil, že na tomto LV nie je evidovaná parcela s uvedeným označením. Rovnako ani
na predložených LV z roku XXXX (LV č. XXXX a XXXX pre k.ú. I. W.) sa takto označený pozemok
nenachádza. Vzhľadom na uvedené súd vykonal dopyt na príslušný katastrálny orgán, ktorý vo svojej
odpovedi zo dňa 25.10.2013 uviedol, že v pozemkovej knihe v k.ú. I. W., v súpise pozemkov k registru
obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. I. W., v súbore popisných informácií v elektronickej podobe v k.ú.
I. W. a ani v aktuálnom súbore popisných informácií v k.ú. I. W. parc. č. XX/XXX nie je a ani zapísaná
nebola. Z vykonaného dokazovania tak mal súd preukázané, že označenie nehnuteľností údajmi, ktoré
sanachádzajúvuzavretejkúpnejzmluvezodňa16.10.2009,niejeurčité.Vtomtosmeresúdzdôrazňuje,
že pre určitosť predmetu kúpnej zmluvy, hlavne, ak sa týka nehnuteľných vecí a prevodu vlastníckych
či iných práv k nim, je potrebné, aby nielen účastníci konania vedeli, o akú časť zemského povrchu
sa jedná, ale takýto prejav vôle musí byť určitý aj pre príslušné štátne orgány, nakoľko vlastníctvo k
nehnuteľným veciam sa podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka na základe zmluvy nadobúda až
vkladom do katastra nehnuteľností, o ktorom rozhoduje príslušný katastrálny orgán, a ktorý rovnakoako účastníci zmluvného vzťahu musí vedieť, o akú časť zemského povrchu sa v prejednávanom
prípade jedná, inak by návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe takto spísanej kúpnej
zmluvy nemohol vyhovieť, čím by nemohlo dôjsť k vecnoprávnym účinkom kúpnej zmluvy, t. j. k prevodu
vlastníckeho práva na kupujúceho. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo
dňa 21.02.1997, sp. zn. 3Cdo/137/1996 vyslovil, že kúpna zmluva ohľadne prevodu nehnuteľností -
časti pozemku, ktorý ešte nie je identifikovaný v katastri nehnuteľností, je určitá len vtedy, ak táto časť
pozemkujeoznačenánapripojenomgeometrickompláne,potvrdenomkatastrálnymúradom,ktorýmusí
tvoriť s ňou jedinú listinu. Pre zmluvy o prevode nehnuteľností Občiansky zákonník totiž požaduje, aby
prejavy vôle účastníkov boli na tej istej listine (§ 46 ods. 2). Znamená to, že pokiaľ je zmluva napísaná
na viac ako jednom liste a jej súčasťou je i geometrický plán, všetky tieto jednotlivé hárky musia byť
pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú (nielen vôľovú) jednotu listiny, a to už pred podpísaním
zmluvy. Splnenie tejto podmienky je povinný skúmať príslušný katastrálny úrad (§ 31 ods. 1 zákona
č. 162/1995 Z. z.). Na základe uvedeného preto súd ustálil, že zmluva v časti svojho predmetu nie je
určitým prejavom vôle, čo v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka vedie k jej absolútnej neplatnosti, na
ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Ako už súd konštatoval aj vo svojom predošlom rozhodnutí, medzi
účastníkmi nie je sporné, že odporca prevzal od navrhovateľky čiastku 13.300 eur ako prvú splátku
kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.10.2009. Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné
a súd mal za preukázané, že navrhovateľka listom zo dňa 01.12.2010 vyzvala odporcu na vrátenie
uvedenej čiastky 13.300 eur v lehote do 20.12.2010, na ktorú výzvu odporca do dnešného dňa žiadnym
spôsobom nereagoval. Uvedenú výzvu odporca prevzal dňa 03.12.2010. Z vyššie uvedeného je teda
zrejmé, že odporca na základe neplatnej kúpnej zmluvy prevzal od navrhovateľky čiastku 13.300 eur,
čím sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Preto súdu nezostávalo iné, ako žalobnému návrhu v celom
rozsahu vyhovieť a vo výrokovej časti tohto rozsudku uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke
čiastku 13.300 eur, teda vrátiť navrhovateľke peňažné plnenie, ktoré mu plnila na základe neplatnej
kúpnej zmluvy. Odporca navrhovateľkou uplatnený nárok nezaplatil a je od 21.12.2010 v omeškaní so
zaplatením svojho peňažného záväzku. Navrhovateľke preto popri práve na zaplatenie istiny vzniklo i
právo na úrok z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1
Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.). Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od
13.05.2009 do 12.04.2011 činila základná úroková sadzba ECB 1 %, navrhovateľka má preto právo na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od doby, od ktorej úroky požaduje. Právne
rozhodnutie ďalej odôvodnil § 451 ods. 1, 2, § 457, § 37 ods. 1, 2, 3, § 39 Občianskeho zákonníka. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a plne úspešnej navrhovateľke priznal plnú náhradu
trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 798 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 2.178,29 eur. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú z odmeny
právneho zástupcu vo výške stanovenej v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. vo výške 303,74 eur a paušálnej náhrady
režijných výdavkov. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za 6 úkonov právnej služby,
a to: 26.11.2010 - prevzatie a prípravu zastúpenia, 19.01.2011 - písomné podanie na súd - návrh na
začatie konania, 13.06.2011 - písomné podanie na súd - vyjadrenie sa k odporu, 25.08.2011 - účasť
na pojednávaní, 25.11.2011 - písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu, 14.10.2013 - účasť
na pojednávaní, 11.12.2013 - účasť na pojednávaní. V zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
podľa ktorej od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a
miestne prepravné sumu vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby má právny
zástupcaprávonapaušálnunáhradurežijnýchvýdavkovvovýške7,21eurzakaždýúkonprávnejslužby
v roku 2010, t. j. vo výške 7,21 eur (7,21 eur x 1), vo výške 7,41 eur za každý úkon právnej služby v
roku 2011, t. j. vo výške 29,64 eur (7,41 eur x 4) a vo výške 7,81 eur za každý úkon právnej služby v
roku 2013, t. j. vo výške 15,62 eur (7,81 eur x 2).
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, navrhol ho zrušiť a navrhovateľke
uložiť povinnosť odkúpiť predmetnú nehnuteľnosť podľa kúpnej zmluvy zo 16.10.2009 a doplatiť
zvyšnú sumu do výšky 43.000 eur, do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Poukázal na
predchádzajúce rozhodnutie krajského súdu, v ktorom sa súd nestotožnil s názorom o neplatnosti
kúpnej zmluvy z titulu neoverenia podpisu predávajúceho pred notárkou, pričom skutočnosť, že sama
navrhovateľka priniesla už na prvé jednanie vypracovanú kúpnu zmluvu, považoval za irelevantné.
Vyslovil názor, že práve toto je kľúčom ku všetkému, pretože všetky údaje, ktoré navrhovateľka
spochybňuje, uviedla sama, bez jeho vedomia a spolupráce. Z toho, že zmluvu doniesla už napísanúbez predošlej konzultácie s ním, vyplýva, že prvá splátka vo výške 13.000 eur bol jej návrh, jej iniciatíva,
ktorou si chcela kúpu poistiť. Ďalej uviedol, že on sa neplánoval bezdôvodne obohatiť. Poukázal na
ďalší postoj kupujúcej, ktorým naznačila, že vôbec nemá záujem o poctivú kúpu, ale o zahmlievanie
v kúpno-predajných vzťahoch ďalšou zmluvou o budúcej zmluve, ktorá mala nahradiť údajne neplatnú
kúpnu zmluvu. Prevzatú sumu po týchto skúsenostiach považuje za preddavok, ktorý bude musieť v
krajnom prípade vrátiť. Ďalej poukázal na svoj zhoršený zdravotný stav a na fakt, že všetku réžiu s ním
spojenú financoval z prijatej sumy. Celý predaj nehnuteľnosti mal vyriešiť to, že bol po návrate z Českej
republiky, kde pracoval 10 rokov, dlhodobo nezamestnaný, bez stáleho príjmu. Namiesto vyriešenia jeho
zlejfinančnejsituáciehoneserióznejednaniedruhejstranyuvrhlodoešteväčšíchfinančnýchproblémov.
Uviedol, že je takmer šesťdesiatročný muž a doteraz nemal žiadne dlžoby, a ak aj mal záväzky, riadne
si ich plnil.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie odporcu považovala za konfúzne a dôvody v ňom
uvedené za irelevantné - a to tak po skutkovej a aj právnej stránke. Súd prvého stupňa sa v plnom
rozsahu vyporiadal s dôvodmi vrátenia veci odvolacím súdom na opätovné prejednanie a rozhodnutie
(po prvom odvolaní navrhovateľka), pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Ďalej uviedla, že
sa pridržiava svojich doterajších ústnych a písomných vyjadrení vo vzťahu k predmetnému konaniu.
Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania, ktorú špecifikovala.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené
a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie
námietky odporcu sú totožné s námietkami uplatnenými odporkyňou pred súdom prvého stupňa a
tieto námietky nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje
dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. K
námietkam odporcu, uvádzaným v odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné:
Je pravdivé tvrdenie odporcu, že odvolací súd v poradí prvým rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorým
bol návrh navrhovateľky zamietnutý, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to
uznesením zo dňa 31.05.2013, č.k. 4Co/472/2011-45, keď sa nestotožnil s názorom súdu prvého
stupňa, že kúpna zmluva, predmetom ktorej je predaj nehnuteľnosti, na ktorej nie je overený podpis
predávajúceho, spôsobuje neplatnosť tejto kúpnej zmluvy z dôvodov v citovanom uznesení uvádzaných.
Keďžesavšaksúdprvéhostupňavporadíprvýmrozsudkomďalšíminavrhovateľkoutvrdenýmidôvodmi
neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, a to jej neplatnosti pre nemožnosť plnenia, pre neurčitosť a
nezrozumiteľnosť v zmysle § 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nezaoberal, odvolací súd v poradí
prvý napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z týchto dôvodov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
pričom súd prvého stupňa bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a v intenciách naznačených
v zrušujúcom uznesení posúdil navrhovateľkou uvádzané dôvody neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy.
Súd prvého stupňa v ďalšom konaní dôsledne postupoval v smere vyššie naznačenom a dospel k
správnemu záveru, že predmetom kúpnej zmluvy mal byť pozemok - parc. reg. C č. 1X/126 o výmere
2.000 m2 - orná pôda v k.ú. I. W., ktorý bol vo výlučnom vlastníctve odporcu ako predávajúceho a bol
zapísaný na LV č. XXX. Napriek vyjadreniu právneho zástupcu navrhovateľky počas konania o tom, že
takto špecifikovaná parcela v tom čase neexistovala, odporca k tejto skutočnosti uviedol, že to nie je
pravda, že pozemok bol prečíslovaný, avšak žiadny dôkaz okrem odvolávania sa na katastrálny orgán
neuviedol. Súd preto doplnil dokazovanie v tom smere, či takáto parcela existuje a z LV č. XXX pre k.ú.
I. W. (č.l. 52) zo dňa 30.7.2013 zistil, že na tomto LV nie je evidovaná parcela s uvedeným označením.
Rovnako ani na predložených LV z roku 2010 (LV č. XXXX a č. XXXX pre k.ú. I. W.) sa takto označený
pozemok nenachádza. Vzhľadom na uvedené súd vykonal dopyt na príslušný katastrálny orgán, ktorý
vo svojej odpovedi zo dňa 25.10.2013 uviedol, že v pozemkovej knihe v k.ú. I. W., v súpise pozemkov
k registru obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. I. W., v súbore popisných informácií v elektronickejpodobe v k.ú. I. W. a ani v aktuálnom súbore popisných informácií v k.ú. I. W. parc.č. XX/XXX nie je
a ani zapísaná nebola.
Z vykonaného dokazovania tak mal súd preukázané, že označenie nehnuteľností údajmi, ktoré sa
nachádzajú v uzavretej kúpnej zmluve zo dňa 16.10.2009, nie je určité. V tomto smere súd zdôrazňuje,
že pre určitosť predmetu kúpnej zmluvy, hlavne, ak sa týka nehnuteľných vecí a prevodu vlastníckych
či iných práv k nim, je potrebné, aby nielen účastníci konania vedeli, o akú časť zemského povrchu
sa jedná, ale takýto prejav vôle musí byť určitý aj pre príslušné štátne orgány, nakoľko vlastníctvo k
nehnuteľným veciam sa podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka na základe zmluvy nadobúda až
vkladom do katastra nehnuteľností, o ktorom rozhoduje príslušný katastrálny orgán, a ktorý rovnako
ako účastníci zmluvného vzťahu musí vedieť, o akú časť zemského povrchu sa v prejednávanom
prípade jedná, inak by návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe takto spísanej kúpnej
zmluvy nemohol vyhovieť, čím by nemohlo dôjsť k vecnoprávnym účinkom kúpnej zmluvy, t. j. k prevodu
vlastníckeho práva na kupujúceho.
Z vyššie uvedených dôvodov na vecnú správnosť napadnutého rozsudku nemajú vplyv ani námietky
odvolateľa,žekúpnuzmluvupripravilanavrhovateľka,anipoukaznajehozhoršenýzdravotnýstav,keďv
konaní bolo preukázané, že odporca na základe neplatnej kúpnej zmluvy prevzal od navrhovateľky sumu
13.300 eur, čím sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, a preto je povinný vrátiť navrhovateľke peňažné
plnenie, ktoré mu plnila na základe neplatnej kúpnej zmluvy. Pokiaľ sa odporca domáhal, aby odvolací
súd uložil navrhovateľke povinnosť odkúpiť od neho predmetnú nehnuteľnosť podľa kúpnej zmluvy zo
dňa 16.10.2009, uložiť takúto povinnosť neumožňuje súdu žiadny právny predpis, nakoľko pri kúpnej
zmluve ide o dvojstranný prejav vôle, odhliadnuc od faktu, že citovaná kúpna zmluva je neplatná.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnej navrhovateľke bola priznaná náhrada trov konania - trov právneho zastúpenia,
vychádzajúc z hodnoty veci 13.300 eur - za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu 303,74 eur
+ 1 x režijný paušál 8,04 eur, spolu 311,78 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
platnom znení).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.