Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213223692
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213223692.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky N. M. nar.
X.XX.XXXX bývajúcej v C. na Š. F.. Č.. X proti odporcovi Ľ. M. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v C. na Š.
F. Č.. X v konaní o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice II č.k. 17C 161/2013-31 zo dňa 5.5.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred navrhovateľke počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku do budúcna. V

prevyšujúcejčastinávrhzamietol.Otrováchkonaniarozhodoltak,žeúčastnícinemajúprávonanáhradu
trov konania.

Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky, ktorým žiadala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na
jej výživu 80 Eur mesačne počnúc dňom 1.10.2013 do budúcna. Návrh odôvodnila tým, že je študentkou
Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Odporca po nezhodách v rodine v novembri
2001 opustil spoločnú domácnosť, ona spolu s matkou a sestrou sa presťahovali do nájomného bytu.
Od toho času odporca na jej výživu neprispieva. Uviedla, že na vysokej škole sa pripravuje na svoje
budúce povolanie formou denného štúdia a nemá žiadne finančné príjmy ani iný majetok. Svoje výdavky

konkretizovala tak, že uviedla poplatok za správu mesačne 50 Eur, BČK 10 Eur mesačne, študijné
materiálnyapomôcky40Eurmesačne,cestovnézKošícdoPrešovaaspäť60Eurmesačne.Vpriebehu
konania a vzhľadom ku skutočnosti, že odporca je preukázateľne nezamestnaný navrhla, aby konajúci
súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima. Súd
vykonal dokazovanie a zistil, že odporca je na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 3.4.2012 a rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny v Košiciach zo dňa 11.7.2013 bol uznaný za občana v hmotnej núdzi spĺňajúcim nárok na pomoc

v hmotnej núdzi a bola mu priznaná preddavková dávka a príspevky vo výške 62,50 Eur mesačne od
1.6.2013. Ďalej zistil, že odporca má dlhoročne zhoršujúci sa zdravotný stav v dôsledku bolesti chrbtice.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a ustanovení § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, § 65 ods.
3, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozhodol tak, že určil výživné v sume 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené dieťa, ktoré v čase rozhodnutia súdom prvého stupňa bolo vo výške 27,13 Eur.
Toto výživné zaviazal odporcu platiť počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti rozsudku.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý vyjadril nesúhlas s určeným
výživným s odôvodnením, že jeho finančné a majetkové pomery mu neumožňujú prispievať na výživu
navrhovateľke ani sumou vo výške 30% zo sumy životného minima. Uviedol, že je dlhodobo chorý a

v tej súvislosti má obmedzenú možnosť získať zamestnanie, je evidovaný na úrade práce a odkázaný
len na dávku v hmotnej núdzi.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny a zákonný potvrdiť. Vyslovila názor, že vyživovacia povinnosť odporcu voči nej
naďalej trvá, nakoľko sa pripravuje na svoje povolanie a nie je schopná si zabezpečiť finančné

prostriedky žiadnym iným spôsobom.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zák.
č. 77/1963 Zbierky Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ďalej len „O.s.p.“),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

odporcu nie je opodstatnené.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel odvolací súd
k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných
ustanovení a zákonne rozhodol, pretože v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a
všetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,prihliadolnavšetko,čovyšlozakonanianajavovrátanetoho,čo

uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku o výživnom presvedčivé a s jeho
závermisaodvolacísúdvplnomrozsahustotožňuje.Konajúcisúdsadôslednevysporiadalsnámietkami
odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa
a odporca ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali
za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd je toho presvedčenia, že súd prvého stupňa

zákonne rozhodol, ak zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré v čase rozhodnutia
predstavovalo sumu 27,13 Eur a týmto rozhodnutím v plnom rozsahu zohľadnil skutočnosť, že odporca
je preukázateľne nezamestnaný, odkázaný len na dávky v hmotnej núdzi. Odvolací súd v súvislosti s
ust. § 62 ods. 3 dodáva, že nie je možné vylúčiť z plnenia si vyživovacej povinnosti ani rodiča, ktorý

je sociálne odkázaný a musí byť zaviazaný na plnenie si vyživovacej povinnosti v zmysle zákonných
ustanovení o určení výživného v prípade, ak plnoleté dieťa spĺňa podmienku neschopnosti samé sa živiť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v časti o určení výšky výživného potvrdil.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.