Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813207351
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5813207351.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu: S. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. K. č. XXX, zastúpený Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom 029 43
Zubrohlava 215, proti žalovaným: v rade 1/ S. I., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. K. XXX, v rade 2/ S.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. K. XXX, obaja zastúpení JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom
Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že rodinný dom bez súpisného čísla postavený na pozemku C KN parc. č.
XXXX/X - zastavané plochy o výmere 131 m2 pre obec a k.ú. Q. K. zobrazenom geometrickom pláne
č. XXXXXXXX - XXX/XXXX zo dňa 17.08.2009 vyhotovenom geodetom Ing. Jaroslavom Genšorom,
postavený na základe právoplatného staveného povolenia Q. Q. K. č. XX/XXXX/OP vydaného dňa
XX.XX.XXXX a právoplatného kolaudačného rozhodnutia Q. Q. K. č. XX/XXXX/OP zo dňa 01.10.2009,
patrí v celosti do BSM žalobcu a žalovanej I.

II. Žalovaní I. a II.s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi trovy konania 877,28 Eur v lehote 15
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 10.10.2013 sa žalobca domáhal, že rodinný dom bez súpisného čísla postavený
na pozemku C KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 131 m2 pre obec a k.ú. Q.
K. zobrazenom geometrickom pláne č. XXXXXXXX - XXX/XXXX zo dňa 17.08.2009 vyhotovenom

geodetom Ing. Jaroslavom Genšorom, postavený na základe právoplatného staveného povolenia Q. Q.
K. č. XX/XXXX/OP vydaného dňa 09.10.2003 a právoplatného kolaudačného rozhodnutia Obce Q. K.
č. XX/XXXX/OP zo dňa 01.10.2009, patrí v celosti do BSM žalobcu a žalovanej I/. Tiež žiadal priznať
náhradu trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že je manželom (bývalým) žalovanej I/, ktorá dostala darom od svojho otca
- žalovaného II/ pozemky a tiež stavbu rodinného domu súp. č. XXX, zapísané na LV č. XXXX k.ú. Q.

K.. Na žiadosť žalobcu a žalovanej I/ bolo Spoločným stavebným úradom vydané stavebné povolenie č.
XX/XXXX/OP zo dňa 09.10.2003 pod názvom „Rodinný dom - prestavba s prístavbou. V roku 2004 sa
začali vykonávať stavebné práce na darovanom rodinnom dome a to tak, že došlo k úplnému zbúraniu
pôvodného dreveného rodinného domu súp. č. XXX k.ú. Q. K. a boli vybudované úplne nové základové
pásy, vystavili sa nové múry a v roku 2004 sa ukončila hrubá stavba rodinného domu, čím vznikla fakticky
nová stavba. V roku 2009 bolo na žiadosť žalobcu a žalovanej I/ vydané kolaudačné rozhodnutie zo dňa

01.10.2009 pod č. XX/XXXX/OP, právoplatné dňa 20.10.2009, ktorým bolo povolené užívanie prístavby
anadstavbyrodinnéhodomu,súp.č.XXXk.ú.postavenéhonapozemku CKNparc.č.XXXX/Xpreobec
a k.ú. Q. K.. Žalovaný II/ je otec žalovanej I/ a je zapísaný na LV č. XXXX k.ú. Q. K. pod B4 ako výlučnývlastník nehnuteľnosti a to pozemku, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, zobrazené
akoparc.č.XXXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmere620m2,parc.č.XXXX/X-záhradyovýmere
45 m2, parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere 216 m2 a stavby: rodinný dom súp. č. XXX postavený

na pozemku C KN parc. č. XXXX/X. Nehnuteľnosti mal nadobudnúť v celosti titulom darovacej zmluvy,
registrovanej pod V XXXX/XX od žalovanej I/. Okrem toho žalovaná I/ previedla na žalovaného II/ ako
obdarovaného aj novostavbu rodinného domu v k.ú. Q. K., ktorá tvorila bezpodielové spoluvlastníctvo
žalobcu a žalovanej I/. Pôvodná stavba drevenice súp. č. XXX zanikla (bola celá zbúraná). Novú
stavbu rodinného domu postavil žalobca spoločne so žalovanou I/ ako murovanú stavbu, ktorá čo do

šírky a dĺžky má iné rozmery ako pôvodný drevený rodinný dom. Všetky prvky dlhodobej životnosti
(hlavné zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište) sú novopostavené.
Stavba doteraz nebola podľa údajov uvádzaných v stavebnom a kolaudačnom rozhodnutí zapísaná v
katastri a doteraz k nej nebolo vydané samostatné rozhodnutie o určení súpisného čísla. Žalobca a
žalovaný I/ financovali stavbu z vlastných finančných prostriedkov patriacich do BSM, mali na stavbu
vydané stavebné povolenie a následne kolaudačné rozhodnutie. Financovanie stavby rodinného domu

sa uskutočňovalo prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého VÚB a.s. vo výške 350 000,-Sk
pod č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XX, ktorý stále spláca žalobca., Úver je zabezpečený záložnou zmluvou
po V XXX/XXXX na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. I., ktorých vlastníkmi sú S. I. a Z. H..
Žalobca na prevod nedal súhlas. Spoločnou stavebnou činnosťou so žalovanou I/ vytvorili v právnom
zmysle predmetný rodinný dom ako novú vec, ktorá patrí do BSM. Naliehavý právny záujem odôvodnil

tým, že jeho postavenie ako bezpodielového spoluvlastníka rodinného domu bez súp. čísla v k.ú. Q. K. je
postupom žalovaných I/ a II/ spochybnené napriek tomu, že je faktickým stavebníkom rodinného domu
spoločne so žalovanou I/, nie je ako vlastník (bezpodielový spoluvlastník) zapísaný na liste vlastníctva.
Po právnej stránke žalobu odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 143 až § 145 OZ.

Žalobca v priebehu konania zotrval na podanej žalobe, keď poukázal na to, že žalovaný II/ daroval
žalovanej I/ rodinný dom, ktorý zdedil po svojej matke. Potvrdil, že darovaný rodinný dom, ktorý sa
rozhodliprestavaťposvadbepozostávalvpreduzdrevenejčastiavzaduzmurovanej.Zadalivypracovať
projektovú dokumentáciu ale po porade osôb z rodiny a vykonávajúcich stavebné práce, sa rozhodli
postaviť rodinný dom, na ktorom vybudovali nové základy a tieto sa nachádzajú na iných miestach, ako

sa pôvodne nachádzal rodinný dom súp. č. XXX. Zo starého rodinného domu zostala jedna miestnosť,
v ktorej sa nachádza letná kuchyňa. Táto miestnosť je súčasťou tzv. zadných stavov (hospodárskej
budovy). Strecha na dome je o 30 cm nižšia ako bola pôvodná strecha na izbe, ktorá patrila do
pôvodného domu. Nový dom má nové základy, obvodové múry a strechu, ktoré prvky neexistovali v
čase,keďdošlokdarovaniustaréhodomu.Súčasťounovýchzákladovnažiadnommiesteniesúzáklady

zo starého rodinného domu. Ani žiadna časť darovaného domu netvorí súčasť rodinného domu, ktorý
postavili za trvania manželstva. Drevenica bola postavená na hline, nemala murované základy. Stará
pivnica sa rozobrala celá a postavili sa nové pivnice, urobili sa výkopové práce a vymurovali sa základy.
Preto museli najskôr odstrániť drevenicu než začali stavať. Stavať začali niekedy v apríli až máji v roku
2004. Z rodinného domu sa odsťahoval v septembri 2013, keď mu žalovaná oznámila, že tam nič nemá,

kedy zistil, že rodinný dom je prepísaný na žalovaného II/.
Na stavbu zobrali hypotekárny úver, na poskytnutie ktorého bolo zriadené záložné právo na
nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza vo vlastníctve jeho mamy a starého otca.

Žalovaná I/ vo výpovedi potvrdila, že jej otec - žalovaný II/ jej daroval dom, ktorý on zdedil po svojej

matke. Dom pozostával v prednej časti z drevenice a v zadnej časti bol murovaný. Po uzavretí sa
rozhodli dom prestavať. Na radu viacerých sa rozhodli drevenú časť rozobrať a postaviť v tejto časti
prednú časť rodinného domu, ktorá sa trochu posunula smerom dopredu. Rodinný dom stojí na
pôvodných základoch. Zo starého domu zostala pivnica a jedna izba, na ktorej zostalo všetko - obvodové
múry a strecha. Po nahliadnutí na projekt rodinného domu uviedla, že všetko čo je na projekte bolo

novopostavené, zostala len pivnica. Robili sa nové základy, obvodové múry a strecha. Pokiaľ išlo o
výkopové práce potvrdila, že pivnica bola zo skál, výkopové práce sa robili ručne, pretože najskôr sa
vykonali skaly a potom sa pivnica zväčšovala. Celá murovaná časť starého domu zostala a je súčasťou
prestavby.

Žalovaný II/ vo výpovedi potvrdil, že stará izba sa nachádza za tzv. „L“ časťou domu, ktorá jediná sa
pristavila. Posunuli sa ešte aj základy na pozdĺžnej časti rodinného domu, kde sa nachádzajú všetky
izby ako boli pôvodne postavené. Starý dom pozostával z drevenej časti a z murovanej časti. Murovaná
časť mala jednu izbu o rozmeroch asi 4 x 4 a drevenica mala tri izby. Na pozdĺžnej časti súčasného domuostali všetky obvodové múry, zostali pôvodné základové pásy, kamene sa nevyberali, len sa spevnili
betónom, vybudovala sa však nová strecha, ktorá sa len prehobľovala a použil sa materiál. Zostali staré
základy, ktoré sa upravili pomocou betonáže, spevnili sa. Stará izba zostala za súčasnou kuchyňou.

Strecha je novovybudovaná ale je z toho istého materiálu, ktorý bol na pôvodnom dome.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Z. H., Z. H., K. I.,
vykonal ohliadku na mieste samom a oboznámil sa s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, osobitne s
fotografiami, ktoré sú súčasťou vyjadrenia k odvolaniu žalovaných proti uzneseniu súdu o predbežnom

opatrení, s pripojeným spisom Spoločného stavebného úradu Q. K. č. XX/XXXX/OP/ a ostatnými
listinami, pričom ustálil nasledovný skutkový a právny stav :

V súčasnosti je na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. Q. K. ako vlastník rodinného domu
súp. č. XXX stojaceho na parcele XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 620 m2, pod B4
zapísaný žalovaný II/ S. A., bytom Q. K. XXX. Na uvedený rodinný dom žalobcovi a žalovanej I/ ako

(bývalým) manželom a zároveň stavebníkom bolo dňa 09.10.2003 pod č. XX/XXXX/OP Spoločným
stavebným úradom Q. K. vydané stavebné povolenie pod názvom„ prístavba a nadstavba rodinného
domu súp. č. XXX“, ktorým sa povolila prístavba a stavebné úpravy na existujúcom rodinnom dome súp.
č. XXX s kombinovanou sedlovou strechou, čiastočne podpivničeným s jedným nadzemným podlažím a
podkrovím, ktoré dovtedy nebolo využité na bývanie. Rodinný dom súp. č. XXX stál na vtedajšej C KN

parcele XXXX zapísanej na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Q. K.. Medzi účastníkmi však nebolo sporným
to, že žalobca a žalovaná I/ započali so stavbou rodinného domu súp. č. XXX, sporným sa stalo to, či
títo stavbu pristavovali a prestavovali alebo postavili nový rodinný dom.

Na prvom mieste súd preto musel posúdiť, či pôvodná stavba - rodinný dom súp. č. XXX, na ktorú bolo

vydané stavebné povolenie „ zanikla“ alebo sa vykonala len jej prestavba a prístavba.

Nadzemná stavba zaniká a prestáva byť vecou v zmysle práva vtedy, ak už nie je zjavné dispozičné
riešenie prvého nadzemného poschodia. Pri obytných stavbách táto zásada platí bezvýnimočne. Stavby
na bývanie zanikajú vždy deštrukciou obvodového muriva pod úroveň stropu nad prvým nadzemným

poschodím(obvykleprisúčasnomodstránenímmurivapriečok),vdôsledkučohozanikástavposkytujúci
obraz o dispozičnom riešení pôvodnej stavby. Z hľadiska posúdenia otázky zániku pôvodnej stavby
pritom nie je rozhodujúci objem novovystavaných konštrukcií, keďže pôvodná stavba buď zanikla a
novovybudovanékonštrukcietvoriasúčasťnovejstavby,alebonezaniklaanovovybudovanékonštrukcie
tvoria súčasť pôvodnej stavby. Pre posúdenie zániku pôvodnej stavby je preto významné to, čo bolo

odstránené, a nie to, čo bolo novovybudované. Pre záver o zachovaní dispozičného riešenia prvého
nadzemného poschodia je rozhodujúce, či došlo k úplnej či čiastočnej deštrukcii obvodových stien
prvého nadzemného poschodia.

Bolozistené,žerodinnýdomsúp.č.XXXnaparc.č.XXXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmere620

m2 pozostával prevažne z drevenej časti, preto v ďalšom bolo potrebné posúdiť stav jej odstránenia,
o ktorej žalobca tvrdil, že došlo k jej celkovému odstráneniu a postavil sa nový dom, žalovaní naproti
tomu tvrdili, že k pôvodnej stavbe pribudla prístavba a prestavba, dôkazom čoho je aj vydané stavebné
povolenie.

Z výsluchu svedka Z. H., Z. H. a hlavne svedka K. I., ktorých výpovede potvrdzujú aj predložené
fotografie a v neposlednom rade aj zistenia pri ohliadke vyplýva, že pôvodná stavba zanikla. Z fotografií
(čl.122 + 153) je zreteľne vidno, že na dome nezostali obvodové múry, t.j. obvodové steny prvého
nadzemného poschodia, došlo k ich deštrukcii čo napokon potvrdil sám žalobca, nie je zrejmé ani
dispozičné riešenie pôvodnej stavby. Je z nich zrejmý výkon výkopových prác, následkom ktorých došlo

kodstráneniukamennýchzákladov,naktorýchstáladrevenáčasťrodinnéhodomu.Ztakejtokonštrukcie
pôvodnejstavbynemožnozistiťanižiadnedispozičnériešeniehocajdrevenéhodomu(drevenejstavby).
Týmto zisteniam zodpovedajú aj tvrdenia svedkov, keď svedok Z. H. potvrdil, že podkrovie a predná časť
domu boli novopostavené, celá stavba bola nová a bola pristavená aj jedna pivnica nanovo. Svedok Z.
H. tiež potvrdil, že na prístavbe bola nová strecha, časť starej pivnice ostala ale nad ňou sa nachádzala

nová prístavba pozostávajúca z dvoch izieb, kuchyne, kúpeľne a WC. V hornej časti sa nachádzalo celé
nové podkrovie. V neposlednom rade aj sama žalovaná I/ potvrdila, že drevená časť sa rozobrala a
postavila sa v nej predná časť rodinného domu, pričom na otázku súdu sama potvrdila, že všetko čo je
na projekte rodinného domu bolo novopostavené. Pri ohliadke bolo zistené, že rodinný dom zodpovedástavebnému projektu, teda bol novopostavený. A takýto stav zodpovedá aj technickému opisu domu v
stavebnom projekte, z obsahu ktorého vyplýva, že predná časť domu je zrubová - drevenica a zadná
je novšia murovaná. Drevená časť domu aj s kamennými základmi sa zbúra, miesto nej sa postaví

nová časť s podpivničeným a k zadnej časti sa pristaví 4,0 m x 5,5 m. Ide o tzv. časť domu tvaru „L“.
Nad celým prízemím sa postaví obytné podkrovie. Realizácia výstavby domu ako vyplýva z vykonaného
dokazovania, prebehla podľa technického opisu.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Vychádzajúc z vyššie ustáleného skutkového stavu dospel súd k záveru, že pôvodná stavba - rodinný
dom súp. č. XXX stojaci na KN C parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 620 m2
(predtým na KN C parc. č. XXXX) zapísaný na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Q. K., zanikla. Došlo
k deštrukcii jej obvodových múrov - zrubových s odstránením dispozičného riešenia drevenej stavby
(drevených priečok) a tiež k odstráneniu kamenných základov. Na pôvodnom rodinnom dome - súp.

č. XXX nezostali také prvky dlhodobej životnosti (zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia
strechy) a ani iné prvky, ktoré by ho charakterizovali ako stavbu v právnom slova zmysle (§ 120 OZ).
Stavba, postavená na základe stavebného povolenie vydaného Obcou Q. K. č. XX/XXXX/OP dňa
09.10.2003, ktorú ako stavebníci postavili žalobca a žalovaná I/ ako bývalí manželia, a ktorej užívanie
bolo povolené vydaním kolaudačného rozhodnutia č. 09/0489/OP dňa 01.10.2009, má všetky znaky

novej stavby (iné základy, obvodové múry, priečky - dispozičné riešenie a strechu). Ide o stavbu, ktorú
manželia (bývalí) - žalobca a žalovaná I/ nadobudli za trvania manželstva, a preto táto s poukazom na
ustanovenie § 143 OZ patrí do BSM.

Rodinný dom je postavený na C KN parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2 a

C KN parc. č. XXXX/X/X - v časti záhrady o výmere 45 m2 a v časti zastavané plochy o výmere 489 m2
ako C KN XXXX/X/X a je zameraný geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotovenom
dňa 17.08.2008 geodetom Ing. Jaroslavom Genšorom, A. Bernoláka 377, Námestovo. Geometrický plán
sa stáva súčasťou rozsudku.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že hoci účastníci a aj svedkovia hovorili o murovanej časti domu,
ktorá mala zostať, podľa názoru súdu táto nebola súčasťou rodinného domu súp. č. XXX, ale súčasťou
hospodárskej budovy. Z ohliadky na mieste samom, ale aj s fotografií zreteľne vyplýva, že táto izba
v súčasnosti využívaná ako letná kuchyňa, resp. miestnosť na odkladanie zásob potravy (zemiaky a
podobne) bola súčasťou inej stavby - hospodárskej budovy stavebne jednou stenou (zadnou časťou)

spojenou s pôvodným rodinným domom. Preukazuje to aj stav strechy, ktorá mala iné výškové položenie
a murovaná izba bola jej súčasťou. Nebola súčasťou pôvodnej stavby, keďže táto mala iné výškové
položenie strechy, preto nemohla byť súčasťou pôvodného domu.

Pokiaľ žalovaní žiadali žalobu zamietnuť pre nedostatok naliehavé právneho záujmu súd k tomu uvádza,

že je síce pravdou, že zvyčajne žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, že vec patrí do
BSM v prípade už zaniknutého ale doposiaľ nevysporiadaného BSM, pretože sa môže domôcť toho
istého žalobou na plnenie (žalobou o vyporiadanie už zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
manželov), avšak túto otázku je potrebné posudzovať s ohľadom na skutkové okolnosti konkrétneho
prípadu. Ak by výsledkom vyporiadania BSM bolo rozhodnutie, v ktorom by bolo riešená ako predbežná

otázka platnosť právneho úkonu podľa prevodnej zmluvy, ktorou jeden z manželov (v tomto prípade
žalovaná I/) previedol vlastníckeho právo k nehnuteľnosti v BSM do vlastníctva tretej osoby (žalovaného
II), a to tak, že takáto zmluva v dôsledku uplatnenej námietky relatívnej neplatnosti druhým manželom
(žalobcom) by bola neplatná, a preto tento majetok tvoril BSM a mohol sa stať predmetom vyporiadania
BSM, potom by sa také rozhodnutie nielenže nijako nemohlo dotknúť právnej sféry tretej osoby, resp.

doterajšieho katastrálneho vlastníka, ktorý nebol účastníkom konania o vyporiadanie BSM, ale celkom
isto by nemohol vyvolať príslušnú zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti. Nemohlo by dôjsť ani k
založeniu tzv. duplicitného vlastníctva, pretože katastrálny úrad (v súčasnosti Okresný úrad, katastrálny
odbor) by zápis podľa takého rozsudku (podľa ktorého by predmetný rodinný dom pripadol do vlastníctvatoho ktorého z bývalých manželov) nepovolil. Jeho povinnosťou je skúmať vo vkladovom konaní okrem
iného aj to (§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.), či navrhovaný vklad podľa predloženej verejnej listiny
nadväzuje na doterajší zápis v katastri, čo by v tomto prípade splnené nebolo. Okrem okruhu účastníkov

konania v rozsudku o vyporiadanie BSM, ktorý by bol ku vkladu predložený, by v katastri nehnuteľnosti
ako vlastník tejto nehnuteľnosti vystupovala tretia osoba - žalovaný II/ podľa iného nadobúdacieho titulu.
Tento nesúlad nie je OÚ, odbor katastrálny riešiť. Preto súd vzhliadol naliehavý právny záujem na určení,
že vec - rodinný dom patrí do BSM s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p..

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo výške 877,28 Eur. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku z návrhu 99,50 Eur a z trov práv neho zastúpenia 777,78 Eur. Trovy právneho zastúpenia
predstavuje odmena za 9 úkonov právnej pomoci; 1/ príprava a prevzatie zastúpenia 13.09.2013, 2/
písomné podanie žaloby 01.10.2013, 3/ pojednávanie na súde dňa 05.03.2014, 4/ návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, 5/ pojednávanie na Okresnom súde Námestovo dňa 11.06.2014, 6/ vyjadrenie k

odvolaniužalovanýchprotiuzneseniuonariadení predbežnéhoopatreniaz30.08.2014,7/pojednávanie
12.11.2014, 8/ ohliadka na mieste samom 28.11.2014, 9/ účasť na pojednávaní dňa 13.01.2015. Pri
určení hodnoty jedného úkonu súd postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a), c), § 14
ods. 3 písm. a) a b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v platnom znení, a preto žalobcovi prislúcha odmena 2 x 60,07 € + 4 x 61,87 € + 2

x 30,93 (1/2-ica za úkon návrh na nariadenie predbežného opatrenia a vyjadrenie sa k odvolaniu proti
uzneseniu, ktorým bolo vydané predbežné opatrenie § 14 ods. 3 písm. a) a c) vyhlášky) + 1 x 64,53 € =
494,01 €. K odmene súd priznal náhradu hotových výdavkov v podobe režijného paušálu 2 x 7,81 € + 6
x 8,04 € + 8,39 € = 72,25 €, náhradu cestovných nákladov 14,89 € (pri priemernej spotrebe pohonných
hmôt 6,2 l/km, cene pohonných hmôt 1,34 €/l, cene za opotrebenie 0,183 €/km a počte najazdených

56 km, t.j. 4 pojednávania x 10 km zo Zubrohlavy do Námestove a späť a 16 km do Oravskej Polhory
a späť) a náhradu za stratu času 67 € (za 5 polhodín á 13,40 € = 67 €), spolu 648,15 €. K priznanej
odmeneahotovýmvýdavkombolapriznanáuplatnená20%DPHsumou129,63€.Spolytrovyprávneho
zastúpenia predstavujú sumu 777,78 €.

Na rozdiel od predloženého vyúčtovania súd nepriznal odmenu a k tomu prislúchajúci režijný paušál za
úkon označený ako „žiadosť o vyznačenie poznámky o začatí súdneho konania“, keďže sa nejdená o
iný úkon právnej pomoci, tento je súčasť prípravy a prevzatia zastúpenia, ktorý úkon právnej pomoci
predpokladá, resp. si vyžaduje nevyhnutné kroky na splnenie lehôt, resp. vykonanie opatrení na
zmiernenie negatívnych dôsledkov, medzi čo možno zaradiť aj žiadosť o vyznačenie poznámky o

začatí súdneho konania na príslušnom liste vlastníctva. Tiež nepriznal odmenu za úkon - právny rozbor
veci, ktorý úkon nepovažoval za účelný, v danom prípade sa nejedná o skutkovo a právne náročný
prípad, ktorý by si vyžadoval právny rozbor veci. Rovnako nepriznal odmenu a k tomu prislúchajúci
režijný paušál za úkon písomné návrhy na vykonanie dokazovanie, keďže podľa názoru súdu sa
nejedná o úkon právnej pomoci, ide o návrh na doplnenie dokazovanie, čo možno hodnotiť ako

určitý procesný úkon, ktorému môže ale nemusí súd vyhovieť. Úkon si nevyžaduje žiadnu právnu
pomoc v zmysle naštudovania právnych predpisov, resp. vypracovanie písomnosti obsahujúcej právne
kvalifikácie príslušných právnych predpisov.

Priznané trovy právneho zastúpenia sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho

zástupcu v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa
osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).