Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 19, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/316/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114233511
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114233511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: G.

T., U.. XX.XX.XXXX, R. XXX XX E.Ň. XXX, štátny občan SR, proti odporcovi: M. T., U.. XX.XX.XXXX,
R. XXX XX E. XXX, štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom s
miestom výkonu činnosti M. R. Štefánika 1, 010 01 Žilina, IČO: 37 977 091, o zrušenie vyživovacej
povinnosti voči plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje vyživovaciupovinnosťnavrhovateľavočiodporcoviurčenúrozsudkomOkresnéhosúduŽilina
č. k. 21P/473/2011-67 zo dňa 12.07.2012, podľa ktorého bol navrhovateľ s účinnosťou od 17.08.2012
zaviazaný prispievať na výživu odporcu sumou 160,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 24.06.2014.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 13.10.2014 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 14.10.2014
domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd s účinnosťou od 24.06.2014 zrušil jeho vyživovaciu povinnosť
voči odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/473/2011-67 zo dňa 12.07.2012. O
trovách konania žiadal rozhodnúť ta, že by súd vyslovil, že žiaden s účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že spoločne s G. T.L., U.. XX.XX.XXXX, sú rodičmi odporcu,
ktorý dňa 15.02.2014 dosiahol plnoletosť a mal. U. T., U.. XX.XX.XXXX. Manželstvo s G. T. bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/473/2011-67 zo dňa 12.07.2012, právoplatným

dňa 17.08.2012, ktorým bola zároveň schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa s G. T.Í. ako
rodičia dohodli, že obe deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a
spravovať ich majetok a on, ako otec sa zaviazal platiť na vtedy mal. odporcu výživné vo výške 160,-
eur mesačne a na mal. U. T. výživné vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode. Odporca ukončil
vzdelávanie dňa 23.06.2014 na Hotelovej akadémii v Žiline, v učebnom odbore 6444 2 čašník, servírka,
úspešným vykonaním záverečnej skúšky, po ktorej obdržal výučný list. Odporca sa tak už v súčasnosti

nepripravuje na budúce povolanie. Nakoľko došlo k podstatnej zmene pomerov na strane odporcu, ktorý
dovŕšil plnoletosť, ukončil povinnú školskú dochádzku a tiež prípravu na budúce povolanie a je schopný
samostatne sa živiť, má za to, že došlo k tzv. zmene pomerov, ktoré zakladajú jeho nárok požiadať o
zrušenie výživného. Vzhľadom na získané vzdelanie je odporca fyzicky i psychicky schopný nájsť si
zamestnanie a samostatne sa živiť, pričom on ako navrhovateľ sa nachádza v zložitej finančnej situácii,
keď sú voči nemu vedené viaceré exekúcie a nie je schopný uhrádzať svoje dlhy.Odporca sa k návrhu písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa
06.11.2014, v ktorom uviedol, že je pravdou, že dňa 23.06.20144 ukončil učebný pomer v učebnom
odbore 6444 2 čašník, servírka na Hotelovej akadémii v Žiline. Faktom ale je, že sa mu nepodarilo

zamestnať sa, a preto je od 01.09.2014 vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
ako uchádzač o zamestnanie, čo potvrdzuje jeho rozhodnutie zo dňa 22.10.2014 č. ZA1/OPVHN/
SOC/2014/64049, č. záznamu: 2014/444424/Šk. To znamená, že toho času nepoberá príspevok v
nezamestnanosti, ani sociálne dávky, pretože zo zákona sú rodičia povinný ho živiť do jeho 25-tich rokov,
pretože nemá nárok na sociálne a iné dávky. Tým, že ukončil učebný pomer, automaticky neznamená,

že je schopný sám sa živiť. Závery súdnej praxe spájajú schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom
nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie
a neuplatnenia sa trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potencionálne nadobudnutie schopnosti
samostatne sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov
nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia
povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa). Uvedené potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR

spis. zn. 1Tž 7/2001 zo dňa 23.05.2001. Odporca ďalej namietal, že petit návrhu na začatie konania,
keďže návrh na začatie konania bol podaný na Okresnom súde Žilina dňa 14.10.2014, ale navrhovateľ
žiada vyživovacou povinnosť zrušiť spätne od 24.06.2014, pôsobí retroaktívne a toto právny poriadok
SR nepripúšťa. S poukazom na uvedené, mal odporca za to, že návrh je nedôvodný, a preto žiadal súd,
aby tento zamietol v plnom rozsahu a zaviazal navrhovateľa nahradiť mu trovy konania.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19.12.2014.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 17.12.2014 uviedol, že z dôvodu, že je nútený pracovať, aby zarobil
peniaze na úhradu jeho záväzkov, pretože je naozaj v zlej finančnej situácii, dovoľuje si ospravedlniť
svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasí, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Ďalej
navrhovateľ uviedol, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Odporca, je už plnoletý a skončil

prípravu na povolanie úspešným ukončením skúšky na Hotelovej akadémii v Žiline, v odbore čašník,
servírka, v ktorom sú ponúkané viaceré pracovné príležitosti, o čom svedčí aj aktuálna situácia na
trhu práce. V čase, keď s jeho bývalou manželkou, G. T. uzatvoril rodičovskú dohodu, potvrdenú
rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 12.07.2012, ktorou som sa zaviazal platiť výživné na odporcu,
vtedy ešte maloletého, vo výške 160,- eur mesačne, nachádzal sa v celkom odlišnej situácii ako v

súčasnosti. Jeho príjmy nepostačujú na úhradu všetkých jeho dlhov. Návrh voči odporcovi nepodal
z dôvodu, že sa snaží vyhnúť' svojej rodičovskej povinnosti, ale z dôvodu, že sa sám ocitol v takej
nepriaznivej finančnej situácii, kedy je nútený využiť túto možnosť', aby sa jeho neustále narastajúce
dlhy znížili aspoň čiastočne. Odporca je preukázateľne schopný samostatne sa živiť, o čom svedčí aj
aktuálna ponuka na trhu práce v odbore, v ktorom vyštudoval. Podľa jeho informácii odporca pracuje,

no z dôvodu ich nie najlepšieho vzťahu, spolu ani nekomunikujú, a preto túto skutočnosť nedokáže
preukázať. V súčasnosti sa však nepripravuje na svoje budúce povolanie a jeho schopnosti a zručnosti
a tiež priaznivý zdravotný stav, sú dostatočným dôkazom toho, že má príležitosť nájsť si trvalú prácu
a samostatne sa živiť. Zdravotný stav odporcu je priaznivý, preto nevyhnutne nepotrebuje, aby aj
naďalej trvala jeho vyživovacia povinnosť voči nemu, ktorú, žiaľ, nie je schopný ďalej plniť. Jeho dlhy

nespočívajú v tom, že si na seba prevzal nezmyselné pôžičky, ale v tom, že jeho príjmy nepostačujú na
úhradu mesačného výživného pre odporcu a ani pre ešte maloletú dcéru Nikolu. V dôsledku neplnenia
vyživovacej povinnosti riadne a včas, prebieha voči nemu exekučné konanie, ktoré vedie súdny exekútor
JUDr.MarianJanec,sosídlomSadSNP666/12,Žilina,podč.EX4044/12,kdevsúčasnostijevočinemu
vedená exekúcia na vymoženie pohľadávky + príslušenstva vo výške viac ako 9.000,- eur. Zároveň jeho

ďalšie dlhy vznikli z dôvodu neplatenia nemocenského, dôchodkového a tiež zdravotného poistenia,
o čom predkladá aj internetový výpis preukazujúci jeho dlhy na nedoplatkoch na zdravotnom poistení
v zdravotnej poisťovni Dôvera vo výške 2.633,81 eur a na nemocenskom a dôchodkovom poistení v
Sociálnej poisťovni vo výške 2.974,71 eur, k čomu nie sú pripočítane trovy exekúcie. Ako živnostník
v predmete jeho živnosti nemá veľa pracovných možností a keď má príležitosť na zárobok, ten nie je

dostačujúci na uspokojenie všetkých jeho výdavkov, vrátane výdavkov na výživné pre jeho deti a jeho
živobytie. Zároveň mesačne hradí nájomné za byt, v ktorom býva vo výške 330,- eur vrátane úhrad za
plnenia spojene s užívaním bytu. V zmysle vyjadrenia odporcu si dovoľuje poukázať na tu skutočnosť,
že odporca síce mal štatút študenta do 31.08.2014, ale len pre účely sociálnoprávnej ochrany, no pre
účely vyživovacej povinnosti a schopnosti byt spôsobilým samostatne sa živiť, je rozhodujúci dátum

ukončenia štúdia výučným listom, teda deň 23.06.2014, nakoľko po tomto dni sa stal spôsobilým nájsť
si zamestnanie a uspokojovať svoje základné životné potreby samostatne, vlastným úsilím a prácou.Uvedené skutočnosti a v konaní predložené dôkazy dostatočne preukazujú, že odo dňa schválenia
rodičovskej dohody ku dňu podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi sa
pomery zmenili podstatným spôsobom. Jeho príjmy nie sú postačujúce na to, aby aj naďalej trvala jeho

vyživovacia povinnosť voči odporcovi, ktorý je v súčasnosti schopný samostatne sa živiť. Schopnosť
samostatne sa živiť nenadobudol dosiahnutím plnoletosti, ale dňom úspešného ukončenia štúdia na
Hotelovej akadémii v Žiline dňa 23.06.2014. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti nepodal hneď po
tom,akoodporcanadobudolschopnosťsamostatnesaživiť,pretožesasnažilnájsťriešenienepriaznivej
finančnej situácie. Napriek snahe sa táto jeho situácia nemení, preto bol nútený podať návrh na zrušenie

vyživovacej povinnosti voči odporcovi. Poukazuje na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodičov
k deťom musí byť posudzovaná individuálne, podľa schopností, možností a tiež majetkových pomerov
rodičov, pričom je potrebné brať do úvahy ako významné kritérium aj dobré mravy. Je preto nevyhnutne,
aby súd pri svojom rozhodnutí dbal aj na aktuálnu situáciu na trhu práce a schopnosť a možnosti odporcu
zamestnať sa vo vyučenom odbore. Deti síce majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov,
no s ohľadom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu je potrebné zvážiť, či sa v takejto situácii uplatní

princíp priority výživného voči odporcovi. Z dôvodu, že odporca má viaceré pracovné príležitosti, ktoré
muposkytnúpravidelnýatrvalýpríjem,avzhľadomnajehodlhodobonepriaznivúfinančnúsituáciu,ktorá
nie je len prechodná a z ktorej sa napriek maximálnemu úsiliu nedokáže vymaniť a s odkazom na všetky
uvedené skutočnosti sa javí ako spravodlivé, aby súd vyhovel jeho návrhu na zrušenie vyživovacej
povinnosti v celom rozsahu.

Súd tak vec prejednal, vykonal vo veci dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 19.12.2014 v
prítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu a podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti
navrhovateľa.

Odporca na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu v plnom rozsahu poukázal na svoje
vyjadrenie zo dňa 06.11.2014, pričom v ďalšom uviedol, že svoju argumentáciu dopĺňa o odkaz na

nález Ústavného súdu SR spis. zn. PL. ÚS 1/2014 zo dňa 24.05.2005, a to pokiaľ sa týka rozhodnutia
súdu o zrušení vyživovacej povinnosti s účinnosťou odo dňa predchádzajúceho dňu podania návrhu o
zrušenie vyživovacej povinnosti na súde. K vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 17.12.2014 sa v ďalšom
vyjadril, že tvrdenie navrhovateľa o jeho dlhoch, je zavádzajúce a nedôvodné, pretože na platenie
výživného existuje riadny právoplatný rozsudok, podľa ktorého bol súdom zaviazaný platiť toto výživné.

Pokiaľ má navrhovateľ len nejaké finančné problémy, mal požiadať súd o zníženie výživného, ale takto
neurobil. Navrhovateľ tak má povinnosť platiť výživné. Navrhovateľ však vôbec neplatí výživné ani na
maloletú dcéru a teraz už aj na plnoletého odporcu žiadne výživné. Z tohto dôvodu matka odporcu
musela požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o poskytnutie náhradného výživného, ktoré bolo
odporcovi poskytované len do 31.08.2014, pričom odporca následne do času, kedy sa zamestnal, nemal

žiadny príjem na svoju výživu. Pokiaľ má navrhovateľ dlžoby a vedie sa voči nemu exekúcia, ako to
uvádza, že má dlh na výživnom vo výške 9.000,- eur, toto všetko potvrdzuje ten fakt, že si neplní
vyživovaciu povinnosť a mal by byť aj v rámci trestnoprávneho konania za toto potrestaný. To, že má
dlhy aj voči Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a popritom naďalej podniká, svedčí o tom, že asi
jeho účtovníctvo a asi aj jeho podnikanie, nie je robené čestne, pretože v súčasnej dobe sa vyváža,

na veľmi drahom aute. Pokiaľ sa týka zrušenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi, je
možné túto zrušiť len ku dňu 12.11.2014, kedy sa odporca zamestnal. Z toho teda vyplýva, že aj keď sa
odporca vyučil za čašníka, automatiky nezaniká jeho nárok voči navrhovateľovi na platenie výživného.
Odporca vyvinul dostatok úsilia na to, aby si zohnal prácu, čo sa mu aj podarilo.

Odporca tak napokon žiadal súd, aby vo veci rozhodol tak, že návrhu navrhovateľa na zrušenie jeho

vyživovacejpovinnostivyhovie,aleažsúčinnosťouod12.11.2014,kedysaodporcazamestnal.Súčasne
odporca žiadal súd, aby mu priznal voči navrhovateľovi náhradu trov konania.

Súd tak vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi, pričom ďalej
vychádzal zo skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, keďže o ich pravdivosti nemal dôvodné
a závažné pochybnosti.

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 21P/473/2011-67 zo dňa 12.07.2012, ktorý podľa doložky na nej
vyznačenom nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2012, rozviedol manželstvo navrhovateľa a G. T., nar.
22.04.1975 a súčasne schválil ich rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej odporca ( vtom čase maloletý)
a mal. U. T. boli zverení na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke a navrhovateľ sa zaviazalplatiť na odporcu (v tom čase maloletého) vo výške 160,- eur mesačne a na mal. U. T. vo výške 100,-
eur mesačne, k rukám matky, a to s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

Z uvedeného rozsudku súčasne vyplýva, že navrhovateľ je otcom odporcu, pričom matkou odporcu je

G. T., U.. XX.XX.XXXX.

Podľa potvrdenia hotelovej akadémie v Žiline, Hlinská 31, 010 01 Žilina zo dňa 10.10.2014 odporca bol
žiakom tejto školy od 01.09.2011 do 23.06.2014 v učebnom odbore 6444 2 čašník, servírka a ukončil
štúdium výučným listom.

Úradpráce,sociálnychvecíarodinyvŽilinerozhodnutímč.ZA1/OPVHN/SOC/2014/64049,č.záznamu:
2014/444424/Šk rozhodol, že nárok na náhradné výživné pre oprávnenú osobu - odporcu v sume 108,50

eur zaniká dňom 01.09.2014. Úrad svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ust. § 1 a § 7 písm. a)
zákona č. 201/2008 Z. z. tým, že odporca už nie je považovaný za oprávnenú osobu.

V navrhovateľom predloženej tlačovine „MY ŽILINSKÉ NOVINY/ číslo 48“ z bližšie neurčitého dátumu
(navrhovateľom označeného 08.12.-14.12.) boli uverejnené aj nasledovné inzeráty: 1. „ Príjmeme
čašníkov/čašníčky do nepretržitej prevádzky Motel Duo Oščadnica. Podmienka: hovorový anglický

jazyk.“, 2. Príjmeme čašníka/čašníčku chata AVC Veľká Rača za výhodné platové podmienky.“.

V bližšie neurčenej tlačovine predloženej navrhovateľom a označenej navrhovateľom ako „Večerník zo
dňa 09.12.2014“ bol zverejnené aj nasledovné inzeráty: 1. „102/48 Príjmeme s praxou do zabehnutej
prevádzky v ZA.“, 2. „13/49 Príjmeme brigádničku čašníčku.“, 3. „ 17/50 Reľtaurácia príjme čašníčku
a šoféra na rozvoz.“, 4. „99/50 Príjmem do zamestnania čašníka/-čku na trvalý prac. pomer do baru v

centre Žiliny.“, 5. „103/50 Čašník/-čka , Quadro Cafe, OC Aupark Žilina.“.

V bližšie neurčenej tlačovine predloženej navrhovateľom a označenej navrhovateľom ako „Večerník zo
dňa 16.12.2014“ bol zverejnené aj nasledovné inzeráty: 1. „99/50 Príjmem do zamestnania čašníka/-čku
na trvalý prac. pomer do baru v centre Žiliny.“, 2. „10/51 Príjmeme čašníka/servírku brigádne aj na HPP,
informácie Motorest Mlynárka, Pri Rajčianke 1, Rajecké Teplice.“, 3. „11/51 Ponúkame prácu v mladom

kolektíve pre čašníčku, čašníka do herne i baru v KNM. Výhodné platové podmienky. Vyučenie nie je
podmienkou, prax vítaná.“, 4. „26/51 Príjmeme čašníčku do TPP.“.

Z navrhovateľom predloženého výsledku vyhľadávania z internetového portálu zdravotnej poisťovne
Dôvera zo zoznamu dlžníkov k 17.12.2014 vyplýva, že navrhovateľ je vedený ako dlžník s výškou dlžnej
sumy 2.633,81 eur.

Z navrhovateľom predloženého výsledku vyhľadávania z internetového portálu Sociálnej poisťovne zo
zoznamu dlžníkov k 17.12.2014 vyplýva, že navrhovateľ je vedený ako dlžník s výškou dlžnej sumy
2.974,71 eur.

Odporca ako zamestnanec a spoločnosť BTG Holding s.r.o., so sídlom Ľubochnianska 9, Bratislava,
IČO: 35 759 089 ako zamestnávateľ uzavreli dňa 12.11.2014 pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej

v čl. I. bod 1.1. bolo uvedené, že zamestnávateľ prijíma zamestnanca do pracovného pomeru na
pracovnú pozíciu - funkciu čašník Horského Hotela Hájnice RS Vadičov. V bode 1.2. zmluvy je uvedená
stručná charakteristika druhu práce, a to že zamestnanec bude pre zamestnávateľa vykonávať práce
spočívajúce v prevádzke Horského Hotela Hájnice RS Vadičov, Horný Vadičov, zaradený na prácu
čašníka. V bode 1.3. zmluvy je uvedený konkrétny popis pracovných činností, ktoré sa zamestnanec

zaväzuje vykonávať pre zamestnávateľa vymedzený v pracovnej náplni, ktorá tvorí prílohu č. 1 tejto
zmluvy ako jej neoddeliteľnú súčasť. V článku II. zmluvy je uvedené miesto výkonu práce, a to prevádzka
Horský Hotel Hájnice, Horný Vadičov 254. V čl. III. zmluvy je uvedený ako deň nástupu zamestnanca do
práce v bode 3.1. dátum 12.11.2014, pričom týmto dňom vzniká pracovný pomer medzi zamestnancom
a zamestnávateľom. V bode 3.2. a 3.3. zmluvy je uvedené, že pracovný pomer sa uzatvára na dobu

neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. V článku IV. zmluvy sú uvedené mzdové podmienky, a to,
že zamestnávateľ sa zaväzuje poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu hrubú mesačnú mzdu vo
výške 450,- eur.

Podľa ust. čl. 35 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, každý má
právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú

činnosť.Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z .z. o rodine (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ust. § 78 ods. 2 ZoR, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý
čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa ust. § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene

pomerov.

Podľa ust. § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení
alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj
bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Navrhovateľ sa tak podaným návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 14.10.2014 domáhal

zrušenia svojej vyživovacej povinnosti podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR voči odporcovi ku dňu 24.06.2014.

Medzi účastníkmi bolo nesporné, že najneskôr dňa 12.11.2014 zanikla vyživovacia povinnosť
navrhovateľa k odporcovi, t. j. dňom, kedy mal odporca nastúpiť do práce na základe na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 12.11.2014 uzavretie odporcom ako zamestnancom a spoločnosťou BTG
Holding, s. r. o. ako zamestnávateľom, keďže podľa odporcu k tomuto dňu nadobudol schopnosť sám

sa živiť. Medzi účastníkmi tak boli dve sporné otázky, a to 1. otázka, či v období od 24.06.2014 (deň po
úspešnom ukončení štúdia odporcu na Hotelovej akadémii v Žiline) do 11.11.2014 (deň pred nástupom
odporcu do práce podľa vyššie uvedenej pracovnej zmluvy) trvala vyživovacia povinnosť navrhovateľa
ako rodiča k odporcovi podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR, 2. otázka, či možno súdom zrušiť vyživovaciu
povinnosť odporcu ako rodiča k odporcovi podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR ku dňu predchádzajúcemu dňu

podania návrhu navrhovateľa o zrušenie vyživovacej povinnosti na súde.

Pokiaľ ide o posúdenie prvej spornej otázky medzi účastníkmi, súd poukazuje na to, že trvanie
vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR limitované do času, kedy je dieťa
schopné sa samo živiť. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť treba podľa súdu definovať tak, že touto je pri
zohľadnení realizácie práva podľa ust. čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, t. j. po absolvovaní prípravy na budúce

povolanie, nadobudnutie schopnosti dieťaťa vlastnou prácou si zabezpečovať prostriedky na krytie jeho
životných potrieb. Časový okamih nadobudnutia schopnosti živiť sa dieťaťom nie je možné spájať s
dosiahnutím určitého veku, napr. plnoletosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 5Cz 19/67 zo
dňa 06.05.1967, publikované pod R 100/67), ani s vekovou hranicou 25 rokov, do kedy môže byť dieťa
posudzované ako nezaopatrené dieťa podľa ust. § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a

o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, resp. do ktorého veku môže byť
dieťa spoločne posudzované s rodičmi pre posúdenie nároku na dávku v hmotnej núdzi podľa zákona č.
417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (inak by dieťa, ktoré
riadnepokračujevprípravenabudúcepovolanieštúdiomnavysokejškoleponadobudnutíveku25rokov
života nemalo už právo na výživu od rodičov, čo výkladovo nemožno pripustiť). Aj keď teda dosiahne

dieťa plnoletosť (či iný vyšší vek), avšak sa ďalej pripravuje na budúce povolanie štúdiom, príp. ďalším
štúdiom, nie je zásadne ešte schopné samo sa živiť. Pokiaľ dieťa úspešne ukončí svoju prípravu na
budúce povolanie a nepokračuje v tejto ďalším štúdiom, resp. ani nekoná za účelom získania samotnej
možnosti absolvovať ďalšie takéto štúdium (napr. po neúspešnom absolvovaní prijímacích skúšok na
vysokú školu po ukončení strednej školy, navštevuje kurz potrebnej prípravy na prijímacie skúšky na

vysokú školu, aby tak mohlo prijímacie skúšky úspešne absolvovať budúci rok), je možné zásadne
vychádzať z toho, že týmto získalo aj potenciál (schopnosť) samo sa živiť. Pokiaľ tak ZoR v ust. § 62
ods. 1 hovorí o „schopnosti“ dieťaťa živiť sa samé (a nie o schopnosti a súčasne aj možnosti, ako tieto
pojmy kumulatívne používa ZoR v iných ustanoveniach), je možné aj v prípade, že sa dieťaťu nepodarí
následne hneď po ukončení štúdia (prípravy na budúce povolanie) zamestnať (či už zo subjektívnych

alebo objektívnych dôvodov), vychádzať z toho, že schopnosť samo sa živiť nadobudlo a vyživovacia
povinnosť rodiča k nemu zanikla. Podľa názoru súdu na uvedenom závere nemôže nič meniť anikonkrétne nastavenie systému sociálnych dávok, keďže toto nastavenie schopnosť dieťaťa samo sa
živiť, ako bola táto vyššie definovaná, nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť.

Pokiaľ sa týka rozsudku Najvyššieho súdu SR spis. zn. 1Tz 7/2001 zo dňa 23.05.2001, na ktorý

poukazoval odporca, súd má za to, že závery tohto rozhodnutia nie je možné v danej veci aplikovať,
keďže uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sa týkalo prípadu riešenia otázky zániku vyživovacej
povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu, ktoré ukončilo len základnú školskú dochádzku, za čo
zodpovedali aj samotní rodičia konštatovanou nedostatočnou výchovou, kontrolou a spoluprácou so
stredným odborný učilišťom, ktoré maloleté dieťa z ďalšieho štúdia pre záškoláctvo vylúčilo.

Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že odporca ukončil svoje štúdium (prípravu na
povolanie) na Hotelovej akadémii v Žiline výučným listom v odbore čašník, servírka dňa 23.06.2014.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo a takéto skutkové tvrdenia neprodukoval ani odporca, že
by odporca vyvíjal akékoľvek konkrétne aktivity, resp. aspoň mal vôbec záujem, pokračovať ďalším
štúdiom vo zvyšovaní si svojej pracovnej kvalifikácie. Súčasne, aj keď podľa vyššie uvedeného je takáto
skutočnosť bez hlbšieho právneho významu, odporca v konaní ani nepreukázal akékoľvek svoje konanie

v období od 24.06.2014 do 12.11.2014 smerujúce k zabezpečeniu zamestnania. Pritom minimálne s
odkazomnanavrhovateľomprodukovanýrozsahinzerciepracovnýchmiest(síceažvmesiacidecember
2014) je dôvodné sa domnievať, že ponuka pracovných miest na pozíciu čašník, servírka, bola aj v
období od 24.06.2014 do 11.11.2014, a to s akcentom na všeobecne známu skutočnosť, že o tento
druh práce je zvýšený dopyt najmä v letných mesiacoch v čase letných prevádzok reštauračných a

pohostinských zariadení. Súd mal tak za to, že odporca nadobudol schopnosť živiť sa sám v zmysle ust.
§ 62 ods. 1 ZoR dňa 23.06.2014 a dňom nasledujúcim zanikla vyživovacia povinnosť jeho rodičov.

Čo sa týka druhej spornej otázky, či možno súdom zrušiť vyživovaciu povinnosť odporcu ako rodiča
k odporcovi podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR ku dňu predchádzajúcemu dňu podania návrhu navrhovateľa
o zrušenie vyživovacej povinnosti na súde, súd konštatuje, že priamu odpoveď na túto otázku dáva

stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR uverejnené v Zborníku stanovísk, záverov, rozborov a zhodnotení
súdnej praxe, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutiach Najvyššieho súdu (Z III s. 335, SEVT
Praha 1980), v zmysle ktorého: „Aj keď (okrem výživného maloletých detí, či už ho poskytujú rodičia
alebo predkovia dieťaťa) rozhodnutie o výživnom alebo o príspevku, prípadne o inej dávke splatnej v
budúcnosti možno zmeniť len na návrh účastníkov, to nebráni, aby zmena rozhodnutia bola urobená aj

v týchto prípadoch od zmeny pomerov, teda prípadne s účinnosťou pred podaním návrhu. Nebráni tomu
ani znenie ustanovenia § 99 ods. 2 ZR (pozn. v súčasnosti ust. § 78 ZoR), pretože ustanovenie § 163
ods. 1 O.s.p., ktoré bližšie upravuje túto otázku, to výslovne ustanovuje.“. Stotožňujúc sa v plnej miere s
týmto výkladom, ktorý je aplikovateľný aj na súčasný právny stav, mal súd za to, že návrh navrhovateľa
bol dôvodný aj pokiaľ sa týka toho, že navrhovateľ žiadal zrušiť svoju vyživovaciu povinnosť k odporcovi

dňom predchádzajúcim dňu podania návrhu na začatie konania na súde. V žiadnom prípade rozhodnutie
súdu, ktoré takémuto návrhu vyhovie, nemôže byť neprípustné, ako to namietal odporca, a to vzhľadom
k tomu, že zánik vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu zákon (§ 62 ods. 1 ZoR) viaže nie na súdne
rozhodnutie, ale na nadobudnutie schopnosti dieťaťa samo sa živiť. Táto právna skutočnosť tak nastáva
nezávisle od súdneho rozhodnutia o zrušení vyživovacej povinnosti rodičia voči dieťaťu, ktorá bola v

minulosti judikovaná. Pri stotožnení sa s výkladom odporcu, by v prípade, že rodič návrh na zrušenie
vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola v minulosti judikovaná, vôbec nepodal, by bol tento zaviazaný
plniť vyživovaciu povinnosť do smrti, či už jeho ako povinného, alebo dieťaťa ako oprávneného, a to aj
v prípade, že by dieťa ako oprávnené bolo po dlhú dobu nie len schopné samo sa živiť, ale aj reálne
dosahovalo výkonom svojho povolania prostriedky, ktoré by mu zabezpečovali krytie jeho životných

potrieb v takom rozsahu, ktorý mimoriadne prevyšoval životnú úroveň jeho rodiča. Teda práve naopak
aplikácia právneho názoru odporcu by mohla viesť k absurdným situáciám.

Napokon pokiaľ ide o poukaz odporcu na nález Ústavného súdu SR spis. zn. PL. ÚS 1/2014 zo dňa
24.05.2005, súd konštatuje, že tento poukaz vzhľadom k podstate prejednávanej veci bol nenáležitý, a
to z toho dôvodu, že predmetným nálezom Ústavný súd SR vyslovil nesúlad ust. § 100b ods. 1 zákona

č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (podľa
ktorého notár je povinný do 1. decembra 2003 predložiť komore odpis registra trestov nie starší ako
tri mesiace. Komora podá ministrovi najneskôr do 1. februára 2004 návrh na odvolanie notára, ktorý
nie je bezúhonný podľa tohto zákona. Minister bez zbytočného odkladu odvolá notára, ktorý nie je
bezúhonný podľa tohto zákona alebo ktorý nepredložil v ustanovenej lehote odpis registra trestov.) s

čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Svoje rozhodnutie Ústavný súd SR odôvodnil tým, že že: „Notársky poriadokod počiatku svojej účinnosti vyžadoval u občana, ktorý sa chcel stať notárom, bezúhonnosť. Napadnuté
ustanovenia upresnili obsah tohto pojmu a súčasne ustanovili, že tento obsah platí aj pre notárov už
predtým kreovaných. Ústavný súd vychádzajúc z postavenia notára charakterizovaného vyššie zastáva

názor, že zákonodarca majúci rozhodujúci podiel na vytváraní orgánov verejnej moci vrátane notárov
prijatím ustanovenia § 100b ods. 1 Notárskeho poriadku postupoval v rozpore so zákazom retroaktivity v
rozsahu, ktorý nie je možné akceptovať v právnom štáte.“. Ústavný súd SR sa tak principiálne zaoberal
otázkou tzv. pravej retroaktivity právnej normy. K znakom právneho štátu totiž patrí aj požiadavka právnej
istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. Súčasťou tejto dôvery je aj zákaz retroaktívneho

pôsobenia všeobecne záväzných právnych predpisov. V danej veci však rozhodnutie súdu o zrušení
vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi nemá konštitutívne účinky, ale len deklaruje zánik
vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi, ktorý nastal na základe právnej skutočnosti (ktorou je
schopnosťou samovýživy odporcu), s ktorou ust. § 62 ods. 1 ZoR tento zánik vyživovacej povinnosti
rodiča k dieťaťu spája.

Na základe vyššie uvedených úvah dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa v zmysle ust. § 78 ods.

1 ZoR je dôvodný a v plnom rozsahu mu vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Čo sa týka odporcom navrhovaného dôkazu výsluchu svedkyne G. T., súd tento dôkaz nevykonal z
dôvodu, že medzi účastníkmi konania považoval za nesporné, že navrhovateľ si riadne neplnil svoju
povinnosť voči odporcovi a mal. U. T., ako mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k.
21P/473/2011-67 zo dňa 12.07.2012, pričom svedkyňa sa mala vo svojej svedeckej výpovedi vyjadrovať

práve k týmto skutkovým okolnostiam. Výsluch svedkyne by tak bol nadbytočným dôkazom.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Aj keď bol navrhovateľ v konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si návrhom v konaní nárok vyplývajúci
z tohto práva neuplatnil (§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.), súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.