Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/146/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914208961

Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7914208961.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: P. C., nar.
XX.XX.XXXX bytom Ľ. R. XXX/XX, R. F. t. č. ÚVV a ÚVTOS Košice proti odporcovi 1/ V. X., nar.
XX.XX.XXXX bytom P. XX/X, C. 2/ mal. P. C., nar. XX.XX.XXXX bytom Ľ. R. XXX/XX, R. F. zast. kolíznym

opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny L. v konaní o zapretie otcovstva s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

Odporca nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 16.06.2014 domáhal určenia, že nie je otcom mal.
Zoltána. Svoj návrh odôvodnil tým, že bývalá priateľka - matka maloletého mu povedala, že nie je otcom
maloletého, preto žiadal testy otcovstva.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí.

Kolízny opatrovník uviedol, že nakoľko matka maloletého nesúhlasí s podaným návrhom, nakoľko s
otcom dieťaťa žila v družobnom pomere a v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavný
styk iba s navrhovateľom, navrhol, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a v
prípade potreby navrhol vykonať znalecké dokazovania DNA skúškou.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav veci:

Z rodného listu maloletého súd zistil, že sa narodil 22.02.2000, pričom za otca bol zapísaný navrhovateľ.

Z Oznámenia o narodení časť poznámka súd zistil, že otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov pred Matričným úradom v R. F. dňa 25.02.2000.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že s matkou maloletého žil v družobnom pomere necelý rok, po
narodení maloletého stihol iba vyhlásiť na matrike, že je otcom maloletého a následný mesiac (marec2000) nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Od tohto obdobia neudržiava žiaden kontakt s matkou
maloletého, s maloletým ani so svojou matkou, ktorej bol mal. syn zverený do náhradnej starostlivosti.
V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiaval intímny pomer s matkou maloletého avšak uviedol, že

v rozhodnom čase matka maloletého udržiavala pomer aj s inými mužmi, bývala na internáte a rovnako
udržiavala pomer aj so svojim otcom, ktorý bol následne z toho dôvodu stíhaný. Z uvedeného dôvodu
žiadal, aby súd rozhodol tak, že nie je otcom maloletého.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. §90 zák. č. 36/2005 Zz o rodine /ďalej ZoR/, Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky
otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa ust. §91 ods. 1 ZoR, Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov.

Podľa ust. §93 ods. 1 ZoR, Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže
otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť
otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania - otcom a matkou
maloletého, nebolo uzatvorené manželstvo. K určeniu otcovstva došlo na základe druhej domnienky
otcovstva a to určením súhlasným vyhlásením rodičov. Zo správy matričného úradu v R. z oznámenia
o narodení ako aj výpovede navrhovateľa mal súd za preukázané, že k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov došlo dňa 25.02.2000.

V zmysle ust. §93 ods. 1 ZoR, navrhovateľ ako muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov, mohol otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, teda do
25.02.2003. Daná lehota troch rokov je prekluzívnou lehotou a lehotou hmotnoprávnou, čo znamená,
že v rámci danej lehoty musí byť právo uplatnené na súde, nestačí podanie na poštovú prepravu a súd
na dodržanie stanovenej lehoty prihliada z úradnej moci. V danej lehote však zo strany otca maloletého

ako muža, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, nebol doručený návrh súdu
na zapretie otcovstva. Zistenie dodržania lehoty predchádza ďalším skutkovým zisteniam.

Nakoľko nebolo preukázané, že navrhovateľ doručil návrh na začatie konania o zapretie otcovstva k
maloletému včas, súd nemal inú možnosť iba ako návrh zamietnuť, teda rozhodnúť tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal dokazovanie znaleckým dokazovaním

z odboru genetika (DNA testy).

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktoréhoúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspechsúdpriznánáhradutrovkonaniapotrebnýchnaúčelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade bol odporca úspešný, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, ani mu žiadne trovy

nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Podľa ust. Položky 9 sadzobníka súdnych poplatkov, výška súdneho poplatku z návrhu na začatie
konania o určenie rodičovstva a zapretie rodičovstva a z návrhu na začatie konania o prípustnosti
zapretia otcovstva je 66 Eur.

Podľaust.§2ods.2prvávetazákona,akjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehonávrhuvyhovel,

zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený.Navrhovateľ bol rozhodnutím súdu oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh, avšak
súd jeho návrhu nevyhovel, preto súd o poplatkovej povinnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí /§42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ďalej OSP/
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v
zmysle ust. §205 ods. 2 OSP len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 OSP,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a OSP/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§251 ods. 1 OSP/.