Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, November 13, 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9T/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414010006
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5414010006.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 13.11.2014 v Dolnom Kubíne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Z. E., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., mestská časť H. A., A. ul. č. 1436/67
je vinný, že

od Z. K., nar. XX.XX.XXXX prevzal peniaze:
- dňa 28.11.2012 vo výške 300,- € prevodom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na účet č. XXXXXXXXXX/

XXXX
- dňa 19.12.2012 vo výške 600,- € v Dolnom Kubíne v hotovosti
ako zálohu za účelom sprostredkovania a kompletnej realizácie prevodu obchodného podielu v
spoločnosti S. K..Q..X.., IČO: XX XXX XXX, následne však takýto prevod nesprostredkoval ani
nezrealizoval, keďže na také úkony nemal nikdy žiadne oprávnenie, avšak prijaté peniaze použil pre
svoju potrebu, čím spôsobil Z. K. škodu vo výške 900,- €,
teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,
čím spáchal

prečin „Podvod“ podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.

a za to mu súd
ukladá

podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., trest odňatia slobody
vo výmere jeden rok.
Súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa §
50 ods. 1 Tr. zák. určuje obžalovanému skúšobnú dobu tri roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal voči obžalovanému dňa 10.01.2014 obžalobu pre
skutok uvedený vo výroku rozsudku. Keďže obžalovaný podal voči vydanému trestnému rozkazu odpor

(č.l. 124), okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 02.10.2014 a dňa 13.11.2014 dokazovanie
v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 175) vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 17).
Potvrdil, že jeho spoločnosť K. &. O. K..Q..X.. (č.l. 76) v novembri 2012 inzerovala „predaj“ spoločnostiS. K..Q..X.., P.: XXXXXXXX (č.l. 78). Poškodený prejavil záujem o „kúpu“ tejto spoločnosti a po e-
mailovej výzve obžalovaného mu poškodený poukázal na ním určený účet (č.l. 72, 55) sumu 300,- €.
Obžalovanýpriznal,žeprevodspoločnostiS.K..Q..X..vskutočnostiponúkalinýpredávajúci-spoločnosť

so sídlom v Trnave. Tvrdil však, že u tohto predávajúceho mal pre seba rezervované na predaj až tri
obchodné spoločnosti. Napokon však mal záujem len o kúpu dvoch spoločností, preto tretiu spoločnosť
(S. K..Q..X..), ktorej predaj mal u tohto predávajúceho rezervovaný, obžalovaný ponúkol poškodenému.
Ohľadom prevodu obchodných podielov vo firme S., K..Q..X.. obžalovaný komunikoval s poškodeným
telefonicky a prostredníctvom e-mailov. Časť tejto e-mailovej komunikácie obžalovaný predložil pri

výsluhu (č.l. 71-74). Napokon sa s poškodeným stretol v Dolnom Kubíne, kde mu poškodený odovzdal
600,- € v hotovosti ako ďalšiu časť zálohy s tým, že celá cena bude zaplatená až po prepise firmy.
Prijatú zálohu obžalovaný odovzdal právnikovi, ktorý na jeho žiadosť vyhotovil potrebné listiny. Meno
právnika však nevedel uviesť. K prevodu obchodného podielu vo firme S. K..Q..X.. na poškodeného
však napokon nedošlo. Obžalovaný nevedel bližšie opísať dôvody nezrealizovania prevodu tvrdiac,
že túto fázu transakcie mal už na starosti jeho „kolega“ (svedok M.). Bol ochotný vrátiť poškodenému

prijaté zálohy, jeho firma sa však medzitým dostala do platobnej neschopnosti, a tak poškodenému
vrátil peniaze otec obžalovaného. Obžalovaný preto tvrdil, že je nevinný, keďže poškodenému bola ním
spôsobená škoda nahradená. Jediným skutočným poškodeným bol podľa obžalovaného de facto len on
sám, keďže výdavky spojené s vyhotovením zmlúv u neznámeho právnika mu nikto neuhradil.
Poškodený Z. K. na hlavnom pojednávaní (č.l. 142) vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní (č.l.

24). Uviedol, že koncom roku 2012 mal záujem o kúpu už založenej obchodnej spoločnosti. Na internete
naďabil na inzerát obžalovaného, ktorý ponúkal, že môže zabezpečiť prevod spoločnosti S. K..Q..X..
Ponuka ho zaujala, a preto sa s obžalovaným dňa 27.11.2012 telefonicky skontaktoval a následne
komunikovali aj formou e-mailov. Obžalovaný uviedol, že prevod spoločnosti zabezpečí za odplatu vo
výške 1.200,- € s tým, že v tejto sume sú už zahrnuté už všetky náklady a poplatky. Obžalovaný si od

nehovyžiadalzálohuvovýške300,-€,ktorúmupoškodenýpreviedolnanímurčenýúčetdňa28.11.2012
(č.l. 55, 72, 58). Následne, dňa 19.12.2012 prišiel obžalovaný za poškodeným priamo do miesta jeho
bydliska (M.), kde mu obžalovaný predložil na podpis nejaké doklady a vyzval ho na zaplatenie ďalšej
zálohy vo výška 600,- €. Poškodený mu túto sumu ihneď zaplatil v hotovosti, čo obžalovaný potvrdil
na príjmovom doklade, na ktorom však uviedol nesprávny dátum (č.l. 59). Po istom čase mu však

obžalovaný oznámil, že prevod spoločnosti sa nebude dať zrealizovať. Sľubil, že peniaze, ktoré od
neho prijal ako zálohu, mu vráti, ale nedodržal žiaden z množstva sľubovaných termínov. Poškodený
následne zistil, že spoločnosť S. K..Q..X.. nikdy nebola oficiálne ponúkaná na predaj prostredníctvom
obžalovaného a tento nemal s nikým uzavretú sprostredkovateľskú ani inú zmluvu v tomto smere. K
prevoduobchodnýchpodielovvtejtospoločnostipritomdošlouž29.11.2012,atakobžalovanýnajneskôr

pri preberaní druhej zálohy (19.12.2012) musel vedieť, že prevod obchodného podielu je nereálny.
Obžalovaný potom prestal s poškodeným komunikovať, a tak sa poškodený skontaktoval s jeho otcom,
ktorý mu namiesto obžalovaného vrátil zložené peniaze formou troch splátok po 300,- € a tým mu
nahradil škodu v celom rozsahu.

Svedok JUDr. R. R. na hlavnom pojednávaní (č.l. 143) vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní
(č.l. 43). Potvrdil, že jeho spoločnosť R.-L., K..Q..X.. sa zaoberá zakladaním a predajom spoločností.
Uviedol, že obžalovaný v novembri 2012 prejavil záujem o kúpu spoločnosti S., K..Q..X.., ktorú si
rezervoval na dobu 24 hodín. Obžalovaný však počas rezervácie nedoplnil potrebné údaje k príprave
dokumentov, preto obchodný podiel tejto spoločnosti previedli dňa 29.11.2012 na inú osobu. V tom

čase bol veľký dopyt po spoločnostiach, pričom prevod tejto spoločnosti ponúkali za sumu 2.399,- €.
Obžalovanýtedaneboloprávnenýnikdysprostredkúvaťpredajtejtospoločnosti.Svedokvtejtosúvislosti
nerokoval o predaji ani so žiadnym zo spolupracovníkov obžalovaného.
Svedok Z. M. v prípravnom konaní (č.l. 50) poprel tvrdenia obžalovaného o tom, že by robil akékoľvek
úkony smerujúce k prevodu obchodného podielu v spoločnosti S. K..Q..X.. alebo nejaký iný prevod

súvisiaci s akoukoľvek inou obchodnou spoločnosťou. Obžalovaného pozná len z miestneho baru v
Košiciach.
Svedok A. E. (otec obžalovaného) v prípravnom konaní (č.l. 47) potvrdil, že namiesto svojho syna vrátil
poškodenému peniaze vo výške 600,- € a svedok prejavil vôľu vrátiť poškodenému aj zostávajúcu časť
zálohy vo výške 300,- €. Poškodený neskôr potvrdil, že svedok tak dodatočne učinil (č.l. 25).

Z listinných dôkazov, ktoré predložil poškodený (č.l. 52 - 70) a obžalovaný (č.l. 71-74) mal súd
preukázanú emailovú korešpondenciu medzi obžalovaným a poškodeným, vrátane doručených SMS
správ. Z obsahu vyjadrení obžalovaného obsiahnutých v tejto korešpondencii vyplýva, že tento skutočne
poškodenému ponúkal „... rezerváciu firmy a zabezpečenie jej prevodu“.Z výpisu z účtu poškodeného (č.l. 58) mal súd preukázané, že dňa 28.11.2012 previedol zálohu vo výške
300,- € na účet, ktorého číslo (a výšku zálohy) mu obžalovaný oznámil e-mailom (č.l. 55). Z príjmového
pokladničného dokladu (č.l. 59) mal súd preukázané, že obžalovaný prijal od poškodeného sumu 600,-

€ v hotovosti, ktoré predtým poškodený vybral zo svojho účtu prostredníctvom bankomatu (č.l. 57). Z
výpisu z účtu poškodeného (č.l. 69) a z pokladničného dokladu z č.l. 75 mal súd preukázané, že na
účet poškodeného poukázal otec obžalovaného sumu 300,- € dňa 28.01.2013 a rovnakú sumu mu tento
vložil na účet aj dňa 15.05.2013.
Z výpisu z obchodného registra na meno spoločnosti S. K..Q..X.. (č.l. 78) vyplýva, že k zmene

štatutárnych zástupcov v tejto spoločnosti došlo s účinnosťou odo dňa 29.11.2012, v súvislosti s
následne zapísaným prevodom obchodných podielov v tejto firme tak, ako to uviedol svedok JUDr. R..
Z obsahu spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 0T/132/2012 vyplýva, že obžalovaný bol trestným
rozkazom zo dňa 11.09.2012 (doručený dňa 11.09.2012) odsúdený za spáchaný prečin „Ohrozenie pod
vplyvom návykovej látky“ podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., keďže dňa 09.09.2012 viedol motorové vozidlo
pod vplyvom alkoholu (1,13%). Za to mu bol uložený peňažný trest, ktorý zaplatil dňa 28.09.2012 a trest

zákazu činnosti, ktorý zatiaľ nevykonal. Od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti síce bolo upustené,
ale počas plynutia skúšobnej doby (od 10.01.2014) obžalovaný spáchal dopravný priestupok (č.l. 157).
Toto odsúdenie teda zatiaľ nie je zahladené.
Zo správ o povesti obžalovaného vyplýva, že tento je páchateľom viacerých dopravných priestupkov
(č.l. 168 - 171). Posledný dopravný priestupok spáchal práve počas plynutia skúšobnej doby vo veci

Okresného súdu Košice I sp. zn. 0T/132/2012 (č.l. 157).
Voči obžalovanému t.č. prebiehajú ďalšie dve súdne konania v iných trestných veciach, avšak v
týchto veciach zatiaľ nebol vyhlásený odsudzujúci rozsudok, resp. vydaný trestný rozkaz zatiaľ nebol
obžalovanému doručený (č.l. 109, 161, 173).
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je

trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.
Súd pritom vychádzal z vyjadrení poškodeného, ktoré sú podporené výpoveďou svedka JUDr. R. a
listinnými dôkazmi.
Je preukázané, že obžalovaný nikdy nebol oprávnený ponúkať sprostredkovateľské služby ohľadom
prevodu obchodného podielu spoločnosti S., K..Q..X.. ani priamo prevádzať obchodný podiel v tejto

spoločnosti. Svedok JUDr. R. síce potvrdil, že obžalovaný mal niektorý deň v mesiaci november 2012
rezervovaný predaj tejto spoločnosti pre seba, ale rezervácia trvala len 24 hodín. Ani vtedy však nebol
oprávnený ponúkať túto spoločnosť na predaj tretím osobám. Dňa 29.11.2012 došlo k predaju tejto
spoločnosti iným trom subjektom, ktoré sú vlastníkmi obchodných podielov v tejto spoločnosti až doteraz
(č.l. 78).

Obžalovaný teda od začiatku voči poškodenému konal s plným vedomím, že nie je oprávnený na
takúto činnosť. Napriek tomu od poškodeného vylákal zálohu za budúcu realizáciu ním fiktívne
ponúkanej služby (rezervácia a prevod firmy). V tomto úmyselnom škodlivom (podvodnom) konaní
voči poškodenému pokračoval aj o pár týždňov neskôr, kedy od neho vylákal ďalšiu zálohu za takto
predstieraný prevod. Existencia záväzných právnych dokumentov súvisiacich s prevodom nebola

potvrdená. Poškodený síce uviedol, že v prítomnosti obžalovaného dňa 19.12.2012 podpisoval nejaké
listiny, ale ich existencia a právne záväzný obsah smerujúci k prevodu obchodného podielu v konkrétnej
firme, neboli ničím preukázané. Nemožno pritom prehliadať, že v tom čase už došlo k zmene pomerov
tejto spoločnosti tak, ako uviedol svedok R. a ako to vyplýva aj z výpisu z obchodného registra. Prevod
obchodnej spoločnosti bol teda v decembri 2012 neaktuálny a nereálny.

Hoci v zásade platí, že obžalovaný nie je povinný preukazovať svoju nevinu, treba uviesť, že jeho
obhajoba nebola ničím ani len v náznakoch preukázaná. Obžalovaný nedokázal označiť žiadnu
skutočnosť alebo predložiť listinu, ktorá by ho oprávňovala tak konať voči poškodenému. Nevedel ani len
uviesť meno právnika (advokáta, notára), ktorý pre neho údajne vyhotovil bližšie nešpecifikované zmluvy
(doklady) a ktorému mal za takú činnosť zaplatiť. Naopak, svedok M. poprel tvrdenia obžalovaného o

osobnej účasti (zainteresovaní) tohto svedka na príprave celej transakcie. Rovnako aj svedok JUDr. R.,
ktorý ako vtedajší konateľ a spoločník firmy S. K..Q..X.. bol jediný oprávnený v novembri 2012 konať
ohľadomprevoduobchodnéhopodielutejtospoločnosti,príp.poveriťinúosobutakoučinnosťou,uviedol,
že s obžalovaným neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu a žiadne listiny nepodpisovali.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neexistuje nič, čo by na strane obžalovaného mohlo

v niektorom okamihu vyvolať čo i len subjektívny pocit, že je na takú činnosť oprávnený. Konanie
obžalovaného preto od začiatku objektívne nemohlo smerovať k uskutočneniu prevodu obchodného
podielu tejto firmy alebo k sprostredkovaniu takého prevodu. Obžalovaný teda už od začiatku vedel, žepeniaze, ktoré mu poškodený na jeho výzvu poskytol, získal neoprávnene a poškodený mu ich dal len
preto, že obžalovaný predstieral schopnosť požadovaný prevod zabezpečiť a zrealizovať.
Týmto úmyselným konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky prečinu „Podvod“ podľa § 221

ods. 1 Tr. zák. Je pritom nepodstatné, že spôsobená škoda bola poškodenému dodatočne (v roku 2014)
nahradená. U tohto druhu úmyselného trestného činu totiž možnosť zániku trestnosti v dôsledku tzv.
účinnej ľútosti Trestný zákon nepripúšťa (§ 85, § 86 Tr. zák.).
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu v zmysle § 34
Tr. zák., pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností.
Na strane obžalovaného súd nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti. Oproti tomu bola zistená
existencia jednej priťažujúcej okolnosti, keďže obžalovaný už bol v minulosti odsúdený a toto odsúdenie
nie je zahladené (§ 37 písm. m) Tr. zák.).
Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (§ 38 ods. 4 Tr. zák.) súd upravil trestnú sadzbu
uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona (0 až 2 roky) a zvýšil jej dolnú hranicu o jednu tretinu.

Následne uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby
(8 - 24 mesiacov).
Výkon trestu odňatia slobody súd zatiaľ nenariadil, ale určil obžalovanému skúšobnú dobu.
Obžalovanému tak súd poskytol priestor, aby počas skúšobnej doby svojím životom preukázal, že je
schopný (ochotný) viesť v budúcnosti riadny život a prejavil snahu po náprave. Ak by sa po skončení

skúšobnej doby (alebo počas nej) ukázalo, že obžalovaný neviedol riadny život, súd môže rozhodnúť
o tzv. premene uloženého trestu odňatia slobody a nariadiť jeho nepodmienečný výkon. Práve a len
obžalovaný teda môže svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uložený
trest odňatia slobody napokon vykonaný alebo či dôjde k zahladeniu tohto odsúdenia aj bez reálneho
výkonu uloženého trestu odňatia slobody.

Súd nerozhodoval o povinnosti obžalovaného nahradiť spôsobenú škodu, keďže túto škodu už
medzičasom namiesto obžalovaného nahradil jeho otec. Poškodený si preto nárok v tomto smere voči
obžalovanému ani neuplatnil (č.l. 26).
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15
dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech

obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.