Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914010437
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sopoliga

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7914010437.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Trebišov JUDr. Marián Sopoliga na hlavnom pojednávaní konanom dňa

16 októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

obžalovaná Q. R. E. Z. K. V. I. U. Á. , nar. XX.XX.XXXX v Trebišove, bytom M., R.-

V. Č..XXXX/XX, nezamestnaná,

j e v i n n á , ž e

ako zákonná matka maloletých detí V. R., W.. X.X.XXXX, žiačky Základnej školy Pribinova 34, M. a X.
R., nar. XX.X.XXXX, žiaka Základnej školy, Komenského 8, M., v mieste svojho bydliska v M. zanedbala
starostlivosť o ich povinnú školskú dochádzku napriek tomu, že bola na to viackrát upozornená vedením
školyanapriektýmtoupozorneniam vškolskomroku2013/2014 maloletáV.R.zaobdobieod1.11.2013
do 21.2.2014 vymeškala a mala neospravedlnených 261 vyučovacích hodín a maloletý X. R. za obdobie

od 1.3.2014 do 29.5.2014 vymeškal a mal neospravedlnených 240 vyučovacích hodín,

t e d a

vydala z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila
viesť záhaľčivý život a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods.3 písm.a/ Tr. zák. s
použitím § 138 písm.b/ Tr.zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 211 ods. 3, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. obžalovaná sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Výsluchom obžalovanej, z výpovedi svedkyne a vykonaním listinných dôkazov súd zistil skutkový stav,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný prokurátor v Trebišove podal na Q. R. obžalobu pre prečin ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 ods.1 písm.b/, ods.3 písm.a/ Tr.zák. na tom skutkovom základe ako je to uvedené
vo výroku rozsudku, na základe ktorej Okresný súd Trebišov vydal trestný rozkaz dňa 12.8.2014, uznal
Q. R. vinnú podľa obžaloby a uložil jej trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, pre výkon ktorého ju zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti trestnému rozkazu obžalovaná podala včas odpor, v ktorom uviedla, že nemala v úmysle zanedbať

starostlivosť o dochádzku svojich maloletých detí do školy, ale oni odmietli školu navštevovať, preto aj
začala ich odprevádzať každé ráno do školy a maloletá V. jej vôbec odmietala navštevovať školu. Každé
z detí navštevovalo inú školu a pre ňu to bolo časove náročné. Z vedenia školy jej nikto nič neoznámil, že
deti školu nenavštevujú. Podľa jej názoru jej dcéra V. bola šikovaná spolužiakmi a jej triednym učiteľom I.
Z., a preto neskôr vybavila urýchlene preloženie dcéry na inú školu, kde už nemá s ňou problémy. Podľa

nej ona riešila záškoláctvo svojich detí s vedením školy so sociálnymi pracovníčkami aj psychologičkami
a má za to, že skutková podstata trestného činu nebola naplnená.

Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie a zistil, že obžalovaná v prípravnom konaní riešila problém
dcéry V., ktorá jej odmietala chodiť do školy tak, že školu pravidelne navštevovala a chcela vedieť dôvod
apatie jej dcéry voči škole, pretože dcéra jej to nechcela povedať. Rozprávala sa s jej triednym učiteľom

I. Z. aj s riaditeľom školy pánom Ň. a zástupkyňou pani S.. Triedny učiteľ I. Z. jej odporučil, aby dcére
Klaudii vybavila invalidný dôchodok a aby s ňou sedela doma. Riaditeľ školy Ň. jej doporučil, aby na
dcéru zobrala remeň. Dcéra išla do školy a vydržala tam asi týždeň alebo dva, ale potom je znovu
odmietala školu navštevovať. Zúčastňovala sa aj rodičovských združení, kde jej triedny učiteľ oznámil,
že jej dcéra nebude klasifikovaná.

Ku záškoláctvu svojho syna Erika uviedla, že už v minulosti bola za jeho záškoláctvo súdne stíhaná a
odsúdená na podmienečný trest. Potom asi týždeň odprevádzala svojho syna do školy, ale nemohla to
robiť sústavne, lebo mala problémy s dcérou V.. Potom sa dozvedela z telefonátu jeho triednej učiteľky,
ktorájejoznámila,žesynX.opäťnechodídoškolyaznovumudohovárala,abyjejnerobilproblémy.Celú
situáciu riešil aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde bola predvolaná a bol s ňou robený pohovor.

Na hlavnom pojednávaní okresného súdu obžalovaná poprela spáchanie skutku uvedeného v obžalobe
a uviedla, že vedela o tom, že jej deti V. E. X. vynechávajú povinnú školskú dochádzku, čo sa dozvedela
od ich učiteľov, ale aj samé deti jej to povedali. Dcéra V. do školy nechcela chodiť, pretože údajne mala
problém s triednym učiteľom I. Z.. Maloletý syn X. jednoducho odmietol chodiť do školy. S deťmi chodila
aj za psychiatričkami, a to H.. O. a Y.. Y., lebo si nevedela s nimi poradiť, bola aj na Mestskom úrade v

M., odbore školstva, kde sa o tom rozprávala s pánom V., ktorý len pokrčil plecami a H.. O. jej povedala,
že nejako posledný rok skončí.

ObžalovanápredložilaďalejrozhodnutieCentrapedagogicko-psychologickéhoporadenstvaaprevencie
v M. zo dňa 14.4.2014, z ktorého vyplýva, že jej dcéra V. bola zaradená do programu tohto zariadenia.
Dňa 27.2.2014 bola s dcérou V. predvolaná do školy na opravné skúšky a keď tam prišli, tak triedny učiteľ

I. Z. začal kričať, že pre ňu celá komisia musela čakať dlhšie a čakali na „krásavicu“ a toto zle vplývalo
na maloletú V.. Od 28.4.2014 umiestnila dcéru V. na Základnú školu M.R.Štefánika v M. a odvtedy s
ňou nemá problémy.Pokiaľ ide o maloletého syna X., ten odmietal chodiť do školy a nemohla s ním poradiť. Rozmýšľala aj o
tom, že syna X. umiestni niekde do ústavu, ale nevedela ako to má riešiť a s kým. Keď sa s tým zdôverila
pani Š. z ÚPSVaR M. a povedala jej, že syna dá do polepšovne, táto jej odpovedala, aby syna nestrašila.

Ako svedkyňu súd vypočul Y.. X. F., pracovníčku ÚPSVaR M.. Svedkyňa uviedla, že o záškoláctve
detí X. E. V. R. úrad vie už od r.2009, kedy im chodilo oznámenie školy, že deti nenavštevujú školu,
majú neospravedlnené hodiny. Urobili také opatrenia, že predvolávali obžalovanú na úrad, vykonávali
u nich priamo v rodine šetrenie a záver všetkého bol, že obžalovaná sa stále vyhovárala, že deti ju
nepočúvajú, nechcú chodiť do školy. V minulosti preto urobili aj také opatrenie, že deti umiestnili do

Krízového strediska Lumen v M. a deti v tom období riadne chodili do školy, pripravovali sa na hodiny,
dosahovali dobré výsledky. Toto zariadenie je spojené spolu s ubytovaním detí v ňom umiestnených.
Hneď po prepustení detí z tohto strediska opäť nastali problémy s dochádzkou detí do školy, preto
podali oznámenie aj policajným orgánom, aby v tom smere riešili záškoláctvo. Predvolali si rodičov
za účelom, aby vykonali pohovor prostredníctvom psychológa, ale rodičia sa na pohovor nedostavili.
O návrhu umiestnenia detí do ústavnej výchovy nerozmýšľali, pretože detské ústavy sú preplnené a

návrhy na ústavnú výchovu dávajú len výnimočne. Ešte v období, keď deti boli umiestnené v krízovom
stredisku, sústavne na úrad chodili rodičia a domáhali sa, aby deti boli umiestnené naspäť do rodinnej
výchovy. Je pravda, že rodičia nebrali prídavok na deti v čase, keď deti boli umiestnené v tomto krízovom
centre. ÚPSVaR v minulosti konzultoval so školou, ktorú deti navštevovali, a riešili aj s triednymi učiteľmi
o ich záškoláctve, ale bolo konštatované, že deti do školy nechodia. Keď sa svedkyňa kontaktovala s

obžalovanou, inak než priamo na úrade, obžalovaná stále tvrdila, že všetko je v poriadku, deti chodia
do školy a nemá s nimi žiadny problém. Keď jej povedala, že dostávajú správy o záškoláctve detí,
obžalovaná nevedela prečo to škola tvrdí.

Obžalovaná k výpovedi svedkyne uviedla, že nie je pravdou, aby svedkyňa niekedy bola pozrieť v akom
prostredí maloleté deti žijú a svedkyni aj hovorila o tom, že s dcérou V. chodí k psychiatričke a pýtala sa

jej, či má priniesť o tom nejaké doklady, na čo jej svedkyňa uviedla, že stačí, ak tie doklady predloží škole.

Svedkyňa k námietke obžalovanej uviedla, že v predchádzajúcom období 5 rokov robila na ÚPSVaR
v M. na oddelení štátnych dávok, kde nespočetnekrát predvolávala obžalovanú pre oznámenia, že jej
deti nenavštevujú školu a nakoniec pre záškoláctvo detí poberala rodinný prídavok prostredníctvom
osobitného príjemcu - Mesta M.. Stále zdôrazňovala obžalovanej nech sa stará o deti, lebo nechodia

do školy, ale obžalovaná to popierala.

Ďalej bol vypočutý ako svedok Y.. C. G., riaditeľ Základnej školy na ulici Komenského v M.. Uviedol,
že jedným zo žiakov školy je syn obžalovanej maloletý X. R.. V školskom roku 2013/2014 pravidelne
vymeškával školskú dochádzku a to bez ospravedlnenia. Škola pravidelne zasielala upozornenia
obžalovanej, tieto boli zasielané bez doporučenia, pretože škola na to nemala finančné prostriedky, až

keď sa rozmohlo záškoláctvo, pošta sa doručuje rodičom doporučene, aby mali doklad o komunikácii s
rodičmi. On, ale aj triedna učiteľka Y.. L. T., pravidelne telefonovali obžalovanej, ale telefón nedvíhala.
Nezúčastňovala sa triednych aktívov, nemala záujem o syna, ani o jeho známky a školskú dochádzku.
Niekoľkokrát sa do školy dostavila a rozprávala sa s ňou o nedbalej dochádzke maloletého X. a
obžalovaná stále prisľúbila nápravu, k čomu však nedošlo, bránila sa tak, že syn ju nepočúva a

nerešpektuje. Pri takýchto náhodných pohovoroch došlo k náprave asi tak, že maloletý X. po nich prišiel
na 1 až 3 dni do školy, ale potom opäť prestal školu navštevovať a matka sa vyjadrovala, že syn do školy
stále chodí. Pokiaľ by mal vysvetliť chovanie sa maloletého X., je dosť možné, že trieda ho neprijímala
ako rovnocenného, pretože keď sa v škole neukázal mesiac a potom sa objavil na niekoľko dní, možno
aj pocítil určitý nezáujem spolužiakov o jeho osobu. Stávalo sa, že obžalovaná priviedla syna X. do školy,

ale po jej odchode jednoducho zo školy ušiel.

Svedok Mgr. I. Z. bol triednym učiteľom maloletej V.. Svedok uviedol, že spolu s riaditeľom robili všetky
možné opatrenia so záškoláctvom V., predvolávali matku na pohovor, tá stále sľubovala nápravu.
Spomínasi,žeprvýkrátriešilizameškanéhodinyžiačkyV.vseptembri2013,načoobžalovanáprisľúbila,
že donesie ospravedlnenia na tieto hodiny. To sa však nestalo. Pri týchto pohovoroch sa dozvedeli,

že žiačka V. nechodí do školy, pretože je naviazaná citovo na svoju staršiu sestru. Obžalovaná stáleprisľubovala nápravu, ale nestalo sa tak. Vylúčil, aby sa niekto v triede nemiestne správal ku V. alebo ju
šikanoval. Poukázal na to, že momentálne bola zaradená do triedy, ktorá je najlepšia, akú kedy mal za
posledné roky, chodili tam slušné a milé deti. Spolu s riaditeľom urobil také opatrenia, že skontaktoval

Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v M. a doporučili, aby táto organizácia
vykonala sedenia pre obžalovanú a dieťa a vybavili jej aj psychiatričku Y.. Y., ktorú mala obžalovaná s
dcérou navštíviť. V jeho triede bola V. od septembra 2013 do konca apríla 2014, potom ju obžalovaná
prehlásila do inej školy. Spomína si na prípad, že v apríli 2014 prišla obžalovaná za ním a povedala, že
V. nemôže chodiť do školy, lebo má vši, preto jej odporučil, aby s ňou išla k lekárovi, aby sa podrobila

liečbe a po ukončení liečby povedal obžalovanej, aby priniesla lekárske potvrdenie, že už môže chodiť
do školy. Nestalo sa tak. Ďalej jej povedal, aby sa počas liečenia skontaktovala so spolužiakmi, aké
preberajú učivo a aby sa to dome doučovala. V. prišla do školy asi po 3-4 týždňoch a keď sa jej opýtal, či
sa niečo doučovala a či sa skontaktovala so spolužiakmi, odpovedala mu, že nie. Opýtal sa jej preto, čo
robila doma celý mesiac, na to potom V. neprišla 2-3 dni do školy, a preto sa skontaktoval s obžalovanou,
ktorá mu povedala, že nechodí preto, lebo zahanbil jej dcéru pred spolužiakmi.

Svedok poprel, aby akokoľvek netaktne sa choval voči dcére obžalovanej, venoval sa jej takisto ako
aj ostatným žiakom a obžalovaná ho chce len pošpiniť, že jej dcéra kvôli nemu nechodila do školy a
neučila sa.

Okrem týchto svedeckých výpovedí obžalovaná bola usvedčená listinnými dôkazmi, z ktorých
jednoznačne vyplýva, že ku skutku došlo tak, ako to uviedol prokurátor vo svojej obžalobe.

Podľa správy Základnej školy, ul. Pribinova 34, M. súd zistil, že maloletá V. R. počas školského roku
2013/2014včaseod1.11.2013do21.2.2014malavymeškanýchaneospravedlnených261vyučovacích
hodín. Obžalovaná bola upozornená a informovaná o záškoláctve svojej dcéry, prisľúbila dodnes
ospravedlnenia na niektoré dni, čo ale neurobila. Dňa 28.11.2013 obžalovaná navštívila školu, znovu
jej riaditeľ školy T.. S..Ň. ponúkol pomoc a riešenie problémov na CPPaP M.Š., ale nepomohlo to. Po

ďalších absenciách V. bol pohovor vykonaný 2.12.2013 a bol daný prísľub obžalovanou, že dieťa bude
chodiť do školy, čo opäť nedodržala. Dňa 21.1.2014 bola V. znížená známka zo správania a v dňoch
27. - 28.2.2014 podstúpila komisionálne preskúšanie. Skutočnosť, že obžalovaná bola informovaná o
záškoláctve svojej dcéry vyplýva aj z informácii o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky zo dňa
20.11.2013, 19.12.2013, 23.1.2014, ale aj záznamom z pohovoru zo dňa 8.10.2013.

Zo správy Základnej školy, Komenského 1962/8, M. zo dňa 29.5.2014 bolo ďalej zistené, že rodičia
žiaka X. R. sa v školskom roku 2013/2014 nezúčastnili ani na jednom rodičovskom združení, pričom
škola pravidelne telefonicky oznamovala obžalovanej, že syn do školy nechodí, ale po opätovných
telefonátoch už zástupcom školy telefón nikto nedvíhal. Ani po slovných dohovoroch triednej učiteľky
a riaditeľa školy X. do školy nechodil. Občas chodil do školy neumytý, neupravený, bez školských

pomôcok, písomné úlohy nemal takmer nikdy vypracované a za obdobie od 1.3.2014 do 29.5.2014
maloletý X. vymeškal celkovo 240 vyučovacích hodín, ktoré nemal ospravedlnené.

O tom, že škola informovala o záškoláctve žiaka X. R. rodičov svedčia upozornenia školy zo dňa
28.10.2013, 21.11.2013, 17,.12.2013, 14.4.2014, 23.4.2014.

Skutočnosť, že obžalovaná si bola vedomá záškoláctva svojich detí a neurobila žiadne adekvátne

opatrenia, aby sa dochádzka detí do školy zlepšila, svedčia aj záznamy z odpisu z registra trestov,
keď rozhodnutím Okresnej prokuratúry Trebišov sp.zn. 2Pv 575/09 zo dňa 10.12.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 19.12.2009, bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie proti obžalovanej pre prečin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm.b/, ods.3 písm.a/ Tr.zák. na skúšobnú
dobu do 19.12.2010, v ktorej sa osvedčila. Ďalej to bolo rozhodnutie Okresnej prokuratúry Trebišov

sp.zn. 2Pv 126/12 zo dňa 25.6.2012, kedy opäť pre ten istý prečin bolo podmienečne zastavené
trestné stíhanie proti obžalovanej na skúšobnú dobu v trvaní do 3.7.2013, v ktorej sa osvedčila
20.8.2013. Napokon obžalovaná bola trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 15.4.2014
pod sp.zn. 5T/42/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.5.2014, odsúdená pre prečin ohrozovaniamravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm.b/, ods.3 písm.a/ Tr.zák., za čo jej bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 roka
a ktorá skončí dňa 8.5.2015. Tieto stíhania obžalovanej jednoznačne nasvedčujú o tom, že o školskú

dochádzku svojich detí sa nestará už 5 rokov.

Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i súhrnne bolo preukázané, že obžalovaná
svojímkonanímnaplnilavšetkyznakyskutkovejpodstatyprečinuohrozovaniamravnejvýchovymládeže
podľa § 211 ods.1 písm.b/, ods.3 písm.a/ Tr.zák., pretože v období uvedenom v obžalobe svojím
nedbanlivostným konaním zanedbala rodičovskú povinnosť o povinnú školskú dochádzku svojich

maloletých detí, hoci na to bola upozorňovaná zo strany školy, ale riešená aj orgánmi Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny M. a tak za žalované obdobie uvedené vo výroku rozsudku jej dcéra V.
mala neospravedlnených 261 vyučovacích hodín a maloletý X. 240 vyučovacích hodín, preto tento čin
spáchala po dlhší čas v zmysle § 138 písm.b/ Tr.zák.

Obžalovaná z miesta bydliska nie je bližšie hodnotená, je nezamestnaná.

Pri určení druhu a výmery trestu s prihliadnutím na zabezpečenie jeho výkonu, súd postupoval v zmysle

§ 34 Tr. zák. a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, na
pomery a možnosti nápravy páchateľa a tiež na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti. U obžalovanej
bola zistená len jedna priťažujúca okolnosť spočívajúca v tom, že trestný čin spáchala čiastočne ako
recidivistka v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, a preto s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák. jej
súd uložil trest odňatia slobody zo zvýšenej trestnej sadzby, keď u nej prevažujú priťažujúce okolnosti

a tak spodná hranica trestnej sadzby prichádzajúca u nej do úvahy je 2 roky a horná hranica 5 rokov.
Uložil jej takto trest na dolnej hranici trestnej sadzby a pre výkon trestu ju zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin.

vydala z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila

viesť záhaľčivý život a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

oznámenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.