Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 18, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/638/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222388
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222388.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskouv právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania
medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, pretože tento nerozhodol v zákonom
určenej lehote o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom
pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 4570898
dlžníkom - povinným N. R.. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 125,- eur a nárok
na nemajetkovú ujmu vo výške 433,34 eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil
tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie
pohľadávky, ktorá mu vznikla voči označenému dlžníkovi z uvedenej Zmluvy o úvere. Súdny exekútor
pridelil uvedenej exekučnej veci číslo EX XXXXX/XXXX. Spísaný návrh na vykonanie exekúcie spolu
so žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nové
Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa tvrdení žalobcu, exekučný súd mal
rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 30.1.2011 rozhodnutím o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 235 dní, keď konanie malo
začať 9.6.2010). Žalobca mal podľa návrhu vyvinúť enormné úsilie, aby docielil posun v exekučnom
konaní, keď dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 mal podať žiadosť o informáciu o stave
konanie a dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 mal podať sťažnosť na prieťahy v konaní. Tvrdeným
nesprávnym postupom exekučného súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
(EP), mala vzniknúť žalobcovi majetková škoda, ktorú paušálne žalobca vyčíslil sumou 125,- eur s tým,
že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. O škode sa žalobca mal dozvedieť
až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Taktiež žalobcovi mala vzniknúť aj nemajetková ujmu,
ktorú žalobca vyčíslil zo základu 660,- eur na rok, a to sumou vo výške 433,34 eur. Žalobca svoj nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne
očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu
rizík, a to rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a
rizika insolvencie povinného a najmä, v prípade skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej

lehote, žalobca mohol včas uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti
jeho pohľadávky a príslušenstva, lebo by vedel o zamietnutí žiadosti a potrebe uskutočniť náhradu
exekučného titulu. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne príslušného
Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 9NcC/417/2012-9 z 22.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného
súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a túto prikázal na prejednanie a
rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému vec napadla dňa 16.11.2012.

Súd v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval žalobcu na doplnenie jeho podania. Žalobca podaním z
22.1.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného,
ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou.
Žalobca navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného,
keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto
môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania
neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil
prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval
na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Dňa 12.6.2014 Ministerstvo spravodlivosti SR doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn.
IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu
škody, keď nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok titulom nesprávneho úradného postupu z
dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Konštatovalo, že žiadosť o informáciu o stave konanie
nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov,
pričom poukázalo na nález Ústavného súdu z 3.5.2011 č. k. III. ÚS 69/2011-25. Poukázalo na to,
že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu,
keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Taktiež poukázalo na ustanovenia
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 16 ods. 4 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými
ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6
mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie
žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí. Tým žalobca zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody, a tak nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom
je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo tým, že 15 dňová lehota na
vydanie poverenia sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia.
K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že vnútroštátny súd má v zmysle
uznesenia Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 60/2011-13 z 3.3.2011 ako aj uznesení Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 z 26.9.2011 a sp. zn. 5Cdo/291/2010
z 29.3.2011 povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú procesné pravidlá. V súvislosti s
posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02 so
záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Konštatovalo, že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nemôže byť nesprávnym úradným
postupom, keď nedošlo k porušeniu právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu a keďže

nebola ani konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, v danom prípade nemôže ísť
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal
podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto nie je preukázaný nesprávny úradný
postup spočívajúci v existencii prieťahov, ktorú môže konštatovať len Ústavný súd SR. Poukázalo na
to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo vyčíslenej paušálnej výške po 125,- € a nepreukázal ani
vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej
osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na
fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká
ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ
ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia
poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských
spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o
týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal
Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto
konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi. V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že
žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako následok priameho pôsobenia príčiny. S
poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si
náhradu trov konania.

Žalobca mailom doručeným súdu 13.6.2014 oznámil, že ako žalobca vystupuje vo viacerých konaniach,
predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, náhrady ktorých sa domáha
od Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR. Súčasne oznámil, že do spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 10C/212/2012 založil znalecký posudok č. 1/2014, ktorý dňa 17.1.2014
vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody
žalobcu, podľa ktorého je nepochybné, že majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade
neskorého rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie dosahuje hodnotu minimálne
30,76 eur a majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o
zmene súdneho exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68 eur.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou súdu
deň pred pojednávaním, po skončení úradných hodín súdu o 17:19 hod., pričom súčasne požiadal
o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním vedeným pred Okresným
súdom Bratislava IV. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov a aj
šiestich koncipientov, aj s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo 77/2002, ale aj v náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa ktorých
„sama kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej advokát
vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom uznania
existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.“, súd
nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca v plnomocenstve
z 20.9.2012 súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Predvolanie na
pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené už 2.6.2014. Z činnosti súdu je taktiež
známe, že v obdobných veciach totožného žalobcu sa za právneho zástupcu žalobcu na základe
plných mocí zúčastnil pojednávaní či už jeho advokátsky koncipient alebo substitút. Súd pojednával aj v
neprítomnosti riadne predvolanej žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to
so sprievodným listom k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 25.9.2012,
doručeným Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého dňa, najmä č. 4403 ako aj fotokópiou exekučného
spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/1121/2012.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, a to
najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17
ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP) a § 45 ods. 1, 2 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za tvrdený nesprávny úradný postup
Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje
skutočnosť, že exekučný súd mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci EX 11549/2012 až dňa 30.1.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia, a tak k rozhodnutiu malo dôjsť po uplynutí zákonom určenej lehoty, s omeškaním
viac ako 235 dní, keď konanie začalo 9.6.2010.

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/1121/2012 vyplýva, že dňa
18.6.2012 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému N.. R., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 16.3.2010 sp. zn. SR 00768/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 13.8.2012 doručil Okresnému
súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia vo veci EX XXXXX/XX spolu so zápisnicou z 18.6.2012
obsahujúcou návrh na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul, zmenku a zmluvu o úvere
so všeobecnými podmienkami. Uznesením z 22.8.2012 exekučný súd žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Žalobca ako oprávnený napadol uvedené
uznesenie odvolaním.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto
návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie (25.9.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 (v znení účinnom do 31.12.2012) výslovne uvádza ako príklad
nesprávneho úradného postupu aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom určenej lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v
rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci EX 11549/12 dňa
30.1.2011, po uplynutí zákonom určenej doby, s tvrdeným omeškaním, keď z pripojeného exekučného
spisu Okresného súdu Nové Zámky vyplýva, že exekučné konania vo veci vedenej súdnym exekútorom
JUDr. R. Krutým pod sp. zn. EX 11549/12 začalo spísaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 18.6.2012,
preto je vylúčené, aby exekučný súd už uznesením z 30.1.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora
doručenú mu súdnym exekútorom až dňa 13.8.2012. Z uvedeného dôvodu žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že o žiadosti súdneho exekútora bolo rozhodnuté dňa 30.1.2011,
žalobca existenciu takéhoto rozhodnutia do vyhlásenia dokazovania za skončené ani nepreukázal.

Ustanovenie § 44 ods. 2 veta tretia zákona č. 233/1995 Z.z. (EP) v znení účinnom od 9.11.1999
upravuje postup exekučného súdu pre prípad zistenia rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom. Následkom zistenia takéhoto rozporu je zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením, proti ktorému je prípustné podať odvolanie. Uvedené ustanovenie
neupravuje lehotu, v ktorej exekučný súd má uznesením rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora.

Podľa názoru konajúceho súdu exekučný súd v danej exekučnej veci rozhodol o zamietnutí
žiadostí súdneho exekútora v primeranej lehote, a to uznesením z 22.8.2012, teda v 9. deň od
doručenia žiadosti súdneho exekútora vo veci EX 11549/12. Súd v danej exekučnej veci rozhodol
zákonom predpokladaným spôsobom, keď bol opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného

súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
skúmal charakter zmluvného vzťahu oprávneného a povinného a skúmal, či bola (platne) uzavretá
rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti
rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani
neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený
rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, či ho vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil
rozhodcovský súd (R 46/2012). Aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný (exekučný) súd
oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde
o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).

V predmetnej exekučnej veci bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora v súlade s § 44 ods. 2 veta
tretia EP v znení účinnom od 9.11.1999, s prihliadnutím aj na druhú vetu citovaného ustanovenia (v znení
účinnom od 1.6.2010), a to v primeranej lehote - v 9. deň od doručenia žiadosti súdneho exekútora. Preto
žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, keď v
konaní nepreukázal, že k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie došlo rok a pol skôr, než exekučnému súdu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia. Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal, že k vydaniu
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo 30.1.2011 v
dôsledku nečinnosti exekučného súdu s omeškaním viac ako 235 dní.

S poukazom na absenciu tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ako nevyhnutného predpokladu
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., žalobcovi nevznikol ani nárok na náhradu škody
podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona a ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17
ods. 2 citovaného zákona. Súd preto nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci dôkaz oboznámením
sa s obsahom a rozsahom žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu, ktorú Ministerstvu
spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca dňa 25.9.2012. Z
totožného dôvodu sa súd v tejto veci neoboznamoval ani so znaleckým posudkom č. 1/2014 Znaleckého
ústavu Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý údajne preukazuje minimálnu výšku škody žalobcu,
najmä keď absentuje podmienka vzniku zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup exekučného
súdu pri zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia v exekučnej veci žalobcu. S poukazom na uvedené
súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.