Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/676/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221459
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221459.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom
Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v sume 8.518,76
Euro sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť
jej 8.518,76 Euro titulom škody ( 1419,79 Euro nemajetková ujma + 7098,97 Euro majetková
škoda ) a to podľa zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného
postupu Okresného súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným : P. H. . V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne

na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tejto žiadosti
došlo k založeniu zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v
rámci priznanej právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný
súd bol povinný o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd však o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až dňa
2.8.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia čo znamená, že k rozhodnutiu

o žiadosti udelenia poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 190
dní). Tieto skutočnosti žalobkyňa považuje za nesprávny úradný postup jednak preto, že nebolo vydané
rozhodnutie zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a bol
vykonaný úradný postup bez splnenia zákonných podmienok, v dôsledku čoho jej vznikla materiálna
škoda a nemajetková ujma. Exekučný súd vykonaním postupu podľa §-u 44 ods. 2 exekučného poriadku
spôsobomodporujúcimzákonukomplexnepreskúmalexekučnýtitulmetódou,ktorámuvrámcizverenej
právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom

vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu -
zásadu legality (článok 2 ods. 2 Ústavy SR). Všeobecný súd, ktorý koná vo veci ako exekučný súd
nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci
s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda
vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Exekučný súd však nie je súdom
v zmysle ust. §-u 40 a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani

nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe. Okresný súd Nové Zámky tým, že v tejto exekučnej veci svojim nelegálnym postupom vykonal
opätovné posúdenie práva žalobkyne na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonnýchpodmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom
vzťahu medzi žalobkyňou ako oprávnenou a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu
od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totiž existuje právne relevantný exekučný titul -

rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenej §-41 ZoRK
a chýbajúci subjektívny prvok-, ktorý vyvoláva právne účinky a však je z pohľadu exekučného súdu
materiálne vykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobkyne iniciovať občianske súdne
konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s prísl., pretože existenciou rozsudku
rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. V žalobe ďalej uviedla, že v

dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu súdu jej vznikla škoda nasledovne:
1. Majetková škoda v sume 7098,97 Euro, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom , ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere a nemôže
nastať tiež akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu
2. Nemajetková ujma náhrady ktorej sa domáha v sume 1419,79 Euro t.j. 20% z uplatňovanej istiny s

príslušenstvom ( hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou)
Súdvykonaťdokazovanievypočutímžalobkynenemohol,pretožetásanapojednávanienedostavila.Jej
právnyzástupcapožiadaloodročeniepojednávaniazdôvodukolíziesinýmpojednávanímnaOkresnom
súde Námestovo. Túto skutočnosť súd nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania,
pretože zastúpenie žalobkyne na pojednávaní mohlo byť zabezpečené substitúciu ( tým viac, že

splnomocniteľ v samotnom plnomocenstve vyjadril súhlas s tým, aby splnomocnenec za seba ustanovil
zástupcu).Súdvzhľadomnavyšeuvedenévecprejednalarozhodolbezprítomnostiúčastníkovkonania.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila,
svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Súdu doručila písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si

náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru
podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú značku exekučného
konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu ), okrem toho žalobkyňa neuvádza,
kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný spis a tým prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem

toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody,
pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta
nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s
uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie kroky, ktoré podnikla na odstránenie

neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy na príslušnom
konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné
právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že všeobecný súd v konaní
o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože táto právomoc prináleží
iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná podmienka povinného

predbežnéhoprejednaniatakéhotonárokuvtomtoprípadeniejesplnená,pretoževčasepodaniažaloby
nasúdzákonnálehota(6mesiacovodprijatiažiadosti)ešteneuplynula,takžeideopredčasneuplatnený
nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
(a to napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný podľa ust. §-u
4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že zákonné podmienky vzniku

zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú. Namietala, že 15 dňová
lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu
ako exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (sp. značka I ÚS XX/XXXX), z ktorej
vyplýva,žesamotnénedodržaniezákonomstanovenejlehotyneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní
a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu

najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia poukázala na to,
že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa
naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť zamietol, nie je možné považovať za nesprávny
úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii

nezákonného rozhodnutia. Poukázala ďalej na to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a
výšku škody je daná a tejto povinnosti žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti
pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej
povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala,žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou,

preto žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania
(ktoré však doteraz vyčíslené neboli).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu OS Nové Zámky č. XEr XXX/XXXX
( v jeho xerokópii vyhotovenej konajúcim súdom ) a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 14.2.2011 súdny exekútor U.. H. O. podal žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie proti
povinnému P. H. o vymoženie 2615,89 Euro s prísl. Exekučný súd dňa 18.2.2011 vydal uznesenie č.k.
XEr XXX/XXXX-X ktorým žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie
nebolo napadnuté odvolaním a nadobudol právoplatnosť.
V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak 1419,79 Euro nemajetkovej ujmy a
7098,97 Euro majetkovej škody a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa jej tvrdenia jej mali

vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného
súdu vo vyše uvedenej exekučnej veci .
Podľa ust.§-u 44 ods.2 zák.č.233/1995 Z.z. v znení účinnom v čase začatia
predmetného exekučného konania súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide

o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa
§ 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods.1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom v čase začatia tohto konania
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických

osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z.
Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu
Podľa ust.§-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone osobitným predpisom.( Občiansky zákonník)
Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať

za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne
možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou
tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou.

Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej

sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych .
Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako súhrn
príčin , ktoré viedli k určitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j.

ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nevznikla by ani škoda.
Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým
zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha
jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku

toho, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia v 15 dňovej lehote a
postupom , ktorý mu v exekučnom konaní neprináleží preskúmal rozhodnutie rozhodcovského rozsudku
a tým vytvoril prekážku veci rozhodnutej.
Nárok na náhradu škody si žalobkyňa uplatnila podľa §-u 9 zákona č.514/2003Z.z., keď podľa nej
exekučný súd svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci vydať rozhodnutie ( o žiadosti

o vydanie poverenia ) v zákonom ustanovenej lehote resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. V
predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky ohľadne prípadného prieťahu v konaní sa
neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd
Slovenskej republiky , ani Európsky súd pre ľudské práva. Vzhľadom na súčasne znenie ust. §-u 9
ods.2 zák.č.514/2003 Z.z. len tieto skutočnosti by mohli byť podkladom záveru o nesprávnom úradnom

postupe. Takéto podklady zákon predpisuje pre nárok na náhradu škody spôsobnej nesprávnym
úradným postupom od 1.1.2013, napriek tomu súd mal za to, toto ustanovenie treba brať do úvahy ako
výklad aplikácie pôvodného ustanovenia §-u 9 citovaného zákona ( platného v čase podania návrhu na
súd v tejto veci ). V konaní nebolo preukázané, že by tieto podklady potrebné pre ustálenie nesprávneho
úradného postupu boli dané v predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky. Pri absencii

týchto podkladov nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup spočívajúci v nevykonaní úkonu
v zákonnej lehote. Vzhľadom na vyše uvedené, súd konštatuje, že k nesprávnemu úradnému postupu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nedošlo v predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky.Súd poukazuje na to, že ani podľa EP nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu . 15 dňová lehota
na vydanie poverenia pre predmetnú exekučnú vec neplatila ( vzhľadom na znenie ust. §-u 44 ods.4
EP v čase začatie exekučného konania ) . Pre úplnosť treba dodať, že tvrdenie žalobkyne o tom, že

exekučný súd uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia vydal po 190 dňoch nie je pravdivý,
pretože z obsahu predmetného exekučného spisu vyplýva, že od podania žiadosti o vydanie poverenia
do vydania uznesenia o jej zamietnutí uplynulo len 4 dní !
Súd ( podľa žalobkyne) by mal posúdiť v tomto konaní, či exekučný súd rozhodol správne, keď žiadosť
o vydanie poverenia zamietol. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia konajúcemu súdu neprináleží a

žalobkyňa mala možnosť proti takémuto rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok a tým zabrániť
nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. Z pohľadu zákona
č.514/2003 Z.z. výklad zákona - prípadne aj nesprávny - vykonaný konajúcim súdom a vyjadrený v
jeho rozhodnutí nie je možné považovať za nesprávny úradný postup . Navyše , keď výklad zákona
bol pojatý do rozhodnutia exekučného súdu , mohlo by ísť prípadne o škodu spôsobenú nezákonným
súdnym rozhodnutím a to podľa §-u 6 Zákona č.514/2003 Z.z. V danom prípade však ani zodpovednosť

za škodu spôsobenú nezákonným súdnym rozhodnutím nemohla vzniknúť a to preto, lebo právoplatné
rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia , (ktorým mala byť žalobkyni
škoda spôsobená škoda ) , nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Na základe vyše uvedeného súd konštatuje, že v exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. XEr/XXX/XXXX nedošlo ani k nesprávnemu úradnému postupu ani nebolo vydané nezákonne

súdne rozhodnutie. Súd dodáva, že v exekučnej veci, v ktorej oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a
zároveň aj povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej)
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd v
exekučnom konaní realizuje svoje oprávnenie vyplývajúcu zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či predložený exekučný titul nie je v rozpore so zákonom
a v danom prípade aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa názoru
konajúceho súdu Okresný súd Nové Zámky vo veci sp.zn. 5Er /180/2011 vykonal zákonný postup ,
keď po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola
uzavretá platná rozhodcovská zmluva a skúmal, či oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok je

vykonateľný exekučný titul ( teda zisťoval či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať spornú
vec a skúmal či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky) . Exekučný súd
a v predmetnej veci takto skúmal, či oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný
exekučný titul a pri riešení tejto otázky nebol viazaný tým, ako túto otázku posúdil rozhodcovský
súd. Takýto postup exekučného súdu bol považovaný za správny a súladný so zákonom aj viacerými

rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydanými v iných exekučných veciach ( aj )
žalobkyne .
Vzhľadom na všetky vyše uvedené skutočnosti možno zhrnúť, že exekučný súd v predmetnej exekučnej
veci o žiadosti na vydanie poverenia rozhodol po 4 dňoch ( a to napriek tomu, že v tejto veci neplatila
ani 15 dňová lehota na vydanie poverenia ) , teda neuskutočnil nesprávny úradný postup, vo veci

nebolo vydané nezákonne rozhodnutie ( vydané rozhodnutie nebolo zrušené , ani len napadnuté
odvolaním ) , z toho dôvodu žalobkyni žiadna škoda nemohla vzniknúť v dôsledku neexistujúceho
nesprávneho úradného postupu ani neexistujúceho nezákonného rozhodnutia.
Na základe vyše uvedených súd uzavrel, že nie sú dané zákonné predpoklady vzniku žalovanej podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Námietka žalovanej ohľadne premlčania uplatneného nároku podľa názoru súdu je nedôvodná, pretože
nárok na náhradu škody podľa § 19, ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode. V danom prípade sa žalobkyňa dozvedela o tom, kedy a ako súd rozhodol
o žiadosti exekútora na vydanie poverenia na uskutočnenie exekúcie , dňom, keď exekútorovi bolo
doručené uznesenie súdu . Odo dňa nasledujúceho po tomto dni do podania žaloby na súd trojročná

premlčacia doba neuplynula.
Námietka žalovanej o tom, že žaloba je zmätočná ( hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú
značku exekučného konania v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu , okrem toho
žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný
spis , nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody ) podľa ustálenej judikatúry NS SR je nedôvodná,

pretože žalobkyňa v žalobe uviedla podstatné náležitosti návrhu na začatie konania podľa §-u 79 ods.1
OSP ( uviedla, proti komu smeruje návrh, čoho sa týmto návrhom domáha a uviedla aj právny dôvod
(náhrada škody) uplatneného práva. Vzhľadom na túto skutočnosť nebol namieste postup súdu podľa§-u 43 OSP, a nepredloženie dôkazov môže mať za následok len prípadne zamietnutie žaloby nie však
jej odmietnutie.
Súd nesúhlasí s názorom žalovanej o tom, že žaloba by mala byť zamietnutá preto, lebo bola na súd

podaná predčasne, keď do podania žaloby na súd neuplynula zákonná 6 mesačná lehota po doručení
návrhu na obligatórne predbežné prejedanie nároku . Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
rozhodnutia súdu , pritom je nesporné , že žalovaná uplatnený nárok napriek uplynutiu zákonnej lehoty
v rámci predbežného prejednania nároku návrhu žalobkyne nevyhovel a to ani čiastočne, preto súd vec
prejednal a o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodol týmto rozsudkom.

Len pre úplnosť súd dodáva, že žalobkyňa vo svojom žalobnom petite žiadala najprv o veci
rozhodnúťtzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 OSP). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná , že je
tu dôvod na postup podľa §-u 152 ods. 2 OSP , môže vydať medzitýmny rozsudok, v opačnom prípade
súd osobitne rozhodnutie o takomto návrhu nevydá a takýmto návrhom ani v odôvodnení rozhodnutia
o veci samej sa nemusí zaoberať.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP , keď v konaní úspešnej žalovanej

nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.