Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/421/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210225855
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1210225855.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloletého H. F., nar. XX.X.XXXX, dieťa A.. R. F., bytom

Y. X, L., zastúpenej JUDr. Ľudovítom Foldesom, Domašská 11, Bratislava a otca A.. E. F., bytom F. X, L.,
o návrhu matky na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému H. F. a zníženie vyživovacej povinnosti
k H. F., bytom G. X, L. a návrhu otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky k maloletému H. F. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na zníženie vyživovacej povinnosti zamieta.

Súd návrh otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 22.11.2010 žiadala matka o zníženie vyživovacej
povinnosti k maloletému H. určenej súdnym rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V č.k.
25C/113/99-69 zo dňa 7.2.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. 3Co 202/205-378
zo dňa 14.9.2006 od 19.3.2007 na 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Svoj návrh odôvodnila nasledovne: v súčasnosti sa nie z vlastnej viny nachádza v stave hmotnej núdze,
do ktorého ju svojim nerozvážnym a nezodpovedným a neospravedlniteľným správaním/konaním dostal

ex manžel A.. E. F., a to takým spôsobom, že po podaní návrhu na zrušenie BSM sa začal cieľavedome a
vedome zbavovať majetku, ktorý spoločne nadobudli. Pokračoval v tom i po zrušení BSM, aby nedostal
svojim záväzkom voči manželke a matke svojich detí. Celý svoj majetok. a celý majetok matky , a celý
majetok detí H. C. H., vrátane celého spoločného majetku bez súhlasu matky a vedomia daroval
svojej milenke a družke P. H., rod. Ž., osobe nesúcej v súčasnosti
meno P. F., a zbytok osobného vlastníctva matky bez jej súhlasu a vedomia popredal matke neznámym
ľuďom. Ako zrelej žene na hranici päťdesiatky, naviac v situácii, ktorá jej sťažovala možnosti zamestnať

sa, veľmi ju obmedzovali aj diagnózy astma a alergia, a ďalšie zdravotné komplikácie z nich vyplývajúce.
Od roku 2009 je invalidná. Ne mala nemá žiadne príjmy a ani iné zdroje, z ktorých by mohla čerpať.
Vzhľadom na veľmi zlý stav jej financií, každý mesiac pre ňu predstavuje boj o zabezpečenie peňažných
prostriedkov na základné potreby. Faktom je, že za celé roky, čo svojmu synovi H. posiela peniaze
- výživné, jeho otec, tieto peniaze na pošte ani raz neprevzal. Výživné posiela poštovou poukážkou
na adresu, určenú súdom, na adresu identickú s miestom pobytu exmanžela - teda na adresu, kde
exmanžel aj syn bývajú a to na F. X, L.. Pre dokreslenie skutočného stavu veci je potrebné uviesť, že

zmenou pomerov matky a pri jej zníženom príjme, nie je schopná platiť výživné stanovené súdom na
maloletého H., a že zatiaľ, čo matka sa nachádza v stave hmotnej núdze, životný štandard A.. .E..
F., otca maloletého H. a jeho partnerky P..F. je tak vysoko nadpriemerný a luxusný, že i keď maloletýH. nemá možnosť v plnej miere čerpať požitky nadpriemerného štandardu menovaných - že napriek
obmedzeniam, má maloletý H. stále vyššiu životnú úroveň ako väčšina detí v Slovenskej republike.

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 19.12.2010 žiadala matka o zmenu rozhodnutia
Okresného súdu V zo dňa 14.6.2005, č.k. 17Nc 66/01-761, potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č.k. 11 CoP/132/2008 zo dňa 25.11.2008 tak, že matka je od 08.09.2002 povinná platiť výživné
k maloletému H.U.F. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a k H.
za obdobie od 8.9.2002 do 17.3.2007.

Svoj návrh odôvodnila tým, že jej pomery sú zásadne zmenené oproti pomerom, ktoré súd považoval
pri svojom rozhodovaní za preukázané. Možno sa len domnievať, že súd svoj rozhodnutie o výživnom
založil na úvahe, že otec detí si s matkou vyporiadal BSM, túto povinnosť si však nesplnil. V súčasnosti
sa nie z vlastnej viny matka nachádza v stave hmotnej núdze, na čom má výrazný podiel aj otec
detí, ktorý po podaní návrhu na zrušenie BSM sa začal cieľavedome zbavovať majetku, ktorý spoločne

nadobudli. Pokračoval v tom i po zrušení BSM, aby nedostal svojim záväzkom voči manželke a matke
svojich detí. Ako zrelej žene na hranici päťdesiatky, naviac v situácii, ktorá jej sťažovala možnosti
zamestnať sa, veľmi ju obmedzovali aj diagnózy astma a alergia. Vyvrcholenie jej choroby vyústili v
priebehu rokov 2008 až 2010 v dlhodobú práce neschopnosť a invaliditu. Vzhľadom na veľmi zlý stav
jej financií, každý mesiac pre ňu predstavuje boj o zabezpečenie peňažných prostriedkov na základné

potreby. Pre dokreslenie skutočného stavu veci je potrebné uviesť, že zmenou pomerov matky a pri jej
zníženom príjme, nie je schopná platiť výživné stanovené súdom na maloletého H., a že zatiaľ, čo matka
sa nachádza v stave hmotnej núdze, životný štandard A.. E..F., otca maloletého H. a jeho partnerky P..F.
je tak vysoko nadpriemerný a luxusný, že i keď maloletý H. nemá možnosť v plnej miere čerpať požitky
nadpriemerného štandardu menovaných - že napriek obmedzeniam, má maloletý H. stále vyššiu životnú

úroveň ako väčšina detí v Slovenskej republike.

Návrhom podaným na súd dňa 12.12.2012 žiadal otec o zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému
H. zo sumy 1.800,- Sk mesačne na sumu 130,- eur mesačne. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že od
poslednej úpravy došlo k zmene pomerov ako u maloletého H., ktorý už končí základnú školu, tak aj u

matky, ktorej ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletej H..

UznesenímOkresnéhosúduBratislavaIIč.k.28P/421/2010-248zodňa13.6.2013bolikonanieoznížení
vyživovacej povinnosti a konanie o zvýšení vyživovacej povinnosti spojené na spoločné konanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, manželky matky, kolízneho opatrovníka
maloletého, oboznámil sa s príjmom otca, s príjmom matky, so spisom Okresného súdu Bratislava V sp.
zn. 25C/113/99, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav:

Dokazovaním bolo zistené, že o vyživovacej povinnosti matky k maloletému H. rozhodoval naposledy

Okresný súd Bratislava V konaní č.k. 25C/113/99, v ktorom súd manželstvo rozviedol, maloletého H.
zveril do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 1.800,- Sk
mesačne. V tom čase navštevoval H. prvý stupeň základnej školy. Otec bol zamestnancom spoločnosti
H..F..H. R..K..S.., v ktorej dosahoval mesačný netto príjem 15.472,- Sk. Zmluvami zo dňa 21.2.2004
previedol otec na svoju partnerku svoje obchodné podiely v spoločnostiach M.F..H. C. H..F..H.- R.

R..K..S.., odplatne a to za sumy 100.000,- Sk a 80.000,- Sk, pričom je činný ako konateľ týchto
firiem. Matka nebola zamestnaná, zarobí len toľko, že jej to stačí na nájomné a základné potreby.
Bola konateľkou spoločnosti V. R..K..S.., k čomu vypovedala, že pre majiteľa firmy vykonáva prácu
bezodplatne.

Otec so znížením vyživovacej povinnosti nesúhlasil, nakoľko má vážne zdravotné problémy. Je pravdou,
že trávi dlhší čas v zahraničí ale finančne to nie je náročné, majú tam známych, ktorí im poskytnú
ubytovanie. H. navštevuje X. ročník gymnázia. Za obedy v škole uhrádza 22, eur mesačne, za cestovné
41,- eur štvrťročne, na lieky je mesačný výdavok vo výške 20,- eur, na telefón 15,- eur mesačne. Zvýšené
nákladybolispočítačom,muselasakúpiťkopírka,baterka,Eset,zvýšenévýdavkysúnadrogériu.Chodí

do posilňovne, robí atletiku, s čím sú spojené výdavky.

Matka so zvýšením vyživovacej povinnosti nesúhlasila, žiadala návrh otca zamietnuť. Je v zlej situácii
nielen kvôli zhoršenému zdravotnému stavu ale aj svojmu veku, kedy je už naozaj ťažké nájsť sizamestnanie. Matka poukazovala na to, že rozhodnutie o rozvode a úprave práv a povinností k deťom na
čas po rozvode vychádzalo z rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov do rozvodu, už v tom čase
jej príjmy nezodpovedali výške určenej vyživovacej povinnosti. Má zriedkavé ochorenie, ktoré nechce

kvôli otcovi uvádzať, ale toto ochorenie spadá pod ochranný režim nariadenia vlády SR pre rok 2012 a
2013 aj EU. Pravidelne užíva lieky, za ktoré dopláca minimálne 50,- eur. V zlom finančnom stave bola
už v rokoch 2005,2006 a 2007, kedy jej boli pridelení právnici z Centra právnej pomoci. Jej schopnosť
pracovať sa dramaticky znížila v júni 2007 kedy sa stala obeťou násilného činu. Bola hospitalizovaná
v nemocnici s otrasom mozgu. Potom stratila schopnosť pracovať, takže pracovala len na polovičný

úväzok, čo pokračovalo mnohými hospitalizáciami. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, býva na Y. N.., v
družstevnom byte, ktorý bol pridelený otcovi. Finančne jej pomáhajú známi , priatelia . BSM mali zrušenú
ešte pred rozvodom manželstva z dôvodov konania proti dobrým mravom na strane exmanžela. Otcom
deklarovaný príjem (180,- eur mesačne) sa nezakladá na pravde, nakoľko by mu neumožňoval žiť v
prevažnej časti roku v Taliansku a Chorvátsku. V minulosti previedol svoje obchodné spoločnosti na
svoju terajšiu manželku. Matka poukazoval na nehnuteľnosti, ktoré vlastní otec a jeho man-

želka. Ona je v hmotnej núdzi a odporca s manželkou si žijú nad pomery. V hmotnej núdzi sa ocitla
z dôvodov na strane otca, ktorý sa nemalou mierou podpísal pod zhoršenie jej zdravotného stavu.
Matka poukazovala na to, že spoločnosti H. boli prevedené na otcovu manželku preto, aby v konaniach
o zvýšení výživného, vyporiadaní BSM mohol vystupovať ako nemajetný. Počas spoločného života
všetko vkladali do firiem, aby firmy rástli. Spoločnosť H. previedla kapitál v hodnote 10.000.000 Sk na

spoločnosť H. R., v podstate to bola hodnota časti nevyplatených ziskov a urobili tak 14.1.2004, tým
pádom spoločnosť H. Y. R. je majoritným vlastníkom spoločností H. R. Y. G. J. P.. Otec poukazuje na
to, že matke skončila vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére, ale to isté platí aj pre neho, aj jemu
skončila vyživovacia povinnosť takže aj jemu sa zvýšili prostriedky na H..

Matka je rozvedená, je invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný dôchodok vo výške 152,20 eur. Invalidný
dôchodok jej bol priznaný od 5.3.2009. Matka má pokles pracovnej schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške
38,34 eur. Matka je konateľkou v spoločnosti V. R..K..S.., uviedla, že ako konateľka nemá žiadny príjem
zo spoločnosti. Spoločnosť V. R..K..S.., dosiahla v roku 2012 výnosy vo výške 815853, eur a náklady

dosiahli výšku 740977,01 eur.

Otec je ženatý, dosahuje priemerný mesačný príjem 181,62 eur, jeho manželka dosahuje príjem 340,-81
eur.

Matka žiadala, aby otec predložil súdu zmluvy o prevode spoločnosti H. R., s odôvodnením, že súd
by mal zistiť objektívne majetkové pomery a nie sa spoliehať na vyjadrenie otca. Otec žiadal aby
súd preveril banku v Rakúsku, z ktorej matka vybrala v r. 1997 až 1999 5.000.000 Sk zhruba 26.000
mariek, teda v žiadnom prípade nie je v hmotnej núdzi. Žiadal, aby súd preveril výber finančných
prostriedkov v Unicredit bank a to od 29.5.2006 do 31.12.2006. K týmto účtom bola matka vyťažovaná v

exekučnom konaní. Obidvaja rodičia sa navzájom obviňovali z finančných prevodov, ktoré mali poškodiť
toho druhého.

Plnoletá H. sa odmietla vyjadriť, vyživovacia povinnosť rodičov k nej sa skončila, nakoľko je zamestnaná.

Matka sa na pojednávanie konané dňa 6.5.2014 ospravedlnila , s odôvodnením akútneho zhoršenia
jej závažného zdravotného stavu. Priložená lekárska správa neobsahovala vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že zdravotný stav matky neumožňuje účasť na pojednávaní. Z rovnakého dôvodu sa matka
ospravedlnila na pojednávanie konané dňa 27.2.2014.

Kolízny opatrovník najskôr navrhol znížiť vyživovaciu povinnosť matky na sumu 50,- eur mesačne,
neskôr nesúhlasil so znížením vyživovacej povinnosti , nakoľko nie je v záujme maloletého a čo sa týka
zvýšenia výživného ponechal to na úvahu súdu, vzhľadom k zdravotnému stavu matky.

Právny zástupca matky poukazoval na to, že matka je osoba so zníženou pracovnou schopnosťou

a je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi, užíva lieky na ktoré preukázateľne vynaloží 50,- mesačne,
v poslednej dobe prišla o bývanie, otec má právoplatné rozhodnutie o tom, že sa mu priznáva, že
je nájomcom bytu na Y.Ľ., nie je podstatné, že sú s tým spojené administratívne problémy. Kolízny
opatrovník sa neustále mení a prednáša rôzne návrhy.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,

ak sa zmenia pomery.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie
výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane matky nedošlo k takej podstatnej

zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti. Matka síce bola uznaná za
osobu so zníženou pracovnou schopnosťou a je poberateľkou invalidného dôvodu, nízky príjem však
mala aj v čase pôvodného konania, bola nezamestnaná. Nepresvedčivé je aj vyjadrenie matky o tom,
že nepoberá žiadnu odmenu za funkciu konateľa v spoločnosti V. R..K..S.., pokiaľ by tomu tak bolo,
matka sa bez dôležitého dôvodu vzdáva príjmu, pričom ako vyplynulo z daňového priznania za rok

2012 spoločnosť vykonávala činnosť keďže mala výnosy vo výške 815853, eur. Súd bral do úvahy tú
skutočnosť, že určené výživné je na pomyselnej dolnej hranici a bolo určené pred 7 rokmi. Pre úplnosť
súd dodáva, že matka žiadala znížiť vyživovaciu povinnosť od kedy bola určená (19.3.2007 a 8.9.2002),
čím by vlastne došlo k neprípustnej reparácii súdneho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd návrh
matky zamietol. Súd návrh otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky k maloletému H. zamietol a

to vzhľadom na tú skutočnosť, že príjem matky sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím neznížil a
otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletej H.. Súd nevykonal dokazovanie prešetrením prevodov
obchodných podielov spoločnosti H. R., nakoľko to považoval za nadbytočne. Obchodný podiel patril
manželke otca a tá ho získala ešte v čase pôvodného konania. Rovnako tak nevykonal návrhy otca
na prešetrenie údajných výberov finančných prostriedkov matkou, nakoľko sa uvedené udiali v čase

pôvodného konania, resp. ešte pred ním. Súd neakceptoval ospravedlnenie matky na pojednávaní na
ktorom rozhodol, nakoľko nespĺňalo podmienky stanovené §119 ods. 3 O.s.p..

O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí
sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.